Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-24-2016.pdf
PDF · 88.93 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/24/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: Q. A., N.. XX.XX.XXXX, A. F. XX, Bratislava, o zaplatenie 54,99 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a . II. Žiadnej zo sporových strán sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.09.2016 domáha od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 54,99 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 03.09.2015. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 04.09.2015. 2. Právny predchodca žalobcu je telekomunikačný operátor, ktorý poskytuje služby pevnej i mobilnej siete, služby internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a iné služby. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanej poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaná bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o fixné služby. Za poskytnuté služby žalobca vystavil žalovanej faktúru
- č. 753914711 na sumu 54,99 eur, splatná dňa 18.09.2013, za ktoré žalovaná riadne a včas nezaplatila. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby. Keďže si žalovaná svoju povinnosť zaplatiť za služby riadne a včas nesplnila, dostala sa do omeškania. Žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.03.2019 uviedla, že nerozumie, prečo pôvodný veriteľ Slovak Telekom nedoručil oznámenie o pohľadávke na adresu F. XX, Bratislava, keďže túto novú adresu nahlásili Slovak Telekomu dňa 11.07.2013. Ako prílohu priložila žalovaná fotokópiu troch poštových poukazov, z ktorých vyplýva, že dňa 11.03.2019 uhradila na účet žalobcu sumu 16,50 eur zodpovedajúcu výške zaplateného súdneho poplatku žalobcom, sumu vo výške 65,27 eur, ktorá prevyšuje sumu uplatnenej pohľadávky v tomto súdnom konaní, ako aj na účet právneho zástupcu žalobcu sumu vo výške 60,43 eur, ktorá zodpovedá vyčísleným trovám právneho zastúpenia vrátane DPH. 4. Súd vyzval žalobcu výzvou zo dňa 30.04.2019, a opätovne výzvou zo dňa 20.09.2019, na vyjadrenie sa k tvrdeniam žalovanej, a zároveň s poukazom na predložené dôkazy žalovanou vyzval žalobcu, aby v
lehote 15 dní od doručenia výzvy oznámil súdu, či trvá na podanej žalobe, alebo berie svoj žalobný návrh v celom rozsahu späť. Výzva bola doručená do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu dňa 03.05.2019, do elektronickej schránky žalobcu dňa 04.05.2019 a opätovne do elektronickej schránky žalobcu dňa 23.09.2019 a do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu dňa 27.09.2019. Žalobca i právny zástupca žalobcu na uvedené výzvy žiadnym spôsobom nereagovali. 5. Nakoľko v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 297 písm. b) CSP, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. 6. Súd vykonal dokazovanie z písomných vyjadrení sporových strán, ako aj z predložených listinných dôkazov: Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015, Dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 12.10.2010, Dodatok k zmluve o poskytnutí verejných služieb zo dňa 23.10.2012, Žiadosť o zrušenie služieb pri nemožnosti / zamietnutí preloženia zo dňa 11.07.2013, Dohoda o zániku Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.08.2013, faktúra za služby pevnej siete zo dňa 04.09.2013, Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015, Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok zo dňa 04.09.2015, Zoznam postupovaných pohľadávok, na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav: 7. Žalovaná žiadosťou o zrušenie služieb pri nemožnosti / zamietnutí preloženia zo dňa 11.07.2013 požiadala žalobcu o zrušenie služieb s odôvodnením, že „zákazník má u nás viazanú TP a sťahuje sa na adresu F. XX Bratislava XXX XX, no tam preloženie nie je možné. Prosíme o zrušenie služby z dôvodu nemožnosti preloženia.“ Na základe predmetnej žiadosti uzatvorili sporové strany Dohodu o zániku Zmluvy o poskytovaní verejných služieb dňa 21.08.2013. Žalobca faktúrou č. 75 3914711 zo dňa 04.09.2013 vyfakturoval žalovanej jednorazový poplatok a zmluvnú pokutu za nedodržanie doby viazanosti v celkovej výške 54,99 eur, splatná dňa 18.09.2013. Faktúru doručoval na adresu M. XX, XXX XX Bratislava X. 8. Dňa 27.08.2015 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej Rámcovou zmluvou o postúpení medzi postupcom Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava IČO: 35 763 469 na postupníka Platiť sa oplatí s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, na základe odovzdávajúceho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 04.09.2015, pohľadávka voči žalovanej uvedená v prílohe č. 1 - Zoznam postupovaných pohľadávok na str. 40. Postupca oznámil postúpenie pohľadávky žalovanej listom zo dňa 04.09.2015, doručovaný na adresu Vajnorská 22/1350, 831 04 Bratislava. 9. Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 3 ods. 1 veta prvá zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účinný v čase uzatvorenia Zmluvy o pripojení (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie.
Podľa § 5 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách, koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncovým užívateľom je spotrebiteľ, a ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, aj poslucháč a divák.
Podľa § 5 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách, účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.
Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 44 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
Podľa ustanovenia § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa ustanovenia § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Podľa § 491 ods. 2 OZ, na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Podľa § 559 ods. 1 OZ, splnením dlh zanikne. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 10. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb dňa 23.10.2012. Z dôvodu, že službu poskytovanú žalovanej právnym predchodcom nebolo možné preložiť na novú adresu žalovanej na ulicu F. XX M. A., požiadala žalovaná žiadosťou zo dňa 11.07.2013 o zrušenie služby. Žalobca predmetnú žiadosť prijal dňa 11.07.2013. Právny predchodca žalobcu vystavil dňa 18.09.2013 faktúru č. 0753914711 na sumu 54,99 eur, a to ako zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti a zníženú pokutu pri nemožnosti preloženia 0255567595. Faktúru, ako aj oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015, doručoval právny predchodca žalobcu žalovanej na adresu M. XX/XXXX, XXX XX Bratislava, napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že žalovaná sa odsťahovala na adresu Drobného 14 v Bratislave, čo bol dôvod zrušenia zmluvy. Súd lustráciou, ako aj dopytom na Sekciu verejnej správy Ministerstva vnútra SR, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu, oddelenie správy registrov, zistil, že žalovaná dňom 11.09.2013 mala na uvedenej adrese hlásený trvalý pobyt. Ak by žalobca faktúru zo dňa 18.09.2013 doručoval na jemu v tom čase oznámenú adresu pobytu žalovanej, faktúra by sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej. 11. Právny predchodca žalobcu postúpil predmetnú pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.08.2015, čím mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. 12. Súd konštatuje, že žalobca svoju žalobu podal dôvodne, nakoľko v čase jej doručenia súdu bola žalovaná s plnením svojho záväzku v omeškaní. Avšak do omeškania sa dostala z dôvodov na strane žalobcu, ktorý opomenul doručiť faktúru na adresu jemu známu, keď žalovaná od zmluvy o poskytovaní verejných služieb odstúpila práve z dôvodu jej sťahovania sa na novú adresu Drobného 14 v Bratislave a túto službu nebolo po technickej stránke možné na novú adresu preložiť. 13. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe na výzvu súdu zo dňa 22.02.2019, doručená žalovanej dňa 08.03.2019, vyjadrila nepochopenie s postupom právneho predchodcu žalobcu, keď nebol „schopný (ochotný) doručiť pohľadávku na našu novú adresu (F. XX Bratislava), keďže sme novú adresu Slovak Telekomu nahlásili dňa 11.07.2013“. Žalovaná zároveň predložila súdu potvrdenie o úhrade žalobou uplatnenej pohľadávky, sumy vo výške súdneho poplatku ako aj vyčíslených trov právneho zastúpenia zo dňa 11.03.2019. Z reakcie žalovanej súd dospel k záveru, že pokiaľ by svoju pohľadávku uplatnil, či už pôvodný veriteľ, alebo žalobca, priamo u žalovanej, nemusel by sa jej domáhať súdnou cestou. 14. Súd vyzval žalobcu, ako aj právneho zástupcu žalobcu, výzvou zo dňa 30.04.2019 a následne zo dňa 20.09.2019, či na základe vyššie opísaných skutočností trvá na podanej žalobe, alebo berie svoj žalobný návrh v celom rozsahu späť. Ani na jednu výzvu žalobca, ani právny zástupca žalobcu nereagovali.
15. Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na postup žalovanej, ktorá dobrovoľne plnila počas prebiehajúceho súdneho konania, nie je možné žalobe žalobcu vyhovieť, nakoľko by na jeho strane tak došlo k bezdôvodnému obohateniu. 16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17. Súd konštatuje, že pôvodne žaloba bola podaná dôvodne a tak by plne úspešnému žalobcovi mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovaná predložila súdu do spisu potvrdenie, že žalobcovi uhradila k jeho rukám sumu vo výške 16,50 eur, predstavujúcu zaplatený súdny poplatok, a k rukám právneho zástupcu ním v žalobe vyčíslenú výšku trov právneho zastúpenia, súd s poukazom na čl. 17 Základných princípov CSP z dôvodu hospodárnosti rozhodol druhým výrokom tohto rozsudku tak, že žiadnej sporovej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.