Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-22-2019.pdf
PDF · 89.87 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/22/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom, vo veci starostlivosti o mal. W. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov: matky Z.. F. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXXXX/XD, XXX XX Z. Z., t. č. B.N. XX, XXX XX N., občianky SR, zast. JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou AK Banská Bystrica, so sídlom ul. ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica a otca M. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. X, XXX XX N., občana SR, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e mal. W. Q., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky Z.. F. Z., nar. XX. XX. XXXX, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec dieťaťa M. Q., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. W. Q., nar. XX. XX. XXXX sumou vo výške 100,- eur mesačne, splatnou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojim návrhom domáhala zverenia maloletého W. do svojej osobnej starostlivosti s tým, že dieťa bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň žiadala, aby súd uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 100,- eur mesačne. Styk otca s dieťaťom nateraz nežiadala upraviť.
2. Otec s návrhom matky dieťaťa nesúhlasil. Pokiaľ išlo o výživné uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu nezanedbáva, pretože každý mesiac posiela matke titulom výživného sumu 100,- eur.
3. Kolízny opatrovník žiadal návrhu matky v rozsahu navrhovaného petitom vyhovieť.
4. Súd výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, na základe prednesu kolízneho opatrovníka, ako aj z listinných dôkazov: rodného listu maloletého dieťaťa, správy Obecného úradu v Kováčovej zo dňa 25. 10. 2019, správy sociálnej poisťovne zo dňa 28. 10. 2019, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 31. 10. 2019, správy Mestského úradu v Banskej Bystrici zo dňa 05. 11. 2019, správy zo šetrenia rodinných pomerov maloletého dieťaťa zo dňa 07. 10. 2019, lekárskej správy W.. W. H., správy W.. F. N., ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:
5. Maloletý W., nar. XX. XX. XXXX pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Pretože výkon rodičovských práv a povinností nebol doteraz súdom upravený a vzhľadom
k tomu, že sa rodičia nevedia dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností, matka podala návrh na súd, aby tento upravil práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. Matka uviedla, že W. je vo veku 2 rokov, o ktorého sa celodenne stará v rámci rodičovskej dovolenky. Bývajú v rodinnom dome spolu s rodičmi matky maloletého v N.T.. Matka uviedla, že poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur a príležitostne si privyrobí cca 250,- eur mesačne, ako SZČO. Otec dieťaťa žije v rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi. Je dlhodobo nezamestnaný, matka mala vedomosť o tom, že otec dieťaťa si privyrobí mesačne dosť finančných prostriedkov ako remeselník/M.. Matka vyslovila presvedčenie, že otec dieťaťa sa úmyselne vyhýba oficiálnemu príjmu, pretože okrem maloletého Michala má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka navrhla výživné vo výške 100,- eur a to na základe predbežnej dohody s otcom maloletého dieťaťa. Zároveň potvrdila, že otec maloletému dieťaťu výživné v tejto výške skutočne mesačne poskytuje, aj keď niekedy v dvoch splátkach. Uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa je ťažká komunikácia, pretože sa k nej správa vulgárne a nedôstojne. Vzájomné vzťahy označila za napäté s tým, že celá atmosféra sa prenáša aj na maloleté dieťa, ktoré toto všetko dosť citlivo vníma.
6. Matka svoje mesačné výdavky špecifikovala nasledovne: svojim rodičom na domácnosť prispieva sumou vo výške 100,- eur, strava v domácnosti predstavuje nákladovo sumu 250,- eur, poplatky za byt v Z. Z. predstavujú sumu vo výške 120,- eur, ako SZČO pravidelne platí mesačné odvody štátu. Ďalšie zvýšené výdavky súvisia s jej ochorením, pretože je T. pacientom. Výdavky na kúpu oblečenia a obuvi mesačne predstavujú sumu vo výške cca 30,- eur, náklady na kúpu dojčenského mlieka BEBA vo výške 13,- eur, nákup hygienických potrieb vo výške cca 20,- eur a v prípade potreby uhrádza aj doplatky pri kúpe liekov pre dieťa.
7. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že s návrhom nesúhlasí, bol zásadne proti tomu, aby bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke vzhľadom k tomu, že podľa neho táto nie je schopná sa o dieťa postarať a zabezpečiť mu náležitú starostlivosť a výživu, pretože nie je schopná mesačne zarobiť ani 25,- eur. Nevedel si predstaviť potom z čoho chce dieťa a aj seba živiť. Uviedol, že naposledy pracoval vo Francúzsku, kde vykonával M. práce pre svojho zamestnávateľa, u ktorého bol zamestnaný od XX. XX. XXXX X. XX. XX. XXXX. Jeho mesačný príjem bol 540,- eur. Na otázku sudcu adresovanú otcovi dieťaťa, prečo nevykonáva remeselné práce a M. činnosť tak ako ostatní remeselníci pod vlastným IČO- m, prípadne na základe živnostenského listu, otec maloletého neodpovedal.
8. Splnomocnená zástupkyňa matky uviedla, že mali snahu sa dohodnúť s otcom maloletého dieťaťa, pretože otec dieťaťa si plní vyživovaciu povinnosť voči W. a platí matkou požadovaných 100,- eur. Matka dieťaťa je schopná zabezpečiť dieťaťu náležitú starostlivosť a postarať sa o jeho výživu, tvrdenia otca maloletého o jej neschopnosti považovala len za účelovú obranu.
9. Kolízny opatrovník uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení, má za to, že návrh matky je dôvodný. Matka sa od narodenia až doteraz stará o maloleté dieťa, nedostatky pri zabezpečení výchovy či starostlivosti o maloleté dieťa kolízny opatrovník v rámci úkonov pri šetrení rodinných pomerov nezistil. V správe zo šetrenia rodinných pomerov uvádza, že matka žije s dieťaťom v X-podlažnom rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve rodičov matky dieťaťa, ktorí súbežne tento dom obývajú spolu s dcérou a vnukom. Rodinný dom je priestranný, na každom poschodí sa nachádza 3-izbový byt pozostávajúci z kuchyne, obývačky, spálne, izby a sociálneho zariadenia. Dom je zariadený nábytkom a osobnými potrebami, udržiavaný je v čistote a poriadku. Starí rodičia obývajú prízemie, matka s dieťaťom obýva 1. poschodie, kde je 3-izbový byt kompletne zariadený. Maloleté dieťa spáva s matkou v spálni, kde sa nachádza manželská posteľ, postieľka, šatníkové skrine, komody, osobné potreby a hračky pre dieťa. Izba je prispôsobená potrebám a veku maloletého, ktorý tam má vytvorený priestor na trávenie voľného času. Počas šetrenia v domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, starostlivosť o maloletého je na požadovanej úrovni. Maloletý W. nenavštevuje žiadne zariadenie, je doma s matkou. Ošetrujúcou detskou lekárkou je W.. K., dieťa je zdravé, nenavštevuje žiadnych odborných lekárov. Matka je zamestnaná ako SZČO - N., t. č. na rodičovskej dovolenke. Rodičovský príspevok poberá vo výške 223,- eur, prídavky na dieťa, 100,- eur výživné a zo zárobkovej činnosti si privyrobí cca 250,- eur
- 300,- eur.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12. Podľa § 24. ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. S poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj zhora citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku majúc za to, že pokiaľ nedošlo k dohode rodičov dieťaťa na vzájomných právach a povinnostiach vo vzťahu k maloletému, má zo zákona možnosť ktorýkoľvek z rodičov dieťaťa požiadať súd o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu do budúcna. Návrh matky maloletého teda súd z tohto pohľadu považoval za plne legitímny a súladný s platnou právnou úpravou. Na základe správy zo šetrenia rodinných pomerov, ako aj vykonaného dokazovania mal súd za to, že matka spĺňa podmienky k tomu, aby jej dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti; a je schopná ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Pokiaľ otec dieťaťa požadoval upraviť styk s dieťaťom tak, že v období najbližších dvoch rokov keď bude napríklad 90 dní pracovať mimo Slovenskej republiky a príde domov na 14 dní, všetok svoj dovolenkový čas by bol oprávnený tráviť s maloletým W.. Súd takejto požiadavke otca maloletého dieťaťa nemohol vyhovieť, pretože tento jeho posledný návrh (zo dňa 16. 02. 2020) je v zásade návrhom nevykonateľným, pretože nie sú konkrétne zadefinované časové úseky (konkrétny dátum, deň v týždni a hodina), kedy by bol otec maloletého oprávnený prevziať si z rúk matky maloletého a dieťa odovzdať späť matke. Ďalším dôvodom prečo súd neupravoval styk otca s maloletým dieťaťom je jeho momentálna situácia, kedy napriek tomu, že je zrejme schopným a zručným M., nevykonáva v zásade M. činnosť ako SZČO, kedy by mal stabilné miesto podnikania, pracovný čas by si mohol pružne upraviť podľa potrieb; naopak otec dieťaťa ako remeselník pracuje pre iné spoločnosti, ktoré ho ako svojho zamestnanca vysielajú na výkon remeselnej práce, v poslednom prípade do B. vo Francúzsku na stavbu K. H. Z.. Vzhľadom k tomu že otec dieťaťa v takýchto prípadoch (v sledovanom období už druhýkrát) je dlhodobo pracovne mimo územia Slovenskej republiky, nie je možné uvažovať nielen o zverení maloletého do striedavej starostlivosti, ale ani o momentálnej úprave styku otca s maloletým a to aj vzhľadom na vek maloletého dieťaťa. A v konečnom rade matka spolu so svojou právnou zástupkyňou na pojednávaní jednoznačne proklamovala vôľu umožniť stretávanie sa otca s
maloletým W., prípadne aj v čase čerpania jeho dovolenky na území Slovenska, avšak momentálne len za jej osobnej účasti. Uviedla, že pokiaľ sa otec bude správať slušne k nej a zodpovedne k dieťaťu, nemá dôvod, aby mu bránila v stretnutiach so synom.
18. V prípade, ak sa rodičia maloletého dieťaťa nebudú schopní dohodnúť na úprave styku otca s dieťaťom, má možnosť otec maloletého podať návrh na súd, ktorý po vykonanom dokazovaní rozhodne, či styk upraví a ak áno, v akom rozsahu.
19. S poukazom na zhora uvedené mal súd za to, že súdom vydané rozhodnutie je predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa.
20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. *
21. S poukazom na zhora citované procesné ustanovenie, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, ako to vyplýva z tretej časti výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 362 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 CMP).