Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28P-154-2023.pdf
PDF · 97.68 KB
Case nature
Subarea
28P/154/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: T. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, X., t.č. bytom X. X, X., zastúpená: JUDr. Katarína Kalabová, advokátka so sídlom Krasovského 13, Bratislava a otca: H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, X., zastúpený: Mgr. et Mgr. Michal Bezák, advokát, Medveďovej 20, Bratislava v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.12.2023, sa matka domáha zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súčasne s návrhom vo veci samej podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 300,- Eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc podaním návrhu.
2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 28P/150/2023-42 zo dňa 13.12.2023 bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený zo spisu sp. zn. 28P/150/2023 na samostatné konanie a ďalej vedený pod novou sp. zn. 28P/154/2023.
3. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že otec si od 31.12.2022 neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére, a to aj napriek skutočnosti, že osobnú starostlivosť o maloletú v celom rozsahu zabezpečuje matka. Otec neplatí ani dorovnávacie výživné v súlade s vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 61P/1/2021-120 zo dňa 20.12.2022. Príjem matky a ani jej možnosti a schopnosti neumožňujú, aby matka dlhodobo sama zabezpečovala potreby maloletej a jej aktuálna situácia neumožňuje ani riadne zabezpečovanie základných potrieb maloletej, čo jednoznačne nie je v jej záujme. Nakoľko maloletá je vo veku, kedy je posudzovaný aj jej vzhľad, nie je dôstojné, aby musela stále chodiť len v obnosených veciach. Maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca, ktorá je výrazne vyššia ako životná úroveň matky. Aktuálne osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje výhradne matka a hradí aj jej náklady, okrem záujmového krúžku. Otec si vyživovaciu povinnosť na maloletú neplní. Zákon jednoznačne hovorí, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje okrem iného aj ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti. Matka s ohľadom na zdravotný stav nie schopná uspokojiť sama zo svojich zdrojov potreby maloletej a nie je v jej záujme, aby jej potreby neboli uspokojené len preto, že otec si neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na uvedené má za to, že zo strany matky bola preukázaná nevyhnutná
potreba úpravy pomerov v časti vyživovacej povinnosti k maloletej dcére. Fakt, že otec si neplní svoju vyživovaciu povinnosť a ani nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú má negatívny vplyv na jej bežný život a uspokojovanie jej potrieb.
4. Vo svojom návrhu vo veci samej ohľadne zmeny zverenia matka uviedla, že realizácia striedavej osobnej starostlivosti vo vzťahu k maloletej prebiehala len do 31.12.2022, to znamená len 11 dní odo dňa vynesenia rozsudku. Od tohto dňa maloletá býva u matky, ktorá v celom rozsahu zabezpečuje starostlivosť o ňu. S otcom sa maloletá stretáva sporadicky, avšak netrávia spolu žiaden dlhší čas. Maloletá sa opakovane vyjadrila, že s otcom bývať nechce. Otec podľa nej túto situáciu akceptuje. Základné priemerné mesačné náklady maloletej matka vyčíslila na sumu vo výške cca 317,50 € a pozostávajú z: bývanie a energie 110,- € (1/2 nákladov), strava, drogéria, MHD 160,- €, vreckové 7,50 €, krúžky 40,- €. Oblečenie a obuv matka väčšinou rieši darmi od známych a charity resp. sa o svoje oblečenie delí s maloletou. Maloletá mala na polroku zhoršený prospech a prepadla. Otec tento jej zhoršený prospech neriešil a až matka zabezpečila doučovanie, kde jedna hodina stála 7,- €. Po opakovaných urgenciách otec uhradil platby za doučovanie, avšak v mesiaci júl 2023 len sporadicky a od mesiaca august už žiadne úhrady neboli. Od septembra 2023 otec hradí maloletej len krúžok taekwondo, a to v sume 40,- € mesačne. Na úhradu žiadnych ďalších nákladov otec neprispieva. Náklady na MHD platí maloletej matka, otec platí električenku len maloletému synovi. Aj napriek skutočnosti, že maloletá už takmer rok býva u matky, ktorá v celom rozsahu zabezpečuje starostlivosť o ňu, otec neprispieva na výživu maloletej. Otec do dnešného dňa neuhradil ani jedno výživné určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 61P/1/2021, kde jeho dlh na výživnom doposiaľ predstavuje spolu sumu vo výške 525,- € na každé maloleté dieťa. Príjem matky pozostáva len z invalidného dôchodku vo výške 438,90 € a rodinných prídavkov vo výške 120,- €, t.j. spolu vo výške 558,90 € mesačne. Matka nemá žiaden ďalší príjem a s ohľadom na jej zdravotný stav nie je v jej možnostiach a schopnostiach ani iný príjem mať. V zmysle rozvodového rozsudku má matka nárok poberať daňový bonus, avšak nárok na jeho uplatnenie vzniká pri zdaniteľnom príjme. Invalidný dôchodok, ktorý matka poberá, nie je zdaniteľným príjmom a keďže matka iný príjem nemá, nárok na daňový bonus na maloleté deti si uplatňovať nemôže. Matke bola Mestskou časťou Bratislava - Petržalka poskytnutá sociálna pomoc formou poskytnutia bezplatného nákupu v sociálnej výdajni, a to v rozsahu 45 bodov mesačne, čo jednoznačne preukazuje jej zlú sociálnu situáciu. Matka síce vlastní 2 byty v X. L.. V jednom z bytov býva matka, maloletá a polovicu mesiaca aj maloletý syn. V druhom byte býva otec. Matka ani jeden z bytov nemôže predať ani prenajať, nakoľko na oboch bytoch je vecné bremeno - právo doživotného užívania otca maloletých detí a byt, na ktorom viazne takéto vecné bremeno, je nepredajný a nie je možné ho prenajať, keďže osoba, v ktorej prospech je vecné bremeno zriadené, môže kedykoľvek nehnuteľnosť užívať. Základné priemerné mesačné náklady matky sú vo výške cca 470,- € a pozostávajú z: bývanie a energie 110,- € (1/2 nákladov), potraviny, drogéria, MHD 200,- €, lieky a výživové doplnky 100,- €, opatrovateľky 20,- €, mačka 40,- €. Oblečenie matka väčšinou dostane ako „barter“ za ručné práce (vyšívanie) alebo ako dar a kupuje si len minimum nevyhnutných vecí. Otec maloletých detí je v starobnom dôchodku a v rozvodovom konaní na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 61P/1/2021 deklaroval svoj príjem vo výške 1.011,28 € mesačne. Podľa vedomostí matky otec vlastní v W. byt, za ktorý platil v minulosti úhrady vo výške 400 kanadských dolárov mesačne a vlastní v W. aj auto, ktoré užíva jeho bývalá manželka. Otec užíva byt vo vlastníctve matky, za ktorý platí len reálne náklady.
5. Na podporu svojich tvrdení matka predložila súdu rodný list maloletej, potvrdenie o návšteve školy maloletej, Rozhodnutie MČ X. - L. o poskytnutí sociálnej pomoci, predpis mesačných preddavkov na byt, potvrdenie Sociálnej poisťovne o výplate invalidného dôchodku, výpisy z listov vlastníctva na byty v jej vlastníctve a rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k 61P/1/2021-120 zo dňa 20.12.2022 vrátane doložky právoplatnosti a vykonateľnosti.
6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 61P/1/2021-120 zo dňa 20.12.2022 súd rozviedol manželstvo rodičov a na čas po rozvode manželstva zveril mal. H. I.Á., nar. XX.XX.XXXX a mal. H. J. I., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí sú oprávnení počas svojho výkonu tejto starostlivosti zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. H. striedavo v dvojtýždňových intervaloch opakovane, pričom v prvý párny týždeň v piatok o 17:00 hod. od právoplatnosti tohto rozsudku preberá maloletú do osobnej starostlivosti matka. Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. H. so začiatkom v párnom týždni v piatok o 17:00 hod. s tým, že v tom čase začne styk dieťaťa s matkou a končí s otcom. Otec je povinný zabezpečovať osobnú
starostlivosť o mal. H. so začiatkom v nepárnom týždni v piatok o 17:00 hod. s tým, že v tom čase začne styk dieťaťa s otcom a končí s matkou. Matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. H. J. striedavo v jednotýždňových intervaloch opakovane, pričom v prvý párny týždeň v piatok o 17:00 hod. od právoplatnosti tohto rozsudku preberá mal. H. J. do osobnej starostlivosti matka. Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. H. J. so začiatkom v párnom týždni v piatok o 17:00 hod. s tým, že v tom čase začne styk dieťaťa s matkou a končí s otcom. Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. H. J. so začiatkom v nepárnom týždni v piatok o 17:00 hod. s tým, že v tom čase začne styk dieťaťa s otcom a končí s matkou. Miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je miesto bydliska odovzdávajúceho rodiča. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ich pripraviť. Súd uložil povinnosť obom rodičom vzájomne spolupracovať pri starostlivosti o maloleté deti, vzájomne sa informovať o zdravotnom stave a školských výsledkoch detí a poskytovať si všetky úradné doklady týkajúce sa detí počas osobnej starostlivosti, a to tomu rodičovi, ktorý má určený styk s deťmi. Zároveň otec je povinný platiť výživné na mal. Annamarie v sume 50 eur mesačne a mal. H. J. v sume 50 eur mesačne splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Súd určil, že matka je oprávnená poberať rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté deti počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti. Vo zvyšku súd návrh matky aj návrh otca zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.02.2023, okrem výroku o výživnom na maloleté deti, ktorý bol napadnutý odvolaním otca, pričom o podanom odvolaní zatiaľ nebolo rozhodnuté.
7. Na tunajšom súde sa aktuálne vedie pod sp. zn. 28P/150/2023 konanie vo veci samej o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére. V danej veci matka navrhuje, aby súd zveril maloletú H. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, styk otca s maloletou sa neupravuje a otec bude povinný prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 300,- Eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, odo dňa podania návrhu. Otec s takýmto návrhom matky nesúhlasí a navrhuje ho zamietnuť ako nedôvodný. Toto konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené.
8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
15. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
17. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
18. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.
19. V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP, dohody i súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práva povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, alebo objektívne- vývojom objektívnych okolností. Ide teda o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, teda možnosť prelomenia prekážky res iudicata v prípade splnenia podmienky zmeny pomerov účastníkov relevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcu potrebu porovnania tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí.
20. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto mu nevyhovel. Matka nepreukázala takú naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad, zatiaľ čo komplexne budú vzťahy vyriešené až po skončení riadneho a úplného dokazovania v konaní vo veci samej. Zmena právoplatnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu si vyžaduje riadne dokazovanie a hlavne preukázanie zmeny pomerov v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím, pričom musí ísť o podstatnú zmenu pomerov. Nie je opodstatnené meniť už právoplatnú úpravu formou neodkladného opatrenia, nakoľko neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť vtedy, ak je nevyhnutné dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom okamžitý zásah súdu sa javí ako nevyhnutný. Na Mestskom súde Bratislava II sa vedie konanie o zmene zverenia maloletej. Až v konaní vo veci samej bude mať súd dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie dokazovania a zistenia skutočného stavu veci, t. j. či došlo k takej zmene pomerov, ktorá vyžaduje zmenu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu tak, aby súd rozhodol v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia o určenia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V tomto konkrétnom prípade, už bolo otcovi určené výživné súdnym rozhodnutím, ktoré je predbežne vykonateľné, teda je spôsobilým exekučný titulom a matka má možnosť domáhať sa výkonu rozhodnutia. Skutočnosť, že si otec svoju povinnosť určenú vykonateľným súdnym rozhodnutím neplní, nemôže odôvodňovať potrebu nariadenie neodkladného opatrenia. Suma výživného, ktorú požadovala matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia t.j.300 eur mesačne nezodpovedá podľa názoru súdu výživnému v nevyhnutnej miere, navyše je táto suma totožná s výškou výživného, ktorého sa matka domáha vo veci samej ( 300,- eur). Súd poukazuje aj na tie skutočnosti, že matka je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 60,- eur mesačne, ako aj na príspevky otca na záujmovú činnosť maloletej, čím si tiež čiastočne plní vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané, že záujem maloletej si vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov, súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.