Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cpr-1-2012.pdf
PDF · 159.2 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
NM-11Cpr/1/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: Emil Krajčík, s.r.o., so sídlom Dlhá 1424/47, Senica, IČO: 36 246 204, právne zastúpeného: Mgr. Milan Sadloň, advokát, so sídlom V. Paulínyho-Tótha 30, Senica, proti žalovanej: G. F., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky. bytom W.. L.. O. XXXX/X, D. O. D. S., právne zastúpenej: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 47 256 907, v konaní o zaplatenie 9.073,24 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 9.073,24 Eur, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva právo voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaná je povinná zaplatiť súdnemu znalcovi znaleckú odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 892,42 Eur na účet vedený v Tatra banke, a.s. č. IBAN SK38 1100 0000 0029 1284 0562 do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.01.2012 proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 9.073,24 Eur a náhrady trov konania bez riadneho uplatnenia nároku na náhradu úrokov z omeškania. V dôvodoch žalobného návrhu uviedol, že žalovaná bola zamestnankyňou žalobcu na základe pracovnej zmluvy od 10.06.2006 ako predavačka - pokladníčka v predajni O. XXX D. O. D. S.Á., keď v uvedený deň uzavreli aj dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, ktorá bola neskôr nahradená novou Dohodou o spoločnej hmotnej zodpovednosti dňa 15.07.2007. V súlade s dodatkom č. 5 k pracovnej zmluve bola zaradená dňa 03.12.2007 na funkciu vedúcej predajne. V dňoch 15. - 16.05.2010 bola vykonaná fyzická inventúra zásob, pri ktorej bol zistený rozdiel - manko vo výške 2.726,99 Eur. Dňa 02.06.2010 bola so žalovanou uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru ku dňu 06.06.2010. V dňoch 05. - 06.06.2010 bola vykonaná fyzická inventúra zásob, pri ktorej bol zistený rozdiel - manko vo výške 10.722,25 Eur, ktorá suma bola rozpočítaná medzi všetkých členov pracovného kolektívu zaradených na pracovisku v medziinventarizačnom období a na žalovanú pripadol podiel 9.073,24 Eur. Žalovaná pracovala na pracovisku v kolektíve zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou a žalobca požaduje pomernú časť náhrady škody na zverených hodnotách podľa § 182 a nasl. Zákonníka práce. Listom zo dňa 14.09.2010 vyzval žalovanú na úhradu predmetnej sumy, avšak bezvýsledne. Žalobca uviedol, že v ich predajniach nie je zriadená funkcia zástupcu vedúceho, je iba vedúci zmeny. Vedúca zabezpečuje chod predajne, objednáva tovar, komunikuje s centrálou,
čo vedúca zmeny robí minimálne. Vkladanie tržieb na bankový účet je záležitosťou vedúcej predajne, prípadne vedúcej zmeny a realizuje sa podľa ich individuálnych dohôd. Funkciou vedúcej zmeny je najmä referovať vedúcej predajne skutočnosti, ku ktorým došlo počas jej neprítomnosti a tiež organizovať chod predajne počas neprítomnosti vedúcej predajne. Ďalej uviedol, že manká u žalobcu vo výške, ako bolo zistené inventúrou z 15. - 16.05.2010 sú výnimočné, pretože sa robila vzápätí ďalšia inventúra, aby sa zistila príčina vysokého schodku a predišlo sa ďalšiemu narastaniu. Inventúra sa robila aj v súvislosti so žiadosťou žalovanej o ukončenie pracovného pomeru, kedy povinnosť inventúry vyplýva zo Zákonníka práce. Do dňa 10.06.2010 bola predajňa zatvorená a došlo k úplnej obmene personálu. K osobe G. H. uviedol, že bola manažérkou a chod predajní zabezpečovala skôr organizačne. Z kontaktu s G. H. mal vedomosť, že žalovaná je dobrou vedúcou. Čo sa týka zistenia inventarizačného rozdielu, vzhľadom k tomu, že inventúra sa spravidla robí v sobotu a nedeľu, v pondelok sa uzatvorí fyzicky na predajni, dáta sa uložia a na centrále sa pracuje už len s dátami. Na predajni sa to ešte úplne presne vyhodnotiť nedá, i keď sú predbežné výsledky zrejmé. Tiež sa robia náhodné kontroly správnosti pri drahších tovaroch. Hmotne zodpovední pracovníci sú oboznámení s výsledkami hneď po uzatvorení inventúry na centrále. Interné predpisy priamo k inventarizáciám nemajú, ide skôr o návody k programom používaným pri inventarizácii. Žalobca ponechal správnosť výpočtu výšky hmotnej zodpovednosti žalovanej na zvážení súdu. Pokiaľ ide o pracovnú náplň W. U., zastávala funkciu vedúcej zmeny a nevykonávala funkciu zástupkyne žalovanej. Čo sa týka storno nákupov uviedol, že vykonanie storno nákupu automaticky neznamená, že tovar bol spreneverený, no s ohľadom na objem storno nákupov tento nie je ani vo výške 10% z hodnoty zisteného manka. Poukázal na to, že žalovaná namieta spôsob vykonania inventúry zo dňa 15. - 16.05.2010, nárok z ktorej bol predmetom iného súdneho konania, v ktorom nenamietala spôsob a výstupy z predmetnej inventúry a tieto neboli ani predmetom znaleckého dokazovania.
2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 11Cpr/1/2012-690 zo dňa 06.04.2018 tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.073,24 Eur, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (výrok I.), žalobcovi bolo priznaný nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.) a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu znalcovi znaleckú odmenu a náhradu hotových (výrok III.).
3. Proti vyššie uvedenému rozsudku podala žalovaná odvolanie. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 5CoPr/4/2018 -730 zo dňa 10.04.2019 súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia konštatoval, že z vyššie uvedeného odôvodnenia súdom prvej inštancie napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe ktorých skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, nakoľko konštatovanie súdu prvej inštancie, že vychádzajúc z citovaných ustanovení, po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaná má povinnosť zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu titulom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, tak takéto konštatovanie nie je možné považovať za riadne odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko z takéhoto konštatovanie nie je zrejmé, na základe čoho mal nárok žalobcu za preukázaný, teda ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neposkytuje odpoveď na všetky relevantné otázky rozhodujúce pre vecne správne rozhodnutie v prejednávanej veci. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje s právom účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa účastníkovi odníma možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku, pričom ide o jednu z foriem odňatia možnosti konať pred súdom. Na základe vyššie uvedeného odvolaciemu súdu neostávalo iné, než rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a v súlade s ust. § 391 ods. 1 C.s.p. vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, aby bola zachovaná dvojinštančnosť konania a stranám sporu nebola odňatá možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
4. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu, pričom v odôvodnení uvedie ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, dôsledne vysporiada s námietkami strán sporu s tým, že v odôvodnení rozhodnutia dá súd prvej inštancie
odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní tak, aby bolo preskúmateľné.
5. Súd postupoval podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), v zmysle ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a preto súd nariadil pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania.
6. Podľa § 180 C.s.p. súd prejednal vec v prítomnosti žalovaného, v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu, ktorý vyjadril súhlas s vykonaním pojednávania bez jeho prítomnosti. Nebol daný dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p..
7. Žalovaná v odvolaní namietala, že Znalecký posudok ZP č. 1/2016 vypracovaný L.. B. N. nemôže byť v tomto konaní relevantným dôkazom, tak ako túto skutočnosť počas konania namietala a namietal ju aj sám žalobca. Z výsluchu znalkyne na pojednávaní dňa 15.06.2017 vyplynulo, že táto pri vypracovaní posudku vychádzala z údajov poskytnutých žalobcom a z domnienok jej posunutých zo strany žalobcu, resp. jeho zamestnancov. Znalkyňa na pojednávaní nevedela dostatočne vysvetliť závery svojho posudku, nevedela si tieto závery obhájiť a riadne a presvedčivo odpovedať na otázky súdu a zástupcov strán sporu. Následkom tohto vyjadrenia znalkyne bolo, že sám žalobca na ďalšom pojednávaní dňa 31.07.2017 spochybnil závery znaleckého posudku a uviedol, že žiadna kompetentná osoba od žalobcu znalkyni podklady neposkytla. L.. R. označil žalobca ako osobu nekompetentnú. Pritom práve táto osoba podsúvala znalkyni názory a závery ohľadne vzniku manka. Má teda za to, že takto vypracovaný znalecký posudok nemôže byť relevantným dôkazom a podkladom na prijatie názoru, či manko reálne žalobcovi vniklo, kedy vzniklo a z akého dôvodu. V nadväznosti na uvedené na pojednávaní dňa 31.07.2017 navrhli kontrolné znalecké dokazovanie s rozšíreným posudzovaným obdobím, avšak súd tento dôkaz nevykonal ani sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s týmto návrhom. Žalobcovi sa nedarilo preukázať, kedy reálne vzniklo manko, teda reálna škoda na ich strane (nie účtovná), pretože znalkyňa ako aj svedkyňa L.. R. konštatuje, že manko vzniklo v minulých obdobiach, pričom presné obdobie obe stanovujú len domnienkou. Manko malo vzniknúť nesprávnou inventúrou v predchádzajúcich obdobiach, v roku 2009. Znalkyňa sa však vyjadrila, že kontrolovala len obdobie roku 2009 a pri otázke od koho mala informácie o údajných rozdielov v súpise zásob reálne sa nachádzajúcich na sklade a v súpise zaúčtovaných zásob sa vyjadrila, že žalobcu. Rozdiel v počte zásob mohol tak vzniknúť dávno predtým a teda aj reálna škoda mala vzniknúť žalobcovi pred konaním predmetnej inventúry. Má za to, že v konaní nebol preukázaný vznik škody na zverených hodnotách a najmä nie čas vzniku. V nadväznosti na uvedené nie je možné ustáliť zodpovednosť žalovanej za schodok tak, ako bol tento zaúčtovaný žalobcom a uplatnený touto žalobou.
8. Doteraz vykonané dokazovanie výsluchom žalovanej, svedkýň W. U., G. H., H. N., M. G., O. A., O. N. V. L.. L. R., oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovanej, pracovnej zmluvy, dodatku k zmluve, dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti, dohody o skončení pracovného pomeru, zápisu o vykonaní inventarizácie zásob, rozpočítania manka, výpisu rozdielov v stave zásob, nákladov inventúr, kontrolných zoznamom zásob, vyjadrenia k spracovaniu na predajni, zápisníc o pojednávaní z konania sp. zn. XC/XX/XXXX V. Z.. R.. XC/XXX/XXXX, správy predajne, výdavkových dokladom, dokladov o vklade, e-mailového vyjadrenia, storna výdajmi, evidencie dochádzky, evidencie zablokovania a odblokovania predajne, dodatku č. 4 k pracovnej zmluve, písomného vyjadrenia svedkyne, výpisu rozdielov v stave zásob, inventúry zo dňa 15.05.2010, zoznamu tovarov, výpisu rozdielov v stave zásob, fotografie vitríny, kontrolného zoznamu zásob, prehľadu pohybov, rozboru jednotlivých pohybov, obratov na účte, výpisu hodnoty konsolidovaných zásob, reportu skladových pohybov, obratov na účte, podkladov pre účtovanie, interných dokladov, dochádzky, priepustky, kontrolného zoznamu zásob, znaleckého posudku, listín doručených súdnym znalcom v spojení s vyjadrením súdnej znalkyne prostredníctvom e-mailu, obsahu spisu sp. zn. XC/XXX/XXXX, obsahu spisu sp. zn. XC/XX/XXXX a obsahu vyšetrovacieho spisu sp. zn. P.-XXX/NM-D.-XXXX bolo doplnené výsluchom súdneho znalca L.. B. N. a svedkyne L.. L. R..
9. Na základe namietaných skutočností zo strany žalovanej bol opätovne predvolaný súdom ustanovený znalec L.. B. N. a svedkyňa L. L. R.. Žalovaná po doplnení výsluchu súdom ustanoveného znalca uviedla, že nenamieta správnosť predmetného znaleckého posudku, ale zotrváva na námietke, že muselo dochádzať k zásahom do skladových kariet, pretože si nevie inak vysvetliť, ako mohlo dôjsť k
takémuto vysokému manku. Zotrvala na námietke, čo sa týka bezpečnosti na predajni. Žalovaná uviedla, že opakovane upozorňovala na nedostatky pri bezpečnosti, pričom bola odmietnutá s tým, že to nefunguje ani na iných predajniach a dokonca sa chceli aj na nákup snímacej techniky poskladať. Má za to, že na tejto predajni by to bolo aj účelné, vzhľadom k tomu, že v minulosti dochádzalo k mankám.
10. Z doplňujúceho výsluchu súdneho znalca vyplynulo, že hlavným dokladom pre vypracovanie záverov, bol interný doklad zo dňa 30.06.2010, ktorý nadväzoval na kontrolný zoznam zásob vyhotovený dňa 07.06.2010 a tiež na zápis o vykonaní inventarizácie zásob zo dňa 05. - 06.06.2010. Na týchto podkladoch bolo presne vyčíslené manko a prebytok ako výsledok inventarizácie zo dňa 05. - 06.06.2010. Potvrdila, že účtovníctvo bolo vyhotovené v súlade so zákonom o účtovníctve, ako aj všetky inventarizačné podklady. Listiny, ktoré použila pri vypracovaní znaleckého posudku boli vyhotovené tak, ako ich firmy bežne predkladajú. Konkrétne údaje sú spracované tak, ako sú do počítača nahrané a následne programom spracované. K určeniu manka s poukazom na uvádzanú možnosť nesprávneho zaúčtovania položky v minulosti, uviedla, že manko sa stanovuje tak, že konkrétne obdobie sa uzatvorí a následne sa samostatne posudzuje nasledujúce obdobie a znova sa uzatvorí. Následne dochádza k vyčísleniu manka vo vzťahu k zamestnancom, resp. k určeniu výšky škody. Účtovník sa nevyjadruje k obsahu - hodnovernosti čísel, ktoré sú uvedené na listinách, ktoré spracováva. Účtovník predmetné údaje len spracuje. Znalcovi boli fyzicky predložené inventúrne súpisy z predmetnej inventúry a boli podpísané. Vychádzala z listín, ktoré jej boli predložené, spolu s listinami nachádzajúcimi sa v spise.
11. Z doplnenia výsluchu svedkyne L.. L. R. vyplynulo, že do inventúrnych dokladov nie je možné zasiahnuť. V skladovom hospodárstve sa vygeneruje stav zásob k poslednému dňu predchádzajúceho mesiaca. Potom sa uskutočnia pohyby, príjmy, výdaje v rámci skladu. O týchto účtujú. A na konci mesiaca sa zase vygeneruje stav zásob a musí platiť počiatočný stav zásob, plus mínus príjmy výdaje a konečný stav zásob, jedným z pohybov je aj inventúrny pohyb. Inventúrny pohyb znamená výsledok inventúry a zistené manko alebo prebytok. K priebehu inventúry uviedla, že prebehla v súlade so smernicou, ktorú majú danú. Inventúra začala, prebehla a bola ukončená. Boli vytlačené výsledky, ktoré boli následne zaúčtované. Z účtovného hľadiska bola daná inventúra rovnaká, ako tie predchádzajúce. Z účtovného hľadiska nie je možné zistiť nesprávny zápis na skladovú kartu, pretože sa pohybujú so zistenými hodnotami od jednej inventúry k druhej. Výsledok inventúry sa zaúčtuje a po zaúčtovaní sa začína od začiatku. Predpokladá sa, že stav na kartách súhlasí so skutočnosťou. K namietaným zásahom do kariet uviedla, že podľa jej vedomostí, nie je možný daný zásah, pretože vedúca urobí objednávku, túto objednávku spracuje centrálny sklad. Centrálny sklad tovar vyskladní, uvedie tovar na tzv. presunke. Tento tovar sa presunie aj fyzicky aj elektronicky na predajňu. Vedúca predajne má povinnosť skontrolovať prijatý tovar. Spolu s tovarom príde aj zoznam v elektronickej podobe. Tento tovar sa zaznamená aj v elektronickej podobe maloobchodnej predajne ako príjem, v prípade centrálneho skladu ako výdaj a tieto dve hodnoty musia sedieť. Nemá vedomosť, že v danom prípade by tieto hodnoty nesedeli. V elektronickej podobe je možné dohľadať pohyby tovarov medzi centrálnym skladom a predajňou.
12. Z dôvodu namietaných skutočností bola vyzvaná žalovaná na označenie tovarov, u ktorých žiada dohľadanie skladových kariet. Žalovaná označila tovary a bol jej poskytnutý čas na preverenie ňou namietaných skutočností. Žalobca žalovanú dňa 24.01.2020 vyzval, aby sa dostavila za účelom preverenia, žalovaná však neprejavila snahu o komunikáciu a k žalobcovi sa nedostavila. Označené tovary boli náhodne vybrané a išlo o hodnotné parfémy. S poukazom na závery znaleckého posudku súd nepokračoval v dohľadávaní množstva označeného tovaru, ktorý malo byť na základe hypotetického tvrdenia žalovanej, nesprávne uvedené na skladových kartách na základe zásahu do elektronického systému. Znalec konštatoval, že predajne sú zásobované najmä z centrálneho skladu prostredníctvom vlastnej dopravy. Centrálny sklad, maloobchodné predajne a aj administratíva sú riadené najmodernejšou výpočtovou technikou. Sú prepojené internetom, pomocou ktorého sú prenášané dáta cez bezpečnostný tunel VPN. VPN je bezpečné spojenie vytvorené medzi koncovým zariadením na maloobchodných predajniach a serverom, ktorý je vo vnútri organizácie (centrála Senica). Spoločnosť Emil Krajčík s.r.o. používa pri spracovaní účtovníctva softvér IS E3M spoločnosti ETRIM s.r.o. Piešťany, ktorý zodpovedá požiadavkám uvedeným v zákone č. 4312002 Z.z. o účtovníctve. Pre spracovanie skladového hospodárstva, teda i inventarizáciu tovaru, spoločnosť používa softvér GOLD spoločnosti U&Sluno SK, s.r.o. Bratislava, ktorý rovnako zodpovedá požiadavkám zákona o účtovníctve. Zo záverov znaleckého posudku súčasne vyplýva, že predmetný namietaný druh tovarov bol umiestnený
za pultom vo vitrínach. Do vitrín mala prístup len zodpovedná osoba - zamestnanec, ktorý obsluhoval za pultom. V spoločnosti Emil Krajčík s.r.o. sa vykonávali náhodné alebo cielené položkové kontroly v medziinventrarizačnom období a tieto kontroly vykonávala vedúca. Na základe týchto kontrol zisťovala či stav skladových zásob na skladových kartách je reálny a či súhlasí so skutočným fyzickým stavom skladových zásob. Tieto kontroly boli povinnosťou vedúcej predajne (žalovaná), pretože prispievali k zvýšeniu presnosti inventarizácie a zároveň pomohli zabezpečiť optimálne objednávanie tovaru.
13. Žalobca zdôraznil nemožnosť namietaných zásahov, pretože v jednom z konaní ktoré žalobca viedol, konkrétne na Okresnom súde Martin bolo vykonané znalecké dokazovania aj ohľadom účtovníctva, ako aj skladových zásob, kedy bola kontrolovaná položka po položke, pričom bol zistený rozdiel jedného centa a aj to bolo z dôvodu systému zaokrúhľovania. Nie je možné pri miliónových obratoch žalobcu, aby dochádzalo k zásahom, čo sa týka rozsahu a množstva tovaru, pretože na základe toho by došlo k zlyhaniu riadenia a prehľadu o jednotlivých tovaroch. Napriek tomu žalobca ponúkol žalovanej osobne sa presvedčiť o tvrdeniach žalobcu, čo žalovaná nevyužila bez uvedenia dôvodu.
14. Podľa § 134 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2010, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
15. Podľa § 182 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2010, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.
16. Podľa § 183 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2010, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
17. Podľa § 189 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2010, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom
určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov. Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3.
18. Podľa ustanovenia § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec na základe dohody o hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Schodkom sa rozumie rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší ako stav účtovný. Zodpovednosť zamestnanca za schodok je založená na princípe zavinenia zamestnanca, ktorý ak sa chce zbaviť zodpovednosti je povinný preukázať, že škodu nezavinil. To znamená, že pri tomto druhu zodpovednosti sa zavinenie zamestnanca predpokladá Predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu je existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat, zavinenie zamestnanca, ktoré ako už bolo vyššie uvedené sa predpokladá. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca pri zodpovednosti za schodok existenciu zavinenia zamestnávateľ nemusí preukazovať. Naopak je to zamestnanec, ktorý v prípade, keď sa chce zbaviť zodpovednosti musí preukázať, že vznik schodku nezavinil. Existenciu schodku musí preukázať zamestnávateľ. Podľa vyššie uvedeného zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Ide o prípady ak škoda vznikla v dôsledku iných skutočností, ktoré nikto nezavinil, napr. v dôsledku povodne, požiaru, inej živelnej udalosti a podobne. Tiež sa zamestnanec zbaví zodpovednosti aj vtedy, ak preukáže, že škoda vznikla zavinením iných osôb, napr. tými, ktorí tovar odcudzili. Z ustanovenia § 189 ZP vyplýva, že zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume, teda zodpovedá do výšky skutočnej škody. Spôsob určenia podielov náhrady spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov určuje ods. 2citovaného ustanovenia, podľa ktorého sa tento podiel vypočíta podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.
19. Vznik manka alebo škody predstavuje pre účtovnú jednotku určitú majetkovú ujmu, resp. škodovú udalosť. Manko je definované v § 30 ods. 5 písm. a) zákona o účtovníctve a treba ním rozumieť inventarizačný rozdiel, pri ktorom zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve, ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom. Podľa § 30 ods. 7 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná inventarizačné rozdiely zaúčtovať do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.
20. V predajni žalobcu bola vykonaná inventúra za inventarizačné obdobie od 16.05. do 05.06.2010. Inventúra, ktorá bola vykonaná v dňoch 05.06 až 06.06.2010, bola inventúrou zásob a bol zistený rozdiel - manko vo výške 10.722,25 Eur. Túto inventúru vykonávalo 5 pracovníkov z centrály spolu so zamestnankyňami, pričom fyzicky tovar kontrolovali aj zamestnanci z centrály a zisťovali rozdiel na skladových zásobách. Predchádzajúca inventúra vykonaná v dňoch 15.05 až 16.05.2010 bola vykonaná za účasti 2 pracovníkov z centrály a zamestnankýň predajne, pričom zamestnanci väčšinu tovaru kontrolovali tým spôsobom, že zapisovali údaje zistené zamestnankyňami. Zamestnanci si dôverovali. Žalobca už v súčasnosti nevie zistiť, či tam ten tovar bol alebo nebol. V súčasnej dobe vychádza z tej skutočnosti, že keď predavačky pri inventúre v predchádzajúcom období tovar nahlásili, tak tento tovar sa tam i nachádzal. Manko na tovarových zásobách za predchádzajúce inventarizačné obdobie bolo predmetom právoplatne ukončeného súdneho konania. Ako uviedla svedkyňa L.. R. a súdom ustanovený znalec bol po vykonaní inventúry za predchádzajúce obdobie navodený tzv. stav nula, teda, že bol stotožnený skutočný stav so stavom na tovarových kartách. Výsledok inventúry sa zaúčtoval a po zaúčtovaní sa začalo od začiatku. Táto situácia preukazuje tú skutočnosť, že sa vychádzalo zo stavu nahláseného pri predchádzajúcej inventúre. Zároveň bolo zistené, že boli dva druhy storno nákupov, a to storno nákup počas predaja. Tento spôsob stornovania nákupu prebiehal počas nákupu, na stornovanie nebol potrebný špeciálny kód. Storno nákup vykonala pokladníčka
počas predaja. Toto stornovanie nákupu nemalo vplyv na účtovníctvo a ani na stav skladových zásob. Tento spôsob stornovania nákupu je uvedený v zozname položiek z prerušených nákupov založených v spise. A druhý spôsob stornovania nákupu bol ten, že zákazník priniesol tovar spolu s pokladničným bločkom, ktorý odovzdal na pokladni a na toto stornovanie nákupu už bol potrebný špeciálny kód vedúcej predajne. Tento spôsob stornovania nákupu znamená, že zákazníkovi boli vrátené peniaze a tovar sa vrátil naspäť do skladových zásob. Tento spôsob stornovania nákupu sa už v účtovníctve prejavil a v období 25.05.2010 do 04.06.2010 bol týmto spôsobom vystornovaný tovar v hodnote necelých 100,- Eur.
21. Pri manku sa objektívne nedá zistiť, kedy k nemu došlo, kedy vzniklo, presne v ktorom časovom úseku/úsekoch celého inventúrneho obdobia. Zamestnávateľovi v prípade zistenia schodku podľa Zákonníka práce ani nevyplýva povinnosť preukázať, presne kedy schodok vznikol; stačí, ak sa zistí, že schodok vznikol počas daného inventúrneho obdobia a v akej výške. V prípade zodpovednosti za schodok ide o osobitný druh zodpovednosti za škodu podľa Zákonníka práce, o zodpovednosť za to, že zamestnanec (zamestnanci) nesplnil vyúčtovaciu povinnosť, teda škoda tu spočíva v onom nevyúčtovanom schodku, pričom príčinná súvislosť je skrytá už vo fakte zverenia hodnôt, ktoré majú byť vyúčtované a vo fakte, že tieto hodnoty riadne vyúčtované neboli, čím vznikol schodok. Zamestnávateľ nemusí členom kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov preukazovať ani to, kto z nich a v akom rozsahu vznik tohto schodku zavinil, lebo to, že schodok zavinili hmotne zodpovední zamestnanci, sa u každého z nich v takomto prípade zo zákona predpokladá (tzv. prezumované zavinenie podľa § 179 ods. 1 poslednej vety Zákonníka práce).Na rozdiel od občianskeho práva, ktoré pozná spoločnú (solidárnu) zodpovednosť za škodu v prípade viacerých škodcov, pracovné právo takúto zodpovednosť za škodu na strane viacerých zamestnancov nepozná a prísne trvá na princípe ich delenej zodpovednosti, podľa ktorého možno od každého z nich požadovať iba presne určený podiel z celého schodku (škody). Preto v prípade spoločnej hmotnej zodpovednosti za schodok túto situáciu viacerých zodpovedných osôb za jednu a tú istú škodu (za schodok) Zákonník práce rieši tak, že zamestnávateľovi záväzným spôsobom predpisuje výpočet a postup, ako má určiť (vyčísliť) po/diely jednotlivých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov na celom schodku - podľa pomeru ich priemerných zárobkov. Zamestnávateľ teda musí schodok určený na vymáhanie rozrátať medzi všetkých členov celého kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov danej predajne, ktorí v tejto predajni pracovali kedykoľvek počas uvedeného inventúrneho obdobia, iba podľa vzájomných pomerov ich priemerných hodinových zárobkov, pričom u vedúcej a u zástupkyne/zástupkýň vedúcej sa tento berie do úvahy v dvojnásobnej výške. Priemerný mesačný zárobok alebo pravdepodobný mesačný zárobok sa tu zisťuje pred vznikom škody (§ 189 ods. 3 Zákonníka práce). Pri schodku nie je možné určiť, presne v ktorom časovom období z celého inventúrneho obdobia vznikol (mohol vzniknúť už aj v prvý deň inventúrneho obdobia). Podľa ustanovenia § 182 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce žalovaná, ako hmotne zodpovedná osoba, sa môže zbaviť zodpovednosti za schodok (že ho zavinila, sa totiž zo zákona predpokladá), iba ak preukážu, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia. Z hľadiska subjektu zaťaženého dôkazným bremenom pri preukazovaní zodpovednosti rozdiel medzi týmito troma druhmi zodpovednosti zamestnanca je v tom, že kým v prípade všeobecnej zodpovednosti dôkazné bremeno spočíva na zamestnávateľovi vo forme povinnosti preukázať, že vznik škody zavinil zamestnanec (z nedbanlivosti, alebo úmyselne), pričom zamestnanec má možnosť zbaviť sa svojej zodpovednosti preukázaním skutočnosti, že škodu nezavinil (vyvinenie sa, tzv. exkulpácia). V prípadoch zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, alebo za stratu predmetov zverených na základe písomného potvrdenia je dôkazným bremenom zaťažený zamestnanec, ktorého zavinenie sa na základe dohody o hmotnej zodpovednosti alebo na základe písomného potvrdenia (obdobne ako v prípade objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa) automaticky predpokladá. Zamestnanec sa svojej zodpovednosti zbaví celkom alebo sčasti, ak preukáže, že k schodku alebo k strate zverených predmetov došlo celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia; nestačí teda iba preukázanie toho, že škodu sám nespôsobil, ale aj preukázanie skutočnosti, že škodu celkom alebo sčasti spôsobil niekto iný (tzv. liberácia). Žalovaná, ale doteraz nepreukázala žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by sa mohla čiastočne či úplne zbaviť svojej zodpovednosti za tento schodok (liberovať). Žalovaná sa mienila zbaviť zodpovednosti tým, že poukazovala na to, že sa pod jej kódom (heslom) prihlasovali aj iné hmotne zodpovedné zamestnankyne
pri tzv. storno nákupoch, poukazovala na to, že jej zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami a že muselo dochádzať k zásahom do elektronického systému. Ani jedno z uvedených možností čiastočného zbavenia sa zodpovednosti, nebolo však žalovanou v konaní žiadnym spôsobom preukázané.
22. Súd vychádzajúc z citovaných ustanovení, po vykonanom dokazovaní a doplnení dokazovania dospel k záveru, že žalovaná má povinnosť zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu titulom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, napriek skutočnosti, že žalovaná mala snahu zbaviť sa tejto zodpovednosti, pričom súd nemal žalovanou uvádzané skutočnosti za preukázané. Žalovaná skutočnosti, na základe ktorých by mohlo dôjsť k jej vyvineniu nepreukázala ani v súdnych konania, ktoré sa týkali bezprostredného obdobia, rovnakej predajne a v rozhodnom čase žalovaná pracovala na predajni ako vedúca predajne. V konaní vedenom Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 6C/99/2011, ktoré bolo právoplatne ukončené a ktorého predmetom bol nárok na zaplatenie manka na zverených hodnotách zisteného inventúrou pokladne dňa 28.05.2010, súd konštatoval, že žalovaná nepreukázala, že by jej žalobca nevytvoril podmienky na predchádzanie predmetného vzniku škody a ani skutočnosť, že by žalovaná na uvádzané skutočnosti upozorňovala, či žiadala o zjednanie nápravy. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 6C/99/2011-146 zo dňa 20.04.2016 bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.014,60 Eur a náhradu trov konania. Na pracovisku žalovanej bola dňa 28.05.2010 vykonaná inventúra pokladne, pri ktorej bol zistený rozdiel - manko vo výške 1.406,01 Eur. Predmetná suma bola rozpočítaná medzi vedúcu predajne a vedúcu zmeny W. U., pričom na žalovanú pripadol podiel vo výške 1.014,60 Eur. Žalovaná v čase trvania pracovného pomeru pracovala na pracovisku v kolektíve zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou. Predmetom konania bola škoda, ktorá vznikla z manka na pokladni. Manko, vzniklo za obdobie od 12.03.2010 do 28.05.2010. Situácia na predajni medzi predavačkami bola veľmi zlá a opakovane dochádzalo k mankám. Zamestnávateľ - žalobca ukončil pracovný pomer so všetkými zamestnankyňami následne po zistení týchto inventúr. K rozviazaniu pracovného pomeru žalovaná požiadala po prvej inventúre vykonanej 15.-16.05.2010.
23. Svoje tvrdenia žalovaná nepreukázala ani v konaní vedenom Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom vedeným pod sp. zn. 4C/161/2011, ktoré bolo právoplatne ukončené a ktorého predmetom bol nárok na zaplatenie manka na tovare zisteného inventúrou vykonanou v dňoch 15. - 16.05.2010, pričom súd konštatoval, že nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by sa pod jej kódom (heslom) prihlasovali aj iné hmotne zodpovedné zamestnankyne pri tzv. storno nákupoch, resp. poukazovala na to, že jej zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4C/161/2011-347 zo dňa 10.10.2013 bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 644,06 Eur titulom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktorý vyplynul z inventarizácie tovaru na predajni, kde bola žalovaná vo funkcii vedúcej predajne. Inventarizácia sa uskutočnila v dňoch 15. - 16.05.2010 a bol pri nej zistený rozdiel - manko na tovare vo výške 2.726,99 Eur, pričom uvedená suma bola rozpočítaná medzi všetky zamestnankyne, a na žalovanú pripadol podiel vo výške 875,50 Eur.
24. V predmetnom konaní sa rovnako žalovaná mienila zbaviť zodpovednosti, keď poukazovala na to, že sa pod jej kódom (heslom) prihlasovali aj iné hmotne zodpovedné zamestnankyne pri tzv. storno nákupoch, resp. poukazovala na to, že jej zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami. Ani jedno z uvedených možností čiastočného zbavenia sa zodpovednosti, nebolo však žalovanou v konaní preukázané. Naopak dôkazy predložené žalobcom, ako aj svedecké výpovede a závery znaleckého dokazovania potvrdili skutočnosti tvrdené žalobcom najmä to, že schodok z inventúry v dňoch 05.-06.06.2010 nevznikol z dôvodu tzv. storno nákupov, ale chýbajúcim tovarom. Tiež nebolo v konaní preukázané, že by žalovaná upozorňovala na nedostatky, ktoré by mali za následok opakované schodky. Čo sa týka zabezpečenia predajne bolo výsluchom svedkov a znaleckým dokazovaním preukázané, že z chýbajúceho tovaru išlo hlavne o vône a kozmetiku, tento tovar bol zväčša za pultom, kam zákazníci nemali prístup. Vitríny sa dali zamykať. Bočná vitrína sa zamykala a ostatné boli za pultom. Kamerový systém nebol zavedený v žiadnej z predajní žalobcu, pretože predajne boli zabezpečené zrkadlami a tovar bol uzatvorený vo vitrínach a niektorý tovar bol vo vitríne za pultom. Bolo zistené, že od zamestnávateľa za účelom zvýšenia bezpečnosti boli žiadané kamery a bezpečnostné brány, pričom zamestnávateľ zastával stanovisko, že ochrana tovaru je povinnosťou predavačiek. Sami zamestnankyne uviedli, že sa ochrana
tovaru dala zvládnuť, problematické obdobie boli Vianoce, kedy ľudia mali viac tašiek. Predmetom konania však nebolo dané z bezpečnostného hľadiska problematické obdobie.
25. Žalobca preukázal platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt zverených žalovanej zamestnávateľom. Žalovaná bola zamestnankyňou žalobcu na základe pracovnej zmluvy od 10.06.2006. V zmysle dodatku č. 5 k Pracovnej zmluve zo dňa 03.12.2007 bola zamestnaná ako vedúca predajne MO901 v D. O. D. S.. Dňa 03.12.2007 bola tiež uzatvorená medzi účastníkmi dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty s tým, že zamestnanec zodpovedná za vzniknutý schodok spoločne so spolupracovníkmi, ktorí s nimi pracujú a v budúcnosti budú pracovať. Žalovaná v čase trvania pracovného pomeru pracovala na pracovisku v kolektíve zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou. Súčasťou pracovnej zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 131 od. 3 Zákonníka práce. Žalovaná na základe dohody o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty prebrala hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, ceniny, tovar a zásoby materiálu, ktoré sa v predajni spíšu pri inventarizácii ako i za hodnoty, ktoré počas trvania pracovného pomeru na pracovisku prevezme kedykoľvek neskoršie. Súčasťou pracovnej zmluvy bola i pracovná náplň žalovanej. Dňa 02.06.2010 bola uzatvorená dohoda o skončení pracovného pomeru a účastníci tejto dohody sa dohodli, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 10.06.2006 sa končí v súlade s § 60 Zákonníka práce dohodou dňa 06.06.2010.
26. V dňoch 05.-06.06.2010 bola vykonaná inventarizácia zásob na prevádzke 101 Drogérie č. XXX D. O. D. S., pričom boli zistené inventarizačné rozdiely, konkrétne manko po zámenách vo výške 10.881,19 Eur, prebytok po zámenách vo výške 120,49 Eur, normomanko vo výške 38,42 Eur a rozdiel k náhrade vo výške 10.722,25 Eur. Inventarizáciu vykonala inventarizačná komisia - G. H., O. O., M. A.Á., Z. M. V. A. A. a hmotne zodpovedné pracovníčky v zložení W. U.Á., O. A., O. O. V. H. N.. V predajni v tom čase pracovali žalovaná, ďalej W. U. ako vedúca zmeny, O. A., O. O., H. N. V. M. G.. Výsledky inventúry nikto nenamietal. Žalovaná tvrdila, že inventúry vykonávala správne, stav na skladových kartách nepoznala, čo je v rozpore so zistením, že jej povinnosťou ako vedúcej bolo vykonávanie náhodných alebo cielených položkových kontrol v medziinventrarizačnom období. Na základe týchto kontrol mala zisťovať či stav skladových zásob na skladových kartách je reálny a či súhlasí so skutočným fyzickým stavom skladových zásob.
27. Zo znaleckého posudku č. ZP 1/2016 L.. B. N., znalkyne z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo vyplýva, že žalobca ako právnická osoba vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku, účtuje v sústave podvojného účtovníctva. Centrálny sklad, maloobchodné predajne aj administratíva sú riadené najmodernejšou výpočtovou technikou, prepojené internetom, pomocou ktorého sú prenášané dáta cez bezpečnostný tunel Virtual Private Network. Žalobca využíva pre spracovanie účtovníctva informačný systém - softvér, zodpovedajúci požiadavkám zákona o účtovníctve, pre spracovanie skladového hospodárstva a inventarizáciu tovaru systém - softvér taktiež zodpovedajúci zákonu o účtovníctve. Systémy používa od svojho vzniku až doteraz ich nemenil. Žalobca má mechanizmus kontroly postupu pri inventarizácii a jej výsledkov upravený internou smernicou, platnou od 01.04.2005 až po súčasnosť. V roku 2010 prebiehala inventarizácia tovaru a jej výsledkov v zmysle vtedy platného usmernenia č. 1/2005. Od decembra 2011 nastala pri fyzickej inventúre iba jedna zmena, keď dovtedy retail manažér alebo referent nahral do systému dohľadané rozdiely a potom sa inventúra uzatvorila, od decembra 2011 pribudol jeden krok - jedna kontrola, kde retail manažér alebo referent vytlačí zostavu najväčších rozdielov, ktoré vznikli aj po nahratí dohľadaných rozdielov. Na základe tejto zostavy sa ešte raz porovnajú skutočný stav so stavom na skladovej karte a v prípade rozdielov majú možnosť ešte raz vstúpiť do inventúry a opraviť skutočný stav, pričom až po tomto kroku sa inventúra definitívne uzatvorí. Inak mechanizmus kontroly postupu pri inventarizácii a jej výsledkov zostáva nezmenený a spoločnosť ho uplatňuje aj v súčasnosti. V jednotlivých prevádzkach má žalobca okrem voľne otvorených regálov s tovarom vyčlenené aj za pultom umiestnené vitríny s vyloženým drahším tovarom ako boli, napríklad dámske a pánske voňavky, darčekové balenia kozmetika a podobne. Tento tovar nebol voľne prístupný zákazníkom. Do vitrín mala prístup zodpovedná osoba - zamestnanec, ktorý v danom čase obsluhoval za pultom. Každý tovar, resp. druh tovaru, ktorý je umiestnený v jednotlivých prevádzkach a ktorý žalobca predáva má pridelený EAN kód. Ku každému EAN kódu je pridelený Gold kód. Gold kód je interný kód žalobcu, pričom Gold kód je osemmiestny kód, ktorý začína 200.., 201.., 202.., 203.., 204.., 205... Každý tovar, resp. druh tovaru má iba jeden Gold kód, ale môže mať dva aj viac EAN kódov. Stáva sa to v prípade, ak je jeden druh tovaru
vyrobený vo viacerých krajinách. Celý pohyb tovaru na jednotlivých prevádzkach od príjmu až po predaj prebieha pomocou EAN kódov. Vo výnimočných prípadoch sa predaj uskutočňuje pomocou Gold kódov. Sú to prípady, kedy je EAN kód uvedený iba na celom balení, nie na jednotlivých kusoch tovaru (napr. nožničky, pinzety, pilníky...) U žalobcu vykonávala náhodné alebo cielené položkové kontroly v medziinventarizačnom období vedúca predajne, pričom zisťovala, či stav skladových zásob na skladových kartách je reálny a či súhlasí so skutočným fyzickým stavom skladových zásob. Tieto kontroly boli jej povinnosťou, pretože prispievali k zvýšeniu presnosti inventarizácie a zároveň pomohli zabezpečiť optimálne objednanie tovaru.
28. K prerušovaniu nákupov znalec uviedol, že pre prípad „Prerušené nákupy pokladne“ bol program nastavený tak, že ak nastala chyba pri tlačení dokladu z elektronickej registračnej pokladne, bola možnosť zrušiť celý doklad. Chybou sa myslí prípad, keď, napríklad došlo k prerušeniu spojenia s tlačiarňou alebo zákazník si „rozmyslel“ nákup alebo predavačka preverovala cenu a omylom to zadala ako blokovanie nákupu. Bola možnosť zrušiť blokovanie nákupu cez voľbu zrušiť bločik, pri rušení bolo potrebné zadať heslo. Pri platbe kartou zrušila nákup obsluha pokladne cez poslanie sumy na post terminál (zaradenie na čítanie platobných kariet), kde stlačila červené tlačidlo a tým sa prerušila platba kartou. Program sa opýtal, čo chce robiť ďalej s daným dokladom. Potom dali zrušiť blokovanie. Tento krok bolo možné urobiť iba so zadaním hesla. Heslo vygenerovala vedúca predajne pod svojím EAN kódom. Toto heslo platilo i pre jej zástupkyňu, ktorá sa do systému prihlasovala pod iným EAN kódom. Ak by zástupkyňa chcela vidieť svoj kód, pod ktorým sa prihlasuje, musela by vygenerovať nové heslo. Toto nové heslo by používala aj vedúca predajne, pokiaľ by sa nerozhodla generovať ďalšie heslo. Teda vedúca predajne a jej zástupkyňa mali dispozícii svoj EAN kód, ktorý nasnímali pri „prerušení nákupu“. Bolo iba na rozhodnutí vedúcej a jej zástupkyne, či dajú heslá - EAN kódy k dispozícii obsluhe pokladne alebo či budú robiť „prerušenie nákupu“ osobne. V obidvoch hore uvedených možnostiach by išlo o korektné ukončenie blokovania, išlo o korektný „prerušený nákup“. V týchto prípadoch nedošlo k odpísaniu tovaru zo skladovej karty, tzn. že uvedené prerušenie nákupu neovplyvnilo stav tovaru na sklade a následne nemalo vplyv na výsledok tovarovej inventarizácie. Možnosti, kedy prerušený nákup mohol ovplyvniť stav skladových zásob by nastali, ak by vedúca predajne, resp. zástupkyňa odovzdala svojej heslo iným zamestnancom alebo sama vedúca predajne, resp. zástupkyňa by úmyselne postupovala takto: nablokovala by tovar a neukončila blokovanie, zákazník by nečakal na doklad z elektronickej registračnej pokladne, zobral tovar a odišiel, obsluha pokladne, ktorá mala k dispozícii heslo by zrušila nákup a zobrala peniaze, tovar by sa neodpísal zo skladu, tzn. znamená že pri inventarizácii by chýbal (na úhrade tovarového manka mali podiel všetci zamestnanci, nielen ten, ktorý by si nechal peniaze). V súčasnosti u žalobcu neexistuje možnosť „prerušovaných nákupov“. V prípade, ak obsluha pokladne nablokuje nákup a zákazník si nákup „rozmyslí“, obsluha predajne urobí storno nákupu. Ak obsluha predajne pri preverení ceny omylom nablokuje tovar, urobí storno nákupu. To znamená, že ak tovar nikto nekúpil, tak sa neodpísal zo skladovej karty a naopak.
29. Zo záverov znaleckého posudku a výpovede svedkyne L.. L. R. vyplýva, že manko a prebytok po skončení tovarovej inventarizácie zo dňa 15. - 16.5.2010 boli zúčtované riadne v zmysle postupov účtovania pre podvojné účtovníctvo a v zmysle zákonov. Taktiež obraty, realizované po 16.05.2010 do 05.06.2010 boli v účtovných dokladoch riadne zaúčtované a je vylúčený akýkoľvek prenos manka alebo prebytku do nasledujúcej tovarovej inventarizácie. Inventarizácia zo dňa 15.05. až 16.05. 2010 a 05.06. a 06.06.2010 bola vykonaná v súlade so zákonom o účtovníctve a v súlade s internými predpismi, t. j. v súlade s usmernením číslo 1/2005 k inventarizácii zásob tovaru na prevádzkach žalobcu. Všetky podklady, ktoré sa týkali predmetných inventarizácii boli riadne vyhotovené a podpísané zodpovednými pracovníkmi, ktorí boli účastní predmetných inventarizácií a napokon výsledky každej predmetnej inventarizácie boli riadne a v zistených výškach manka a prebytku zaúčtované v účtovníctve spoločnosti. Výsledok inventarizácie zo dňa 15.05. a 16.05.2010,t.j. manko vo výške 3.892,29 Eur (z toho 2.726,99 Eur k preplateniu zamestnancom) a prebytok vo výške 613,33 Eur boli riadne zaúčtované podľa príslušných účtovných dokladov k 31.05.2010. A výsledok inventarizácie zo dňa 05.06. - 06.06.2010, t.j. manko vo výške 10.881,15 Eur (z toho 10.722,25 Eur k preplateniu zamestnancom) a prebytok vo výške 120,49 Eur boli riadne zaúčtované podľa príslušných účtovných dokladov k 30.06.2010. Zistený výsledok z inventarizácie zo dňa 15.05. - 16.05.2010 sa nepremietol do inventarizácie vykonanej dňa 05.06. - 06.06.2010. Pri skúmaní dokladov z oboch inventarizácií, a to dokladu pod názvom Výpis rozdielov v stave zásob vyhotoveného dňa 15.05.2010 znalec zistil, že počas inventúry konanej dňa 15.05.2010 bol vedúcou predmetnej prevádzky odsúhlasený ako správny stav
jednotlivých tovarových položiek označený v doklade ako Množství odhad - čo predstavuje stav zásob na skladovej karte a nebol správne odsúhlasený stav označený ako Množstvo skutočné - čo predstavuje skutočný fyzický napočítaný stav zásob na predajni. Išlo o tovar označený v kategórii „Dámske vône“ a „Pánske vône“, kde vedúca prevádzky pri porovnaní stavu zásob na skladovej karte a skutočného stavu svojím podpisom potvrdila, že správne množstvo je na skladovej karte. Žalovaná zotrvala na tom, že predchádzajúce inventúry vykonala správne a ňou uvedené údaje na skladových kartách súhlasili so skutočným stavom. Na základe zistených skutočností súd ustálil, že k vzniku manka došlo v inventarizačnom období od 16.05 do 05.06.2010 a inventúrou, ktorá bola vykonaná v dňoch 05.06 až 06.06.2010 bol zistený rozdiel - manko vo výške 10.722,25 Eur.
30. Súd má za to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že k schodku alebo k strate zverených predmetov došlo celkom alebo sčasti bez jej zavinenia. Nestačí tvrdenie, že škodu nespôsobila. Nebolo ani preukázané, že škodu celkom alebo sčasti spôsobil niekto iný. Bolo preukázané obdobie vzniku manka, rozsah manka, okolnosti zabezpečenia predajne, obeh tovaru, spôsob stornovania nákupov, rozsah povinností žalovanej pri kontrole stavu tovaru, spôsob vedenia účtovníctva, ako aj zabezpečenie elektronického systému a možností zásahov do tohto systému. Pre zodpovednosť zamestnanca za schodok stačí, ak je dané zavinenie vo forme nedbanlivosti a keďže zo strany žalovanej nedošlo k vyvineniu, bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.073,24 Eur. Suma bola vypočítaná v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce tak, že priemerný plat vedúcej - žalovanej vypočítaný podľa § 134 vo výške 548,68 Eur mesačne za I. štvrťrok 2010 sa započítal v dvojnásobnej výške, t.j. vo výške 1.097,36 Eur, priemerný plat W. U., sa započítal vo výške 423,33 Eur. Zistený schodok sa rozpočítal rovnakým pomerom k súčtu takto započítaných platov hmotne zodpovedných zamestnancov O. A. - 404,70 Eur, O. O. - 401,26 Eur, H. N. - 212,17 Eur a M. G. - 207, 55 Eur.
31. Lehotu na splnenie uloženej povinnosti určil žalovanej v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p..
32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1, C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom konaní súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a preto súd priznal žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť znalcovi priznanú znaleckú odmenu a hotové výdavky vo výške 892,42 Eur uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11Cpr/1/2012-688 zo dňa 06.04.2018. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.