Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/216/2006

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Stará Ľubovňa, so sídlom Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484 proti povinnému: A. E., nar. XX.X.XXXX, prechodne bytom X. Z. XXX/XX, XXX XX K. R., trvale bytom N. F. XX, XXX XX N. F., v konaní o vymoženie 1.966,61 eur, takto

rozhodol:

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa, so sídlom Nám. gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 17082901 vo výške 17,37 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Dňa 7.6.2006 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 1.6.2006, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 7.6.2006 a exekučného titulu rozhodnutia oprávneného č. 500-401-4221/2001-13 zo dňa 31.12.2001 právoplatného dňa 31.1.2002 a vykonateľného dňa 12.2.2002, č. 700-502-4221/2002-13 zo dňa 17.7.2002 právoplatného dňa 12.8.2002 a vykonateľného dňa 30.8.2002, č. 700-78-4221/2003-13 zo dňa 18.7.2003 právoplatného dňa 11.8.2003 a vykonateľného dňa 28.8.2003, č. 700-365-4221/2003-13 zo dňa 19.12.2003 právoplatného dňa 15.1.2004 a vykonateľného dňa 21.1.2004, č. 700-3140002504-GC04/04-13 zo dňa 25.8.2004 právoplatného dňa 7.10.2004 a vykonateľného dňa 22.10.2004. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 1966,61 eur (59 246,- Sk) a trov exekúcie.

2. Súd vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa, so sídlom Nám. gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 17082901 dňa 14.6.2006 poverenie pod číslom 5710 009871 *.

3. Dňa 30.4.2018 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, a to že exekučné tituly stratili svoju účinnosť v dôsledku uplynutia desaťročnej lehoty na vymoženie pohľadávky určenej pre výkon rozhodnutia v zmysle o Sociálnej poisťovni a zároveň si vyčíslil aj trovy exekúcie vo výške 39,64 eur.

4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

7. Podľa exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Novelou o Sociálnej poisťovni , ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.7.2001 bolo v ust. zakotvené, že rozhodnutie príslušnej poisťovne o pohľadávkach na poistnom možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, pričom ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Predmetná novela pritom neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia.

9. bol následne zrušený s účinnosťou od 1.1.2004, pričom zákonodarca v ust. zakotvil, že ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie a ďalšie vznikla pred 1.1.2004 a táto povinnosť nebola do 31.12.2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.12.2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31.12.2003.

10. V danom prípade, teda po vydaní a právoplatnosti vykonávaných exekučného titulu došlo novelizáciami k zakotveniu 10-ročnej prekluzívnej lehoty na možnosť vykonať rozhodnutie, ktorým bolo poistné predpísané ( cit. zákona), a to s účinnosťou od 1.7.2001. S poukazom na , ktorým došlo k zrušeniu , keďže vymáhaná povinnosť platiť poistné vznikla pred 1.1.2004 a nebola do 31.12.2003 splnená, pri vymáhaní po 31.12.2003 je potrebné postupovať podľa predpisov činných do 31.12.2003 . S nadobudnutím účinnosti o Sociálnej poisťovni bola v prekluzívna lehota, v ktorej možno vykonať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o poistnom, pokutách a penále, a to najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

11. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, zásadne posudzovať podľa práva platného v čase, kedy k vzniku, k zmene alebo k zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy (obdobne porovnaj stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02).

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže preklúzia - zánik práva na vykonanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne v zákonom stanovenej lehote 10 rokov je pre adresáta - povinného z rozhodnutia výhodnejšia ako predchádzajúca úprava, keď v čase právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia zákon takýto inštitút vôbec nepoznal, je potrebné s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, aplikovať ust. v znení účinnom od 1.7.2001, zavedenom novelou , aj na vykonávané rozhodnutie, hoci nadobudlo právoplatnosť pred účinnosťou znenia cit. zákona.

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že v zmysle citovaných právnych predpisov pre posúdenie prekludovania práva oprávneného na vymáhanie poistného na nemocenské

poistenie a dôchodkové zabezpečenie v zmysle §-u 25 ods. 1 a 2 (v znení ) je pohľadávka oprávneného prekludovaná.

14. Vzhľadom na to, že exekučným titulom - rozhodnutie č. k. . 500-401-4221/2001-13 zo dňa 31.12.2001 právoplatné dňa 31.1.2002 a vykonateľné dňa 12.2.2002, č. 700-502-4221/2002-13 zo dňa 17.7.2002 právoplatné dňa 12.8.2002 a vykonateľné dňa 30.8.2002, č. 700-78-4221/2003-13 zo dňa 18.7.2003 právoplatné dňa 11.8.2003 a vykonateľné dňa 28.8.2003, č. 700-365-4221/2003-13 zo dňa 19.12.2003 právoplatné dňa 15.1.2004 a vykonateľné dňa 21.1.2004, č. 700-3140002504-GC04/04-13 zo dňa 25.8.2004 právoplatné dňa 7.10.2004 a vykonateľné dňa 22.10.2004, v zmysle vyššie uvedených ustanovení v znení účinnom do 31.12.2003, resp. v znení účinnom od 1.1.2004 prekluzívna doba na vymáhanie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie trvala od 12.2.2002 do 12.2.2012, od 30.8.2002 do 30.8.2012, od 28.8.2003 do 28.8.2013, od 21.1.2004 do 21.1.2014, od 22.10.2004 do 22.10.2014. Odo dňa 13.2.2012, 31.8.2012, 29.8.2013, 22.1.2014, 23.10.2014 bol nárok oprávneného na vymáhanie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktorý mu vyplýva z týchto exekučných titulov, prekludovaný.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd exekúciu zastavil v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 57 odsek 1 písmeno f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, pretože zistil stratu účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na vykonanie exekučného titulu, čím došlo k zániku vymáhaného nároku.

16. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa EP, a tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žiaden z účastníkov zastavenie konania nezavinil.

17. Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

18. Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

19. Podľa vyhlášky MS SR č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

20. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § a 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 a v súlade s §, 15, 22 a 27a vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 tak, že súdnemu exekútorovi by patrili trovy exekúcie vo výške 17,37 eur. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, kedy zákon umožňoval vymáhať nárok z exekučného titulu, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (, a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. ) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd je povinný exekúciu zastaviť z úradnej moci, ak zistí stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. , , a

Exekučného poriadku tak, že ich uhradí povinný, a preto zaviazal povinného, aby ich uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, aby ich uhradil súdnemu exekútorovi.

Tieto trovy pozostávajú z:

Tieto trovy pozostávajú z:

1/ § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. - počet hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie

- preštudovanie, zaregistrovanie a prijatie návrhu 15 min.

- vyhotovenie výzvy na zaplatenie dlhu (1 x) 10 min.

Spolu: 25 min.

1 začatá hodina po 6,64 eur/hod. 6,64 eur

2/ § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena

- získanie poverenia 3,32 eur

- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur

Spolu: 6,64 eur

2/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov

- poštovné 1,20 eur

zvýšené o 20 % DPH podľa 2,90 eur

Trovy exekúcie celkom: 17,37 eur

21. Súd pri priznávaní odmeny exekútora podľa vyhl. vychádzal z logického a gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že pri výpočte odmeny súdneho exekútora sa zohľadňuje počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet úkonov. Počtom hodín účelne vynaložených treba rozumieť súčet čiastkových trvaní jednotlivých úkonov. Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň tým, ktoré vyhláška uvádza v , a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny 6,64 eur (200,- Sk) za každý z nich, by nebolo možné hovoriť o počte hodín (čase) účelne vynaložených na exekúciu tak, ako to predpokladá vyhlášky (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 4.3.2009). Súd preto sčítal čas, ktorý považoval za účelne vynaložený na vykonanie exekúcie, a za tento potom priznal exekútorovi odmenu vo výške 6,64 eur za každú začatú hodinu tak, ako je to uvedené vyššie.

22. Zároveň pri rozhodovaní o odmene exekútora podľa a v spojení s vyhl. vychádzal z výkladu založeného na tom, že exekútorovi za úkony paušálne odmeňované v zmysle cit. vyhlášky patrí iba paušálna odmena v zmysle cit. vyhlášky, ale nie odmena za čas účelne vynaložený na vykonanie exekúcie (ďalej len časová odmena) pri vykonávaní tohto úkonu v zmysle cit. vyhlášky, nakoľko požadovanie časovej odmeny za úkony inak odmeňované paušálnou sumou by viedlo k duplicitnému počítaniu odmeny za úkony exekučnej činnosti. Jednotlivé úkony exekučnej činnosti vymenované v exekútorskej tarify v sebe totiž zahŕňajú ich vyhotovenie, podanie, ako aj následné spracovanie.

23. Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule. S prihliadnutím na tento účel treba posudzovať aj účelnosť úkonov pri priznávaní odmeny súdnemu exekútorovi pri zastavení exekúcie v zmysle § 14 cit. vyhlášky.

24. Súd priznal exekútorovi po preskúmaní jeho vyúčtovania uplatnenú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 tohto ustanovenia iba za 1 hodinu a nie za exekútorom uplatnené 2 hodiny.

Čas potrebný na vykonanie úkonu vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v rozsahu 15 minút, vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie v rozsahu 20 minút, úkonu vyhotovenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie v rozsahu 15 minút, vyhotovenie podnetu na zastavenie exekúcie v rozsahu 20 minút, súd nezahrnul do času účelne vynaloženého na vykonanie exekúcie, pretože v zmysle vyššie uvedeného sú tieto úkony odmeňované paušálne vo výške 3,32 eur podľa § 15 ods. 1 písm. a) a c) cit. vyhlášky, za ktoré bola exekútorovi priznaná odmena. Súd nepriznal časovú odmenu za úkon „vyhotovenie podnetu na zastavenie exekúcie“, pretože časovú odmenu je možné priznať iba za úkony súdneho exekútora smerujúce k vymoženiu pohľadávky a nie aj za administratívne práce odmeňované podľa § 25 vyhlášky.

25. Súdny exekútor si nesprávne vyúčtoval paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky, preto mu súd nepriznal nárok za doručenie výzvy na zaplatenie dlhu a doručenie podnetu na zastavenie exekúcie, nakoľko sa nejedná o paušálne odmeňované úkony v zmysle ust. § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky. Súd tiež nepriznal paušálnu náhradu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré si súdny exekútor uplatňuje viackrát, čo je v rozpore s vyhláškou. Z gramatického výkladu vyplýva, že úmyslom bolo priznať len raz odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu a doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, bez ohľadu na to, koľko ich bolo zasielaných. Keby sa mala odmena priznávať za každé doručenie, bolo by použité ustanovenie ako napr. každé zisťovanie majetku. Preto nie je možné priznať odmenu za viacnásobné doručovanie.

26. Súdny exekútor si uplatnil aj náklady na archiváciu vo výške 2,34 eur bez DPH. Súd nepriznal exekútorovi túto náhradu hotových výdavkov, pretože hotovými výdavkami v zmysle vyhl. MS SR č. sú najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že ide o výdavky v súvislosti s vykonávaním exekúcie samotnej, ktoré sú potrebné na dosiahnutie účelu exekúcie, t.j. na vymoženie vymáhanej povinnosti. Náklady na archiváciu súd nepovažuje za takéto hotové výdavky, keďže ide o výdavky po skončení exekúcie, teda tieto nemôžu ísť na ťarchu niektorého z účastníkov exekučného konania. Uvedené výdavky exekútor znáša z odmeny za výkon exekučnej činnosti podobne ako náhradu za administratívne práce.

Poučenie:

Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.