Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/2/2020

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s., 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, Bratislava, proti žalovanému T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, U., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.01.2020, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Dňa 27.01.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.01.2020, ktorým sa domáhal, aby súd zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom v jeho vlastníctve, ako aj s finančnými prostriedkami na účtoch vedených vo všetkých bankách a pobočkách zahraničných bánk na území Slovenskej republiky, ktorých majiteľom, resp. disponentom je žalovaný, a to až do výšky 597.601,58 Eur.

2.1. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalovaný bol od 01.01.2006 zamestnancom žalobcu až do 10.12.2019. Pracoval v regionálnom centre Stred OTP Banky Slovensko, a.s., pracovisko v Banskej Bystrici, na pozícii retailový poradca a od roku 2006 ako univerzálny bankár so zaradením v skupine zamestnancov ,,Rýchla rota“. Zamestnanci Rýchlej roty pracovali v rámci regiónu na tom obchodnom mieste žalobcu, kde boli aktuálne potrební na zastupovanie a kam ich zamestnávateľ

- žalobca vyslal.

2.2. Pracovný pomer žalovaného so žalobcom skončil vzájomnou dohodou dňa 10.12.2019. Dôvodom skončenia pracovného pomeru žalobcu so žalovaným je skutočnosť, že odborný útvar žalobcu zistil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalovaný dlhodobo a systematicky zneužíval svoju pracovnú pozíciu zamestnanca banky a prístupy do bankového informačného systému na to, aby sa obohacoval na vlastný účet, a to tak, že: a) Pri výkone zmenárenskej činnosti (nákupe cudzej meny bankou) žalovaný svojvoľne upravoval výšku výmenného kurzu v prospech „klientov“, ktorí cudziu menu banke „predávali“, b) pri „príjme“ vkladov v cudzej mene na účty vedené v eurách žalovaný opäť svojvoľne upravoval výšku výmenného kurzu v prospech „klientov“, ktorí cudziu menu na účty „vkladali“, c) príjemcom týchto fiktívnych zmenárenských obchodov bol žalovaný. 2.3. Žalobcovi sa preukázalo ako dôvodné podozrenie, že na strane „klientov predávajúcich valuty“, resp. „vkladateľov valút na eurové účty“ sú v bankovom systéme uvedené osoby, ktoré sa v čase vykonávania obchodu v banke fyzicky nenachádzali. Žalobcovi sa preukázalo podozrenie, že preverované „zmenárenské obchody“, ako i „vklady v cudzích menách“, si vyplácal samotný žalovaný. 2.4. Nekorektná činnosť žalovaného bola odborným útvarom banky preverovaná za obdobie od 13.02.2007 do 29.11.2019. V tomto čase bolo zistených celkovo 363 zmenárenských obchodov, ktoré žalovaný vykonal so svojvoľne pozmenenými výmennými kurzami, v neprospech žalobcu. Pre

výplatu klientovi (fiktívnemu klientovi) bankovým systémom dotiahnutú výslednú sumu na vyplatenie v sledovaných obchodoch žalovaný posunul o jedno desatinné miesto doľava. 2.5. Rozdiel medzi skutočnou hodnotou vykonávaných transakcií a hodnotou, ktorú žalovaný realizoval nadhodnoteným kurzom, je spolu 617.601,58 Eur. Táto suma je zistenou výškou škody, ktorú žalovaný svojou činnosťou spôsobil žalobcovi. 2.6. Žalovaný dňa 10.12.2019 uznal žalobcovi spôsobenú škodu vo výške presahujúcej sumu 614.504,51 Eur, zistenú a vyčíslenú žalobcom ku dňu 10.12.2019 a zaviazal sa škodu žalobcovi nahradiť. Žalovaný zároveň v uznaní dlhu potvrdil konanie, ktorým škodu žalobcovi spôsoboval. 2.7. Žalovaný uhradil podľa dohody o uznaní dlhu žalobcovi 20.000,- Eur na zníženie spôsobenej škody. Z uvedeného dôvodu v tomto návrhu žalobcom vyčíslená škoda bola znížená o sumu 20.000,- Eur na výsledných 597.601,58 Eur. 2.8. Spôsob konania žalovaného vo veci zmenárenskej činnosti s neprítomnými klientmi bol odborným útvarom opísaný tak, že žalovaný vykonával v pokladni žalobcu na rôznych obchodných miestach v rámci regiónu pod osobným číslom XXX zmenárenské transakcie s pozmenenými kurzami nasledovne: pri nákupe valút úmyselne upravoval v neprospech banky systémom predvyplnený (dotiahnutý) kurz spôsobom, že sumu na vyplatenie žalovaný posunul o jednu desatinnú čiarku doľava, v dôsledku čoho bolo klientovi (fiktívnemu klientovi) vyplatené viac peňazí ako malo byť a banka týmto konaním utrpela straty z kurzových rozdielov. Všetky doteraz zistené neoprávnené zmenárenské transakcie zachytil žalobca v prílohe k návrhu. Žalovaný takto pozmeňoval kurzy pri nákupe rôznych mien, napr. CZK, HUF, CHF a GBP. Podľa kamerových záznamov zo snímania obchodných priestorov pobočiek banky je preukázané podozrenie, že všetky popísané transakcie boli fiktívne (bez prítomnosti konkrétneho klienta) a vyplatené peniaze si ponechával samotný žalovaný. Žalobca dňa 11.12.2019 podal na žalovaného trestné oznámenie. 2.9. Žalobca má dôvodnú obavu, že žalovaný bude nakladať so svojím hnuteľným ako aj nehnuteľným majetkom tak, že ho bude prevádzať na iné osoby, príp. zaťažovať ho právami tretích osôb, resp. bude prevádzať finančné prostriedky nachádzajúce sa na účtoch, ktorých je majiteľom, na účty iných osôb, resp. s nimi disponovať, čím bude výkon súdneho rozhodnutia v prípade, ak bude žalobca v konaní o náhradu škody úspešný, ohrozený. Vzhľadom k tomu, že žalobca nedisponuje v súčasnosti úplnými informáciami o stave hnuteľného a nehnuteľného majetku žalovaného, vrátane účtov v bankách a pobočkách zahraničných bánk, žiada súd, aby prostredníctvom dožiadania zistil hnuteľný a nehnuteľný majetok žalovaného, resp. zistil účty v bankách a pobočkách zahraničných bánk, ktorých je žalovaný majiteľom, resp. disponentom. Žalobca má vedomosť o nehnuteľnosti, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného, a to pozemky KN-C parc. č. XXX a parc. č. XXX, ako aj stavba - rodinný dom súp. č. XXX, zapísané na LV č. XXX pre k.ú. Zvolenská Slatina, okres Zvolen.

3.1. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil vo forme tabuľky prehľad celkovo 363 transakcií za obdobie od 13.02.2007 do 29.11.2019, pri ktorých je uvedené označenie pobočky žalobcu, suma v cudzej mene, oficiálny kurz banky platný v daný deň, suma po prepočítaní oficiálnym kurzom banky v eurách, pokladníkom „podvodne“ pozmenený kurz banky, nákupná cena s použitím „podvodného“ kurzu, výsledný rozdiel medzi oficiálnou cenou a „podvodnou“ cenou, ktorý tvorí stratu pre banku, ako aj označenie klienta, s ktorým mala byť transakcia uskutočnená. 3.2. Žalobca priložil aj listinu Uznanie dlhu a dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nahradzujúcich mzdu zo dňa 10.12.2019, z ktorej súd zistil, že bola podpísaná žalovaným a zástupcami žalobcu, pričom žalovaný v nej uviedol, že uznáva svoj záväzok (dlh) voči žalobcovi v sume 614.504,51 Eur, ktorú od neho požaduje zamestnávateľ ako náhradu škody. Žalovaný vyhlasuje, že škodu spôsobil tak, že a) Od roku 2006 do 30.11.2019 bez prítomnosti klienta vykonal niekoľko desiatok zmenárenských transakcií, pričom tieto transakcie neboli vykonané pri kurze, ktorý banka stanovila pre tieto transakcie, ale boli vykonané pri kurze, ktorý svojvoľne zmenil v neprospech banky. Zmenu kurzu zrealizoval v bankovom systéme Profile. b) K týmto transakciám následne vykonal „proti operácie“, ktoré spočívali v opačnom predaji mien, ktoré boli použité pri transakciách podľa predchádzajúceho odseku, avšak už pri správnom kurze. Týmto spôsobom pre seba dosiahol rozdiel („zisk“) spočívajúci v kurzovom rozdiele transakcií a „proti transakcií“, ktoré sú popísané vyššie. c) Z ním vykonaných transakcií banke vznikla škoda presahujúca výšku 614.504,51 Eur. Toto uznanie dlhu nevylučuje právo zamestnávateľa požadovať náhradu škody prevyšujúcu sumu uvedenú v prvom odseku tohto uznania. Dlh sa žalovaný zaviazal uhradiť na účet žalobcu tak, že čiastku 20.000,- Eur uhradí najneskôr do 16.12.2019 a zvyšnú čiastku do 6 mesiacov od uzatvorenia tohto uznania dlhu. Pre prípad, že poruší tento záväzok uzatvára dohodu o zrážkach zo mzdy a súhlasí s

tým, aby mu v zmysle boli vykonané zrážky z jeho mzdy alebo z iného príjmu, s ktorým sa pri výkone rozhodnutia alebo pri exekúcii nakladá ako so mzdou, a to v maximálnom rozsahu, ktorý umožňujú všeobecne záväzné právne predpisy až do zaplatenia celého dlhu a úroky z omeškania v prospech žalobcu. 3.3. Žalobca tiež priložil trestné oznámenie zo dňa 11.12.2019, adresované Krajskému riaditeľstvu PZ v Banskej Bystrici a Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici pre podozrenie zo spáchania pokračovacieho zločinu podvodu, prípadne neoprávneného obohatenia v súbehu so zločinom legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

4. Podľa , (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa a , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, resp. aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

5. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.

6. V prejednávanej veci sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať so všetkým jeho majetkom, vrátane peňažných prostriedkov na účtoch, a to do výšky 597.601,58 Eur, predstavujúcej výšku škody spôsobenú žalovaným žalobcovi. Žalobca však okrem toho, že v odôvodnení návrhu označil nehnuteľnosti - rodinný dom s pozemkami v k.ú. Zvolenská Slatina, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného, nekonkretizoval, na ktorý majetok vo vlastníctve žalovaného by sa nariadené neodkladné opatrenie malo vzťahovať. Nemožno teda vydedukovať akého majetku sa má nariadené neodkladné opatrenie týkať, ale ani skutočnosť, či žalovaný vôbec vlastní majetok, vo vzťahu ku ktorému by bolo možné neodkladné opatrenie nariadiť. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil takýmto spôsobom formulovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za nevykonateľný a preto mu nemohol vyhovieť. V civilnom sporovom konaní pritom súd nie je povinný a ani oprávnený sám komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka, ako to žalobca žiadal v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je povinnosťou toho,

kto navrhuje neodkladné opatrenie, ktorým by sa malo zakázať protistrane nakladať s vecami, právami alebo majetkovými hodnotami, aby tieto v návrhu presne špecifikoval.

7. Za predpokladu, ak by aj žalobca označil v návrhu konkrétny majetok, na postihnutie ktorého by v prípade budúceho priznania jeho tvrdenej peňažnej pohľadávky bolo možné viesť exekúciu, je potrebné poukázať na ustanovenie , v zmysle ktorého neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Predmetné ustanovenie je vyjadrením vzájomného vzťahu subsidiarity medzi zabezpečovacím a neodkladným opatrením, pričom ak možno naplnenie sledovaného účelu dosiahnuť rovnako zabezpečovacím, ako aj neodkladným opatrením, prednosť má vždy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podmienka subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu bude splnená najmä vtedy, ak je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené, t.j. napr. v prípade, ak žalobca nebude uplatňovať voči žalovanému právo na peňažné plnenie (napr. pri určovacej žalobe alebo pri žalobe na nepeňažné plnenie), prípadne sa nariadenia neodkladného opatrenia nebude domáhať z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Len výnimočne je možné nariadenie neodkladného opatrenia pripustiť aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, a to vtedy, ak by navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázal, že dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody.

8. Žalobca v prejednávanej veci tvrdí, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku z titulu náhrady škody a zároveň sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z možného ohrozenia budúcej exekúcie. S ohľadom na ustanovenie , ak by aj žalobca preukázal existenciu majetku, na postihnutie ktorého by v prípade budúceho priznania predmetnej peňažnej pohľadávky bolo možné viesť exekúciu, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by nebolo možné vyhovieť, nakoľko v takom prípade by účel sledovaný neodkladným opatrením - predísť ohrozeniu prípadnej budúcej exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky žalobcu - bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobca nijakými tvrdeniami nepodložil ani nepreukázal, že prípadné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by neposkytlo efektívnu ochranu jeho záujmov.

9. Na základe uvedených skutočností a právneho posúdenia súd dospel k záveru, že nie sú dané zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

10. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle na základe zásady úspechu. Žalobca bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neúspešný, žalovaný by preto mal právo na náhradu trov konania. Nakoľko mu však v doterajšom priebehu konania žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.