Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Co-86-2019.pdf
PDF · 108.12 KB
No categories available
18Co/86/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariány Muránskej a Mgr. Miloš Kolek, v právnej veci žalobcu: F.. X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX P., zast. Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava proti žalovanému: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX, XXX XX F., zastúpenému JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná 17, 080 01 Prešov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 19C/197/2016-198 zo dňa 21.02.20189, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
I. U r č u j e , že kúpna zmluva zo dňa 23.5.2013, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese F., obci F., katastrálnom území P. a vedenými Okresným úradom F., katastrálnym odborom na LV č. XXXX a to parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2, parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 294 m 2, parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1844 m 2, parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m 2, stavba skladu postavená na parcele č. XXXX/X súp. č. XXX, stavba garáže postavená na parcele č. XXXX/X súp. č. XXX uzavretá medzi H. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX F., X. republika, štátny občan X. a P. Q., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX F., X. republika, štátny občan X. ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, ktorej vklad bol Správou katastra F. povolený rozhodnutím č. V XXXX/XX zo dňa 13.6.2013 je voči žalobcovi ako veriteľovi H. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P. XXX ,XXX XX F., X. republika, štátny občan X. p r á v n e n e ú č i n n á .
II. U r č u j e, že kúpna zmluva zo dňa 8.8.2014, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese F., obci F., katastrálnom území P., vedenými Okresným úradom F., katastrálnym odborom na LV č. XXXX a to: parcela registra „C“, parcelné číslo X/X, druh pozemku záhrady o výmere 245 m2, parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 13 m2, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 320 m2, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 245 m2, stavba rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavená na parcele číslo XXXX/X, stavba, hospodárske budova so súpisným číslom XXX, postavená na parcele číslo XXXX/X uzatvorená medzi H. Q., nar. X.X.XXXX , trvale bytom P. XXX, XXX XX F., X. republika, štátny občan X. a P. Q.,
nar. X.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX F., X. republika, štátny občan X. ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, ktorej vklad bol Okresným úradom F., katastrálnym odborom povolený rozhodnutím č. Q zo dňa 17.9.2014 je voči žalobcovi ako veriteľovi H. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX F., X. republika, štátny občan X. p r á v n e n e ú č i n n á .
III. Návrh žalovanej strany na prerušenie konania z a m i e t a.
IV. P r i z n á v a žalujúcej strane voči žalovanej strane nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §42a ods. 1, 2 OZ, § 42b ods. 1, 4 OZ, § 116 OZ a § 42 a ods. 3 písm. a) OZ. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že účelom odporovateľnosti právneho úkonu, ako inštitútu občianskeho práva, je vo všeobecnosti zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Vymáhateľná pohľadávka v zmysle zákona je takou pohľadávkou, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní, teda nemusí byť podmienkou uplatnenia odporovateľnosti pohľadávka na základe vykonateľného rozhodnutia. Úmysel ukrátiť veriteľa zákon predpokladá pri takých úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení, ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Pasívne legitimovaný je v tomto prípade ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. V danom prípade je nepochybné, že žalobca mal voči H. Q. vykonateľnú pohľadávku titulom pôžičky, na základe zmluvy o pôžičke, ktorá bola preukázateľne splatná 12.08.2007 a na základe uznania dlhu z 12.11.2008 sa zaviazal tento dlh uzavrieť najneskôr do 30.09.2009. Dlžník dlh nesplatil. Došlo k uzavretiu hypotekárnej úverovej zmluvy v máji 2013 s Prima banka Slovensko a.s. so zriadením záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV. XXXX, kat.úz. P.. V tom istom období uzavrel dlžník so žalovaným prvú zmluvu, išlo o kúpnu zmluvu a v auguste 2014 uzavrel dlžník druhú kúpnu zmluvu, kde takisto previedol majetok, ktorý patril dlžníkovi a jeho manželke na svojho syna. Žalovaný namietal, že dlžníkovi, v prípade prvej kúpnej zmluv,y bola vyplatená zmluva 30 000 Eur, svoje tvrdenie však nijako nepreukázal. Ďalej tiež poukázal nato, že prevzal dlh za svojho otca, teda priameho dlžníka, a preto nemôže ísť o ukracujúci právny úkon. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak mal poctivý úmysel dlžník splácať svoje dlhy, mal začať splácať dlhy, ktoré bol splatné už v roku 2007. Prísun finančných prostriedkov mohol dlžník riešiť prípadným predajom, prenájmom alebo úverom, s cieľom vyrovnať dlh voči veriteľovi, teda žalobcovi. Pre súd 1. inštancie bolo rozhodujúce, že sa zbavil priamy dlžník majetku, ale svojho veriteľa nevyrovnal. Pokiaľ sa poukazovalo na konkurzné konanie, tiež považoval konanie priameho dlžníka za nečestné až klamstvo, keď v zozname majetku k návrhu na oddlženie uviedol, že v posledných troch rokoch nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť. Jednou z podmienok odporovateľnosti je vedomosť tretej osoby, že dlžník previedol majetok na neho, v úmysle ukrátiť týmto úkonom svojho veriteľa. Pokiaľ ide o právny úkon medzi blízkymi osobami, platí tu obrátené dôkazné bremeno teda, že sa predpokladá zo zákona, vedomosť blízkych osôb o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. V tejto súvislosti poukázal súd 1. inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Obdo/4/2016 z 03.03.2017, kde sa bližšie rozoberá náležitá starostlivosť zo strany blízkej osoby dlžníka. Súd 1. inštancie je presvedčený, že ani dlžík, ani žalovaný, nemohli mať poctivý a zodpovedný úmysel neukrátiť týmito úkonmi veriteľa. Podmienky pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti právnych úkonov z hľadiska lehoty boli splnené. Zo zákona platí trojročná všeobecná premlčacia lehota a zmluvy boli uzavreté v máji 2013 a v auguste 2014 a žaloba bola podaná na súd v máji 2018, teda v lehote troch rokov. Pokiaľ navrhoval žalovaný prerušiť konanie, súd 1. inštancie sa domnieval, že nie sú splnené podmienky na prerušenie. Vo vzťahu k námietke vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka a tvrdenie žalovaného, že je potrebné konanie zastaviť, poukázal na ust. § 166h Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého odĺžením zostáva nedotknuté právo veriteľa v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky, domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia, z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. To platí aj vtedy, ak by bola pohľadávka či už premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Oddlžením zostáva tiež nedotknuté právo veriteľa v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky, domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu. Súd 1. inštancie v tejto súvislosti súvislosti ešte uviedol, že inštitút odporovateľnosti slúži aj potrebám exekučného konania, nakoľko jeho účelom je umožniť veriteľovi vymáhať pohľadávku od dlžníka, keďže právny úkon medzi dlžníkom a treťou osobou je neúčinný. Zároveň tiež poukázal na genézu prípadu, ktorý svedčí o tom, že dlžník nielenže nemá od splatnosti dlhu záujem ho uhradiť, ale snažil sa právnymi krokmi a všelijakými úkonmi sťažovať vymoženie pohľadávky. Zneužil aj inštitút oddlženia, pri ktorom je evidentné, že mu išlo predovšetkým o nezaplatenie tohto dlhu, kedy neuviedol v zozname majetku
všetok majetok spred troch rokov. Uvedené je dôkazom o jeho nepoctivom zámere a nepoctivý zámer dlžníka nepožíva o právnu ochranu zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
3. Výrok o trovách konania odôvodnil § 255 ods. 1, § 266 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Zopakoval v podstate dôvody, ktoré uvádzal aj v priebehu celého konania pred súdom 1. inštancie. Predovšetkým trval na svojom vyjadrení zo dňa 31.01.2019 v tom smere, že konanie malo byť prerušené a nemalo sa v ňom pokračovať. Po podaní žaloby bol vyhlásený 02.októbra 2017 konkurz na majetok, ktorý je predmetom sporu. Vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Konať možno len na návrh správcu. Žalobca mohol odporovať právnemu úkonu len, ak správca v primeranej lehote jeho podnet na odporovanie nevyhovel. Ďalej tiež poukázal nato, že rodičia si zobrali úver na rekonštrukciu nehnuteľností, v ktorých bývali v sume 60 000 Eur. Tieto nehnuteľnosti žalovaný odkúpil za 1 Euro a prevzal dlh aj úver, ktorý naďalej spláca. Preto nemohlo ísť o žiaden úmysel ukrátiť veriteľa. V čase prevodu bola nehnuteľnosť založená záložnou zmluvou. Hodnota nehnuteľnosti sa približne rovná výške poskytnutého úveru. Zároveň žalovaný odkúpil pozemky, sklad a garáž od rodičov. Zaplatil 30 000 Eur, ale tieto použili rodičia na vyplatenie starších dlhov. Preto sa nepreukázalo, žeby nevyrovnal obvyklú cenu. Žalovaný sa tak domnieval, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým a právnym záverom.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že v rámci inštitútu oddlženia nie je možné aplikovať ust. § 47 ods. 1 z.č. 7/2005 Z.z. Už v samotnom znení tohto ustanovenia je vyjadrená podmienka, že predmetné ustanovenie sa použije iba, ak zákon o konkurze a reštrukturalizácii neustanovuje inak. A tento zákon v ust. § 166h ods. 1 z.č. 7/2005 Z.z. upravuje, že odĺžením zostáva nedotknuté právo veriteľa v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Z toho možno vyvodiť záver, že žalobca si zákonne uplatňuje svoje práva z pohľadávky, ktorú evidoval voči H. Q.. Vychádzajúc z uvedeného a na základe analógie teda nie je možné aplikovať už spomínané ust. § 47 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré vyplýva zo systematiky a patrí do tretej časti, ktorá sa vzťahuje ku konkurzom. Tvrdenia žalovaného ohľadom nevedomosti a dobromyseľnosti nadobudnutia nehnuteľnosti na LV. XXXX na základe kúpnej zmluvy z 23.05.2013 za 30 000 Eur a nadobudnutie na základe kúpnej zmluvy z 08.08.2014 za 1 Euro, považuje žalobca za scestné a účelové. Žalovaný v priebehu celého prvoinštančného konania nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal odplatnosť prvej kúpnej zmluvy a v podstate sa táto kúpna zmluva len javí, ako odplatný prevod, ale v skutočnosti nikdy nedošlo k výplate kúpnej ceny. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že tento ukracujúci úmysel dlžníka nepoznal. V danom prípade jednoznačne boli splnené podmienky na odporovateľnosť právneho úkonu. Nehnuteľnosť má veľa vyššiu hodnotu. Dlžník predal túto nehnuteľnosť blízkej osobe za neprimerane nízku cenu. Žalobcu mohol uspokojiť obdobne ako tvrdí dlžník, že založením nehnuteľnosti a získaním úveru vyrovnával skoršie dlhy už oveľa skôr. Všetky tvrdenia žalovaného sú len účelové, absolútne irelevantné. Žalovaný počas celého konania pred súdom nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany. Nepredlžil žiaden dôkaz na svoje tvrdenia a tieto sú nesúrodé a nemajú právny základ. Na základe uvedeného žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
6. Krajská súd v Prešove prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
7. Podľa § 42a ods. 1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
8. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
9. Podľa 42a ods. 3 písm. a) OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§116all7), to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
10. Dňa 12.8.2006 žalobca uzatvoril žalobca s dlžníkom H. Q. zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 10.000 eur s tým, že poskytnuté finančné prostriedky sa dlžník zaväzuje vrátiť na základe splátkového kalendára do 12 mesiacov odo dňa podpisu tejto zmluvy.
11. Dňa 12.11.2008 dlžník písomne uznal predmetný dlh vo výške 10 750 Eor spolu s úrokmi z omeškania vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy a zaviazal sa ho uhradiť v pravidelných splátkach najneskôr do 31.3.2009.
12. Dňa 3.5.2013 uzavrel dlžník s manželkou hypotekárnu Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 60.000 eur na údržbu nehnuteľnosti a splatenie skôr poskytnutého úveru.
13. Dňa 3.5.2013 uzavreli dlžník s manželku Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XXXXXXXXXXXXXXXX na nehnuteľnosti vedené na LV XXXX, okres F., obec F., k.ú. P..
14. Kúpnou zmluvou zo dňa 23.5.2013 previedol dlžník so svojou manželku P. Q. na žalovaného ako svojho syna, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, ktorých boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nachádzajúcimi sa v kat. úz. P., obec F., okres F. a to parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2, parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 294 m 2, parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1844 m 2, parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m 2, stavba skladu postavená na parcele č. XXXX/X súp. č. XXX, stavba garáže postavená na parcele č. XXXX/X súp. č. XXX.
15. Kúpna cena v zmluve bola dohodnutá na 30.000 eur s tým, že táto bude vyplatená po povolení vkladu do katastra nehnuteľnosti. Predávajúci prehlásili, že na uvedenú nehnuteľnosť sa neviažu žiadne záložné práva, ťarchy, vecné bremená. Predávajúci prehlásili, že na uvedenú nehnuteľnosť sa neviažu žiadne záložné práva, ťarchy, vecné bremená a nájomné práva.
16. Rozhodnutím Správy katastra F. zo dňa 13.6.2016 č. vkladu V-XXXX/XX bol povolený vklad predmetnej zmluvy.
17. Dňa 22.11.2013 bol uzavretý Dodatok č. 1 k tejto úverovej zmluve s tým, že sa výška úveru nahrádza sumou 66.100 eur a splatnosť úveru 25 rokov.
18. Dňa 22.11.2013 uzavrel dlžník so svojou manželkou s Prima bankou Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XXXXXXXXXXXXXXXXA, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia dlhu na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX s tým, že najvyššia hodnota istiny je 66 100,- eur.
19. Dňa 8.8.2014 uzavrel žalobca so žalovaným kúpnu zmluvu, na základe ktorej mu predali nehnuteľnosť, ktorých boli bezpodielovými spoluvlastníkmi zapísané na LV č. XXXX kat. úz. P., obec F., okres F. a to parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 13 m2, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 320 m2, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 245 m2, parcelné číslo 2/1 druh pozemku
- záhrady o výmere 245 m2, stavba, hospodárska budova so súpisným číslom XXX, postavená na parcele číslo XXXX/X, stavba rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavená na parcele číslo XXXX/ X za dohodnutú kúpnu cenu 1 euro s tým, že toto vyplatí po povolení vkladu do katastra nehnuteľnosti. Zároveň kupujúci prehlásil, že kupuje uvedenú nehnuteľnosť so zriadenou ťarchou Q., ktorá sa viaže pre Prima banku Slovensko, a. s.
20. Rozhodnutím Okresného úradu F., katastrálny odbor zo dňa 13.9.2014 č. vkladu V XXXX/XX bol povolený vklad tejto kúpnej zmluvy do katastra.
21. Dňa 19.12.2013 podal žalobca na tunajšom súde návrh na vydanie neodkladného opatrenia proti dlžníkovi na základe tejto zmluvy, ako aj uznania dlhu z dôvodu, že dlžník spolu so svojou manželkou sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území P., obec F., okres F., vedeným Okresným úradom F., katastrálnym odborom na LV č. XXXX ohľadom ktorých sa vedie vkladové konanie pod č. V-XXXX/XXXX. Podľa žalobcu je teda dôvodná obava, že sa zbavuje nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve napriek tomu, že doteraz svoj dlh neuhradil.
22. Uznesením zo dňa 2.10.2017 č.k. 1OdK/131/2017-20 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: H. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX F.. Za správkyňu bola ustanovená G.. P. F., so sídlom kancelárie N. XXX/X, XXX XX P.. V bode IV výroku uznesenia súd rozhodol, že oddlžuje dlžníka tak, že zbavuje ho všetkých jeho dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
23. Dňa 29.9.2017 podal H. Q. v zastúpení Centra právnej pomoci návrh na vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti ZKR, ktoré konanie sa vedie pod sp.zn. 1OdK/131/2017 na Okresnom súde Prešov. S návrhom bol predložený aj dôkaz o tom, že na Okresnom súde Prešov sa pod sp.zn. 78Er/58/2016 vedie konanie U. Y. T., K. XX, XXX XX O., súdneho exekútora pod sp.zn. EX 285/2016 na základe udeleného poverenia zo dňa 22.2.2016 na istinu vo výške 10.750 eur s príslušenstvom. Podľa prílohy k tomuto návrhu Zoznam majetku dlžníka, dlžník vyhlásil, že nevlastní žiaden majetok ani hnuteľného, ani nehnuteľného charakteru a nevedú sa žiadne súdne spory súvisiace spory s majetkom. V prílohe k tomuto návrhu Zoznam majetku zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v posledných 3 rokoch, ktorý dlžník podpísal dňa 26.7.2017 nie je uvedený žiadny majetok. Podľa zoznamu veriteľov dlžník mal nasledovných veriteľov: U.. Y. T., súdneho exekútora, G., s. r. o., U.. P. P., žalobcu, P. A. a Prima banku Slovensko, a. s..
24. Odvolací súd sa plne stotožňuje zo závermi súdu prvej inštancie, ktorý vysvetlil všetky svoje myšlienkové pochody a zistené skutočnosti v konaní a podriadil prejednávaný nárok žalobcu pod správnu právnu normu. Zaoberal sa námietkami žalovaného tak vo vzťahu k úmyslu ukrátiť veriteľa, ako ja vo vzťahu k námietke premlčania, prerušenia konania a dokonca zastavenia konanie pre prebiehajúcim konkurz nad majetkom dlžníka.
25. K dôkaznému bremenu, v tomto sporovom konaní, možno súhlasiť s tvrdením súdu 1. inštancie, ale aj s tvrdením samotného žalobcu, že dôkazné bremeno je v prípade odporovateľnosti právneho úkonu medzi osobami blízkymi / v tomto prípade otec a syn / obrátené, to znamená, že dôkazné bremeno spočíva na strane žalovanej. Pokiaľ sa tak nestalo a žalovaná strana neuniesla dôkazné bremeno na preukázania tvrdení uvádzaných v súdnom konaní, potom súd 1. inštancie správne vychádzal z tvrdení žalobcu a z listinných dôkazov a z obsahu jednotlivých súdnych konaní, ktoré prebiehali medzi žalobcom a priamym dlžníkom. Vzhľadom na existenciu právoplatného a vykonateľného titulu žalobcu k svojej pohľadávke, ktorú vymáhal prostredníctvom exekučného konania bolo zistené, že v priebehu rokov 2013 a 2014 žalobca uzavrel kúpne zmluvy so svojím synom. Bolo správne, že sa súd prvej inštancie vecne vyporiadal s nárokom žalobcu v pozitívnom zmysle slova t.z., že zobral do úvahy ustanovenia Občianskeho zákonníka § 42a, b OZ, ale rovnako ust. § 166h Zákona o konkurze a vyrovnaní. Konanie o oddlžení je už právoplatne skončené a zákon / z.č. 7/2005 Z.z./ priamo ustanovuje, že nič nebráni veriteľovi uplatňovať svoje nároky voči oddlženému dlžníkovi v rámci stanovenej Občianskeho zákonníka priamo uvádzajúc ustanovenia o odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré dlžník vykonal v snahe ukrátiť svojho veriteľa.
26. Imanentnou súčasťou právneho štátu je zásada vymáhateľnosti práva. Právu veriteľa domôcť sa svojho práva splnením dlhu zodpovedá povinnosť dlžníka správať sa tak, aby primárne uspokojil vymáhateľnú pohľadávku veriteľa (nie svoje potreby alebo potreby svojich blízkych). Inštitút odporovateľnosti právnych úkonov tak legitímne poskytuje ochranu a právnu istotu veriteľovi ako oprávnenej osobe vymáhať svoj majetok, a to práve preto, aby nebolo uprednostnené neekvivalentné plnenie dlžníka v prospech blízkych osôb.
27. Preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi (blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.). Úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, t.j., že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať.
28. Zákon od dlžníkovi blízkej osoby požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom (alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech) presvedčila (vynaložením náležitej starostlivosti), že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony (neprijímala podľa nich plnenie) na ujmu práv veriteľov dlžníka (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 3oCdo 4885/2010). V prípade, že sa tak nezachová, musí byť spokojná s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku, ktorý' na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla (rozhodnutia NS ČR sp. zn. 3oCdo 3906/2010, sp. zn. 3oCdo 2686/2010, sp. zn. 2iCdo 1912/2000). Dôkazné bremeno leží však na blízkej osobe dlžníka a to v súvislosti s vyvrátením právnej domnienky o vedomosti druhej strany o úmysle dlžníka veriteľa (žalobkyne) ukrátiť veriteľa (rozsudok NS ČR sp. zn. 3oCdo 5123/2009). Termín náležitá starostlivosť, ktorú zákon nijako nedefinuje, je potrebné vykladať so zreteľom na všetky okolnosti zistené v konkrétnej situácii, pričom predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonáva s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v čase odporovaného právneho úkonu, z jej výsledkov spoznala, t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela (rozsudok NS ČR sp. zn. 3oCdo 2828/2009). Súd prvého stupňa tak správne ustálil, že žalovaný, ako osoba blízka, neuniesli svoje dôkazné bremeno, pretože nevyvinul žiadne úsilie k poznaniu úmyslu dlžníka. Vynaloženie náležitej starostlivosti však predpokladá činnosť, t. j. aktivitu (nie pasivitu) blízkej osoby, aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, z jej výsledkov spoznala, t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Nepostačovalo by ani preukázanie toho, že dlžníkovi blízka žalovaná osoba o úmysle dlžníka skrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela.
29. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže úspech v odvolacom konaní mal žalobca odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).