Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoCsp-1-2020.pdf
PDF · 84.19 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/1/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713 právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanej N. A., P.. XX.X.XXXX, X. Y. O. XX, o zaplatenie 224,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8Csp 45/2019-63 zo dňa 7.10.2019 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Súd nepriznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o nároku žalobcu, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 224,23 eur, úrok z úveru vo výške 27,40 % ročne zo sumy 158,91 eur od 3.6.2016, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 185,23 eur od 3.6.2016 do zaplatenia a trov konania. Prvoinštančný súd zistil, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Cetelem Slovensko, a.s. uzavrela so žalovanou dňa 4.5.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 264651133363183. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky na úhradu tovaru špecifikovaného v zmluve, ktorého kúpna cena bola 222,49 eura. Po úhrade priamej platby vo výške 30 eur bola predmetom úveru peňažná suma vo výške 192,49 eur, ktorú mala žalovaná vrátiť v 24 mesačných splátkach po 10,86 eura vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15.6.2015 a končiac dňom 15.5.2017. Žalovaná podľa predloženého prehľadu uhradila právnemu predchodcovi sumu 56,64 eur v období od 10.7.2015 do 20.10.2015. K 1.6.2016 evidoval právny predchodca žalobcu dlh vo výške 224,23 eur, pozostávajúci z istiny 158,91 eur, príslušenstva (úrokov, poistenia a ostatných), spolu vo výške 26,32 eur a nákladov vo výške 39 eur. Právny predchodca žalobcu vyhotovil výzvu na splatenie dlžnej čiastky úveru, ktorou vyzval žalovanú na zaplatenie aktuálnej dlžnej sumy 82,44 eur vrátane príslušenstva a poučil žalovanú, že ak dlh neuhradí, je oprávnený pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Výzva bola podaná na poštovú prepravu 7.3.2016. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej listom zo dňa 9.6.2016, že úver sa stal predčasne splatným dňa 2.6.2016 a vyzval žalovanú k úhrade celého dlhu do 14 dní od doručenia oznámenia. Oznámenie si žalovaná prevzala dňa 13.6.2016, neuhradila však žiadnu sumu. Medzičasom žalobca sa stal univerzálnym nástupcom zaniknutého právneho predchodcu spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, aplikujúc ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2, zákona č. 129/2010 Z.z., vychádzal z ust. § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a ust. § 565 Občianskeho zákonníka, § 54a a § 103 Občianskeho zákonníka.
Mal preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, čo nebolo sporné. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 5.12.2018 je súd povinný skúmať aj skutočnosť, či sa neuplatnilo premlčané právo v spotrebiteľskej zmluve. Súd sa zaoberal touto otázkou a zistil, že právny predchodca žalobcu využil svoje právo zosplatniť úver z dôvodu riadneho nesplácania úveru. K zosplatneniu úveru došlo k 2.6.2016. Vychádzajúc z § 53 ods. 9 OZ k zosplatneniu došlo pre nezaplatenie splátky splatnej 15.2.2016. Podľa § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka, kde je upravený osobitne začiatok premlčania doby v prípade, ak sa pre nesplatenie niektorej splátky stane splatným celý dlh, ktorého splácanie bolo dohodnuté v splátkach, došlo k začatiu plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva z celého zosplatneného dlhu už od 16.2.2016. Žaloba bola na súd podaná 20.5.2019, teda po uplynutí tejto trojročnej lehoty. Preto súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP s použitím ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, ale žalovanej žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, žiadne si neuplatnila, a preto jej ich súd nepriznal.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca namietal prvoinštančné rozhodnutie, keď sa nestotožnil s názorom, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Podľa žalobcu ust. § 565 Občianskeho zákonníka predstavuje právo veriteľa, nie povinnosť veriteľa na zosplatnenie dlhu v celej výške do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak by veriteľ nevyužil svoje právo na splatenie celého zvyšku dlhu, naďalej by bol oprávnený požadovať len zaplatenie už splatných splátok. Premlčacia doba by plynula každej splátke samostatne (jún 2015 až máj 2016) a až ku dňu 2.6.2016 (predčasné zosplatnenie dlhu) sa mohli stať splatnými zvyšné splátky splatné k 15.6.2016 až 15.5.2017. Žalobca poukázal na existujúcu súdnu prax odvolacích súdov. Žalobca dodržal postup uvedený v ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže na základe predložených oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bol úver veriteľom zosplatnený až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splatných splátok. Žalobca vyhlásil dňa 2.6.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t.j. 3.6.2016 žalobca mohol svoje právo vykonať prvý raz. Žalobný návrh bol podaný na súd dňa 18.5.2019, t.j. v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu splátok zosplatnených k 2.6.2016. Preto žalobca sa nestotožňuje s rozhodnutím prvoinštančného súdu, ktorý žalobu zamietol, mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok minimálne v rozsahu 130,32 eur s prísl., predstavujúce splátky splatné po mimoriadnom zosplatnení úverov. Žalobca si uplatnil trovy odvolacieho aj prvoinštančného konania.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Prvoinštančný súd v prejednávanej veci nemal náležitým spôsobom zistený skutkový stav a právne závery prvoinštančného súdu sú predčasné.
6. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že prvoinštančný súd skôr, než vo veci začal meritórne sa zaoberať žalobou, posudzoval nárok žalobcu z pohľadu § 54a Občianskeho zákonníka, ust. § 103 Občianskeho zákonníka. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, ktoré zákonné ustanovenie platí od 5.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ust. § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami prvoinštančný súd ustáli, že je potrebné zaoberať sa, či právo uplatnené žalobcom je alebo nie je premlčané už aj s poukazom na tú skutočnosť, že žaloba bola na súd podaná dňa 18.5.2019, teda v čase, kedy zákonné ust. § 54a Občianskeho zákonníka je možné v tomto konaní podľa § 879v Občianskeho zákonníka aplikovať. Prvoinštančný súd zistil, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej úverovej zmluvy, kde plnenie bolo dohodnuté v splátkach mesačne po 10,86 eura s tým, že splátky sú zročné vždy k 15.
dňu toho - ktorého mesiaca počnúc dňom 15.6.2015 a končiac dňom 15.5.2017. Pre posúdenie aplikácie ust. § 54a Občianskeho zákonníka je potrebné posúdiť naplnenie podmienok premlčania podľa § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Pre správnu aplikáciu ust. § 103 Občianskeho zákonníka je potrebné zistiť, či aj naďalej existuje povinnosť dlžníka platiť dlh v splátkach (§ 103 veta prvá OZ), alebo či došlo k riadnemu a platného zosplatneniu dlhu a v takom prípade sa aplikuje ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka.
7. Pokiaľ nie je riadne dohodnuté inak a strany sporu si dohodli plnenie povinnosti dlžníka v splátkach, každá splátka nadobúda splatnosť osobitne. Preto oprávnenie veriteľa požadovať splatné plnenie sa tak vždy vzťahuje len na konkrétnu splátku. Každá splátka sa v takom prípade premlčuje inak, premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka je trojročná a plynie pre každú splátku osobitne. Lehota sa počíta odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušnej splátky.
8. Ak však je dlh dlžníka riadne zosplatnený, v takom prípade pre určenie režimu premlčania platí § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka. K zosplatneniu spotrebiteľského úveru v danom prípade dôjde, pokiaľ veriteľ splní podmienky vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď právo na zosplatnenie si veriteľ uplatní najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splatením splátky a zároveň upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Obidve podmienky musia byť splnené súčasne, v opačnom prípade nemôže dôjsť k zosplatneniu spotrebiteľského úveru.
9. Z obsahu spisového materiálu a z dôvodov rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd podrobne neskúmal, či veriteľ svoje povinnosti vyplývajúce z ust. najmä § 53 ods. 9 OZ splnil a či upozornenie spotrebiteľa na využitie práva podľa § 565 OZ veriteľ doručil do dispozičnej sféry dlžníka. Pokiaľ neboli splnené uvedené podmienky, nebolo možné pristúpiť k platnému zosplatneniu dlhu. Pokiaľ tieto podmienky boli riadne splnené, v takom prípade je potrebné skúmať, či podľa § 565 Občianskeho zákonníka došlo k riadnemu zosplatneniu dlhu, pričom toto zosplatnenie dlhu jednak musí byť náležite koncipované, jednoznačne musia byť v ňom uvedené dôvody zosplatnenia dlhu a dátum splatnosti dlhu. Aj právny úkon zosplatnenia ako jednostranný adresovaný úkon veriteľa musí byť doručený do dispozičnej sféry dlžníka. Len ak budú splnené všetky podmienky podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, dlh bude riadne zosplatnený, v takom prípade je možné aplikovať § 54a Občianskeho zákonníka a ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, pričom je namieste vyhodnotiť, či všeobecná premlčacia doba plynie pre celý dlh od zosplatnenia pohľadávky, od tohto momentu je potrebné počítať potom včasnosť uplatneného nároku, alebo len od zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu dlhu.
10. Prvoinštančný súd pri posudzovaní ust. § 54a Občianskeho zákonníka takto nepostupoval a nevyhodnotil svoju úvahu o premlčaní uplatneného nároku žalobcom naznačeným spôsobom. Preto v dôsledku dôvodného odvolania žalobcu odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Bude úlohou prvoinštančného súdu vo vzťahu k posudzovaniu, či uplatňovaný nárok žalobcu nie je premlčaný podľa § 54a Občianskeho zákonníka vyhodnotiť, či došlo k riadnemu zosplatneniu pohľadávky veriteľa. Pokiaľ k zosplatneniu pohľadávky nedošlo, premlčuje sa každá splátka samostatne a každú splátku samostatne je potrebné vo vzťahu k ust. § 54a Občianskeho zákonníka vyhodnotiť podľa § 103 veta prvá OZ. Pokiaľ došlo k riadnemu zosplatneniu dlhu, v takom prípade je potrebné skúmať premlčanie uplatneného nároku podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka. Až v takom prípade bude môcť prvoinštančný súd správne vo veci rozhodnúť, či nárok je alebo nie je premlčaný. Pokiaľ nárok nie je premlčaný, pristúpi k meritórnemu prejednaniu veci. Podľa § 396 ods. 3 CSP prvoinštančný súd v konečnom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách celého konania.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.