Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-33-2019.pdf
PDF · 155.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8C/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci žalobcov: 1/ R. X., O.. XX.XX.XXXX, V. V., B. XXXX/X, 2/ L. X., O.. XX.XX.XXXX, V. E. F. XXX, 3/ X. X., O.. XX.XX.XXXX, V. E. F. XXX, 4/ W. X.E., O., XX.XX.XXXX, V. G. XX, 5/ W. X., O.. XX.XX.XXXX, V. G. XX, všetci zast. Advokátska kancelária Vaľo & partners s.r.o., IČO: 36 868 434, sídlom Prešov, Konštantínova 3 proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., IČO: 00 151 700, sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4 o zaplatenie 100.000,- Eur takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 11.000,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 10.000,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3/ sumu 10.000,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 4/ sumu 11.000,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 5/ sumu 15.000,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
VII. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
VIII. Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/ - 5/ podali dňa 14.10.2019 na tunajšom súde žalobu, ktorou sa každý zo žalobcov domáhal voči žalovanému zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- Eur. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ až 4/ sú deťmi a žalobkyňa 5/ bola manželkou zomrelého R.Á. X., O.. XX.XX.XXXX. K jeho usmrteniu došlo dňa 23.01.2017 motorovým vozidlom, ktoré bolo pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistené u žalovaného. Zodpovednosť za zásah do osobnostných práv je zodpovednosťou objektívneho charakteru, nevyžaduje zavinenie. To, že k dopravnej nehode došlo z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu vodiča vozidla, nemá na zodpovednosť žiadny vplyv. Okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, sa myslí napríklad zlyhanie
bŕzd, motora, ale aj vodičom vozidla nezavinený stav vedúci k nehode. Je nepochybné, že k usmrteniu otca, resp. manžela žalobcov došlo práve charakterom prevádzky a to rýchlosťou a silou ťahača spolu s návesom. Vecná pasívna legitimácia žalovaného je daná jeho postavením poistiteľa motorového vozidla, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená. Judikatúra vyriešila, že poisťovateľ je túto ujmu povinný hradiť z povinného zmluvného poistenia. Otec bol pre žalobcov 1/ - 3/ vzorom. V spoločnej domácnosti s ním žalobca 1/ žil do 18 rokov a žalobcovia v 2/ a 3/ do dovŕšenia 20 rokov. Posledných 10 rokov sa s ním pravidelne stretávali minimálne 1 až 2 - krát týždenne. Stratu otca prežívali veľmi ťažko, dodnes nemôžu uveriť, že sa to stalo a že už otca neuvidia, že im neporadí tak ako to vždy ako správny a dobrý otec robil, že si nemôžu plánovať žiadne výlety, rodinné akcie a pod.. Žalobcovia 2/ a 3/ na zvládnutie stresu po otcovej smrti užívali tabletky na ukľudnenie a na spanie. Žalobca 1/ nebol schopný po smrti otca fungovať v práci, preto sa so zamestnávateľom dohodol na ukončení pracovného pomeru, naopak žalobca 2/ sa snažil zlé myšlienky utlmiť práve zvýšeným množstvom práce. V súčasnosti sa stále žalobcovia 1/ - 3/ pasujú s tým, že musia žiť bez milovanej osoby. Po smrti otca majú veľký strach o svoju mamu, preto s ňou komunikujú denne, snažia sa ju aj seba rozptýliť. Žalobcovia 1/ - 3/ neboli na otcovi finančne závislí, boli však na ňom závislí mentálne, keďže im vždy vedel poradiť a usmerniť, v prípade potreby im aj finančne vypomohol. Otca milovali, tento bol vzorovými otcom, nikdy medzi sebou nemali žiadne konflikty ani rozpory. Žalobkyňa 4/ žila so svojim otcom v spoločnej domácnosti do dovŕšenia 16 rokov, ale posledných 6 rokov sa s ním stretávala denne. Bola pri smrti svojho otca a na to, čo videla, nikdy nezabudne. Určitý čas bola aj hospitalizovaná. Dlhodobo brala lieky na ukľudnenie a na spanie. Stále si nemôže zvyknúť na to, že žije bez milovaného otca a každodenne sa stretáva aj so žiaľom svojej matky. Tvrdí, že po smrti otca sa ako rodina nevedia baviť, nevtipkujú a panuje u nich pochmúrna nálada. Pokiaľ potrebovala, otec jej vždy pomohol aj finančne. R. X. bol vzorovým manželom žalobkyne 5/. Od uzavretia manželstva žili v spoločnej domácnosti a to 44 rokov. Všetky činnosti vykonávali spolu, chodili spolu na nákupy, prechádzky, výlety, do spoločnosti a pod.. Jeho stratu doteraz nevie spracovať, trhá jej to srdce, preto začala navštevovať aj psychológa. Stále ťaživo vníma smrť manžela, žije bez milovanej osoby, nemá žiadne plány, každý ďalší deň je pre ňu utrpením. Od náhlej smrti manžela má psychické problémy, trpí nespavosťou, slovo šťastie už pre ňu neexistuje. Stratu manžela pociťuje aj finančne, keďže spolu viedli spoločnú domácnosť. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy po 20.000,- Eur stanovili na základe oboznámenia sa s rozhodnutiami súdov SR v obdobných prípadoch, takáto výška je bežne priznávaná. Výšku odôvodňujú intenzitou ich vzťahu so zomrelým, vekom zomrelého a žalobcov - v čase smrti bol nebohý dôchodcom, o to viac času venoval svojim deťom a manželke, hmotnou závislosťou - deti neboli hmotne závislé na svojom otcovi, tento im však podľa potreby a svojich možnosti finančne vypomáhal, manželka bola závislá na svojom manželovi, viedli spoločnú domácnosť. Žalobcovia vnímali a vnímajú psychickú bolesť zo straty otca, resp. manžela ako neznesiteľnú, fyzickú, paralyzujúcu ich životné aktivity. Vo sfére osobnostného prežívania sa jeho strata negatívne prejavila v maximálnej možnej miere. V písomnom vyjadrení žalobcovia uvádzali, že vnesená námietka premlčania nemá žiadnu právnu oporu. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR vyplýva, že v rámci PZP sa ako škoda má odškodňovať aj nemajetková ujma pozostalých príbuzných, avšak z týchto rozhodnutí je zrejmé, že toto odškodnenie si zachováva svoj charakter práva na ochranu osobnosti v zmysle § 11 a § 16 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska premlčania neprichádza do úvahy iná ako všeobecná trojročná premlčacia lehota.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, v písomných vyjadreniach uvádzal, že v čase vzniku poistnej udalosti dňa 23.1.2017 bolo motorové vozidlo zn. E. U., ev.č. E., ktoré viedol R. P., povinne zmluvne poistené u žalovaného zmluvou o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistený ohlásil poistnú udalosť, žalobcom uhradili preukázané nároky na náhradu škody: žalobcovi 1/ náhradu vynaložených pohrebných nákladov na zriadenie pomníka 663,88 Eur a ďalšie náklady spojené s pohrebom 1.216,76 €, žalobcovi 3/ škodu na vozidle 2.158,59 € a žalobkyni 4/ náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 2.098,80 €, liečebné náklady 30,- € a 16,60 €, bolestné 2.463,- € a inú vecnú škodu 106,73 €. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Ak nemajetková ujma má byť krytá poistením v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., je ju potrebné považovať za škodu. Ide o nárok, ktorý súdy subsumujú pod nárok na náhradu škody. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, pričom uvedené ustanovenie odkazuje na § 106 Občianskeho zákonníka, upravujúci premlčanie práva na náhradu škody za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá. Vo vzťahu ku škodcovi a vo vzťahu k poisťovateľovi býva nárok uplatňovaný z úplne iného právneho titulu. Uvedená odlišnosť nárokov je dôležitá aj pre posúdenie otázky plynutia premlčacej lehoty. Je potrebné zdôrazniť povahovú rozdielnosť tohto nároku vo vzťahu k poisťovateľovi, nakoľko tento môže byť zaviazaný plniť iba v rozsahu stanovenom v zákone č. 381/2001 Z.z. a iba v lehote podľa ustanovenia § 106 OZ. K predmetnej dopravnej nehode malo dôjsť dňa 23.01.2017, pán Arpád Várady zomrel dňa 23.1.2017. V uvedený deň bolo zrejmé, kto je za vznik škody zodpovedný a začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa 23.01.2019. Návrh na začatie konania bol prijatý na súd dňa 15.10.2019. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy súd prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Na strane poškodeného je potrebné skúmať intenzitu vzťahu žalobcu so zomretým, vek zomrelého a pozostalých, otázku hmotnej závislosti pozostalého na usmrtenej osobe, pripadne poskytnutie inej satisfakcie. Na strane zodpovednej osoby je potrebné skúmať postoj žalovaného (ľútosť, náhrada škody, ospravedlnenie a pod.), dopad udalosti do jeho duševnej sféry, majetkové pomery, miera zavinenia eventuálne spoluzavinenia usmrtenej osoby. Poukázal na to, že zákon č. 215/2006 Z.z. upravuje jednorazové finančné odškodnenie osôb, ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných činov spôsobená ujma. Celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy, ktorý bol v roku 2017 21.750 € (50 x 435 €), čo predstavuje cca 4 350 € / osobu. Žalobcovia žiadajú náhradu vo výške 100.000,- €, čo sa javí v kontexte rozsahu odškodňovania podľa uvedeného zákona ako neprimerané. Tiež podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci výška náhrady nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Určujúcimi parametrami spravodlivého zadosťučinenia je primeranosť, ktorá je rozhodujúcim faktorom priznania odškodnenia k tomu, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie a proporcionalita - výška peňažnej satisfakcie nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a pôsobiť na škodcu likvidačne. O zjavnej neprimeranosti uplatnených nárokov svedčí aj to, že žalobcovia nežili s nebohým v spoločnej domácnosti, sú vo veku, kedy nie sú odkázaní na starostlivosť otca, na jeho finančnú alebo osobnú pomoc.
3. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len CSP alebo Civilný sporový poriadok) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Pokiaľ niektorá strana sporu v danej veci nepoprela skutkové tvrdenia protistrany, súd z nich pri rozhodnutí vo veci vychádzal.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, oboznámením sa s celým obsahom spisu, ako aj obsahom spisu Okresnej prokuratúry Revúca sp. zn. 2Pv 23/2017. Listinné dôkazy neboli na pojednávaní čítané v súlade s § 204 Civilného sporového poriadku. Návrh žalobcov na doplnenie dokazovania lekárskou správou súd zamietol v súlade s § 153 Civilného sporového poriadku, nakoľko nebol daný včas, nič nebránilo žalobcom takýto dôkaz súdu predložiť v lehote určenej súdom na označenie všetkých navrhovaných dôkazov a jeho vykonanie by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Navyše skutočnosť, ktorá mala byť dôkazom preukázaná (že žalobkyňa 5/ navštevuje odbornú ambulanciu), nebola žalovaným spochybnená. Vykonanie iných dôkazov nebolo navrhnuté. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z nepopretých tvrdení žalobcov bolo zistené, že R. X., O.. XX.XX.XXXX bol v čase smrti otcom žalobcov 1/ - 4/ a manželom žalobkyne 5/.
6. Podľa úmrtného listu otec žalobcov 1/ - 4/ a manžel žalobkyne 5/ R. X., O.. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX.
7. Z pripojeného spisu Okresnej prokuratúry Revúca 2Pv 23/2017 a z uznesenia Krajskej prokuratúry Banská Bystrica súd zistil, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Revúcej ČVS: D.-XX/VYS-E.- XXXX zo dňa 23.01.2017 bolo začaté trestné stíhanie a uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Revúcej ČVS: D.-XX/VYS-E.-XXXX zo dňa 29.10.2018 bolo vznesené obvinenie R. P., O.. XX.XX.XXXX za prečiny usmrtenia a ublíženia na zdraví za skutok, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 15.20 hod. viedol ako vodič jazdnú súpravu zloženú z ťahača návesu K. E. U., W.: E., ktorého vlastníkom je spoločnosť TRANS AP, s.r.o., za ktorým mal pripojený náves značky Schmitz Cargobull W.: E., ktorého vlastníkom je G. U., so sídlom Č. XXX po ceste 1. triedy č. 67 v meste Z. na ulici U. v smere od miestnej časti M. na B. O., pričom v km 13,10 porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom tým, že
sa plne nevenoval vedeniu vozidla, prešiel s jazdnou súpravou vpravo v smere jazdy mimo cestnú komunikáciu, kde na parkovisku prednou časťou ťahača narazil do W. X., O.. XX.XX.XXXX a následne do osobného motorového vozidla zn. E. U. U. F. W.: E. červenej metalízy, ktoré zachytilo R.Á. X., O.. XX.XX.XXXX, O. X., O.. XX.XX.XXXX a W. X., O.. XX.XX.XXXX, ktorí sa nachádzali medzi uvedeným vozidlom a osobným motorovým vozidlom zn. Ford Mondeo 1,8 CLX, EČ: E. modrej metalízy a toto narazilo do ďalšieho motorového vozidla zn. Renault Laguna 1,9 DTI, EČ: E. zelenej farby, následkom čoho R. X. utrpel zranenia, na následky ktorých na mieste podľahol, O. X. utrpela zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti nie menej ako 5 mesiacov, W. X.Á. utrpela zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti nie menej ako 7 týždňov a W. X. U.. utrpela zranenia s dobou liečby 10 dní. Dňa 20.05.2019 podal vyšetrovateľ Okresnej prokuratúre v Revúcej návrh na podanie obžaloby obvineného. Uznesením Okresnej prokuratúry Revúca č. XPv XX/XX/XXXX-XX zo dňa 31.05.2019 bolo zastavené uvedené trestné stíhanie obvineného R. P., O.. XX.XX.1977, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Podľa odôvodnenia uznesenia okresná prokuratúra dospela k záveru, že obvinený v čase pred dopravnou nehodou pre svoj zdravotný stav a to objektívne diagnostikovanú hyperventilačnú tetániu, resp. znaleckým ústavom predpokladanú tusigénnu synkopu - stratu vedomia, nemohol dopravnej nehode zabrániť. Táto funkčná zdravotná porucha mala za následok stratu vedomia, tým aj stratu kontroly nad vedením motorového vozidla a obvinený v dôsledku nej nemal možnosť dopravnej nehode zabrániť. I niektorí svedkovia vo svojich výpovediach uviedli, že v kabíne kamióna vodiča nevideli, tento akoby išiel sám, čo je v zhode s obhajobou obvineného, že mu prišlo zle, tŕpli mu končatiny, stratil vedomie a prebral sa na podlahe kabíny kamiónu. Teda pri strate vedomia došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi konaním obvineného a jeho následkom, čím chýba naplnenie zákonného znaku oboch trestných činov a to zavinenie vo forme nedbanlivosti. Uznesením Krajskej prokuratúry Banská Bystrica č. 3KPt 201/19/6600-11 zo dňa 03.7.2019 bola sťažnosť poškodenej W. X. proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania zamietnutá, pretože nie je dôvodná.
8. Podľa lustrácie poisťovateľov a predloženej poistnej zmluvy mal TRANS AP, s.r.o. - majiteľ motorového vozidla Renault Magnum E. v období 17.01.2017 - 15.03.2019 uzavretú poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla č. 8019170468 u žalovaného.
9. Zo záznamov žalovaného vyplýva, že žalobca 3/ oznámil žalovanému poistnú udalosť zo dňa XX.XX.XXXX, pri ktorej zomrel jeho otec. I poistený TRANS AP, s.r.o. prostredníctvom R. P., ktorý bol vodičom poisteného motorového vozidla pri poistnej udalosti, oznámil žalovanému poistnú udalosť zo dňa XX.XX.XXXX.
10. Z oznámení žalobcu súd zistil, že žalovaný poukázal žalobcom uplatnenú náhradu škody nasledovne:
- žalobcovi 1/ náhradu vynaložených pohrebných nákladov na zriadenie pomníka 663,88 Eur a ďalšie náklady spojené s pohrebom 1.216,76 €,
- žalobcovi 3/ škodu na vozidle 2.158,59 €,
- žalobkyni 4/ náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 2.098,80 €, liečebné náklady 30,- € a 16,60 €, bolestné 2.463,- € a inú vecnú škodu 106,73 €.
11. Z predložených žiadostí súd zistil, že každý zo žalobcov 1/ - 5/ si u žalovaného uplatnil prostredníctvom mediátora náhradu citovej nemajetkovej ujmy vo výške 25.000,- Eur. Žiadosti boli žalovanému doručené dňa 17.01.2019.
12. Žalobca 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že je žije v V., má manželku a jedného syna. Z domu odišiel ako 14-ročný, išiel na vojenskú školu, bol prevelený do V., tam je už 28 rokov. Pôvodne bol vojak z povolania, potom si našiel prácu v automobilovom priemysle a neskôr pracoval vo firme HSF ako manažér, táto firma sa venovala plastovým oknám. Bol tam len krátko, asi 3 mesiace, keď otec zomrel. Mal za úlohu riadiť ľudí a celé to manažovať, mal vypracovať dokumenty, aby sa procesy vylepšili. Bolo to nové, musel sa učiť nové veci, novú technológiu a procesy. Mal aj časový plán, kedy mal nejaké veci urobiť a ten tesne po otcovej smrti nevedel dodržať. Po otcovej smrti tam nevedel ďalej pracovať, nevedel rozmýšľať ako predtým, sústrediť sa, riadne fungovať. Nevedel sa práci venovať, po psychickej stránke ju nezvládal. Dohodol sa so zamestnávateľom na skončení pracovného pomeru. Skončil tam asi pol mesiaca po otcovej smrti. Následne bol 5 alebo 6 mesiacov evidovaný na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Neskôr sa stal živnostníkom a pracuje pre kamaráta. Tento dokáže pochopiť jeho situáciu
a keď má svoje výkyvy, vie sa s ním dohodnúť. K zníženiu príjmu v dôsledku zmeny zamestnania uňho nedošlo. Keď mu nie je dobre, tak mu zavolá, že nepríde a keď má niečo s klientom, tak to preložia. Nie je to síce časté, ale sú niekedy také dni, že začne o tom rozmýšľať. Keď to naňho príde, nevie vtedy fungovať, musí byť v kľude. Stáva sa mu to tak 4-krát do mesiaca. On sa v práci musí sústrediť, musí aj šoférovať, takže vykonávať v takom stave prácu nie je možné. Keď má takéto stavy, nemôže ísť riadiť ľudí, má problém napísať aj email. Keď nejde do práce, má home office, ak môže, je na počítači, ak nemôže, tak nie. Minimálne 2 hodiny nič nerobí, potom skúsi, či sa mu dá a keď to stále nejde, tak to nechá tak. Snaží sa aspoň vybaviť emaily, vytvoriť ale nejaký dokument v taký deň nevie. Takéto problémy predtým v práci nemával. Odbornú pomoc neriešil, riešil to tak, že keď mu bolo ťažko, tak bol sám, s nikým nekomunikoval. Stále tomu čo sa stalo neverí. Otca všade vidí, bol mu vzorom. Otec bol fyzicky zdravý, vládal viac ako on. Každý deň robil okolo domu, nemal zdravotné problémy. Posledné roky všetky veci riešili spolu. Predtým bývali rodičia v Rimavskej Seči a asi 6 rokov pred otcovou smrťou sa presťahovali do Lenartoviec, on tam kúpil dom, kde bývali. Dom opravovali svojpomocne, po práci si zvykli opekať. Plánoval sa aj s rodinou vrátiť domov a bývať v tom dome, teraz sa už neplánuje vrátiť. Otec bol hnacím elementom, všetko plánoval, mal veci premyslené, načrtol ako by to malo byť, potom dal impulz, na základe ktorého všetci potom robili. Otec všetko zariaďoval, teraz je to na nich, prevažne na ňom. Napr. keď mama musela ísť na operáciu alebo keď chodí na kontroly k lekárom, všetko musia zariadiť oni. O tom, čo sa stalo, sa doma ani nerozprávajú. Pred pár dňami mala sestra 40 rokov, nerobili ani oslavu, len si odovzdali dary. Pri takýchto príležitostiach si len podajú ruky, ale netešia sa, neoslavujú, nie sú šťastní. Keď si pri sviatkoch niečo prajú, tak už nespomínajú šťastie. Vianoce a ostatné sviatky nie sú také ako boli. Keď sa presťahovali do Lenartoviec, susedia hovorili, že takú rodinu ešte nevideli, že všetci držia spolu, spoločne opravujú dom, hrala u nich hudba, opekali si. Teraz to už ale také nie je. Sú síce stále spolu, ale je to už iné, už ich tak nevidieť, hudbu už od nich tak nepočuť. Mama nechodí nikam, je stále smutná, vážna. Je to pre neho teraz ťažké, napr. keď ide okolo cintorína. Po otcovej smrti bol doma asi týždeň, potom sa musel vrátiť do V.. Snažil sa rodinu čo najviac navštevovať, aj 1x alebo 2x do mesiaca. Spočiatku často chodil domov na návštevy - prvé dva mesiace každý víkend, potom už trochu menej často. Kým otec žil, chodil domov zhruba 2 krát do mesiaca. Pred otcovou smrťou bol s oboma rodičmi v kontakte aj telefonicky každý deň, boli to dlhšie hovory - hodinu aj viac. Teraz denne telefonuje mame. Po otcovej smrti musí finančne vypomáhať mame. Mama má výdavky na tabletky 60,- Eur, na cestu, keď chodí na kontrolu a dostáva okolo 280,- Eur. Keď všetko vyplatí, ostane jej len veľmi málo. Dáva jej min. 100,- Eur. Kým otec žil, vychádzalo im to. Tiež im zvykol vypomáhať, ale vtedy bola trochu iná situácia. Predtým im prispel, keď bolo treba niečo na dom alebo na ošatenie, čiže na veci, ktoré neboli nevyhnutné. Teraz je to o prežití. Vypomáha mame, aby mala základné veci. Podporoval rodinu aj finančne aj mentálne. Finančne z dôvodu, že sestra nepracuje, nemôže si nájsť prácu. Majú nízky príjem. Ďalej vypomáhal tak, že zariadil viaceré veci, ktoré bolo treba. Odtiahnuť auto, zariadiť všetko okolo auta, zariadiť pohreb, kar, náhrobný kameň. To všetko platil on. Po otcovej smrti sa im celý život zmenil, museli sa rozhodnúť, kto bude opatrovať mamu. Mama bezprostredne po otcovej smrti nebola schopná ani navariť. Musela sa k nej nasťahovať sestra s rodinou. Tá žila s ňou viac ako rok a potom sa k nej nasťahoval brat, aby bol niekto s ňou. Je to dobre aj finančne, pretože mama by dom sama neutiahla. Takto náklady hradia na polovicu. Mama chodí doteraz k psychiatrovi, berie lieky na spanie. Mama nemôže dokonca ani ísť cez Tornaľu, keď potrebujú ísť na nákupy, tak ju berú do E. F..
13. Žalobca 2/ vo svojej výpovedi uviedol, že je to zlé. Stále na otca myslí, mali spolu veľmi dobrý vzťah, nehádali sa, väčšinou sa rozprávali, čo treba urobiť. Robili spolu okolo domu. On síce robil v zahraničí, ale keď mal čas, tak prišiel pomôcť. Všetci robili, čo bolo treba. Otec ich učil dobru, chránil ich. Keď boli prázdniny, otec im vybavil brigádu a učil ich ako treba robiť a aj ako majú žiť, že všetko má byť pre rodinu. Rodinu financoval, mali vždy všetko, čo potrebovali. Zvykli sa stretávať, napr. si varili guláš, smiali sa, rozprávali. Keďže nebývali všetci spolu, tak na týchto stretnutiach sa rozprávali, ako sa majú, čo nové v robote. Teraz je to všetko iné, akoby človek stratil jednu ruku. Otec stále niečo vymyslel, aby boli spolu. Robili spolu, dali si spolu kávu, rozprávali sa. On v tom čase chodieval do zahraničia za prácou ako bolo potrebné. Zhruba to bolo tak, že išiel na 2 týždenne tam a na 3 - 4 dni sa vrátil domov. Keď bol doma, chodil k rodičom skoro každý deň. Aj teraz chodieva pracovať do zahraničia. Keď je doma, chodieva za mamou. Po otcovej smrti to bolo zlé, snažil sa robiť si robotu, ale často na otca myslí. Nie je deň, že by na otca nemyslel. Zmenil sa mu život, lebo mu otec chýba. Robota mu pomáha, vtedy na otca nemyslí. Nemá psychické problémy, ktoré by vyžadovali odbornú pomoc, ale každý deň na otca myslí. Keď ide za mamou, tak otec tam už nie je. Otcova smrť mala vplyv na to, že sa rozišiel s priateľkou. Držal veci sám v sebe, nevedel sa s ňou porozprávať, preto sa rozišli. Teraz má inú partnerku. Žije s dcérou. Má ešte jednu dcéru, tá je už vydatá.
14. Žalobca 3/ vo svojej výpovedi uviedol, že pred otcovou smrťou žil v E. F., bol tam v prenájme. Skoro každý deň chodieval k rodičom, ako mu to umožňovala práca, aspoň na 2 hodiny. Keď mal čas, tak išiel aj na dlhšie i s rodinou. Má družku a 3 deti. Všetko, čo bolo potrebné robiť na dome, dohodli s otcom a mamou. Aj brat R. zvykol volať domov, čo treba urobiť, on totiž viac investoval. Potom to spoločne robili. S otcom mali obaja radi autá a zvykli ich opravovať. Keď on nemal auto, tak mu otec požičiaval jeho. Nikdy mu nepovedal nie. Keď potreboval s niečím pomôcť, rozprával sa s otcom. S otcom boli často v kontakte, nikdy sa nehádali, dobre spolu vychádzali. Ani rodičia sa spolu nikdy nehádali. Keď bolo treba otca odviesť k lekárovi, tak išiel s ním. Chodila s nimi aj sestra. Otec chodil ku kardiológovi, mal problémy so srdcom, bral tabletky a mal aj jeden infarkt. Otec pomohol doma so všetkým, čo vedel. Pomáhal mame, aj rodine, aj ľuďom v dedine, napr. keď trebalo niekoho niekam odviesť autom. Otca mali radi. Pred otcovou smrťou žil oddelene, ale chodil k rodičom, keď bolo treba niečo robiť, aj inokedy. Mávali aj stretnutia, kde sa u rodičov stretli všetci súrodenci. Bývalo to cez víkend, robili guláš alebo si opekali. Robili to, aby boli všetci spolu. Po otcovej smrti sa veľa zmenilo, býva teraz s mamou, otec im chýba. Po otcovej smrti bol PN, teraz nemá vážnejšie psychické problémy, ale pri práci zvykne myslieť na otca, napr. keď zvára. Po otcovej smrti nemajú vôbec oslavy, dajú si nejaký chlieb, šampanské, ale nehrá už hudba. Aj Vianoce boli také iné, keď si pozreli do očí.
15. Žalobkyňa 4/ vo svojej výpovedi uviedla, že mala blízky kontakt s otcom, každý deň bola s nimi, niekedy aj 12 hodín denne. Chodila s rodičmi k lekárovi. Keď robili niečo okolo domu, vždy bola s nimi. Zvykli spolu piť kávu, tú vždy pripravoval otec. Ona i bratia žili osobitne od rodičov, ale veľmi často k nim chodili. Bývala s manželom a 2 dcérami, jedna dcéra sa už vydala. Otec jej pred smrťou vypomáhal finančne, ale aj prácou, lebo vedel robiť všetky roboty, elektrinu, vodovod, roboty okolo domu. Ona bola pri tej nehode, keď otec zomrel. Po otcovej smrti súrodenci finančne pomáhali mame aj jej, boli im nielen finančnou podporou, ale aj duševnou podporou. Brali ich k lekárovi, keď to potrebovali. Potom ako otec zomrel, 8 mesiacov bývala s mamou. Mama varila aj pre nich, ona mala po nehode zlomenú ruku, túto mala potom aj operovanú, chodila kvôli tomu k lekárom aj na rehabilitácie. Teda mama jej zo začiatku pomáhala a neskôr pomáhala ona mame. Potom sa rozprávala s bratom Vilom, že bude lepšie, keď sa ona vráti do svojho domu a oni, ktorí predtým bývali v činžiaku, prídu bývať k mame do rodinného domu. Nebudú musieť platiť byt a budú mame finančne vypomáhať. K mame teda potom prišiel bývať brat. Brat X. platí výdavky, elektrinu, plyn, vodu. Takto si mama môže zaplatiť lieky, inak by to nevedela. On jej vie aj lepšie pomôcť okolo domu. Brat má 3 deti a mysleli si, že bude lepšie, keď bude bývať s mamou, že vnúčatá odpútajú jej pozornosť, bude sa o ne starať. Odvtedy ona žije osobitne, ale mame chodí pomáhať, chodí ju navštevovať, nosí jej jedlo čo navarí, finančne jej ale nevie pomôcť. Chodí s mamou k lekárovi tak ako predtým. Jej, ale aj mame po otcovej smrti vypomáhal finančne brat R., ona bola PN a nepoberala nič. Po nehode sa veľa zmenilo, mama sa zmenila, nedá sa s ňou tak porozprávať ako predtým, stále plače. Aj vzťahy medzi nimi sú iné. Bratia síce stále k nim chodia, ale je to už iné. Keď žil otec, oslavovali narodeniny aj meniny, Vianoce trávili u rodičov, ktorí pripravili večeru, dali si darčeky, počúvali hudbu. Prvý rok po otcovej smrti to skúsili opäť takto, ale nedalo sa, rozhodli sa, že to takto nebudú robiť nasilu. Idú k mame, ale nepočúvajú u nej hudbu. Neoslavujú narodeniny ani iné, Vianoce oslavujú tak, že síce majú stromček a kvôli deťom si dávajú aj darčeky, ale len sa porozprávajú. Ona má rôzne myšlienky. Na začiatku ju posielali k psychológovi, ale nešla, potom to už nebolo treba. Stále to má ale na pamäti, čo sa vtedy stalo. Vie si vybaviť každú minútu. Zo začiatku nevedela spávať, musela chodiť ku kardiológovi, nevie či to bolo zo šoku alebo od chrbtice. Teraz nemá nič také, čo by si vyžadovalo odborného lekára, ale často plače, myslí na otca a na ich predchádzajúci život. Nič nie je ako predtým. Keď cestujú a ide kamión, tak sa stiahne. Kvôli tomu ale nevyhľadala psychológa. S manželom sa snažia, aby boli finančne sebestační, občas si od jedného alebo druhého brata vypýta. Rok alebo dva pred otcovou smrťou nepracovala, lebo nemá odborné vzdelanie, nenašla si zamestnanie. Teraz má zdravotné problémy, chodila aj na kurzy, ale s pravou rukou má problém, niekedy nevie zdvihnúť ani lyžičku. V práci by potrebovala takéto manuálne zručnosti. Invalidný dôchodok nepoberá.
16. Žalobkyňa 5/ vo svojej výpovedi uviedla, že manžel bol silný, zdravý, dobrý človek, každý ho mal rád. V čase nehody bol starobný dôchodca, aj ona bola starobnou dôchodkyňou. Keď sa to stalo, dostala šok, chodila k nej sestrička pichať jej injekcie na ukľudnenie. Aj pred pohrebom im museli pichnúť injekciu. Spočiatku stále plakala. Po manželovej smrti schudla 15 kíl. Chodí k psychiatrovi, berie tabletky na ukľudnenie a na spanie. S manželom pekne žili, nepil, nefajčil, žil pre rodinu. Kým boli zamestnaní, chodili spolu do roboty, ona robila v kuchyni tam, kde on robil. Žili spolu pekne, sadili spolu kvety, vo všetkom jej pomohol. Trávili čas stále spolu, chodili sa cez leto kúpať, chodili do Maďarska, do Číža a to
všetci spolu aj s deťmi. Manželia boli 47 rokov. Mali spolu pekný vzťah, Boh ich stvoril jeden pre druhého. Rozumeli si, zvykli sedávať na terase a rozprávať sa, čo by bolo potrebné urobiť a ako by to sa malo urobiť. Keď potom prišli deti, urobili brigádu a po nej si zvykli opekať. Deti k nim zvykli chodievať, ale v jednej domácnosti žili len oni dvaja. Nebolo obdobie, že by žili s manželom oddelene, nemali nezhody. Jeden syn žil v Bratislave, ďalší dvaja v E. F. a dcéra v G., kde sa vydala, preto aj oni kúpili dom práve v G., aby boli pri nej blízko. Deti k nim chodievali, svojpomocne prerábali dom. Keď sa stala tá nehoda, dcéra bola hospitalizovaná a potom ostala bývať u nej, pretože po nehode mala zdravotné problémy, nevedela si sadnúť ani ľahnúť, mala ranu pod zadkom. Pred manželovou smrťou sa stretávali ako rodina aj s deťmi tak 2 krát do týždňa, niekedy aj každý deň. Keď niečo bolo treba robiť, prišli deti, stretávali sa často. Teraz deti chodia k nej často, menší syn teraz býva pri nej, lebo by nevedela sama žiť. Dcéra býva tiež v G. a často chodieva za ňou. Druhý syn chodí raz alebo 2 krát do týždňa. Tretí syn býva v Bratislave. Ona trávi voľný čas tak, že sa modlí, chodí na cintorín. Zvykne sedávať na cintoríne dlhšie a rozprávať sa s manželom. Už si aj varí, už to dokáže, napriek tomu jej aj dcéra nosieva, čo navarí ona. Takto jej prejde čas, ale je to ťažké. Ich život nie je taký ako predtým. Je jej akoby spadla do jamy, teraz žije už len pre deti. Chodí ku psychiatričke alebo psychologičke (nevie presne), pretože nevie spať. Máva predstavy, že vidí ako sa stala tá nehoda, aj keď pri nej nebola. V poslednom čase tiež zvykne mať predstavu, že vidí manžela v truhle. Keď kvôli tomu nevie spať, musí vstať a ísť si niečo dať. Začalo sa to po manželovej smrti. Všeobecný lekár ju hneď posielal k odborníkovi, ale ona vtedy uvádzala, že to musí prekonať. Po nejakom čase ale začala chodiť k psychiatričke alebo psychologičke. Bola u nej asi tak 4 alebo 5 krát. Boli jej predpísané lieky na ukľudnenie a spanie. Napriek nim nevie v noci spávať. Život sa im zmenil aj po finančnej stránke, teraz dostáva málo. Jej príjem je 288,- Eur, čo je starobný a vdovský dôchodok a všetky peniaze minie na svoje výdavky. Predtým im to vychádzalo, manžel dostával vysoký dôchodok, vyše 300,- Eur, nepil, nefajčil. Po manželovej smrti jej finančne vypomáha syn R.. Deti im aj predtým vypomáhali finančne aj robotou.
17. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec nasledovne právne posúdil:
18. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník alebo O.z.) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
19. Podľa § 13 O.z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
20. Podľa § 15 zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení (ďalej len zákon o povinnom zmluvnom poistení) náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 22) V poznámke 22) zákona je uvedený § 106 Občianskeho zákonníka.
21. Podľa § 100 O.z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
22. Podľa § 101 O.z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23. V § 11 Občianskeho zákonníka je zakotvená zásada občianskeho práva, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj
súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Právo na súkromie zahŕňa širokú oblasť súkromia fyzickej osoby, najmä súkromného života, intímnej a rodinnej sféry, vnútorného a myšlienkového života. Občianskoprávna zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti predpokladá: neoprávnený zásah do chráneného všeobecného osobnostného práva fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť alebo ohroziť osobnosť fyzickej osoby, vznik nemajetkovej ujmy (ujma na osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej, psychickej, morálnej, sociálnej integrite) a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a nemajetkovou ujmou. Vlastný zásah je nutné hodnotiť vždy objektívne s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu. Zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti je objektívna, zavinenie sa nevyžaduje. Ak sa do osobnostných práv fyzickej osoby zasiahne, možno sa domáhať upustenia od neoprávnených zásahov, odstránenia následkov, primeraného zadosťučinenia, príp. i náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zadosťučinenie v peniazoch plní podpornú funkciu, t. j. nastupuje vždy až potom, keď morálne zadosťučinenie sa ukázalo ako nepostačujúce. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie peňažného zadosťučinenia podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka teda je, že ide o taký neoprávnený zásah a takú ujmu z hľadiska napr. intenzity, trvania, rozsahu nepriaznivých dôsledkov, najmä ak došlo k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere, že sa priznanie žiadnej formy morálneho zadosťučinenia nejaví s ohľadom na okolnosti prípadu ako postačujúce.
24. Súd v prvom rade posudzoval, či došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcov, v dôsledku ktorého im vznikla nemajetková ujma, v súvislosti s ktorou vzniklo žalobcom právo na jej náhradu v peniazoch. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané a zároveň medzi stranami sporu nebolo sporné, že otec žalobcov 1/ - 4/ a manžel žalobkyne 5/ zomrel dňa XX.XX.XXXX pri dopravnej nehode tak, že R. P., O.. XX.XX.XXXX viedol ako vodič jazdnú súpravu, pričom motorové vozidlo narazilo do žalobkyne 4/ a do osobného motorového vozidla, ktoré zachytilo okrem iného R. X., následkom čoho tento utrpel zranenia, na následky ktorých podľahol. Majiteľ motorového vozidla mal v čase dopravnej nehody uzavreté pre toto motorové vozidlo poistnú zmluvu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Vodič motorového vozidla v čase pred dopravnou nehodou pre svoj zdravotný stav (stratu vedomia) nemohol dopravnej nehode zabrániť. V situácii, keď došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobcu chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, ktorého súčasťou je i rodinný život, keď z objektívneho hľadiska je strata jedného z členov tohto spoločenstva neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje všetkých členov rodiny, je potom náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka primeraným prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu (rozsudok NS ČR 30Cdo 2951/2004). Súd mal za to, že smrťou R. X. došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcov, do práva na ochranu ich súkromia, keďže pri dopravnej nehode prišli o blízku osobu, člena ich rodiny, otca, resp. manžela. Jeho smrť jednoznačne zasiahla do osobnosti žalobcov, do sféry ich súkromného a rodinného života, spôsobila im ujmu, psychickú bolesť z jeho straty. Strata otca alebo manžela je vážnym zásahom do života fyzickej osoby, znamená jednak stratu veľmi blízkej osoby, tiež narušenie a zmeny v súkromnom živote, ako aj vznik nových ťažkých situácií v rámci súkromného rodinného života ako je zmierenie sa so stratou. V danom prípade boli splnené všetky hmotnoprávne predpoklady zodpovednosti za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Súd v danej veci dospel k záveru, že žalobcovia majú právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže vzhľadom na intenzitu zásahu do súkromného života, akým je usmrtenie blízkeho člena rodiny a to konkrétne otca a manžela, nie sú postačujúce prostriedky obrany podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka (morálne zadosťučinenie ako napr. ospravedlnenie), ale im prináleží peňažná náhrada v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K uvedenému zásahu do osobnosti žalobcov došlo prevádzkou motorového vozidla, v súvislosti s ktorým jeho majiteľ mal uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou. V tejto súvislosti je bezpredmetné, že k dopravnej nehode došlo bez zavinenia vlastníka motorového vozidla alebo jeho vodiča. Ako je uvedené vyššie, zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti je objektívna, teda nevyžaduje zavinenie. Vzhľadom na § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ako aj na ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít si môže poškodený uplatniť náhradu škody ale i nemajetkovej ujmy v peniazoch priamo proti poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia (III. ÚS 666/2016). Možno teda konštatovať pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného.
25. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatnených práv na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom vychádzal z toho, že v danom prípade je nutné aplikovať § 106 Občianskeho
zákonníka upravujúci premlčanie práva na náhradu škody. Súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa premlčuje podľa § 101 Občianskeho zákonníka uplynutím trojročnej premlčacej lehoty, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V predmetnej veci mohli žalobcovia svoje právo vykonať prvý raz dňa 24.01.2017, t. j. deň po smrti R. X.. Od tohto dátumu začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, táto by uplynula 24.01.2020, žaloba ale bola podaná na súde skôr, dňa 14.10.2019 a od tohto dátumu už v zmysle zákona lehota neplynula. Keďže nedošlo k uplynutiu premlčacej lehoty, uplatnené práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nie sú premlčané. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že vždy ide o právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch bez ohľadu na to, či sa toto uplatňuje voči poisťovateľovi alebo poistenému - osobe, ktorá zasiahla do osobnosti žalobcov. Tým, že sa právo uplatní voči poisťovateľovi, nezmení sa na právo na náhradu škody. § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení je len osobitnou úpravou, ktorá umožňuje uplatnenie práva voči poisťovateľovi, nakoľko bez tejto úpravy je to vzhľadom na § 823 Občianskeho zákonníka vylúčené. Ak došlo k nemajetkovej ujme, nemôže byť jej náhrada priznaná ako náhrada škody, nakoľko nie je naplnená hmotnoprávna podmienka - vznik škody. Žalobcom nevznikla zásahom do ich osobnostných práv škoda, ale nemajetková ujma. Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít konštatuje nutnosť extenzívneho výkladu § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení spočívajúceho v tom, že voči poisťovateľovi si možno podľa § 15 tohto zákona uplatňovať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, neznamená to ale, že by malo ísť v takomto prípade o náhradu škody, aj keď zákon používa pojem škoda. Keďže nie je osobitná úprava premlčania práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, toto sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka. § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení je potom nevyhnutné vykladať tak, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (teda podľa § 106 O.z.) a na premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch proti osobe, ktorá zásah spôsobila (teda podľa § 101 O.z.). Na tom nič nemení ani odkaz v § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení na § 106 Občianskeho zákonníka. Pri aplikácii zákona je nutné použiť nie len výklad jazykový, ale systematický a logický. Odkaz na § 106 v zákone je odrazom toho, že zákon hovorí len o náhrade škody. Pokiaľ ale bolo judikované, že je možné uplatnenie i náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, tento odkaz už nemožno v prípade náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch použiť.
26. Keďže žalobcom vzniklo voči žalovanému právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd posudzoval výšku náhrady, ktorá jednotlivým žalobcom patrí. Každý zo žalobcov si uplatnil náhradu po 20.000,- Eur. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je určenie vzťahu medzi mierou ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti a konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takejto ujmy, vždy ide o právny nástroj, ktorého úlohou je zabezpečiť rešpektovanie a ochranu osobnosti fyzickej osoby (rozsudok NS ČR 30Cdo 1542/2003). Pri určení peňažnej satisfakcie treba prihliadnuť na zadosťučinenie, ktoré poškodený dostal vo forme nemajetkovej, resp. morálnej satisfakcie (rozsudok NS ČR 30Cdo 1088/2005). Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je predmetom voľnej úvahy súdu, pričom kritériom na určenie výšky náhrady je predovšetkým závažnosť ujmy, ale tiež musí súd prihliadnuť na okolnosti prípadu, za ktorých k porušeniu práva došlo. Pokiaľ ide o posúdenie rozsahu nemajetkovej ujmy žalobcov, súd predovšetkým vychádzal z výpovedí žalobcov, ako aj z ich nepopretých skutkových tvrdení. Keďže ide o usmrtenie blízkeho člena rodiny žalobcov, ide o zásah závažný. Aj v takomto prípade sa ale náhrada v jednotlivých prípadoch môže líšiť a vždy jej výška závisí od konkrétnych okolností prípadu. Z výpovedí žalobcov vyplynulo, že mali s otcom, resp. manželom blízky vzťah a jeho smrť veľmi ťažko prežívali, s jeho smrťou sa ťažko vyrovnávajú, často na neho myslia a spomínajú, stále im chýba. Preto náhrada nemajetkovej ujmy nemôže byť nízka, len symbolická, ale mala by byť vyššia. Napriek tomuto konštatovaniu má súd za to, že žalobcom neprináleží náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch tak, ako bola uplatnená, každému po 20.000,- Eur. Predovšetkým ujma jednotlivých žalobcov nebola rovnaká, u každého z nich bol zásah do osobnosti iný, inak sa prejavil v ich živote, či už pokiaľ ide napríklad o prežívanie bolesti, následné zmeny v ich živote, či trvanie nepriaznivých dôsledkov. Uplatnená výška sa súdu javí ako neprimerane vysoká, keďže neboli zistené mimoriadne závažné okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali až takúto náhradu. Súd bral v tejto súvislosti do úvahy skutočnosti, že deti zomrelého už boli v čase jeho smrti dospelé, samostatné, žijúce oddelene, mali založené vlastné rodiny, neboli na neho finančne odkázané. Zomrelý bol vo vyššom veku. Zásah do osobnosti žalobcov bol v dôsledku nikým nezavinenej dopravnej nehody, nie ako dôsledok nejakého odsúdeniahodného či násilného konania. Žalovaný tiež žalobcom nahradil
uplatnenú a preukázanú majetkovú škodu. Žalobcovia nemajú v dôsledku zásahu vážne psychické problémy, psychické problémy žalobkyne 5/ si nevyžiadali hospitalizáciu. Žalobcovia sú naďalej rodina, môžu si byť navzájom oporou, zomrelý nebol ich jediným blízkym príbuzným. Pokiaľ ide o žalobcov 2/ a 3/, týmto vznikla nemajetková ujma za vyššie popísaných okolností, a preto im patrí náhrada po 10.000,- Eur. U ďalších dvoch detí zomrelého - žalobcov 1/ a 3/ boli zistené určité okolnosti, ktoré svedčia o trochu väčšej miere nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa 4/ žila v rovnakej obci ako jej rodičia, keďže bola nezamestnaná, trávila s rodičmi ešte viac čase ako jej bratia, tak mala strata otca na jej život väčší dopad. Navyše bola pri smrti otca osobne prítomná, videla ho zomierať, čo znásobuje intenzitu jej prežitku a nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o žalobcu 1/, z jeho výpovede mal súd za preukázané, že po smrti otca nevedel pokračovať vtedajšom zamestnaní, bezprostredne potom sa nevedel v práci dostatočne sústrediť, pričom to bolo v danej situácii nevyhnutné, nakoľko išlo o relatívne nové zamestnanie. Strata zamestnania bola teda dôsledkom zásahu do jeho osobnosti. Následne si ale dokázal nájsť iné zamestnanie, toto vie vykonávať, aj keď s určitým obmedzením, dokáže v ňom dosahovať porovnateľný príjem ako mal predtým. Preto má súd za to, že žalobcom 1/ a 4/ patrí náhrada po 11.000,- Eur. Súd má za to, že u žalobkyne 5/ bol zásah do jej osobnosti zo všetkých žalobcov najväčší. Žila zo zosnulým manželom v jednej domácnosti, boli manželmi dlhú dobu, spoločne vychovali svoje deti, spoločne trávili takmer všetok čas. Ich vzťah bol blízky, nebolo zistené, že by mali v manželstve vážnejšie nezhody, žili usporiadane. Smrť manžela žalobkyňu 5/ veľmi zasiahla, čo vyplynulo z výpovedí žalobcov, keď bezprostredne po jeho smrti stále plakala, musela dostávať lieky na upokojenie, deti sa o ňu veľmi báli, nemohli ju nechať bývať samú, ale presťahovala sa k nej najprv dcéra, potom syn. Tiež bolo zistené, že sa povahovo po smrti manžela zmenila, nie je veselá, nepočúva hudbu. Navyše má až doposiaľ psychické problémy a navštevuje v tejto súvislosti odbornú ambulanciu, pravidelne musí užívať lieky na ukľudnenie a na spanie. Žalobkyni 5/ sa v dôsledku smrti manžela tiež zhoršila finančná situácia, musel sa k nej nasťahovať syn s rodinou, aby utiahla náklady na bývanie. Aj keď jej manžel bol v čase smrti už dôchodcom, ich spoločný príjem bol vyšší ako je príjem žalobkyne 5/ dnes vrátane vdovského dôchodku. Z tohto príjmu by sama, bez pomoci svojich detí, neuniesla náklady na prevádzkovanie rodinného domu. Za nemajetkovú ujmu, ktorú žalobkyňa 5/ utrpela, jej patrí náhrada 15.000,- Eur.
27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd ustálil výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v prospech žalobu 1/ vo výške 11.000,- Eur, v prospech žalobu 2/ vo výške 10.000,- Eur, v prospech žalobu 3/ vo výške 10.000,- Eur, v prospech žalobkyne 4/ vo výške 11.000,- Eur a v prospech žalobkyne 5/ vo výške 15.000,- Eur. Táto výška náhrad je podľa súdu pri daných okolnostiach prípadu primeraná, je konkrétnym finančným vyjadrením miery ujmy žalobcov na hodnotách ľudskej osobnosti.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 11.000,- Eur, žalobcovi 2/ sumu 10.000,- Eur, žalobcovi 3/ sumu 10.000,- Eur, žalobkyni 4/ sumu 11.000,- Eur a žalobkyni 5/ sumu 15.000,- Eur. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcov zamietol.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcom, ktorí mali vo veci úspech len čiastočný, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd má za to, že v danej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie plnej náhrady trov konania žalobcom, aj keď neboli úspešní v celosti. Výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch totiž závisela na voľnej úvahe súdu. Súd vzal do úvahy aj postoj žalovaného, ktorý potom, ako si žalobcovia u neho uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, neplnil ani čiastočne, aj keď mu muselo byť zrejmé, že v dôsledku smrti otca, resp. manžela vznikla žalobcom nemajetková ujma a ako poisťovateľ má povinnosť z povinného zmluvné poistenia zaplatiť i takúto náhradu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.
30. V predmetnej veci vznikli štátu trovy v súvislosti s tlmočením stranám sporu zo slovenského jazyka do maďarského jazyka a naopak. Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko ide o trovy, ktoré vznikli v súvislosti s právom strany sporu konať v jazyku, ktorému rozumie a podľa § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku tieto trovy znáša štát.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Revúca.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.