Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_30S-109-2018.pdf
PDF · 127.79 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/109/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: MUDr. G. J. Al-F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Y. č. XXXX/XX, D. X., právne zast. spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského č. 1727/49, Dolný Kubín, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: v rade 1/ Ing. J. T., bytom C. J. č. XXXX/X, J., v rade 2/ S. T., bytom U. č. XXX, U. - D., v rade 3/ R. X., bytom D. č. XX., v rade 4/ Ing. H. A. bytom M. č. XXX, v rade 5/ Ing. N. X., bytom S. č. XXX/X., X. R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-ZA- OVBP2-2018/024562-002/PAV zo dňa 05.06.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OVBP2-2018/024562-002/PAV zo dňa 05.06.2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
Ďalším účastníkom v rade 1/ - 5/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa Obec D. X. rozhodnutím č. j. 157/257/2017-2018-Ma zo dňa 27.02.2018 ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) o žiadosti stavebníkov podľa § 37, § 62 a § 63 stavebného zákona v spojenom územnom a stavebnom konaní rozhodol tak, že: „Stavba rodinný dom na pozemku parc. reg. C-KN č. 31/5, katastrálne územie D. X. sa podľa § 39a a § 66 stavebného zákona, stavebníkom - Ing. J. T., C. J. XXXX/X, XXX XX J. a S. T., U. XXX, U. - D. povoľuje“. Správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí presne identifikoval povolenú stavbu a určil podmienky pre umiestnenie a uskutočnenie stavby s tým, že táto bude umiestnená na pozemku parc. C-KN č. 31/5 katastrálne územie D. X. v zmysle situácie osadenia stavby vo vzdialenosti 6,1 m od hranice s pozemkom C-KN č. 69 (prístupová komunikácia); 2,0 m od hranice s pozemkom C-KN č. 31/6 a 2,1 m od hranice s pozemkom C-KN č. 30/6. Okrem iného uviedol v podmienkach, že realizácia vjazdu a výjazdu bude realizovaná v zmysle PD a v zmysle platných technických noriem a predpisov kolmo na os cesty III/2148. Technické riešenie vjazdu z cesty III/2148 bude realizované ako miesto mimo cesty, prostredníctvom znížených obrubníkov tak, aby netvorili prekážku pri výkone zimnej údržby cesty III/2148. Správny orgán prvého stupňa ďalej zamietol námietku žalobcu, ktorý namietal, že stavebníci nemajú prístup k svojmu pozemku, prístup majú len cez pozemok žalobcu, ktorý s prístupom nesúhlasí. V odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k námietke žalobcu správny orgán prvého stupňa uviedol, že podľa katastrálnej mapy je cestná komunikácia III /2148 na pozemku parcela C-KN č. 69 - LV nezaložený, ktorá priamo susedí s pozemkom parcela reg. C-KN č. 31/5 vo vlastníctve p. T.. Pozemok parcela E-KN č. 23/6
zapísaný na LV č. XXX je vo vlastníctve namietajúceho a nachádza sa pod cestnou komunikáciou, ktorá je v reg. E-KN č. 132/1 zapísaná na LV č. XXX v prospech vlastníka Žilinský samosprávny kraj. Správny orgán Ďalej citoval ustanovenie § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 66/2009 Z.z.).
2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2018/024562-002/PAV zo dňa 05.06.2018 odvolanie žalobcu voči vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi správneho orgánu prvého stupňa. K jednotlivým odvolacím námietkam uviedol nasledovné. Z kópie snímky z katastrálnej mapy nachádzajúcej sa v správnom spise ako aj z katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR je zrejmé, že pozemok parc. C -KN č. 69 bezprostredne susedí s pozemkom parc. C-KN č. 31/5, na ktorom sa bude nachádzať povoľovaná stavba rodinného domu pre stavebníkov T.. Ďalej je zrejmé, že na pozemok parc. C-KN č. 69 nie je založený list vlastníctva. Z výpisu z katastra nehnuteľností je zrejmé, že na pozemku parc. C-KN č. 69 sa nachádza stavba pozemnej komunikácie, kód 22 - spôsob využitia pozemku: pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Podľa katastrálneho portálu je šírka pozemku parc. C- KN č. 69 priamo v mieste dotyku s pozemkom parc. C- KN č. 31/5 (vo vlastníctve stavebníkov) 14 metrov. Žalovaný ďalej cituje ust. § 1 ods. 2,3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákona) (ďalej len „Cestný zákon"), v zmysle ktorých pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne komunikácie, účelové komunikácie. Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. Žalovaný ďalej cituje : „Podľa čl. 7.39. Slovenskej technickej normy (STN) č. 73 6100 Názvoslovie pozemných komunikácií cestný pozemok je pozemok, na ktorom je umiestnené teleso pozemnej komunikácie a ostatné jej časti, rozšírený spravidla o 0,60 m. Podľa čl. 9.1. STN č. 73 6100 telesom pozemnej komunikácie sa rozumie konštrukcia pozemnej komunikácie, ktorú tvoria zemné teleso, vozovka, krajnice a odvodňovacie zariadenie. Podľa čl. 9.2. STN č. 73 6100 zemné teleso je časť telesa pozemnej komunikácie vybudovaná z hornín a zemín predpísanou technológiou (zemnými prácami alebo spevnením podložia) do vopred určeného tvaru, závislého od terénu, nivelety, typu a vlastností materiálov; rozoznáva sa: násyp, zásyp a odrež. Podľa grafickej prílohy A1 k norme STN 73 6100 do šírky cestného pozemku je zahrnuté zemné teleso a pomocný cestný pozemok. Podľa uvedenej grafickej prílohy zemné teleso zahŕňa jazdný pás (pozostávajúci zjazdných pruhov), krajnice na oboch stranách jazdného pásu (ktorá môže pozostávať zo spevnenej a nespevnenej časti), zvodidlá (pokiaľ sú súčasťou), terénu až po koniec násypu alebo zárezu, ukončené medzníkom. Z uvedenej prílohy A1 je ďalej zrejmé, že samotný cestný pozemok môže byť (v prípade cesty pozostávajúcej z dvoch jazdných pruhov, ako je tomu aj v prípade cesty III/2148) aj viac ako dvakrát taký široký ako samotná koruna cestnej komunikácie (pozostávajúca zjazdného pásu až po koniec nespevnej krajnice).“ Žalovaný uvádza, že samotná šírka jazdného pásu (na ktorom je asfaltový kryt vozovky) je 6 metrov, čo zodpovedá aj šírke pozemku parc. E-KN č. 132/1 . O uvedenom svedčí nielen meranie prostredníctvom katastrálneho portálu ale aj údaje z portálu Informačného systému Modelu cestnej siete, ktorého správcom je Slovenská správa ciest, podľa ktorého je šírka jazdného pásu v danom mieste 6 metrov, ktoré predstavujú 2 jazdné pruhy, každý so šírkou 3 metre. Šírka 6 metrov predstavuje len šírku samotného jazdného pásu (t.j. asfaltový povrch vozovky), a teda nie celej pozemnej komunikácie, ako sa mylne domnieva odvolateľ. Šírka celej pozemnej komunikácie, t.j. šírka cestného pozemku, v danom mieste styku s pozemkom parc. č. KN-C 31/5 v kat. území D. X. je 14 metrov zodpovedajúca šírke pozemku parc. č. KN-C 69 v kat. území D. X.. Do tejto šírky je zahrnutá šírka jazdného pásu 6 metrov a ostatných 8 metrov súčastí pozemnej komunikácie v zmysle definície podľa ust. § 1 ods. 3 cestného zákona, t.j. 4 metre na obidve strany asfaltového povrchu vozovky. Súčasťou týchto 4 metrov, ktoré tvoria súčasť pozemnej komunikácie na jej južnej strane, t.j. smerom k pozemku stavebníkov parc. C- KN č. 31/5 v je aj pozemok odvolateľa E-KN č. 23/6. Teda sa nejedná o ďalší pozemok medzi pozemkom pozemnej komunikácie a pozemkom stavebníkov, ako sa domnieva odvolateľ. Žalovaný na základe vyššie uvedeného uvádza, že pozemok pare. č. E-KN č. 23/6 je súčasťou pozemnej komunikácie III/2148, ktorá (samotná komunikácia III/2148) bezprostredne susedí s pozemkom parc. C- KN č. 31/5 vo vlastníctve stavebníkov. Vlastníkom cestnej komunikácie III/2148 je Žilinský samosprávny kraj keďže podľa ust. § 3d ods. 2 cestného zákona cesty II. triedy a III triedy vrátane ich prejazdných úsekov
cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Čo sa týka vlastníctva tejto stavby, teda cesty III/2148, žalovaný poukazuje na ust. § 3d ods. 2 cestného zákona v znení účinnom od 01.07.1996. Ak ide o cestu III. triedy, táto je vždy vo vlastníctve samosprávneho kraja, a to od účinnosti novelizácie § 3d citovaného zákona vykonanej zákonom č. 160/1996 Z.z., t.j. od 01.07.1996. Vlastnícke právo k tejto stavbe vyplýva zo zákona. Ak bola komunikácia postavená pred účinnosťou cestného zákona, potom prešla do vlastníctva samosprávneho kraja momentom účinnosti zákona č. 160/1996 Z.z., ktorý novelizoval cestný zákon, t.j. dňom 01.07.1996. Na takúto komunikáciu sa vzťahuje ust. § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., lebo podľa poznámky 1 k tomuto ustanoveniu tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce a vyššieho územného celku, t.j. samosprávneho kraja, ktoré prešli do vlastníctva samosprávneho kraja, okrem iného, podľa cestného zákona. Potom platí ust. § 4 ods. 2, a to že vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a taktiež § 4 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého vzniká zo zákona k pozemku pod stavbou vo verejnom záujme v prospech vlastníka stavby (samosprávneho kraja) právo zodpovedajúce vecnému bremenu s obsahom uvedeným v § 4 ods. 1 citovaného zákona. Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že na úpravu vlastníckych vzťahov k niektorým pozemkom sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 66/2009 Z.z.. Žalovaný cituje ust. § 1 ods. 1 tohto zákona, v zmysle ktorého uvedený zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, odkaz 1 vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len pozemok pod stavbou). Žalovaný zdôrazňuje, že v odkaze č. 1 na osobitné predpisy je na prvom mieste uvedený cestný zákon. Z uvedeného plynie, že zákon č. 66/2009 Z.z. sa vzťahuje aj na úpravu vlastníckych vzťahov k pozemkom pod cestami III. triedy, ktoré prešli v zmysle cestného zákona do vlastníctva vyššieho územného celku, t. j. do vlastníctva samosprávneho kraja. Ďalej žalovaný cituje ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., podľa ktorého ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podľa odseku 2 vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Žalovaný ďalej uvádza, že pozemok parc. č. KN-C 69 nie je evidovaný na listoch vlastníctva, t.j. tento pozemok, na ktorom sa nachádza cesta III. triedy č. 2148, nie je právne vysporiadaný. Vlastníkov pozemkov pod touto komunikáciou možno určiť len na základe mapy určeného operátu (tzv. parcely „E"), pričom tento stav, t. j. pozemky KN-E nie sú právne záväzné (viď posledná veta ust. § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona: Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E".). Na základe toho žalovaný konštatuje, že pozemky pod cestou III. triedy č. 2148 sú zaťažené zákonným vecným bremenom v rozsahu podľa ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z.. Žalovaný na základe vyššie uvedeného konštatuje, že odvolateľ ako vlastník pozemku parc. E-KN č. 23/6, ktorý sa nachádza priamo pod cestou III. triedy č. 2148 nachádzajúcej sa na pozemku parc. E-KN č. 69, je povinný strpieť zákonné vecné bremeno vyplývajúce priamo zo zákona č. 66/2009 Z.z..
3. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného vidí žalobca v tom, že bola stavebníkom Ing. J. T. a S. T. povolená stavba rodinného domu na pozemku parc. č. C-KN č. 31/5, a to aj napriek tomu, že stavebníci majú prístup k svojmu pozemku parc. C-KN č. 31/5 len cez pozemok vo vlastníctve žalobcu parc. E-KN č. 23/6, pričom žalobca nesúhlasí s tým, aby stavebníci alebo akékoľvek tretie osoby cez tento jeho pozemok prechádzali, a tým obmedzovali jeho vlastnícke právo. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre obec a kat. úz. D. X. pod A, parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, pozemky parc. č. 23/5 - orná pôda o výmere 4 m2 a parc. č. 23/6 - orná pôda o výmere 525 m2 pod B5 na meno žalobcu v 1/1-ine. Pozemok parc. E- KN č. 23/6, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, bezprostredne susedí s pozemkom parc. C-KN č. 31/5. Pozemok parc. E-KN č. 23/6 sa nenachádza pod cestou III. triedy/2148, ktorá sa nachádza na pozemku parc. E-KN č. 132/1, ale pozemok parc. E-KN č. 23/6 susedí s pozemkom parc. E-KN č. 132/1, ktorý je vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja. Pozemok parc. E-KN č. 23/6 sa nachádza medzi pozemkom parc. E-KN č. 132/1 a pozemkom parc. C-KN č. 31/5. Je teda nesporné, že pozemok E-
KN č. 132/1 nesiaha až po pozemok parc. C-KN č. 31/5. Správny orgán prvého stupňa nepreukázal, že by sa cesta III. triedy/2148 nachádzala na celom pozemku parc. C-KN č. 69 (ku ktorému nie je list vlastníctva založený). Z katastrálnej mapy, na ktorú správny orgán prvého stupňa sa odvoláva, nie je možné zistiť, kde presne v teréne sa cesta III. triedy/2148 (pozemná komunikácia) nachádza. Žalobca pritom konštatoval, že cesta III. triedy/2148 sa nenachádza ani na celom pozemku parc. C-KN č. 69 a ani na celom pozemku parc. E-KN č. 23/6, ktorý je v jeho vlastníctve. Žalobca je ďalej toho názoru, že pri posudzovaní čo tvorí cestu (pozemnú komunikáciu) sú v správnom konaní (a aj v súdnom konaní) rozhodujúce ustanovenia cestného zákona, nie STN č. 73 6100, ktorá nie je všeobecne záväzná. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že zákon o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov v odkaze č. 1 odkazuje na cestný zákon, nie STN č. 73 6100 a cestný zákon v nijakých svojich ustanoveniach neodkazuje na STN č. 73 6100. Žalovaný účelovo a ničím nepodložene konštatoval, že cestu III. triedy/2148 tvorí jazdný pás v šírke 6 m a ostatných 8 m sú časti pozemnej komunikácie. Z ust. § 1 ods. 3, 4 cestného zákona však nevyplýva, že by súčasťou cesty mal byť vždy priestor o šírke práve 4 m od asfaltového povrchu vozovky. Neobstojí preto názor žalovaného, že súčasťou cesty III. triedy/2148 sú aj 4 m pozemku, ktorých súčasťou je aj pozemok žalobcu parc. E-KN č. 23/6. Vzhľadom na uvedené považuje žalobca záver žalovaného, že pozemok parc. E-KN č. 23/6 je súčasťou (sa nachádza pod) cesty III. triedy/2148 za arbitrárny. Naviac aj z verejne dostupných snímok z katastrálnej mapy je zrejmé, že cesta III. triedy/2148 sa nenachádza na celom pozemku parc. E-KN č. 23/6. Uvedené vyplýva aj z vytyčovacieho náčrtu č. 433, ktorý si dal žalobca vyhotoviť geodetom Ing. H. K. zo dňa 10.04.2018 a z fotodokumentácie zachytávajúcej vytýčené hranice. Naviac z protokolu o vytýčení hranice vyplýva, že výmera pozemku parc. E-KN č. 23/6 evidovaná v katastri nehnuteľností je desaťnásobne väčšia ako geodetom vypočítaná výmera vytýčeného pozemku parc. E-KN č. 23/6. Hoci to bolo potrebné na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci, žalovaný a ani Obec D. X. nevykonali dokazovanie na mieste samom za účelom zistenia, kde presne v teréne vo vzťahu k pozemku parc. E-KN č. 23/6 končí cesta III.triedy/2148 a ani nezabezpečili vytýčenie hranice pozemku parc. E-KN č. 23/6. Ďalej žalobca namieta, že ak by aj jeho pozemok parc. E-KN č. 23/6 bol pod cestou III. triedy/2148, ktorú vlastní Žilinský samosprávny kraj, z ust. § 4 zákona o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov vyplýva, že Žilinskému samosprávnemu kraju by vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku pod stavbou (nie k celému pozemku), ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou. Právo držby a užívania by teda vzniklo len Žilinskému samosprávnemu kraju a nie tretím osobám, ako sú napríklad Ing. J. T. a S. T.. Ak by aj Žilinskému samosprávnemu kraju vzniklo právo držby a užívania pozemku parc. E- KN č. 23/5, toto právo držby a užívania pritom nezahŕňa právo udeliť súhlas za vlastníka na prechod cez jeho pozemok. Právo udeliť súhlas k prechodu spadá do inej zložky vlastníckeho práva, a to práva nakladať s vecou, ktoré je však odlišné od práva držby a užívania. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný tieto argumenty žalobcu úplne prehliadol, keďže rozhodnutie žalovaného neobsahuje nijaké protiargumenty (reakciu) žalovaného k tejto argumentácii žalobcu.
4. Žalovaný v súdom stanovenej lehote vyjadrenie k žalobe žalobcu nepodal.
5. Ďalší účastníci v rade 1/ - 5/ v súdom stanovenej lehote vyjadrenie k žalobe nepodali.
6. Krajský súd v Žiline prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 18.02.2020 za splnenia podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), preskúmal rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 SSP a rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) zrušil z nasledovných dôvodov:
7. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 66/2009 Z.z.), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou"). 1) Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Zákon č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 4 ods. 1 veta prvá zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. 10) § 151n až 151p Občianskeho zákonníka.
Podľa § 70 ods. 2 z.č. 162/1995 Z.z. katastrálny zákon v znení účinnom ku dňu 26.06.2018 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
8. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
9. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v konaní podľa stavebného zákona musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje citované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý je potrebné subsidiárne aplikovať. Naviac správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatným námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom
zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).
10. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musí konštatovať nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle vyššie citovaného ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov a podľa doktríny chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V prípade rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia ide o vadu spočívajúcu v nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov rozhodnutia.
11. Z hľadiska aplikácie právne relevantných noriem, a to (okrem iných) aj citovaného ust. § 1 ods. 1 v spojení s ust. § 4 ods. 1 veta prvá zákona č. 66/2009 Z. z., bude potrebné, aby žalovaný po doplnení dokazovania zadefinoval, čo tvorí v prejednávanej veci „stavbu vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou“. Ide o právne neurčitý pojem, ktorému musí dať obsah svojim výkladom správny orgán.
12. Ako je zrejmé z citovaného ust. § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., je potrebné mať na pamäti, že v uvedenom zákone zákonodarcom použitý výraz „pozemok pod stavbou“ má širší význam a nezahŕňa len samotný pozemok bezprostredne sa nachádzajúci pod stavbou, ale aj priľahlú plochu, ktorá svojim využitím a umiestnením tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Žalovaný teda okrem vymedzenia pojmu „stavba“ (t.j. čo tvorí pozemnú komunikáciu), a v nadväznosti na vymedzenie pojmu stavba, aj vymedzenia pozemku bezprostredne pod stavbou, musí vymedziť aj pojem „priľahlá plocha, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou“, tak aby bola zadefinovaná nehnuteľnosť, na ktorej de iure účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. malo vzniknúť zákonné vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, ktorého obsahom je držba a užívanie „pozemku pod stavbou“, t. j. pozemku bezprostredne sa nachádzajúceho pod stavbou a priľahlej plochy tvoriacej so stavbou vzhľadom na svoje umiestnenie a využitie neoddeliteľný celok. Je možné, že zadefinovanie pojmu „stavba“ a „priľahlej plochy tvoriacej neoddeliteľný funkčný celok so stavbou“ si vyžiada ohliadku na mieste samom.
13. Správny súd však v tejto súvislosti dáva žalovanému v prvom rade do pozornosti, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu v intenciách citovaného ustanovenia § 1 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 veta prvá zákona č. 66/2009 Z.z. Žilinskému samosprávnemu kraju nesvedčí k tej časti „nehnuteľnosti“, ku ktorej má Žilinský samosprávny kraj vlastnícke právo. Z LV č. XXX, kat. úz. D. X. je zrejmé, že k pozemku parcela E-KN č. 132/1 je zapísané vlastnícke právo Žilinskému samosprávnemu kraju (titulom Protokolu č. 02873/2016-UVOP-U 00086/16.00 o odovzdaní pozemkov pod stavbami z majetku SR do vlastníctva VÚC podľa ust. § 3b ods. 1, 2 a § 5c ods. 2 zákona č. 446/2001 Z.z.). K tejto časti „nehnuteľnosti“ (zo skutkového stavu a právneho stavu na ktorý poukazuje žalovaný zatiaľ nie je zrejmé, či vlastnícky patrí žilinskému samosprávnemu kraju len pozemok bezprostredne pod „stavbou“, resp. či ho tvorí okrem pozemku bezprostredne pod stavbou aj „priľahlá plocha, tvoriaca s pozemkom neoddeliteľný funkčný celok“, t.j. či mu patrí celá „nehnuteľnosť“), pokiaľ aj vzniklo zo zákona vecné bremeno v prospech Žilinského samosprávneho kraja, vysporiadaním p.č. 132/1 došlo k jeho zániku, keďže oprávnený z neho sa stal vlastníkom pozemku. Právo plynúce z vecného bremena je vecným právom k cudzej veci. Jeho existencia je preto pojmovo vylúčená pri vlastnej veci. Žalovaný doplní dokazovanie o zistenie, či vlastnícky patrí Žilinskému samosprávnemu kraju celá „nehnuteľnosť“ resp. len jej časť. Ak bude preukázané, že E-KN p.č. 23/6 vo vlastníctve žalobcu je priľahlou plochou, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s komunikáciou v zmysle § 1 ods. 1 z.č. 66/2009 Z.z., potom sa žalovaný musí vysporiadať s otázkou, či môže vecné bremeno existovať samostatne len k tejto priľahlej ploche. Pri zodpovedaní tejto (prípadnej) otázky bude žalovaný vychádzať z účelu zákona č. 66/2009 Z.z.. Len na okraj správny súd podotýka, že záver žalovaného, podľa ktorého má pozemok parcela EKN č. 132/1 šírku len 6m, nemá (zatiaľ) oporu vo vykonanom dokazovaní. Rovnako súd podotýka, že na existencii vlastníckeho práva Žilinského samosprávneho kraja k uvedenej E-KN parcele č. 132/1 nič nemení ani skutočnosť, že údaje o druhu pozemku pri E -KN parcelách nie sú záväzné.
14. Vo vzťahu k námietke žalobcu, podľa ktorej STN č. 73 6100 upravujúca názvoslovie pozemných komunikácií nie je všeobecne záväznou a pri posudzovaní otázky, čo tvorí cestu III/2148 mali správne orgány postupovať podľa cestného zákona, pričom žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na tú skutočnosť, že zákon č. 66/2009 Z.z. poukazuje v odkaze č. 1 k § 1 ods. 1 práve na cestný zákon, správny súd uvádza nasledovné. V prvom rade je potrebné poznamenať, že poznámka pod čiarou k odkazu č. 1 v § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. smeruje (ako je zrejmé z kontextu citovaného ust. § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z.) k zadefinovaniu okruhu právnych predpisov ako právnych titulov, na základe ktorých boli delimitované stavby na obce a vyššie územné celky v rámci reformy verejnej správy. Prechod vecí z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva vyšších územných celkov upravuje zákon č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a cestný zákon. Podľa uvedených zákonov prešiel do vlastníctva vyšších územných celkov majetok Slovenskej republiky v odvetví školstva, sociálnych vecí, zdravotníctva, kultúry a pozemných komunikácií. V rámci pozemných komunikácií prešli do vlastníctva vyšších územných celkov aj cesty III. triedy. Zatiaľ čo pre zadefinovanie pojmu „stavba“ na účely aplikácie ust. § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. by bolo postačujúce čerpať z ustanovení cestného zákona, pre zadefinovanie pojmu „priľahlá plocha tvoriaca so stavbou vzhľadom na svoje umiestnenie a využitie neoddeliteľný celok“ odkaz na ustanovenia cestného zákona definujúce len samotný obsah pojmu stavba je nepostačujúci. Hoci STN s účinnosťou od 01.01.2001 v zmysle zákona č. 264/1999 Z.z. prestali byť záväzné, uvedená nezáväznosť Slovenských technických noriem však neznamená ich neplatnosť. Je potrebné podotknúť, že Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR na svojom portáli vedie zoznam platných ako aj zrušených Slovenských technických noriem, technických normalizovaných informácií a ich zmien a opráv. Slovenské technické normy schvaľuje Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR a upravuje činnosti, vlastnosti výrobkov a všeobecné technické otázky, ktoré majú pre národné hospodárstvo mimoriadnu dôležitosť, alebo ktoré sa používajú vo viacerých odboroch. Hoci technickú normu vo všeobecnosti nemožno považovať (stotožňovať) za technický predpis (či už ako všeobecne záväzný technický predpis, resp. interný technický predpis), nie je obsah technických noriem v kontexte posudzovaného prípadu bez právneho významu. Nezáväznosť technickej normy sa prejavuje v tom, že pri danej problematike je možné použiť aj iné riešenie, ako stanovuje norma s tým však, že nové riešenie musí kvalitatívne zodpovedať minimálne pôvodnej požiadavke. STN č. 73 6100 „názvoslovie pozemných komunikácií“ bola vydaná 01.06.1999 a predmetom jej úpravy je stanovenie slovenských názvov a definícií základných a niektorých vybratých a odvodených pojmov používaných v oblasti ciest, diaľnic, miestnych a účelových komunikácií. Správny súd uvádza, že k zadefinovaniu pojmu „nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom“ nie je vylúčené aplikovať STN č. 73 6100.
15. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného spôsobila ďalej skutočnosť, že sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia opomenul vysporiadať s odvolacou námietkou žalobcu, v zmysle ktorej pokiaľ by sa aj pozemok žalobcu parc. E-KN č. 23/6 nachádzal pod cestnou komunikáciou resp. bol k nej priľahlou plochou, z ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. vyplýva, že Žilinskému samosprávnemu kraju vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku pod stavbou (nie k celému pozemku), ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou. Ak by aj Žilinskému samosprávnemu kraju vzniklo právo držby a užívania pozemku parc. E- KN č. 23/6, toto právo držby a užívania nezahŕňa právo udeliť súhlas za vlastníka na prechod cez jeho pozemok. Právo udeliť súhlas k prechodu spadá do inej zložky vlastníckeho práva, a to práva nakladať s vecou, ktoré je však odlišné od práva držby a užívania. Správny súd podotýka, že odôvodnenie rozhodnutia neznamená, že na každý argument účastníka je správny orgán povinný dať podrobnú odpoveď. Z práva na spravodlivý proces však vyplýva povinnosť správneho orgánu minimálne zaoberať sa účinne námietkami a argumentmi s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Je teda nevyhnutné reagovať na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania tak, aby účastník dostal jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému. Uvedená odvolacia námietka žalobcu mala vo veci relevantný charakter, bola konkrétna, a preto mal na túto námietku žalobca dostať konkrétnu odpoveď v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Na tomto mieste správny súd pre úplnosť podotýka, že nie každá relevantná (podstatná) odvolacia námietka musí byť v konečnom dôsledku aj opodstatnená. Posúdenie „opodstatnenosti“, resp. vecnej správnosti odvolacej námietky však musí byť súčasťou samotného odôvodnenia rozhodnutia.
16. Ďalším dôvodom nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného bola absencia podkladu rozhodnutia - Slovenskej technickej normy (STN) č. 73 6100 „názvoslovie pozemných komunikácií“, na ktorú žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia poukazuje, ktorá však netvorí súčasť administratívneho spisu. Keďže STN nie je všeobecne záväzný právny predpis, pokiaľ žalovaný (okrem iných podkladov) založil svoje
úvahy aj na uvedenej STN, mala táto tvoriť súčasť obsahu administratívneho spisu ako podklad rozhodnutia, tak aby sa s jej obsahom mohol oboznámiť nielen správny súd, ale aj účastník správneho konania.
17. Dôvodom pre zrušenie bola aj skutočnosť, že záver žalovaného, že pozemnú komunikáciu (popri jazdnom páse, na ktorom je asfaltový kryt vozovky v šírke 6 metrov) tvoria aj priľahlé plochy v šírke 4 metre na obidve strany od asfaltového povrchu vozovky, nemá oporu v administratívnom spise. K uvedenému záveru dospel žalovaný z merania prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Správny súd podotýka, že pokiaľ žalovaný pri určení súčasti pozemnej komunikácie (4 metre na obe strany od asfaltového povrchu vozovky) vychádzal len z hraníc C-KN č. 69 (jej šírky) na portáli Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, je potrebné zdôrazniť, že takýto postup nemá oporu v žiadnom ustanovení cestného zákona. Pokiaľ by pre určenie hraníc priľahlých plôch komunikácie bola relevantná len hranica určitej parcely zameranej v registri „C“, znamenalo by to, že pokiaľ by táto parcela bola zameraná aj v šírke niekoľko desiatok metrov, potom by správny orgán mohol vyvodiť, že šírka pozemnej komunikácie má tiež aj niekoľko desiatok metrov. Nemožno vychádzať len zo samotnej šírky C-KN parcely podľa zamerania najmä za situácie, že táto bola zameraná bez súčinnosti vlastníkov TH meraním a nemá založený list vlastníctva. Samotné označenie spôsobu využívania pozemku kódom 22 (pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti) nemôže byť jediným určujúcim činiteľom k posúdeniu šírky pozemnej komunikácie, nakoľko nejde o záväzný údaj katastra v zmysle § 70 ods. 2 katastrálneho zákona. Naviac z informatívnej kópie z katastrálnej mapy (zložka č. 6 až 9 administratívneho spisu) je zrejmé, že C-KN č. 69 od okraja asfaltového pásu (jazdného pruhu) smerom k pozemku žalobcu C-KN č. 31/6 je užšia než z opačnej strany, t. j. od protiľahlého okraja asfaltového pásu smerom k E-KN č. 83/3. Správnemu súdu teda nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel správny orgán (odvolávajúc sa na výsledky mapovania) k záveru, že po oboch stranách jazdného pásu má C-KN č. 69 rovnakú šírku, t. j. 4 metre. Z tohto skutkového záveru žalovaný vyvodil, že súčasťou týchto 4 metrov, ktoré tvoria súčasť pozemnej komunikácie na „južnej strane“, t. j. smerom k pozemku stavebníkov C-KN č. 31/5 je aj pozemok žalobcu E-KN č. 23/6. Tento skutkový záver žalovaného nemá oporu v administratívnom spise, čo je dôvod na zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP.
18. Z uvedených dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d), f) SSP a vrátil vec žalovanému podľa ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie.
19. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Správny súd ďalším účastníkom konania v rade 1/ - 5/ náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol náhradu priznať.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.