Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou v právnej veci žalobcu: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy a výstavby SR, IČO: 30 416 094, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, proti žalovanému: O. Z., O.., bytom N. XX, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s. r. o., IČO: 36 855 430, so sídlom Nevädzova 6C, Bratislava, o určenie, že nedošlo k prechodu nájmu a o vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania podľa miery úspechu vo výške 100% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 08.11.2017 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 3.11.2017, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa užívania nehnuteľnosti, označenej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä aby do Nehnuteľnosti nevstupoval a nezdržiaval sa v nej. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol odôvodnený tým, že právny predchodca žalovaného (A.. O. Z.) bol na základe zmluvy o nájme nájomcom bytu Č.. XX v administratívno-technickej budove Č.. XXXX umiestnenej na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. Z. O.. Po smrti A.. Z. začal v byte bývať žalovaný, hoci na to nemá právny nárok, pretože s nebohou nebýval v spoločnej domácnosti tri roky pred jej smrťou ( ). Žalobca žalovaného výzvou zo dňa 13.10.2017 vyzval na vypratanie Nehnuteľnosti, čo však žalovaný do dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerešpektoval. Žalovaný pokračuje v užívaní Nehnuteľnosti napriek a napriek výzvam od toho neupustil, ani nepreukázal svoje oprávnenie Nehnuteľnosť užívať. Nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva žalobcu. Podľa žalobcu nariadené neodkladné opatrenie nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, pretože tento nemá žiadne právo užívať Nehnuteľnosť. Potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami žalobca videl v tom, že v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať. Vo veci samej sa žalobca mieni domáhať vypratania nebytového priestoru. 3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli priložené listiny, ktorými žalobca preukazoval svoj nárok, okrem iného príslušný list vlastníctva, úmrtný list p. Z., zmluva o nájme bytu, výzva zo dňa 13.10.2017. 4. Dňa 14.3.2018 bolo súdu doručené podanie zo dňa 25.1.2018 (čl. 187), označené ako Zmena a doplnenie žaloby zo dňa 3.11.2017. V uvedenom podaní žalobca označil strany konania totožne ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, doplnil petit žaloby tak, že žiadal určiť, že k zákonnému prechodu nájmu bytu č. XX nachádzajúcom sa na X poschodí administratívno-technickej budov žalobcu so súpisným číslom XXXX, na ulici D. Z. Č.. X, Bratislava, na parcele reg. „. Č.. XXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného Ú. Bratislava, pre okres Bratislava,

obec N.- O..Č.. Z. O., katastrálne územie Z. O., na žalovaného nedošlo a žalovaný je povinný vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa na X poschodí administratívno-technickej budovy žalobcu (Nehnuteľnosť). Doplnil, že žalovaný podľa jeho názoru nemohol bývať s poručiteľkou v spoločnej domácnosti v čase jej smrti, inak by platil nájomné od 12.10.2015 do septembra 2017, pričom nájomné v uvedenom čase platila p. B. U.. Žalovaný začal platiť nájomné až od 23.10.2017, t.j. viac ako dva roky od smrti poručiteľky. Žalobca poukázal aj na vyjadrenie p. B. U., ktorá pri osobnej návšteve zamestnanca žalobcu v roku 2017 uviedla: „ale čo O.? Teraz tam začal bývať O.G..“ K podaniu bol pripojený prehľad platieb nájomného, vzťahujúceho sa na Nehnuteľnosť a doklady o úhrade nájomného k tomuto prehľadu. 5. Podaním zo dňa 25.06.2018 sa žalovaný vyjadril k žalobe tak, že žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že žalovaný splnil podmienky na prechod nájmu bytu - je osobou, ktorej svedčí právo prechodu nájmu bytu a býval s poručiteľkou po dobu viac ako dva roky v spoločnej domácnosti, hradil mesačné platby, týkajúce sa užívania internetového pripojenia a poskytoval finančné príspevky na úhradu nájomného, ktoré poukazoval p. U.. Žalovaný ďalej tvrdil, že nevlastní inú nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie. K námietke žalobcu, že Nehnuteľnosť nie je bytom, ale nebytovým priestorom uviedol žalovaný, že Nehnuteľnosť je od roku 2006 užívaná ako byt a žalobca žiadnym spôsobom nenamietal užívanie Nehnuteľnosti ako bytu p. Z.. Po celú dobu nájmu Nehnuteľnosti (11 rokov), na základe zmluvy o nájme bytu, vystavoval žalobca nájomcovi faktúry za nájom bytu a taktiež prijímal zálohové platby týkajúce sa tohto bytu; vystavoval ročné vyúčtovanie za služby spojené s užívaním bytu. Poručiteľka mala v byte trvalý pobyt, ako to vyplýva aj z jej úmrtného listu. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca určil hodnotu Nehnuteľnosti na základe znaleckého posudku zo dňa 30.4.2005, kde sa znalec zaoberal vyčíslením hodnoty bytu. Pri splnení zákonných podmienok prechodu nájmu bytu prechádza nájom bytu priamo zo zákona. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný navrhol vypočuť p. U., svoj vlastný výsluch, p. U., p. Č., p. Z.X. Z., p. M. Z.; zároveň predložil úmrtný list poručiteľky. 6. V podaní zo dňa 9.8.2018 (čl. 265) žalobca uviedol, že oprávnená osoba, ktorej svedčí právo prechodu nájmu bytu, by si mala toto právo uplatniť bez zbytočného odkladu, čo žalovaný neurobil, a začas si toto právo uplatňovať až v roku 2017. Uvedené konanie sa žalobcovi javilo ako špekulatívne. Z toho, že žalovaný uhrádzal náklady spojené s užívaním bytu, nevplýva, že existujú objektívne skutočnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť spoločenstvo trvale a nie len na prechodnú dobu. Žalobca zotrval na tom, že Nehnuteľnosť je podľa jeho názoru nebytovým priestorom, pretože viac ako polovica jej využiteľnej plochy je určená na nebytové účely. Skutočnosť, že sa nemôže jednať o byty, ale o nebytové priestory preukazuje aj to, že celá budova je zapísaná ako administratívno-technologická budova, spôsob využitia kód 16 - pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom. Zo skutočnosti, že nejaká časť nebytových priestorov je určená na prechodné bývanie, nespôsobuje, že sa jedná o byty, určené na trvalé bývanie. Následne špecifikoval ním uplatňovaný petit ako určenie, že nedošlo k prechodu nájmu Nehnuteľnosti ako nebytovému priestoru a uloženie vypratania Nehnuteľnosti ako nebytového priestoru; ak by sa súd nestotožnil s tým, že sa jedná o nebytový priestor, žiadal o určenie že nedošlo k prechodu nájmu Nehnuteľnosti ako bytu a uloženie vypratania Nehnuteľnosti ako bytu. 7. Žalovaný doplnil svoju argumentáciu v podaní zo dňa 4.10.2018 (čl. 279) tak, nebolo povinnosťou žalovaného uplatniť si svoje právo prechodu nájmu bytu, pretože k prechodu nájmu bytu prichádza ex lege a neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by žalovanému ukladal za týmto účelom uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. XMCdo/XX/XXXX. K argumentácii žalobcu, že Nehnuteľnosť nie je bytom, žalovaný poukázal na to, že Nehnuteľnosť bola vyšše štvrťstoročia využívaná ako byt. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/ XXX/XXXX zo dňa 20.11.2012, ktorý uviedol, že správne mal prvostupňový súd vychádzať zo zákonnej domnienky, že stavba je určená účelu, na ktorý je svojím stavebnotechnickým usporiadaním vybavená. Ak vybavenie stavby nasvedčuje viacerým účelom, predpokladá sa, že stavba je určená účelu, na ktorý sa užíva bez závad ( Stavebného zákona). Nie je pritom rozhodujúci zápis v katastri. Katastrálny zákon výslovne predpokladá opak stavu v katastri ( o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam). Nebohá p. Z. mala od roku 2006 platne uzatvorenú nájomnú zmluvu so žalobcom, ktorej predmetom bol nájom bytu. Z uvedenej zmluvy je podľa žalovaného nevyhnutné konštatovať, že vzhľadom na celkovú dĺžku nájmu vyplýva aj účel, na ktorý sa byt využíval. Poukázal aj na to, že žalobca sám v liste zo dňa 24.2.2017, ale aj v iných listoch, označil Nehnuteľnosť za byt. Žalovaný k podaniu pripojil odborné stanovisko znalca L.. N. zo dňa 12.10.2017, listy žalobcu zo dňa 21.2.2017, 30.3.2017, 24.2.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 20.11.2012, rozhodnutie NS SR sp. zn. XMCdo/XX/XXXX, rozhodnutie NS SR sp.zn. XCdo/XX/XXXX. 8. Na pojednávaní dňa 27.5.2019 (čl. 378) žalovaný namietol, že žalobca si právo na určenie, že nedošlo k prechodu nájmu bytu neuplatnil podľa riadne a včas, keď tak urobil až

v podaní z januára 2018, pričom minimálne od septembra 2017 z písomnej korešpondencie vedel, že žalovaný žil v spoločnej domácnosti s nebohou p. Z.. K spornému charakteru Nehnuteľnosti ako bytu žalovaný doplnil, že v rovnakej budove sa nachádzam minimálne 14 ďalších bytov, pričom všetci majú uzatvorené obdobné zmluvy ako mala p. Studeničová. 9. V podaní zo dňa 18.6.2019 (čl. 385) žalobca tvrdil, že žalobu podľa podal včas, pretože ju podal na súd už 10.11.2017. 10. Podaním zo dňa 24.6.2019 (čl. 395) žalovaný doplnil, že má síce evidovaný pobyt na N. X. S. N. (odlišnej od adresy Nehnuteľnosti), avšak evidencia trvalého pobytu nezakladá nijaké právo nehnuteľnosti, na ktorej je trvalý pobyt evidovaný. V Nehnuteľnosti nemá žalovaný evidovaný trvalý pobyt, pretože mu to žalobca neumožnil. K charakteru Nehnuteľnosti ako bytu žalovaný poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 11.10.2017, kde súd rozhodol o tom, že nájom bytu č. X prešiel, pričom sa jedná o byt v rovnakej budove, len na inom poschodí. Na účely preukázania, že býval s nebohou p. Z. v čase smrti v Nehnuteľnosti predložil žalovaný súdu čestné vyhlásenia p. T., p. U., p. U., p. Č. a p. Z.. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 26.9.2017 adresoval žalobcovi list, v ktorom poukázal na splnenie podmienok prechodu nájmu Nehnuteľnosti a žiadal ho bezúspešne o uzavretie dodatku k nájomnej zmluve resp. o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy. Teda už dňa 26.9.2017 žalobca disponoval informáciou, že existujú podmienky prechodu nájmu bytu. Keďže žalobca až listom zo dňa 25.1.2018 sa žalobca domáhal určenia, že k prechodu nájmu bytu nedošlo, urobil tak oneskorene. Záverom žalovaný poukázal na to, že na tunajšom súdu prebiehalo pod sp. zn. XXC/XX/XXXX konanie totožných účastníkov, v ktorom sa rovnaký žalobca domáhal voči žalovanému vypratania Nehnuteľnosti, avšak konanie bolo zastavené. Zastavenie uvedeného konania má za následok to, že na uvedenú žalobu sa neprihliada, t.j. hľadí sa na ňu, ako by nebola podaná. 11. Na podanie žalovaného v predchádzajúcom bode reagoval žalobca podaním zo dňa 25.07.2019 (čl. 447), v ktorom uviedol, že o tom, že žalovaný býva v Nehnuteľnosti sa dozvedel z listu žalovaného zo dňa 26.09.2017. Žalobu podal včas, a to dňa 10.11.2017, avšak v rozpore s Rozvrhom práce tunajšieho súdu bod 15 (poznámka súdu bod 15 Spoločných zásad) súd postupoval nesprávne, keď podanú žalobu nezapísal do tohto konania, keďže konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo v čase podania žaloby právoplatne skončené. V dôsledku toho podľa žalobcu nemôže byť nárok žalobcu prekludovaný. Žalovaný namietol obsah čestných prehlásení, predložených žalovaným; navrhol, aby súd vypočul ako svedka pani U. ako aj to, aby oslovil Sociálnu poisťovňu a vyžiadal doklad o zamestnaniach žalobcu od marca 2014 do smrti p. Z. (na účely preukazovania, či sa mohol žalovaný každodenne starať o p. Z.. 12. Na pojednávaní dňa 19.09.2019 (čl. 486) žalovaný uviedol, že po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca podal žalobu, ktorá bola vedená pod sp. zn. XXC/XX/XXXX; uvedené konanie bolo zastavené pre späťvzatie žaloby. Bol toho názoru, že toto konanie nie je konaním vo veci samej a malo sa skončiť rozhodnutím krajského súdu, ktorý rozhodoval o odvolaní voči uzneseniu o neodkladnom opatrení. V tomto súdnom konaní sa nachádza podanie žalobcu zo dňa 25.1.2018, ktoré neobsahovalo žiadnu sp. zn. a teda nie je zrejmé na základe čoho bolo uvedené podanie zaradenie do konania sp. zn. XC/XX/XXXX. Vzhľadom na internú značku malo byť uvedené podanie zaradené do konania sp. zn. XXC/XX/XXXX. Podľa žalovaného súd teda pokračoval v tomto konaní bez toho, aby toto konanie obsahovalo žalobný návrh. 13. V podaní zo dňa 30.09.2019 (čl. 499) žalobca doplnil, že podanie zo dňa 25.1.2018, č. XXXXX/ XXXX/OPS/XXXXX bolo doručené do tohto súdneho spisu. Pretože z jeho strany boli doručené všetky podania v zákonnej lehote, bol toho názoru, že boli splnené podmienky na začatie konania vo veci samej. Podaním zo dňa 18.11.2019 (čl. 603) žalobca reagoval na výzvu súdu, ktorou ho súd podľa žiadal o doplnenie spisovej značky konania, ku ktorému bolo zaslané jeho podanie zo dňa 25.1.2018, č. XXXXX/XXXX/OPS/XXXXX. Žalobca zotrval na tom, že dotknuté podanie bolo zaslané do konania vedeného pod sp. zn. XC/XX/XXXX. 14. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 27.5.2019 (čl. 378) súd pripustil zmenu žaloby v súlade s procesným návrhom žalobcu zo dňa 09.08.2018. Z vykonaného dokazovania a z nesporných tvrdení procesných strán mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav:

15. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 16.5.2006 (čl. 4) mal súd za preukázané, že pani O. Z. ako nájomníčka so žalobcom ako prenajímateľom uzatvorila nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom Nehnuteľnosti označenej ako byt. 16. Z úmrtného listu p. O.P. Z. (čl. 10) mal súd za preukázané, že menovaná zomrela dňa 02.07.2015.

17. Z korešpondencie žalobcu, súvisiacej s Nehnuteľnosťou mal súd za preukázané, že žalobca Nehnuteľnosť vo svojej korešpondencii označoval za byt. Jedná sa napríklad o listiny: Zmluva o nájme bytu zo dňa 16.5.2006, Evidenčný list bytu (čl. 9), List zo dňa 24.2.2017 (čl. 12), List zo dňa 30.03.2017 (Žiadosť o zmenu nájomcu - odpoveď, čl. 14), List zo dňa 06.2.2017, označený ako Predloženie úmrtného listu (čl. 18), List zo dňa 29.09.2017, označený ako Zápis - výzva na odovzdanie bytu (čl. 42), a iné. 18. Z nesporných tvrdení procesných strán mal súd za preukázané, že žalobca sa dozvedel o tom, že žalovaný býva v Nehnuteľnosti z listu žalovaného zo dňa 26.09.2017, ktorý bol podľa pečiatky podateľne žalobcu doručený žalobcovi rovnakého dňa (čl. 47). XX. L.. N. v odbornom stanovisku č. X/XXXX zo dňa 10.10.2017 (čl. 287) uviedol, že Nehnuteľnosť je využívaná ako byt. S odkazom na uviedol, že v administratívno-technickej budove sa môžu nachádzať byty s výmerou až do polovice využiteľnej plochy. 20. Z nesporných tvrdení procesných strán, ako i z obsahu súdneho spisu, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, mal súd za preukázané, že podaním zo dňa 3.11.2017, označeným ako Žaloba na vypratanie nehnuteľnosti, doručeným súdu 10.11.2017, sa žalobca totožný ako v tomto konaní domáhal voči totožnému žalovanému vypratania Nehnuteľnosti ako nebytového priestoru. Konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX bolo zastavené pre späťvzatie žaloby uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 12.4.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2019. 21. Súd vykonal dokazovanie listinami, tvoriacimi obsah súdneho spisu a oboznámil sa s ostatným obsahom súdneho spisu. Skutkové a právne závery súdu: Predmetom konania je návrh žalobcu určenie, že nedošlo k prechodu nájmu a na vypratanie žalovaného z Nehnuteľnosti, či už posudzovanej ako byt alebo nebytový priestor. 22. Medzi stranami boli viaceré sporné okolnosti; najmä to, či:

- vôbec existuje žaloba, ktorá by súd oprávňovala vo veci konať,

- bolo z procesného hľadiska prípustné rozhodnúť o zmene žaloby

- Nehnuteľnosť má charakter bytu alebo nebytového priestoru

- v nadväznosti na predchádzajúci bod žalovaný býva v Nehnuteľnosti oprávnene alebo nie resp. či splnil podmienky prechodu nájmu bytu, ak je Nehnuteľnosť bytom; v tomto prípade bolo sporné aj to, či bola žaloba podaná včas Žaloba a jej zmena 23. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 24. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 25. Konanie sa začalo podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (NO), ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania Nehnuteľnosti. Návrh na nariadenie NO obsahoval všetky náležitosti podľa ako aj podľa (náležitosti žaloby), vrátane uvedenia všetkých rozhodujúcich skutkových tvrdení, týkajúcich sa nároku, t.j. neoprávnenosti užívania Nehnuteľnosti žalovaným, ako aj všetkých dôkazov, preukazujúcich nárok žalobcu, s výnimkou odstrániteľného nedostatku - nepreukázania oprávnenia konať v mene žalobcu, ktorý bol v priebehu konania odstránený. Z obsahu návrhu na naradenie NO vyplýva, že žalobca kalkuloval s tým, že už samotným rozhodnutím o NO dosiahne to, aby žalovaný upustil od užívania Nehnuteľnosti, keď v procesnom návrhu sa výslovne uvádza nasledovné: „Ak má súd za to, že je potrebné podať vo veci samej žalobu, žalobca uvádza, že vo veci samej si bude uplatňovať vypratanie nebytového priestoru“. Z uvedeného tvrdenia žalobcu podľa súdu vyplýva to, že ak by súd vyhovel návrhu na nariadenie NO, tak žalobca ani nezamýšľal podať žalobu vo veci samej. Uznesením č.k. XC/XX/ XXXX -XXX zo dňa 15.2.2018 súd návrh žalobcu na nariadenie NO zamietol. Uvedené uznesenie bolo doručené žalobcovi dňa 26.2.2018. Voči rozhodnutiu súdu o NO žalobca podal odvolanie a nasledujúci deň (po doručení odvolania) bolo súdu doručené podanie žalobcu zo dňa 25.1.2018, označené ako zmena a doplnenie žaloby zo dňa 3.11.2017. 26. V tom čase sa však už na súde viedlo konanie sp. zn. XXC/XX/XXXX rovnakých procesných strán, ktorého predmetom bol meritórny návrh na vypratanie Nehnuteľnosti ako nebytového priestoru.

27. Podľa bodu 15 Spoločných zásad RP 2019 (ktorý platí v rovnakom znení od podania žaloby): Prideľovanie žaloby (návrhu) vo veci samej, ak sa na súde vedie konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia:

- vec sa zapíše do totožného súdneho oddelenia v ktorom je zapísaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ toto konanie nebolo právoplatne skončené. 28. Žalobca v rozpore s neuviedol na svojom podaní (meritórnej žalobe, zapísanej pod spisovú značku XXC/XX/XXXX) spisovú značku, v dôsledku čoho došlo k jej zapísaniu v rozpore s bodom 15 Spoločných zásad RP 2019. K správnemu zápisu žaloby podľa bodu 15 Spoločných zásad RP 2019, t.j. do tohto konania mohlo dôjsť jedine na základe reklamácie a to len v lehote do 30 dní odo dňa zapísania veci do pôvodného súdneho registra (podľa Vyhlášky MS SR č. ). Uvedené sa zjavne nestalo, preto súd konajúci v tejto veci nemal žiadnu vedomosť o tom, že na tunajšom súde sa vedie ďalšie konanie, ktoré sa začalo na základe podanej žaloby. 29. Podľa , každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. 30. Podľa , ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. 31. Za takejto situácie súd podľa vyhodnotil podanie žalobcu zo dňa 25.1.2018, označené ako zmena a doplnenie žaloby zo dňa 3.11.2017, doručené súdu 14.3.2018, ako doplnenie petitu žaloby k skutkovým okolnostiam a dôkazom, ktoré už boli uplatnené v návrhu na nariadenie NO. Týmto právnym záverom súdu zodpovedá aj postup súdu podľa (úprava súdu zo dňa 21.5.2018, čl. 233). 32. V priebehu konania bolo sporné aj to, či podanie podľa predchádzajúceho bodu bolo adresované do tohto konania, alebo do konania vedeného pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, keďže podanie rovnako nebolo označené spisovou značkou, tak ako to predpokladá . Uvedenú nejasnosť odstránil na výzvu súdu žalobca, ktorý výslovne uviedol, že podanie bolo adresované do tohto súdneho konania. 33. Žalovaný v podaní zo dňa 15.10.2019 (čl. 585) ďalej namietal, podanie žalobcu zo dňa 25.1.2018, označené ako zmena a doplnenie žaloby bolo neprípustné ako zmena žaloby, pretože s poukazom na žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť; v danom prípade nebolo možné podľa žalovaného meniť návrh na nariadenie NO. Uvedenú námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú z vyššie uvedených dôvodov. Podanie žalobcu zo dňa 25.1.2018 podľa obsahu súd vyhodnotil ako žalobu nie zmenu žaloby, ako sa mylne domnieva žalovaný. Súd v tomto konaní rozhodoval o zmene žaloby, avšak za takéto podanie súd podľa obsahu vyhodnotil podanie žalobcu zo dňa 9.8.2018 (čl. 265), ktorým si žalobca oproti pôvodne uplatnenému petitu v podaní zo dňa 25.1.2018 uplatnil aj alternatívny petit. 34. Súd teda uzatvára, že po návrhu na nariadenie NO bola súdu doručená žaloba a zmena žaloby, ktoré boli predmetom tohto konania. Právny charakter Nehnuteľnosti 35. Zásadnou spornou otázkou v konaní bolo to, či Nehnuteľnosť je bytom alebo nebytovým priestorom - od vyhodnotenia uvedenej otázky je závislé právne posúdenie pozície žalovaného ako osoby obývajúcej Nehnuteľnosť. 36. Žalobca sa najmenej od času, kedy uzatvoril nájomnú zmluvu s p. Z. (právnou predchodkyňou žalovaného), t.j. od roku 2006 správal k Nehnuteľnosti ako k bytu - uzavrel nájomnú zmluvu na byt, označoval Nehnuteľnosť za byt v bežnej komunikácii. Pri podaní návrhu na nariadenie NO začal tvrdiť, že Nehnuteľnosť je nebytovým priestorom, a to s odkazom na právny audit (ktorý súdu mimochodom nepredložil). Žalobca bol názoru, že Nehnuteľnosť sa nachádza v nebytovej budove, čo vyplýva z príslušného listu vlastníctva a v konaní to ani sporné nebolo. Z tejto skutočnosti podľa žalobcu vyplýva, že Nehnuteľnosť musí byť nebytovým priestorom. Žalobca v tejto súvislosti tvrdil aj to, že skutočnosť, či sa jedná o byt vyplýva prednostne z kolaudačného stavu, nie na faktickom spôsobe užívania nehnuteľnosti s tým, že v prípade absencie kolaudačného rozhodnutia je potrebné vychádzať z ustanovenia 104 ods. 1 . V danom prípade je podľa žalobcu nepochybné, že viac ako polovica využiteľnej podlahovej plochy Budovy je určená na nebytové účely, Budova je na liste vlastníctva zapísaná ako administratívno-technická budova, preto sa nemôže v prípade Nehnuteľnosti jednať o byt, ale jedná sa o nebytový priestor. Skutočnosť, že časť nebytových priestorov je určená na prechodné bývanie sama o sebe podľa žalobcu nespôsobuje to, že sa jedná o byty. 37. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ak sa doklady (predovšetkým overená dokumentácia), z ktorých by bolo možno zistiť účel, na aký bola stavba povolená, nezachovajú, platí, že stavba je určená účelu, na ktorý je svojím stavebnotechnickým usporiadaním vybavená. Ak vybavenie stavby nasvedčuje viacerým účelom, predpokladá sa, že stavba je určená účelu, na ktorý sa užíva bez závad.

38. Podľa (Bytové budovy), bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové domy, b) rodinné domy, c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. 39. Podľa , bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. 40. Podľa , byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. 41. Podľa (Nebytové budovy), nebytové budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Medzi nebytové budovy patria a) hotely, motely, penzióny a ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty, b) budovy pre administratívu, správu a na riadenie, pre banky a pošty, c) budovy pre obchod a služby vrátane autoservisov a čerpacích staníc, d) dopravné a telekomunikačné budovy, stanice, hangáre, depá, garáže a kryté parkoviská, e) priemyselné budovy a sklady, nádrže a silá, f) budovy pre kultúru a na verejnú zábavu, pre múzeá, knižnice a galérie, g) budovy pre školstvo, na vzdelávanie a výskum, h) nemocnice, zdravotnícke a sociálne zariadenia, i) kryté budovy pre šport, j) poľnohospodárske budovy a sklady, stajne a maštale, k) budovy a miesta na vykonávanie náboženských aktivít, krematóriá a cintoríny, l) kultúrne pamiatky, ktoré nie sú bytovými budovami, m) ostatné nebytové budovy, napríklad nápravné zariadenia alebo kasárne. 42. Podľa , ak sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy. 43. Podľa , ak časť nebytovej budovy slúži na bývanie, vzťahujú sa na túto časť požiadavky na bytové budovy. 44. Komentár k ustanoveniu znie nasledovne: Toto ustanovenie zákona definuje nebytové budovy ako stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Jednotlivé typy nebytových budov sú presne vymenované, pričom zákonodarca v odseku 2 zakotvil, že určenie účelu budovy sa posudzuje podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy. Ak však časť nebytovej budovy slúži na bývanie (napr. služobný byt), na túto časť sa vzťahujú požiadavky na bytové budovy. 45. Medzi stranami nebolo sporné, že Budova je zapísaná na liste vlastníctva ako administratívno- technická budova, teda nebytová budova podľa , avšak zo samotného právneho začlenenia budovy ako nebytovej budovy nevyplýva záver tvrdený žalobcom, t.j. že v takom prípade je vylúčené, aby sa v Budove nachádzali byty - opak vyplýva zo samotnej definície nebytovej budovy podľa , podľa ktorého je nebytovou budovou stavba v ktorej je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Inak povedaná nebytová budova je budova, ktorej podlahová plocha môže byť využívaná na nebytové ale aj nebytové účely, podmienkou však je, aby viac ako polovica podlahovej plochy bola využívaná na nebytové účely. Obdobne v prípade, ak je budova na liste vlastníctva klasifikovaná podľa ako bytový dom, neznamená to, že je absolútne vylúčené, aby sa v budove nachádzali nebytové priestory. Aj v bytovej aj v nebytovej budove sa môžu z právneho hľadiska nachádzať tak bytové ako aj nebytové priestory, pričom pre právnu klasifikáciu budov podľa stavebného zákona je rozhodujúce ustanovenie , t.j. to, či prevažujúca časť podlahovej plochy budovy slúži bytovým alebo nebytovým účelom. 46. Pri posudzovaní právneho charakteru Nehnuteľnosti súd zhodne s názorom žalobcu uvádza, že v danom prípade je potrebné vychádzať z ustanovenia , a keďže sa podľa žalobcu nezachovali doklady z kolaudácie Budovy platí právna domnienka, že Budova je určená účelu na ktorý sa užíva bez závad. Budova, ktorá je predmetom sporu, sa užíva bez závad aj na nebytové účely, aj na bytové účely, čomu svedčí dlhoročný postoj žalovaného, najmä zmluva o nájme bytu, ktorou bola Nehnuteľnosť prenechaná do užívania p. Z. v roku 2006. 47. Súd nepovažoval za preukázané ani dôvodné tvrdenie žalobcu, že sa jedná o nebytový priestor, určený na prechodné bývanie - stavebný zákon pri definovaní bytových a nebytových priestorov

nevychádza z pojmu prechodné bývanie, ani tento pojem žiadnym spôsobom nedefinuje. Stavebný zákon pri definícii bytu vychádza z toho, že ide o priestor, určený na trvalé bývanie a do nebytových stavieb stavebný zákon zaraďuje ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty. 48. Nehnuteľnosť obývaná žalovaným jednoznačne nespadá pod definíciu zariadenia resp. priestoru na krátkodobý pobyt - za takýto pobyt určite nie je možné považovať obývanie Nehnuteľnosti právnym predchodcom žalovaného v trvaní viac ako desať rokov. Spornú nehnuteľnosť nie je možné zaradiť pod žiadnu zo stavieb vymedzených v ustanovení (Nebytové budovy), prípadne iný typ stavby, ktorý by bol určený pre potreby krátkodobého bývania. 49. Súd poznamenáva, že o priestore/byte v totožnej budove, len na inom poschodí už rozhodoval tunajší súd v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XX/XXXX. Z právoplatného rozhodnutia v uvedenej veci zo dňa 11.10.2007 vyplýva okrem iného to, že minimálne od roku 1998 boli viaceré priestory v Budove využívané ako byty, t.j. viac ako 20 rokov. Pretože súčasný žalobca podľa listu vlastníctva nadobudol budovu v roku 2006, je nepochybné, že priestory v Budove boli dlhodobo využívané ako byty už právnym predchodcom žalobcu. V rozhodnutí v uvedenej právnej veci súd rozhodol o prechode nájmu bytu na žalobcu - rozhodnutie o tejto otázke v sebe zahŕňa aj rozhodnutie o tom, že posudzovaný priestor je bytom (aj napriek skutočnosti, že otázka právneho charakteru priestoru výslovne v rozhodnutí obsiahnutá nie je). 50. V situácii, keď sa podľa žalobcu kolaudačné rozhodnutie k stavbe nezachovalo, žalobca a jeho právny predchodca s Nehnuteľnosťou dlhodobo nakladali ako s bytom, žalobca umožnil p. Z. zriadenie trvalého pobytu v Nehnuteľnosti, Nehnuteľnosť spĺňa definíciu bytu podľa (ako vyplýva zo Zmluvy o nájme) a na tento účel je Nehnuteľnosť dlhoročne aj využívaná, je nevyhnutné dospieť k záveru, že Nehnuteľnosť je s prihliadnutím na bytom. 51. Z dôvodu, že posudzovaná Nehnuteľnosť je bytom, súd zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že k prechodu nájmu Nehnuteľnosti ako nebytového priestoru na žalovaného nedošlo ako aj v časti, ktorou sa žalobca domáhal vypratania Nehnuteľnosti ako nebytového priestoru. Oprávnenie žalovaného užívať Nehnuteľnosť a splnenie podmienok prechodu nájmu bytu žalovaným 52. Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. 53. Žalobca s právnym predchodcom žalovaného spolu dňa 16.5.2006 spolu v písomnej forme platne uzatvorili nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bolo odplatné prenechanie Nehnuteľnosti do užívania právneho predchodcu žalovaného na dobu neurčitú. 54. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného, že nájomná zmluva bola uzatvorená neplatne z dôvodu, že prenajímaný priestor nie je bytom. Z predchádzajúcich bodov odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že prenajímaný priestor bol bytom v právnom zmysle, preto súd konštatuje, že nájomná zmluva bola uzatvorená platne, keď obsahuje všetky zákonnom predpísané náležitosti (strany zmluvy, predmet nájmu, opis príslušenstva bytu, výšku nájomného, opis stavu bytu), čo v konaní napokon ani sporné nebolo. 55. Nájomníčkou Nehnuteľnosti bola na základe platne uzatvorenej nájomnej zmluvy p. Z., ktorá dňa 2.7.2015 zomrela. 56. Podľa , ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt. 57. Podľa , ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo. 58. Přechod nájmu bytu podle obč. zák. je právním nástupnictvím (sukcesí) svého druhu. Za splnění tam uvedených podmínek právo nájmu smrtí nezaniká, nýbrž dochází ke změně v jednom z jeho subjektů; namísto dosavadního nájemce vstupuje do nájemního vztahu (určitých práv a povinností) jiná osoba, tímto ustanovením určená (SJ, 1997, č. 53 - NS ).

59. S účinnosťou od 1.9.2001 bolo do prijaté ustanovenie , ktoré zakotvilo oprávnenie prenajímateľa bytu domáhať sa na súde určenia, že nedošlo k prechodu nájmu bytu, a to v lehote 3 mesiacov, od kedy sa prenajímateľ dozvedel o nesplnení podmienok prechodu nájmu bytu. Účelom prijatia ustanovenia v spojení s ustanovením bolo prenesenie povinnosti domáhať sa na súde určenia, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu v konkrétnom prípade, na prenajímateľa, oproti stavu pred 1.9.2001 (pred prijatím uvedenej novely), kedy mali povinnosť domáhať sa na súde pozitívneho určenia prechodu nájmu tí, ktorí tvrdili, že na nich nájom bytu prešiel, pokiaľ túto skutočnosť prenajímateľ neakceptoval mimosúdne. 60. Právo na podanie určovacej žaloby podľa je označeným zákonným ustanovením limitované a to jednak trojmesačnou subjektívnou lehotou, ktorá začína plynúť od okamihu, kedy sa prenajímateľ o nesplnení podmienok prechodu nájmu dozvedel a jednak trojročnou objektívnou lehotou, ktorá plynie od smrti nájomcu. 61. Z nesporných tvrdení procesných strán, ako aj z listu žalovaného zo dňa 26.09.2017, ktorý bol podľa pečiatky podateľne žalobcu doručený žalobcovi rovnakého dňa (čl. 47) mal súd za preukázané, že mu uvedeným listom žalovaný oznámil, že mu svedčí právo prechodu nájmu bytu a požiadal žalobcu o uskutočnenie zápisu do nájomnej zmluvy resp. o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy na jeho osobu ako nájomcu. 62. Žalobca sa dozvedel o nesplnení podmienok prechodu nájmu bytu najneskôr dňa 29.9.2017, kedy komisia žalobcu (podľa tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie NO) uskutočnila osobnú návštevu u p. B. U. za účelom odovzdania Nehnuteľnosti, pričom p. U. k osobe žalovaného mala podľa zamestnancov žalobcu uviesť, že „teraz tam začal bývať“(žalovaný uvedené v konaní popieral). 63. Napriek tomu, že žalobca tvrdil, že sa o nesplnení podmienok prechodu nájmu bytu dozvedel dňa 26.09.2017, podľa súdu sa tak stalo až dňa 29.09.2017, keď z dotknutého listu žalovaného podľa súdu nevyplývajú skutočnosti, svedčiace tomu, že k prechodu nájmu nedošlo. Najneskôr sa žalobca dozvedel relevantné skutočnosti v deň spísania návrhu na nariadenie NO (dňa 3.11.2017, keďže v tento deň rozhodne začal prechod nájmu na žalovaného popierať 64. Žaloba v tejto veci bola doručená súdu až dňa 14.3.2018, t.j. po uplynutí subjektívnej trojmesačnej lehoty, ktorá plynula od 30.09.2017 do 30.12.2017, resp. najneskôr od 4.11.2017 do 4.2.2018. 65. Márnym uplynutím uvedenej lehoty zaniklo právo žalobcu na podanie žaloby podľa a prípadné (ne)splnenie podmienok prechodu nájmu bytu na žalovaného už nemožno preskúmavať a je potrebné vychádzať z toho, že k prechodu nájmu Nehnuteľnosti ako bytu na žalovaného došlo v súlade s ustanovením . 66. Súd žalobu v časti určenia, že k prechodu nájmu Nehnuteľnosti ako bytu nedošlo zamietol, pretože bola podaná po uplynutí lehoty ustanovenej v . Z rovnakého dôvodu bolo potrebné zamietnuť žalobu aj v časti vypratania Nehnuteľnosti ako bytu, pretože v dôsledku zmeškania lehoty podľa v konaní o vypratanie nehnuteľnosti už súd nemohol skúmať splnenie podmienok prechodu nájmu a musel vychádzať z toho, že k prechodu nájmu Nehnuteľnosti na žalovaného došlo. 67. Súd nevykonal dokazovanie svedkami, ktorých označili procesné strany, pretože uvedené dôkazy strany navrhovali na preukázanie toho, či žalovaný býval s poručiteľkou v čase smrti v spoločnej domácnosti - preukazovanie týchto skutočností bolo pre posúdenie veci nadbytočné, keď súd žalobu zamietol z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty na jej podanie. 68. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú argumentáciu žalobcu, že žalobu podal včas - napriek tomu, že žalobca podal pôvodne žalobu včas, konanie o jeho včasnej žalobe (vedenej pod sp. zn. XXC/XX/XXXX) bolo zastavené pre späťvzatie žaloby - na takto podanú žalobu je potom potrebné hľadieť, ako keby ani nebola podaná. Napriek tomu, že došlo k nesprávnemu zápisu žaloby do iného konania, žalobca si musel byť vedomý toho, koľkokrát podal na súd žalobu a v prípade pochybností mohol využiť svoje práva, ktoré mu náš právny poriadok poskytuje (napríklad nahliadnutie do dotknutých súdnych spisov). Omyl žalobcu o tom, koľko krát podal žalobu, nemožno pripísať na vrub súdu, ani v neprospech žalovaného. Ak by žalobca pri posudzovaní uvedenej otázky postupoval s vynaložením odbornej starostlivosti, ako mu to zákon ukladá, k uvedenému omylu na strane žalobcu by nemohlo dôjsť. Trovy konania 69. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 70. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 71. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu ( ) a žalovanému, ktorý mal v konaní úspech v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania a mieru jeho úspechu v spore určil na 100%.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.