Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Dopĺňací_rozsudok_16C-253-2010.pdf
PDF · 102.54 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/253/2010
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobkyne: L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., G. V. XXXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s. r. o., so sídlom v Nových Zámkoch, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., G. V. XXXX/XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že nehnuteľnosť v katastrálnom území Nové Zámky, zapísaná na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. 14 na 6. poschodí, vo vchode č. 51, bytového domu so súpisné č. 4890 na parcele č. 6842/27 zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2 vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako i podiel na pozemku vo výške 7292/203213 p a t r í do výlučného vlastníctva žalobkyne.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15.11.2010 domáhala vyporiadania BSM, pretože so žalovaným sa dohodnúť nevedela. Manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5C/57/2010-18 zo dňa 31.08.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.10.2010. Trvala na tom, že do masy BSM patrí nehnuteľnosť byt č. 14 na 6.posch. bytového domu nachádzajúceho sa v O. K., na ul. G. V., súp. č. XXXX o celkovej výmere podlahovej plochy bytu 72,92 m2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku, hnuteľnosti pozostávajúce zo zariadenia bytu a elektrospotrebičov a podielové listy. Navrhla vyporiadať BSM tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne pripadne nehnuteľnosť byt č. 14 na 6 posch., na ul. G. V., v O. K. a všetky hnuteľnosti spolu s podielovými listami budú patriť do vlastníctva žalovaného. Právna zástupkyňa žalobkyne prevzala zastupovanie dňa 13.10.2011 a návrhom zo dňa19.02.2014 sa domáhala rozšírenia petitu návrhu, pretože v rámci vyporiadania BSM po rozvode manželstva sa uvažuje aj s bytom na adrese G. V. XX, O. K., ktorý bol odkúpený do osobného vlastníctva počas v poradí druhého manželstva strán sporu. Žalobkyňa už vo svojom podaní zo dňa 11.03.2011 uvádzala, že ona sama sa stala výlučnou členkou bytového družstva ešte pred uzavretím v poradí prvého manželstva. Táto skutočnosť má právny význam pre posúdenie otázky nároku žalovaného na tento byt. Žalobkyňa sa stala členkou bytového družstva v roku 1983. Manželstvo so žalovaným uzavrela až v roku 1985 a v roku 1989 sa so žalovaným rozviedla, pričom byt odkúpený nemali. Ani podľa ustanovenia § 175 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného v tom čase nevzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom družstve. Po rozvode prvého manželstva sa strany sporu dohodli, že ďalšou nájomníčkou a členkou družstva bude ona. V roku 1999 uzavreli strany sporu v poradí druhé manželstvo, do ktorého vstupovala žalobkyňa ako výlučná členka bytového družstva. V čase od roku 1989 po rozvode prvého manželstva do roku 1999 byt sama zrekonštruovala na základe súhlasu bytového družstva a sama aj požiadala o jeho odkúpenie do osobného vlastníctva, a to žiadosťou ešte z roku 1995. K uzavretiu kúpnej zmluvy družstvo pristúpilo až kúpnou zmluvou zo dňa 15.06.2000. Podľa ust. § 704 Občianskeho zákonníka
vzniklo manželom uzavretím druhého manželstva právo spoločného nájmu k bytu, nie však spoločné členstvo. Podľa ustanovenia § 16 a § 28 Zákona č. 182/1993 Z. z. v platnom znení vznikol nárok na odkúpenie bytu len žalobkyni, ktorá bola pripravená z vlastných finančných prostriedkov aj zaplatiť kúpnu cenu, čo aj urobila. Zaužívaná prax bytového družstva však hoci v rozpore so zákonom odkúpenie bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne neumožnila, hoci sa toho žalobkyňa domáhala ešte pred uzavretím manželstva, pričom predávajúci uviedol, že formálne je potrebné uviesť na zmluvu aj manžela. Napriek skutočnosti, že na kúpnej zmluve je uvedený aj žalovaný, žalobkyňa považuje tento byt za vlastný a domnievala sa, že žalovaný platne vlastnícke právo k bytu nadobudnúť nemohol. Na podporu tvrdení predložila rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. Cdo/172/2012 zo dňa 03.10.2013 a rozsudok Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 6Co/67/2012. Navrhla, aby súd pripustil rozšírenie petitu žaloby.
1.1 Na pojednávaní dňa 14.10.2015 súd pripustil rozšíril petitu žaloby podľa § 142 CSP (§ 95 ods. 1 OSP).
2. Súd prvej inštancie čiastočným rozsudkom 16C/253/2010-364 zo dňa 04.11.2015 určil, že nehnuteľnosť v kat. území Nové Zámky, zapísaná v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu v Nových Zámkoch, katastrálneho odboru na LV č. XXXX ako byt č. 14 na 6. posch., vo vchode č. 51, bytového domu so súp. č. 4890 na parcele č. 6842/27 zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2 vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako i podiel na pozemku vo výške 7292/203213 p a t r í do výlučného vlastníctva žalobkyne. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný s tým, že súd porušil vlastnícke právo žalovaného a vyhovel žalobkyni i napriek tomu, že on byt odkúpil do osobného vlastníctva a je zaregistrovaný na príslušnom liste vlastníctva. Odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie uznesením č. k. 5Co/186/2016-388 zo dňa 03.05.2017. Poukázal na to, že na Slovensku v súčasnosti platí, že nie je možné kombinovať dohodu o vyporiadaní BSM s rozhodnutím súdu o tomto spoluvlastníctve. Súd musí vyporiadať spoločný majetok ako celok.
3. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 16C/253/2010-624 zo dňa 20.06.2019 rozhodol vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa.
3.1 Právna zástupkyňa žalobkyne podaním zo dňa 18.12.2019 doručila súdu návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku, pretože rozsudkom vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol o vyporiadaní BSM strán sporu tak, že určil veci patriace do masy BSM, tieto vyporiadal a zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť titulom úplného vyporiadania BSM žalobkyni sumu 28 438,65 eur, do 30-tich dní právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa dňa 19.02.2014 podala návrh na rozšírenie žaloby, že ona je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti bytu na adrese O. K., G. V. XX spolu s príslušenstvom vykazovaným na LV č. XXXX. Zmenu žaloby súd pripustil uznesením zo dňa 14.10.2015 a i napriek tejto skutočnosti o tejto časti žaloby nerozhodol. Na základe toho žiadala, aby súd dopĺňacím rozsudkom podľa § 225 CSP rozhodol aj o tomto nároku, ktorý si žalobkyňa uplatnila tak, že súd určuje: že nehnuteľnosť v katastrálnom území Nové Zámky, zapísaná na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. 14 na 6. poschodí, vo vchode č. 51, bytového domu so súpisné č. 4890 na parcele č. 6842/27 zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2 vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako i podiel na pozemku vo výške 7292/203213 p a t r í do výlučného vlastníctva žalobkyne.
4. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP. Žalobkyňa mala doručenie predvolania riadne vykázané dňa 24.01.2020, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila ani nežiadala pojednávanie odročiť. Žalovaný mal doručenie predvolania riadne vykázané dňa 10.02.2020, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nežiadal pojednávanie odročiť.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením výsluchom strán sporu a listinných dôkazov týkajúcich sa predmetného bytu: zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu č. 14, členské č. 9503 na základe ktorej bol L. X. odovzdaný prenajímateľom byt č. 14 zo dňa 03.11.1986, rozsudky tun. súdu pod č. 9C/160/88 o rozvode manželstva účastníkov zo dňa 25.05.1989, ktorý nadobudol právoplatnosť 03.06.1989, rozsudok pod sp. zn. 12C/139/89 o zrušení práva spoločného užívania účastníkov k 3 izbovému družstevnému bytu, zápisnica o dohode a odovzdaní a prevzatí sporného bytu zo dňa 09.11.1990, ktorou bol odovzdaný sporný byt do užívania navrhovateľke L. X., oznámenie o uzavretí manželstva zo dňa 23.10.1999, fotokópie podacích lístkov na sumu 1000 Kčs zo dňa 10.04.2000, na
1000 Kčs zo dňa 10.04.2000, na sumu 10 635,50 Kčs zo dňa 10.04.2000, zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretá medzi prevádzajúcim NZBD Nové Zámky a nadobúdateľmi L. X. a P. X., ktorá bola ovkladovaná pod č. V XXXX/XXXX, a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa zotrváva na svojom vyjadrení, že sporný byt patrí do jej výlučného vlastníctva, keď vo vzťahu k žalovanému je kúpna zmluva o nadobudnutí bytu neplatná. Ustanovenie § 16 a 28 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov považuje za špeciálnu právnu úpravu, ktorá má prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a z ktorej vyplýva, že nárok na odkúpenie bytu mohol vzniknúť len členovi bytového družstva. Členom bytového družstva bola len žalobkyňa, čo vyplýva zo súdnych spisov, ktoré riešili zrušenie práva nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu po rozvode prvého manželstva v konaní vedenom na tun. súde pod sp.zn. 12C/139/1989. K otázke naliehavého právneho záujmu aj k rozhodnutiu vo veci samej opakovane poukázala na konanie vedené na tun. súde pod sp.zn. 6C/147/2010 súčasťou ktorého je aj rozsudok odvolacieho súdu. Súd ako prejudiciálnu otázku by mal skúmať neplatnosť kúpnej zmluvy vo vzťahu k žalovanému. Naliehavý právny záujem žalobkyňa odôvodnila i s poukazom na zákon o katastri nehnuteľnosti, kedy nie je možné dosiahnuť zapísanú zmenu iným spôsobom, len rozhodnutím súdu určovacím výrokom a nie je postačujúce spornú otázku riešiť ako prejudiciálnu v rámci konania o vyporiadaní BSM.
7. Žalovaný uznal, že je pravdou, že žalobkyňa bola členka družstva z prvého manželstva, ale zabudla napísať, ako sa byt kupoval. Peniaze na byt si bola vypýtať u jeho rodičov v rokoch 1985 - 1986, keď bol na vojenskej základnej službe. Jeho rodičia jej dali hotovosť na tento byt, keď priniesla poštovú poukážku s jej menom a priezviskom, na ktorej bola suma 25 000 Kčs a následne ju zaplatila na pošte. Čo sa týka vysporiadania bytu z prvého manželstva nebolo žiadne BSM, pretože on sa odsťahoval k rodičom a nechal byt užívať žalobkyni so synom. Výrok, že byt patrí žalobkyni len kvôli tomu, že bola členkou družstva považuje za nespravodlivý. Podľa jeho názoru by nemal patriť ani jednému zo strán sporu, ale jeho rodičom, keďže oni byt vyplatili. Nie je pravdou, že žalobkyňa investovala do bytu za prvého manželstva, skôr naopak, keď sa nasťahovali do bytu v roku 1998 a znovu sa zobrali, do roku 2010 a kupovali byt do osobného vlastníctva v hodnote 14 000 Sk financoval byt on. V tom čase bola žalobkyňa nezamestnaná, vymenil okná a zariadenie bytu. Žalovaný zdôraznil, že počas druhého manželstva odkúpili sporný byt do vlastníctva zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 15.06.2000. Suma 10 635,50 Kčs predstavovala kúpnu cenu bytu tak, ako to vyplýva z kúpnej zmluvy pod č. 6 a 2 x po 1000 Kčs boli poplatky. Po zrušení spoločného užívania bytu rozsudkom tunajšieho súdu za užívateľku bytu bola určená žalobkyňa a byt jej bol opätovne odovzdaný zápisnicou o dohode, odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 09.11.1990, keď boli rozvedení. Mal za to, že byt patrí do BSM.
8. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
9. Naliehavý právny záujem musí byť riadne preukázaný. Každý žalobca má pri podaní určovacej žaloby záujem na nejakom určení, avšak na to, aby sa súd mohol vecou meritórne zaoberať je potrebné, aby pri takomto určení existoval naliehavý právny záujem, ktorý by definitívne odstránil spornosť medzi stranami, ktorú nemožno dosiahnuť inak. Tento záver vyplýva z právnej doktríny, ako aj z konštantnej judikatúry (uznesenie NS SR sp.zn. 1MCdo/1/2009, uznesenie KS v Nitre sp.zn. 6Co/18/2013). Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo bude mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenie žalobcu v hmotnoprávnych vzťahoch. NS SR konštantne judikuje, že naliehavý právny záujem je daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bolo bez takéhoto určenia neisté. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre
žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť a neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr., že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu.
10. Podľa § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu.
11. Podľa § 225 ods. 1 CSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15-tich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť doplniť aj bez návrhu.
12. Podľa § 225 ods. 2 CSP, doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primárne použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, súd návrh zamietne.
13. Súd návrhu na doplnenie rozsudku vyhovel, pretože mal jednoznačne preukázané, že rozsudkom vo veci samej zo dňa 20.06.2019 nerozhodol o celom predmete konania, s poukazom na rozšírenie žaloby, ktoré súd pripustil uznesením zo dňa 14.10.2015. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobkyňa bola členkou družstva pred uzavretím manželstva, členské č. 9503 a zápisnicou o dohode, o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 03.11.1986 jej bol odovzdaný do užívania byt č. 14 v Nových Zámkoch na 6. posch. v zmysle rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 30.10.1986, ako členovi družstva. Byt pozostával z obytnej plochy 42,74 m2 a z vedľajších miestností o rozmeroch 30,18 m2. Družstvo zobralo na vedomie, že užívateľka žije v čase uzavretia dohody v manželstve s P. X.. Strany sporu uzavreli prvýkrát manželstvo 16.03.1985, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky pod sp.zn. 9C/160/88 zo dňa 25.05.1989, ktorý nadobudol právoplatnosť 03.06.1989. Keďže sa strany sporu nevedeli dohodnúť na zrušení práva spoločného užívania bytu, žalobkyňa dňa 14.06.1989 podala návrh na zrušenie práva spoločného užívania bytu, ktorý bol vedený na tun. súde pod sp.zn. 12C/139/89. Rozsudkom zo dňa30.06.1989, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.02.1989 súd zrušil právo spoločného užívania účastníkov k 3 izbovému družstevnému bytu v O. K. na P. ul. č. XX. Súd prikázal byt do výlučného užívania žalobkyne s tým, že žalovaný je povinný sa z bytu vysťahovať do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia MsNV o pridelení náhradného bytu alebo ubytovania. Súd rozhodol podľa § 177 ods. 2 veta druhá OZ. Pri rozhodovaní vychádzal jednak z výpovedi strán, kde žalovaný P. X. súhlasil s tým, aby po zrušení práva byt zostal žalobkyni a on bol ochotný sa z bytu vysťahovať akonáhle mu bude pridelený náhradný byt s tým, aby mu žalobkyňa vyplatila zostatkovú hodnotu a náklady, keďže členský podiel bol zaplatený z peňazí, ktoré on vniesol do manželstva. Stavebné bytové družstvo doporučilo ponechať užívacie právo k bytu žalobkyne. Zápisnicou zo dňa 09.11.1990 bol žalobkyni opätovne pridelený do užívania predmetný sporný byt pod členským č. 9503. Strany opätovne uzavreli manželstvo 23.10.1999, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, pod sp. zn. 5C/57/2010-18 zo dňa 31.08.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.10.2010. Počas manželstva bola uzavretá dňa 15.06.2000 Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu podľa zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov o vysporiadaní nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení noviel medzi prevádzajúcim Novozámocké bytové družstvo Nové Zámky a nadobúdateľmi L. X. a P. X.. Predmetom zmluvy podľa článku 1 bod 1 bol byt č. 14 na 6. posch. bytového domu, súp. č. XXXX na ul. G. V., orientačné č. XX v O. K. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu uvedených v čl. 3 vo veľkosti 72, 92/2032, 13 spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a príslušenstve domu, ktoré nie sú stavebnou súčasťou domu 72, 92/2032, 13 a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 6842/27 v podiele 72, 92/2032, 13, obytný dom bol zapísaný v kat. úz. O. K. na LV č. XXXX. Byt pozostával z troch obytných miestností a príslušenstva, kuchyne, kúpeľne, wc a predsiene, celková výmera podlahovej plochy 72,92 m2. Podľa čl. 6 bod 1 zmluvy cena bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve bola 10635,50 Kčs, ktorá sa rovnala nesplatenému investičnému úveru s príslušenstvom, pripadajúcim na prevádzaný byt k
30.06.2000. Cenu bytu nadobúdateľ uhradil prevádzajúcemu dňa 10.04.2000. Zmluva bola ovkladovaná na Okresnom úrade v Nových Zámkoch, katastrálny odbor dňa 06.03.2001, pod č. X Vyplatenie ceny bytu mal súd preukázané podacími lístkami zo dňa 10.04.2000 (č. l. 349), ktorými L. X. vyplatila Okresnému stavebnému bytovému družstvu Nové Zámky sumu 10635,50 Kčs a 2 x 1000 Kčs. Z uvedeného je nepochybné, že členkou družstva bola len žalobkyňa a žalovaný bol len užívateľom bytu. Žalobkyňa vo svojom návrhu poukázala na to, že členkou bytového družstva sa stala v r. 1983, uvedené skutočnosti nijakým spôsobom vyvrátené neboli a manželstvo so žalovaným prvýkrát uzavrela až v r. 1985. Skutočnosť, že členkou družstva bola len žalobkyňa nepoprel ani žalovaný. Uzavretím druhého manželstva podľa § 704 OZ vzniklo rovnako manželom len právo spoločného nájmu, nie však spoločné členstvo. Podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení nárok na odkúpenie bytu z týchto dôvodov vznikol len žalobkyni, ktorá kúpnu cenu aj vyplatila. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vlastníčkou bytu z týchto dôvodov je len žalobkyňa. Je nepochybné, že žalovaný nespĺňal podmienky na odkúpenie bytu v zmysle ust. zákona, pretože nebol členom bytového družstva a z týchto dôvodov zmluvu o odkúpení bytu súd považuje za neplatnú. Ustanovenie § 28 umožnilo nájomcom družstevných bytov, ktorí boli zároveň aj členmi družstva domáhať sa prevodu vlastníctva bytu. Uvedená zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 15.06.2000, ktorú uzavreli strany sporu, kde na strane kupujúceho vystupuje aj žalovaný je v rozpore s citovaným ustanovením § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. Takýto právny úkon - kúpna zmluva o prevode vlastníctva družstevnému bytu je vo vzťahu k žalovanému neplatný, pretože je v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z. z. Takýto právny úkon v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný. Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu mohla uzavrieť len žalobkyňa ako členka družstva a zároveň aj nájomníčka bytu. Súd mal za to, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretože iným spôsobom nie je možné zosúladiť skutkový stav so stavom právnym.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.