Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/226/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX/XXX, XXX XX V. N., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 12768/14, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 651,75 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -28 zo dňa 25. januára 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej aj len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastavil (I. výrok) a rozhodol, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté až po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie (II. výrok).

2. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplynulo, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 01392/13 zo dňa 17.06.2013, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2013 a vykonateľnosť dňa 01.08.2013. Tento exekučný titul bol vydaný na základe neúplnej (blankozmenky) zmenky vystavenej dňa 06.10.2011, ktorou oprávnený a povinná zabezpečili zmluvný vzťah zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 06.10.2011. Súd prvej inštancie zistil, že v ten istý deň bola medzi oprávneným a povinnou na samostatnej listine rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť prípadné spory medzi oprávneným povinným. Dňa 03.02.2016 súdny exekútor doručil exekučnému súdu podanie oprávneného zo dňa 21.01.2016 označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.01.2016. V podaní oprávnený uviedol, že skutočnosti preukazujúce vlastný vzťah s povinným sú od začiatku súčasťou exekútorského spisu. Exekučný titul bol vydaný v dôsledku riadne vedeného sporového konania aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, z ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol oprávnenému priznaný ako nárok zo zmenky. S poukazom na § 243f

ods. 6 súd prvej inštancie preskúmal, či sú tu podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. že rozhodcovská zmluva nebola vymienená povinným a nachádzala sa na predtlačenom formulári, ktorý vypracoval oprávnený. Aj napriek tomu, však súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovská zmluva tvorila samostatnú listinu, zreteľne označenú za rozhodcovskú zmluvu, a preto mal povinný reálnu možnosť rozhodcovskú zmluvu odmietnuť. Mal za to, že pokiaľ povinný podpísal úverovú zmluvu aj rozhodcovskú zmluvu nemožno spochybňovať jeho vôľu k rozhodcovskej zmluve pristúpiť, a preto považoval rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Z týchto dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu bola platne dojednaná.

4. Súd prvej inštancie po prihliadnutí na povahu účastníkov a predmet zmluvného vzťahu vyhodnotil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú v zmysle a nasl. (ďalej len „“). Povinnosť povinného splniť dlh bola zabezpečená zmenkou, po vyplnení ktorej bol vydaný exekučný titul.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd neaplikoval na prejednávanú vec právne predpisy vzťahujúce sa na spotrebiteľské vzťahy a neposkytol povinnému náležitú ochranu. Neprihliadol na zákaz zabezpečenia spotrebiteľského vzťahu zmenkou podľa o spotrebiteľských úveroch. Zmenka bola teda vystavená v rozpore so zákonom, na čo však nebolo v rozhodcovskom konaní prihliadnuté, čo zakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie uviedol, že z predloženej fotokópie zmenky vyplýva, že táto je vyhotovená na predtlačenom formulári, pričom zmluvné strany si dojednali 0,25 % denný zmenkový úrok. Ide o nárok, ktorý oprávnenému z uzavretej zmluvy o úvere nevyplýva - v zmluve sa povinná zaviazala zaplatiť prevzatý úver zvýšený o pevný ,,príslušný poplatok". O inej zmluvnej odplate napr. vo forme percentuálne určených úrokov za používanie úverovaných prostriedkov v zmluve niet zmienky. Ako uviedol súd prvej inštancie súčasťou dobrých mravov je okrem iného aj pravidlo hospodárskej vyváženosti postavenia zmluvných strán dvojstranných právnych úkonov a aj zásada, že nikto sa nesmie nemorálne (bez náležitého hospodárskeho alebo iného zreteľného dôvodu) nadmerne obohacovať na úkor iného. V právnom štáte, ktorý je súčasťou Európskej únie, by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že 0,25 % denné zmenkové úroky, t.j. 91,25 % ročné úroky, nemôžu byť považované za primerané a v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a ani s dobrými mravmi.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že v rozhodcovskom konaní taktiež nebolo zohľadnené, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch).). V rozhodcovskom konaní nebolo rovnako zohľadnené to, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Pretože exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a pri jeho vydaní nebolo prihliadnuté na obmedzenie použitia zmenky a taktiež na rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

7. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ustanovení a (ďalej len „“). Oprávnený odmietol postavenie povinného zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľa a zdôraznil, že je potrebné chrániť dobrú vieru veriteľa pri uzatváraní zmluvy, nakoľko bol povinnému úver poskytnutý na účely výkonu povolania. Oprávnený poukázal na znenie o spotrebiteľských úveroch a neskôr o spotrebiteľských úveroch, ktoré neustanovovali, že žiadateľ o úver musí byť v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie podnikateľom alebo zamestnaným. Povinný výslovne prehlásil a svoje vyhlásenie potvrdil podpisom v zmluve o úvere, že poskytnuté prostriedky použije na vyššie uvedený účel. Z týchto dôvodov mal oprávnený za to, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučné ustanovenia . Ďalej oprávnený namietal, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, ktorá od povinného nevyžaduje, aby riešil spory s oprávneným výlučne v rozhodcovskom konaní. K neprimeraným zmluvným úrokom oprávnený uviedol, že povinný podpísaním zmluvy o úvere súhlasil aj so zmluvnými podmienkami, v zmysle ktorých, ak sa stane celý dlh splatný naraz, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej

sumy za každý deň omeškania odo dňa, kedy sa stal splatným celý dlh. Oprávnený má za to, že výška úroku 0,25 % nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Uviedol, že úrok z omeškania predstavuje sankciu za porušenie elementárnej povinnosti povinného vyplávajúcej zo zmluvy - povinnosti platiť včas. Mal za to, že povinný mal reálnu možnosť odvrátiť platenie úrokov tým, že by si riadne a včas plnil svoje povinnosti, čo však neurobil, a preto by malznášať vopred dohodnutú sankciu. Z týchto dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací ( ), vec preskúmal podľa a , , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia potvrdil.

12. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 12.03.2014 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom zápisnica, obsahom ktorej je návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 07.05.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 01392/13 zo dňa 17.06.2013, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2013 a vykonateľnosť dňa 01.08.2013. Súd prvej inštancie vydal dňa 16.09.2014 poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 03.02.2016 súdny exekútor doručil exekučnému súdu podanie oprávneného zo dňa 21.01.2016 označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.01.2016 Uznesením zo dňa 25.01.2018 zastavil súd prvej inštancie exekúciu podľa Exekučného poriadku. Oprávnený podal v zákonnej 15 dňovej lehote voči uvedenému uzneseniu odvolanie.

13. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku; v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (1) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. (6)

14. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1) neprijateľné zmluvné podmienky, 2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

15. Podľa , , a (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

16. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch; na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme [písm. a)]; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom [písm. b)].

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch; veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

18. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch; spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu, právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle a nasl. . Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený ( a , ). K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu oprávneného, že úver bol poskytnutý za účelom povolania. V zmluve o úvere je povinný označený menom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je taktiež povinná označená menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená, že povinná je označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinná nie je označená údajmi, ktoré by ju identifikovali ako podnikateľa v zmysle v spojení s . Z toho vyplýva, že rozhodcovský súd jednal s povinným ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom. Povinný síce označil v zmluve o úvere, že účelom použitia úveru je jeho povolanie, to ale nebráni tomu, aby bola považovaný za spotrebiteľa v zmysle definície uvedenej v . Toto ustanovenie totiž za spotrebiteľa považuje osobu, ktorá nekoná v rámci podnikania, a takouto osobou je aj osoba konajúca v rámci jej povolania, ako je tomu v danom prípade.

20. Rovnako možno povinného považovať za spotrebiteľa podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je zaškrtnuté, že účelom poskytnutia úveru je povolanie. Poskytnutie úveru na povolanie totiž musí byť dostatočne overené, t. j. musí ísť materiálne o účelový úver. V danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter. To znamená, že bola vopred pripravená oprávneným, povinná nemohla v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli obchodné podmienky.

21. Ďalšie pochybnosti o tom, že išlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, kde v bode 16 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle , že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať , teda zmluvné strany dohodli pre daný prípad tzv. fakultatívny obchod. Ak by skutočne išlo o oprávneným tvrdený obchodno-právny vzťah, zmluva o úvere sa riadi (absolútny obchod). Vzhľadom na to nebol daný dôvod pre vyhlásenie zmluvných strán podľa , ktoré sa aplikuje na prípady, keď zmluvné strany prejavia vôľu bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva. Celkové okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah sa jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa ( ). Oprávnený nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že ide o obchodno-právny vzťah. Z obsahu zmluvného dojednania, ako aj zabezpečenia splnenia dlhu blankozmenkou vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnému v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil

povinnému obsah zmluvy, pretože inak by mu úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa.

22. V záujme zachovania princípu ochrany spotrebiteľa je podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku potrebné prihliadať na hospodársku kauzu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. z akých dôvodov poskytol oprávnený povinnému úver za účelom povolania, najmä ak uvedenie účelu podľa obsahu formulárovej zmluvy od povinného vyžadoval.

23. Z postoja oprávneného vyplýva, že ide o snahu veriteľa účelovo vylúčiť aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch s poukazom na ustanovenie § 2 písm. a) tohto zákona v rozhodnom znení. Takýto postup oprávneného popiera účel zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má chrániť spotrebiteľa pri poskytovaní úverov od podnikateľov. Uvedený údaj o účele poskytnutia peňažných prostriedkov vzbudzuje dojem, že účelom vyššie uvedeného ustanovenia je len snaha vyhnúť sa aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušných spotrebiteľských ustanovení v . To predstavuje podľa názoru odvolacieho súdu konanie v rozpore s dobrými mravmi ( ), porušenie princípu ochrany spotrebiteľa. Z toho dôvodu vyššie uvedené konanie oprávneného ochranu nepožíva. Vytvára totiž pochybnosti o hospodárskej kauze poskytnutého plnenia ( ), teda, že skutočným dôvodom oprávneného bol poskytnúť úver pre dlžníka za účelom jeho povolania a nie bez vymedzeného účelu.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pri vydaní exekučného titulu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keď rozhodcovský súd neposúdil právny vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský a neposkytol povinnému náležitú ochranu. Za nekalú obchodnú praktiku je taktiež potrebné považovať aj skutočnosť, že povinný musel vyplniť blankozmenku, pričom dohoda o vyplnení zmenky bola obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach. Podľa názoru odvolacieho súdu je tak naplnený dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

25. Pokiaľ ide o argumenty oprávneného týkajúce sa uzavretia rozhodcovskej zmluvy má odvolací súd, že tieto nie sú v danom konaní namieste, nakoľko súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom uznesení platné dojednanie rozhodcovskej zmluvy nespochybnil, a preto sa nimi odvolací súd ďalej nezaoberal.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku, v medziach podaného odvolania, ako vecne správne potvrdil podľa .

27. Skutočnosť, že doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie bolo doručené súdu prvej inštancie až dňa 03.02.2016, t. j. po uplynutí lehoty podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (22.01.2016) nie je relevantná pre konštatovanie vecnej správnosti napadnutého uznesenia, ktoré zodpovedá po posúdení podmienok ďalšieho vedenia exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) záveru o existencii dôvodov na zastavenie exekúcie, a nie pokračovania exekúcie. Súd prvej inštancie zaoberajúc sa obsahom doplnenia návrhu, ktorý bol podaný po lehote, poskytol oprávnenému viac práv ako keby pristúpil k zastaveniu exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, keďže oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil v lehote. Rovnako viac práv poskytol oprávnenému aj v odvolací súd, ktorý sa zaoberal aj meritom veci (či existujú dôvody pre zastavenie exekúcie, či sa oprávnenému nepodarilo vyvrátiť domnienku v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v zmysle rozsahu posudzovanom súdom prvej inštancie a jeho záverov), keď napadnuté uznesenie v tomto smere preskúmal v rozsahu odvolacích námietok hoci pokiaľ by súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, proti takémuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Odvolací súd je toho názoru, že by bolo prílišným formalizmom, ak by vo výroku vecne správne uznesenie o zastavení exekúcie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie len preto, že sa súd zaoberal nad rámec svojich povinností aj samotným doplnením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, napriek tomu, že bolo

podané po lehote (t.j. ako by nebolo podané vôbec), pričom vo výroku by nové rozhodnutie súdu prvej inštancie zostalo s prihliadnutím na okolnosti veci nezmenené.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).