Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/11/2019

Potvrdené rozhodnutím 9Co/54/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: J. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, F., zastúpenej JUDr. PhDr. Petrom Ďurkovským, PhD., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, F., proti žalovanému: Slovenská republika - zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 17C/11/2019-101 zo dňa 17. 02. 2020, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovanému proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. PhDr. Peter Ďurkovský, PhD., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., proti žalovanému: Slovenská republika – zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 12.2.2019 domáhala konštatovania, že k nesprávnemu úradnému postupu zo strany registrového Okresného súdu v Žiline došlo a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 30.008 eur spôsobenej pri výkone verejnej moci, ktorá jej mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žilina ako súdom registrovým. Nesprávny úradný postup Okresného súdu Žilina spočíval v prieťahoch v konaní a v tých skutočnostiach, že na základe jej podnetov mal konať z vlastnej iniciatívy, pri rozhodovaní o výmaze spoločnosti IDOS, a.s. nezobral do úvahy upozornenia žalobkyne ohľadom skutočnosti, že likvidátor E. C. F. so žalobkyňou neukončil pracovný pomer, ignoroval nezrovnalosti, spočívajúce v neschválení účtovnej závierky za rok 2016 a v pochybnom schválení účtovnej závierky za pomernú časť r. 2017 spoločnosti IDOS, a.s. a následne aj IDOS, a.s. v likvidácii a zároveň, že likvidátor fakticky a právne nepredložil registrovému súdu všetky písomnosti potrebné k likvidácii. Žalobkyňa je toho názoru, že registrový súd vedome obchádzal skutkový stav a výmaz spoločnosti z obchodného registra SR nezákonne nesprávnym úradným postupom dňa 15.9.2017 vykonal. Za nesprávny úradný postup Okresného súdu Žilina ako súdu registrového požaduje žalobkyňa náhradu nemajetkovej ujmy v sume 30.008 eur, ktorá jej nevznikla síce finančnou stratou, ale je morálnou a psychickou ujmou, nakoľko zo strany Okresného súdu Žilina a následne i zo strany ministerstva spravodlivosti SR došlo k ignorovaniu skutkového stavu a platnej legislatívy.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tiež tým, že dňa 13.6.2017 upozornila registrový súd v Žiline na závažné pochybenia, ktoré sprevádzali proces likvidácie predmetnej spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii. Prvé vyjadrenie sudkyne JUDr. Ing. Murárikovej zo dňa 14.9.2017 prevzala dňa 22.9.2017, pričom o výmaze spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii, ku ktorému došlo dňa 15.9.2017 sa však nezmienila. Ďalej podaním zo dňa 12.7.2017 upozornila registrový súd v Žiline, že predmetná firma IDOS, a.s. v likvidácii nemá schválenú účtovnú závierku za rok 2016, a tým pádom sa schválenie účtovej závierky za pomernú časť r. 2017 na valnom zhromaždení dňa 8.6.2017 má považovať za absolútne neplatný právny akt. Navrhovateľkou označené pochybenia, ktoré sprevádzali proces likvidácie predmetnej spoločnosti sú

tak vážne, že výmaz predmetnej spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii z obchodného registra mal byť do ich vyriešenia zastavený.

3. Dňa 18.9.2017 podala na Okresnom súde v Žiline sťažnosť na nečinnosť (na podania z 13.6.2017 a 12.7.2017 nedostala od registrového súdu odpoveď). Dňa 22.9.2017 prevzala písomnosť registrového súdu v Žiline zo dňa 14.9.2017 pod zn.43CbR/57/2017, v ktorom je konštatované, že Okresný súd v Žiline nezistil dôvody na začatie žiadneho konania, ktoré by mohli začať aj bez návrhu a nezistil súd, že by likvidátor E. C. F. porušoval povinnosti likvidátora stanovené . Súd úplne ignoroval fakt, že stále so žalobkyňou nebol rozviazaný pracovný pomer a že likvidátor aj v prípade nezákonne prevedených firemných áut si povinnosti likvidátora neplnil, čiže nekonal, aby tieto boli prevedené späť na spol. IDOS, a.s. v likvidácii, následne odpredané za trhovú cenu a výťažok z tohto predaja použitý na úhradu nedoplatku jej mzdy, stravných lístkov, nevyčerpanej dovolenky, odchodného a odstupného a zvyšok mal byť rozdelený medzi akcionárov spoločnosti.

4. Podaním zo dňa 25.9.2017 registrový súd opakovane upozornila, že pracovný pomer s ňou nebol ukončený, že nebola schválená účtovná závierka za r. 2016 a nebolo schválené ani hospodárenie s finančnými prostriedkami za r. 2016, k čomu podľa zákona malo dôjsť v priebehu likvidácie, čo má tiež robiť zo schválenia závierky za r. 2017 absolútne neplatný právny akt pričom registrový súd má dohliadať na zákonnosť registrácie a nemá legalizovať arogantné tvrdenie likvidátora. Upozornila, že rozhodne nežiadala po registrovom súde (ako jej súd podsúva) ani o odvolanie likvidátora a ani o riešenie jej hmotnoprávnych nárokov z pracovného pomeru, ale upozornila registrový súd, že likvidátor má konať podľa platných noriem a súd nesmie jeho svojvôľu schvaľovať. Zároveň uviedla, že podľa § 6 zákona o obchodnom registri v ods. 1 písm. b) registrový súd skúma, či je návrh na zápis úplný a podľa písm. c) § 6 ods. 1 tohto zákona registrový súd skúma, či sú spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom. Má zato, že registrový súd z úradnej povinnosti mal konať, keď zistil, že predmetná firma IDOS, a.s. v likvidácii nemá schválenú účtovnú závierku za r. 2016 a taktiež mal ex offo konať, pokiaľ zistil, že hoci účtovná závierka za r. 2016 nie je schválená z iniciatívy likvidátora, prebehol absolútne neplatný úkon schválenia účtovnej závierky za pomernú časť r. 2017 a takisto mal ex offo konať, pokiaľ sa zistilo, že v súlade so skutkovým stavom nie sú informácie v správe likvidátora o domnelom rozviazaní všetkých pracovných pomerov a o uspokojení pohľadávok všetkých veriteľov, o čom však pri protiprávnom prevode firemných áut tesne pred procesom likvidácie, a tým pádom pri poškodení akcionárov ako veriteľov nemožno hovoriť, teda, že správu likvidátora nemôže súd ex offo brať do úvahy, čiže daný stav sa má brať aj tak, ako keby správa likvidátora nebola priložená a ako keby neboli priložené aj ďalšie zákonom požadované listiny.

5. Dňa 25.9.2017 podala na Okresnom súde v Žiline sťažnosť na prieťahy. Dňa 6.10.2017 prevzala písomnosť registrového súdu v Žiline zo dňa 27.9.2017 pod zn. s konštatovaním, že jej upozornenia nespĺňali podmienky na vydanie uznesenia o začatí konania a v závere je uvedené, že jej podania, skutkové tvrdenia v nich nie sú spôsobilé zabrániť výmazu predmetnej spoločnosti IDOS, a.s. z obchodného registra. Dňa 17.10.2017 prevzala vyjadrenie k sťažnosti na prieťahy od predsedu súdu pod zn. a zo dňa 4.10.2017.

6. Dňa 11.7.2018 žalobkyňa podala žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody (v sume 30.008 eur) spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo veciach obchodného registra. Porušenie práva vidí v tom, že Okresný súd v Žiline mal na základe jej podnetov konať z vlastnej iniciatívy, keďže bol informovaný, že listiny, ktoré mu pred výmazom z obchodného registra predložil likvidátor E. C. F. obsahujú nepravdivé údaje, a preto k výmazu predmetnej spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii dôjsť nemalo. Jej podaniami, upozorneniami pre registrový súd sa svojich práv domáhala dostatočne, no okresný súd jednak ani nekonal ex offo a ani nebral do úvahy skutkový stav vo veci likvidácie spol. IDOS, a.s./IDOS, a.s. v likvidácii a vykonal nezákonný výmaz tejto spoločnosti z obchodného registra. Dňa 23.1.2019 prevzala zamietavú odpoveď ministerstva spravodlivosti.

7. Pokiaľ ide vyčíslenie výšky škody 30.008 eur žalobkyňa požadované odškodnenie odôvodnila tým, že ide o nemajetkovú, psychickú a morálnu ujmu (nie finančnú), ktorú utrpela ignorovaním skutkového stavu a platnej legislatívy zo strany registrového súdu. Má za to, že registrový súd nesprávnym úradným postupom nesplnil jeho zákonnú povinnosť, ktorá vyplýva zo zákona o obchodnom registri a výmaz obchodnej spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii nebol dôvodný, lebo likvidátor predložil registrovému súdu písomnosti, ktoré sa nemôžu en bloc považovať za predloženie všetkých náležitých listín. Tento

nedôvodný výmaz žalobkyni vo veľkom rozsahu spôsobil komplikácie v ďalších úradných konaniach a značne sťažil a pravdepodobne aj zmaril vymáhanie mnohých jej práv.

8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. 61) žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že postup Okresného súdu Žilina ako súdu registrového pri výmaze spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii na základe návrhu samotnej spoločnosti na dobrovoľný výmaz nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, nakoľko súd, ktorý rozhoduje o výmaze spoločnosti skúma splnenie náležitostí návrhu na výmaz spoločnosti len z formálneho hľadiska, nie z materiálneho hľadiska a teda, ak sú splnené všetky podmienky potrebné pre výmaz spoločnosti z obchodného registra predpokladané v ust. a 7 registrový súd je povinný vykonať výmaz spoločnosti. Žalobkyňou tvrdené a namietané neschválenie účtovnej závierky za r. 2016, pochybné schválenie účtovnej závierky za pomernú časť r. 2017, pracovnoprávne nároky žalobkyne voči spoločnosti a na tieto skutočnosti nadväzujúce tvrdenia o nepredložení všetkých potrebných písomností likvidátorom, nie sú prekážkou pre výmaz spoločnosti registrovým súdom, ktorý sa povinnosťami preňho vyplývajúcimi zo musí riadiť. Likvidátor je v zmysle a nasl. ústrednou postavou likvidácie spoločnosti, ktorý riadi celý priebeh likvidácie, a to so všetkými z tejto funkcie zodpovedajúcimi právami a povinnosťami, nakoľko práve likvidátor nesie zodpovednosť za zákonný a riadny priebeh likvidácie firmy. Likvidátorom je zvyčajne štatutárny orgán spoločnosti (konateľ, predseda predstavenstva, iný štatutár), pričom práve spoločnosť, ktorej bola sama žalobkyňa v členstve predstavenstva, si vyberá likvidátora. Upozorneniami žalobkyne zo dňa 12.6.2017 a 11.7.2017 sa registrový súd opakovane zaoberal, pričom skúmal existenciu dôvodov na začatie konania o odvolaní likvidátora, nakoľko bol zo strany žalobkyne spochybňovaný riadny výkon činnosti likvidátora. Registrový súd však pochybenie, ktoré by mohlo zapríčiniť odvolanie likvidátora nezistil ani z obsahu registrového spisu, o čom bola žalobkyňa informovaná oznámením zo dňa 14.9.2017 a zo dňa 27.9.2017. Sama žalobkyňa v žalobe niekoľkokrát uviedla, že svojimi podaniami nežiadala ani odvolanie likvidátora, ani riešenie hmotnoprávnych nárokov z jej neukončeného pracovného pomeru. V podstate žiadala, aby registrový súd i napriek splneniu požiadaviek predpokladaných zákonom nepristúpil k výmazu spoločnosti, hoci registrový súd spĺňa skúmanie zákonom predpísaných príloh na uskutočnenie výmazu spoločnosti len z formálneho hľadiska, ktoré bolo naplnené. Okrem nesprávneho úradného postupu registrového súdu spočívajúcom vo výmaze spoločnosti žalobkyňa žalobou namieta i údajné prieťahy v konaní spôsobené registrovým súdom. Žalobkyňa podala dňa 18.9.2017 sťažnosť na nečinnosť a postup súdu v konaní pod sp. zn. a dňa 4.10.2017 bola žalobkyni doručená odpoveď, pričom jej sťažnosť bola vyhodnotená ako nedôvodná, nakoľko v tom čase už neprebiehalo žiadne konanie podľa , v ktorom by bolo možné podať námietky a taktiež neprebiehalo žiadne konanie o zosúladení stavu zapísaného v obchodnom registri so skutočným stavom.

9. Žalovaný namietal existenciu nesprávneho úradného postupu pri výmaze spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii, nakoľko registrový súd si riadne splnil povinnosti vyplývajúce mu zo , keď registrový súd si svoju dvojdňovú povinnosť na výmaz spoločnosti splnil a navyše, žalobkyni bola zaslaná odpoveď na každé jedno podanie. Existencia nesprávneho úradného postupu i čo do prieťahov v konaní preukázaná nebola. Žalobkyňou tvrdené prieťahy v konaní ako nesprávny úradný postup neboli konštatované príslušným orgánom v zmysle . Navyše, rozhodovať o nesprávnom úradnom postupe spočívajúcom v prieťahoch v konaní, keď prieťahy neboli príslušným súdom konštatované, neprináleží bez ďalšieho civilnému súdu v konaní o náhradu škody. Rešpektujúc vyrozumenie predsedu Okresného súdu Žilina zo dňa 4.10.2017 nemohlo dôjsť k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ ide k vzniku nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobkyňa domáha vo výške 30.008 eur, ktorá je spojená s morálnou a psychickou ujmou, ktorú žalobkyňa utrpela, žalovaný uviedol, že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá značnú mieru zásahu do osobnosti fyzickej osoby, pričom výšku nemajetkovej ujmy je oprávnený ustáliť výlučne súd, a to s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých zásahu do osobnostnej sféry osoby, resp. žalobkyne došlo, pričom však nie je možné priznávať neprimerané sumy. Žalobkyňa je v prvom rade povinná preukázať negatívny vplyv nesprávneho úradného postupu či už toho, že registrový súd vymazal spoločnosť, hoci tak podľa žalobkyne vykonať nemal alebo toho, že v konaní pod sp. zn. sudkyňa JUDr. Ing. Katarína Muráriková konala prieťahovo v jej osobnej sfére. Pokiaľ ide o tretí predpoklad, v danom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi vzniknutou nemajetkovou ujmou, ktorá nebola preukázaná a nesprávnym úradným postupom okresného súdu. Príčinná súvislosť je jednou z troch podmienok pre existenciu zodpovednosti za škodu,

pričom žalobkyňa jej existenciu medzi namietaným titulom a uplatnenou nemajetkovou ujmou žiadnym spôsobom nepreukázala.

10. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručené súdu 14.10.2019 (č.l. 74) uviedla, že sťažnosť u predsedu súdu voči nečinnosti sudkyne podávala z dôvodu, že na jej podnety v 30 dňovej lehote neodpovedala. K vyjadreniam žalovaného, že registrový súd nemá povinnosť skúmať pri výmaze aj materiálnu stránku veci, uviedla, že ona má zato, že túto povinnosť registrový súd má. Registrový súd skúma či údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh a pokiaľ registrový súd upozornila, že sú nezhody v listinách predložených likvidátorom už len z dôvodu neukončenia pracovného pomeru, že účtovná závierka za r. 2016 valným zhromaždením predmetnej spoločnosti schválená nebola, a teda, že schválenie účtovnej závierky za pomernú časť r. 2017 je absolútne neplaným právnym úkonom, na konštatovanie čoho nebolo potrebné žiadne osobitné určovacie súdne konanie. Teda, registrový súd mal ex offo vedieť, že podľa návrh na zápis/výmaz nie je úplný a údaje uvedené v návrhu na zápis/výmaz sa nezhodujú s predloženými údajmi. Teda, registrový súd nekonal podľa ust. , hoci tak konať mal, čiže nepreveril, či údaje, ktoré sa majú zapísať do obchodného registra sú v súlade s aktuálnymi hodnotami referenčných údajov, a teda návrh na zápis/výmaz predložený likvidátorom mal považovať za neúplný. Tiež sudkyňa sa mala predovšetkým zdržať konzultácií s ňou, no keďže konzultáciu pripustila, dopustila sa hrubého procesného pochybenia, ktoré samotné má stačiť na to, aby sa konštatovali pochybenia pri výmaze spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii z obchodného registra a aby sa konalo o odškodnení za nesprávny úradný postup.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

12. Žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu na pojednávaní zotrvala na skutkovom odôvodnení podaného žalobného návrhu v zmysle vyššie uvedených písomných podaní. Na doplnenie uviedla, že registrový súd bol upozornený na to, že listiny, ktoré predkladal likvidátor nie sú úplné, resp. obsahujú zjavné nepravdy, čo bolo dokázateľné, registrový súd bol povinný skúmať vec, bol upozornený, že likvidátor fakticky právne nepredložil všetko, čo predložiť mal a jeho nesprávny postup vyplýva z ust. . Ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nepredkladal.

13. Žalovaný v priebehu konania sa pridržiaval svojich písomných vyjadrení, žalobu žiadal zamietnuť, má zato, že neboli splnené podmienky v zmysle

14. V konaní zo skutkových zistení nebolo sporné, že žalobkyňa doručila súdu (obchodný register) podanie dňa 13.6.2017 s označením „IDOS, a.s. v likvidácii, dátum vstupu do likvidácie 5.12.2016, upozornenie na závažné pochybenia, ktoré sprevádzali proces likvidácie, upozornenie na nepredloženie a na neschválenie účtovnej závierky za r. 2016, upozornenie na obchádzanie práv, ktoré vyplývajú z pracovnoprávneho pomeru zo strany spol. IDOS, a.s. a likvidátora spoločnosti (č.l. 18). Ďalším podaním doručeným súdu 12.7.2017 označené „Doplnenie a spresnenie podania zo dňa 13.6.2017“ doplnila o skutočnosť, že vo firme IDOS, a.s. v likvidácii nebola schvaľovaná účtovná závierka za r. 2016. Mimoriadna účtovná závierka za r. 2017 bola schvaľovaná bez toho, aby tomuto schváleniu predchádzalo schválenie závierky za r. 2016 a ďalej jej mzdové nároky, pre riešenie ktorých nemá dôjsť k výmazu. Poukázala na prevod vozidiel niekoľko dní pred vstupom spoločnosti do likvidácie a v závere uviedla, že má zato, že výmaz má byť zastavený už len z dôvodu, že stále je zamestnancom spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii. Spoločnosť nemá za r. 2016 schválenú účtovnú závierku a ide o závažné pochybenia, a teda nemôže dôjsť k výmazu predmetnej spoločnosti z obchodného registra.

15. Je nesporné, že Okresný súd v Žiline na jej podania zo dňa 12.6.2017 spolu s doplnením 11.7.2017 listom č. k. zo dňa 14.9.2017 (č.l. 25) oznámil, že jej podaniami sa oboznámil, pričom neboli zistené dôvody na začatie žiadneho konania, ktoré by mohol súd začať aj bez návrhu, v súvislosti s podaniami skúmal najmä existenciu dôvodov na začatie konania o odvolaní likvidátora, nakoľko v podaniach bol spochybňovaný riadny výkon činnosti likvidátora, avšak z obsahu registrového spisu ani z podaní porušenia povinnosti likvidátora stanovených , ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odvolanie z funkcie, súd nezistil, pričom porušenia povinnosti likvidátora neboli zistené ani dopytom likvidátora. Taktiež, pokiaľ ide o tvrdenia týkajúcich sa neuspokojenia nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, súd uviedol, že otázka uspokojovania týchto nárokov v likvidácii, ako aj

ďalšie otázky spojené s pracovným pomerom sú otázky hmotnoprávne, ktoré súd v tejto veci nebol oprávnený riešiť. Rovnako tak nebol súd oprávnený riešiť ani tvrdenia týkajúce sa majetku spoločnosti a jeho speňažovania pred likvidáciou, prípadne týkajúce sa postupu likvidátora vo vzťahu k právnym úkonom učineným pred vstupom spoločnosti do likvidácie, nakoľko tieto by bolo možné prejednať iba v konaniach, ktoré by mohli začať návrhom na začatie konania (žalobou), pričom takýto úkon podaním zo dňa 12.6.2017, ani jeho doplnením s prihliadnutím na obsah týchto podaní učinený nebol. Súčasne súd konštatoval, že tieto tvrdenia nemôžu byť ani dôvodom na to, aby súd nevyhovel návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra, pokiaľ návrh podaný likvidátorom bude spĺňať všetky náležitosti návrhu na výmaz po ukončení likvidácie.

16. Žalobkyňa listom zo dňa 18.9.2017 (č.l. 23) adresovaným predsedovi súdu v Žiline označeným „Obchodný register – sťažnosť na nečinnosť a sťažnosť na postup sudcu. IDOS, a.s. v likvidácii, dátum vstupu do likvidácie 5.12.2016“, podala sťažnosť v ktorej uvádzala, že na jej podnet zo dňa 13.6.2017 doplnený 12.7.2017 uplynulo už viac než tri mesiace a v nich upozornila na závažné pochybenia likvidátora spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii a k výmazu spoločnosti z obchodného registra nemôže už len z tohto dôvodu, že ešte stále je zamestnankyňou firmy IDOS, a.s. v likvidácii dôjsť, nedošlo k schváleniu účtovnej závierky valným zhromaždením akcionárov za r. 2016. Vyslovila podozrenie, že nečinnosťou registrového súdu bol porušený SR, ktorý garantuje právo na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

17. Žalobkyňa podaním dňa 25.9.2017 (č.l. 27) adresovaným predsedovi súdu v Žiline označeným „Obchodný register - IDOS, a.s. v likvidácii sťažnosť na postup sudkyne...“ v obsahu listu reaguje na postup sudkyne v oznámení listom č. k. zo dňa 14.9.2017.

18. Je nesporné, že Okresný súd v Žiline na podanie zo dňa 25.9.2017 listom č. k. zo dňa 27.9.2017 (č.l. 30) oznámil, že vo veci nebolo vydané žiadne rozhodnutie, voči ktorému by bolo možné podať odvolanie. Podanie zo dňa 25.9.2017 vyhodnotil súd podľa obsahu ako podanie, ktorým žalobkyňa vyjadrila svoj nesúhlas s procesným postupom súdu a opätovne skutkové tvrdenia a listiny posúdil. Tak, ako už súd oznámil listom zo dňa 14.9.2017, podanie nevyhodnotil ako podanie vo veci samej a nepovažoval za dôvodné ani začať žiadne konanie, ktoré by mohlo začať aj bez návrhu. Súčasne bolo oznámené, že podania a skutkové tvrdenia v nich uvedené nie sú spôsobilé zabrániť výmazu spoločnosti z obchodného registra, pokiaľ na vykonanie výmazu budú splnené podmienky podľa o obchodnom registri.

19. Predseda Okresného súdu Žilina „vyjadrením k sťažnosti“ listom zo dňa 4.10.2017 (čl. 32) adresovaný žalobkyni k sťažnosti doručenej dňa 18.9.2017 na nečinnosť a postup sudcu v konaní vedenom pod sp. zn. sťažnosť vyhodnotil ako nedôvodnú.

20. V konaní bolo nesporné, že žalovaný k žiadosti žalobkyne zo dňa 11.8.2018 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zo strany Okresného súdu v Žiline vo veciach obchodného registra listom zo dňa 11.1.2019 oznámil, že nároku na náhradu škody nevyhovuje a žiadosť vyhodnocuje ako nedôvodnú; písomné oznámenie bolo žalobkyni doručené dňa 23.1.2019 (čl. 35, 41).

21. Súd základ nároku žalobkyne na náhradu škody posudzoval podľa (zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci) a Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo ne je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou ().

22. Podľa a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

23. Podľa . , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

24. Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) . 25. Podľa pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

26. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

27. Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa a 11.

28. Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

29. Podľa a uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

30. Podľa ( platného a účinného ku dňu podania návrhu na výmaz tj. od 15.6.2017 do 7.11.2017), registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra zápisom zmeny zapísaných údajov a výmazom zapísaných údajov (ďalej len „zápis“) z predložených listín preverí, či a) návrh na zápis podala oprávnená osoba, b) je návrh na zápis úplný, c) sú spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom, d) sú prílohy predložené vo forme ustanovenej osobitným zákonom, e) údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh, f) bol zaplatený súdny poplatok okrem podaní, ktoré podľa osobitného zákona nepodliehajú poplatkovej povinnosti.

31. Podľa , za neúplný sa považuje návrh na zápis , a) ktorý nebol podaný na tlačive ustanovenom osobitným predpisom, to neplatí, ak sa návrh na zápis podáva prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, b) v ktorom nie sú uvedené všetky údaje ustanovené týmto zákonom alebo osobitným zákonom, c) v ktorom sú uvedené iba údaje, o ktorých tento zákon ani osobitný zákon neustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra, d) ktorý je nezrozumiteľný.

32. Podľa veta prvá a piata , ak sú splnené podmienky podľa a 7, registrový súd vykoná zápis v lehote dvoch pracovných dní od doručenia návrhu na zápis. Proti vykonaniu zápisu v súlade s návrhom na zápis nie sú prípustné námietky.

33. V danej prejednávanej veci žalobkyňa odôvodňovala nesprávny úradný postup registrového súdu (Okresného súdu Žilina) v jeho nečinnosti pri rozhodovaní o výmaze spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii, v prieťahoch sudcu v konaní a skutočnosti, že na základe jej upozornení a podnetov (návrh na výmaz neúplný, v listinách predložených likvidátorom spoločnosti sa neuvádzajú pravdivé skutkové tvrdenia, ignoroval nezrovnalosti spočívajúce v neschválení účtovnej závierky obchodnej spoločnosti za rok 2016, neukončenie pracovného pomeru so žalobkyňou) mal konať z vlastnej iniciatívy a nezákonne nesprávnym úradným postupom dňa 15.9.2017 výmaz spoločnosti vykonal.

34. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasne (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

35. Zákon definuje „nesprávny úradný postup“ ako porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z takto vymedzeného pojmu „nesprávny úradný postup“ vyplýva, že ide o postup porušujúci pravidlá konania (počínania, správania) orgánu verejnej moci. Nesprávny úradný postup je vymedzený v ustanovení § 9 ods. 1 veta druhá a podľa konkrétnych okolností bolo potrebné v danej veci správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej orgán verejnej moci nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť orgánu verejnej moci alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ ( ).

36. Obchodný register je verejne prístupným zoznamom údajov o zapísaných osobách, ktorého súčasťou je aj verejne prístupná kolekcia listín zapísaných osôb, z ktorých sa zoznam údajov o zapísaných osobách tvorí. Obidve zložky obchodného registra vedie registrový súd a majú zabezpečiť informovanosť tretích osôb o skutočnostiach, ktoré sú významné vo vzťahu tretích osôb k osobám zapísaným v obchodnom registri ( ). Skutočnosti, ktoré registrový súd preveruje pred vykonaním zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov, vyplývajú z ustanovenia a v znení neskorších predpisov (zákon o obchodnom registri). Registrový súd v zásade nepreskúmava správnosť údajov uvedených v návrhu, ani správnosť priložených listín, ale len to, či návrh je úplný, či sú priložené všetky prílohy v predpísanej forme a zhodu údajov uvedených v návrhu s údajmi v prílohách, ako aj splnenie ďalších zákonom taxatívne stanovených formálnych predpokladov zápisu. Zodpovednosť za obsahovú stránku návrhu a príloh, a teda aj za obsahovú stránku údajov zapísaných na ich základe do obchodného registra, je teda na navrhovateľovi zápisu, resp. na osobe osvedčujúcej listinu tvoriacu prílohu na zápis. Spoločníci, resp. príslušný orgán spoločnosti môže rozhodnúť o zrušení spoločnosti a tak ako založenie, aj zrušenie spoločnosti je v dispozícii spoločníkov, resp. príslušných orgánov spoločnosti.

37. Z výpisu OR vložka č. 36/L odd. Sa vyplýva, že na základe návrhu na výmaz zapísanej osoby z obchodného registra zo dňa 05.09.2017, na základe uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie ku dňu 05.12.2016, na základe predloženej konečnej správy likvidátora o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku, tiež na základe predloženej účtovnej závierky, súhlasu správcu dane - Daňového úradu Žilina zo dňa 28.08.2017 a čestného prehlásenia likvidátora spoločnosti o zničení všetkých akcií spoločnosti sa obchodná spoločnosť s obchodným menom IDOS, a.s., v likvidácii so sídlom Štefánikova 34, 010 01 Žilina, IČO: 30 229 201 z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 15.09.2017 VYMAZÁVA.

38. Súd má za preukázané, čo v konečnom dôsledku vyplynulo aj z dokazovania, že súd podania žalobkyne zo dňa 12.6.2017 spolu s doplnením 11.7.2017 posúdil a tieto nevyhodnotil ako podanie vo veci samej a nepovažoval za dôvodné ani začať žiadne konanie, ktoré by mohlo začať aj bez návrhu, čo vyjadril vo svojom oznámením listom č. k. zo dňa 14.9.2017 (č.l. 25). Na podanie žalobkyne zo dňa 25.9.2017 listom č. k. zo dňa 27.9.2017 (č.l. 30) oznámil, že vo veci nebolo vydané žiadne rozhodnutie, voči ktorému by bolo možné podať odvolanie. Podanie vyhodnotil súd podľa obsahu ako podanie, ktorým žalobkyňa vyjadrila svoj nesúhlas s procesným postupom súdu a opätovne skutkové tvrdenia a listiny posúdil. Súčasne žalobkyni oznámil, že podania a skutkové tvrdenia v nich uvedené nie sú spôsobilé zabrániť výmazu spoločnosti z obchodného registra, pokiaľ na vykonanie výmazu budú splnené podmienky podľa o obchodnom registri. Keďže zákon jasne ustanovuje skutočnosti, ktoré registrový súd preveruje pred vykonaním zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov a nepreskúmava správnosť údajov uvedených v návrhu, ani správnosť priložených listín v tomto prípade podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu súdu, keďže zodpovednosť za obsahovú stránku návrhu a príloh je na navrhovateľovi zápisu.

39. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu (účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Procesný postup nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu; je ním iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou (návrhom) uplatneného nároku. Sama skutočnosť, že registrový súd nepostupoval podľa predstáv žalobkyne a ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, podľa názoru súdu ešte neznamená jeho nesprávny procesný postup.

40. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu môže súd vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu sťažnosti na prieťahy a žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, pričom v danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sťažnosť žalobkyne zo dňa 18.9.2017 na nečinnosť a postup sudcu v konaní vedenom pod sp. zn. bola predsedom súdu vyhodnotená ako nedôvodná. Zároveň vo vyjadrení zo dňa 4.10.2017 (čl. 32) bolo konštatované, že lustráciou súdnych registrov nebolo a v súčasnosti nie je vedené žiadne konanie, kde by bolo možné podať námietky a rovnako neprebieha ani konanie o zosúladenie údajov zapísaných v obchodnom registri so skutočným stavom. V danom prípade však spoločnosť už bola zrušená skôr spoločníkmi, a to na návrh likvidátora.

41. Súd viazaný dispozičnou zásadou konkrétne viazaný návrhom o právne významných skutočnostiach, z ktorých žalobkyňa vyvodzuje uplatnený nárok, po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je právne dôvodné žalobkyni priznať uplatňované peňažné plnenie (nemajetkovú ujmu) na ňou tvrdenom skutkovom základe. Žalobkyňa ani len sčasti nepreukázala základ uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy (nepreukázala nesprávny úradný postup registrového súdu) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku žalobkyne bolo nepreukázanie naplnenia atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle Keďže všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu musia byť splnené kumulatívne a vzhľadom na nesplnenie prvej základnej podmienky súd považoval za nadbytočné zaoberať sa výškou uplatnenej nemajetkovej ujmy a vyjadrovať sa podrobnejšie k splneniu ďalších podmienok, a to k vzniku škody (nemajetkovej ujmy) a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

42. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala ňou tvrdený základ uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Nepriaznivé procesné dôsledky, neúspech v spore stíhajú v sporovom konaní toho, ktorý neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenia (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. S poukazom na plný úspech žalovaného vo veci súd rozhodol tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

45. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).