Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Cob-26-2019.pdf
PDF · 105.34 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/26/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: AXA Management Services s.r.o., organizačná zložka Slovensko, Kolárska 6, 811 06 Bratislava, IČO: 50 008 056, právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: S. S., S. G. X, XXX XX K., F.: XXXXXXXX (subjekt má pozastavenú podnikateľskú činnosť), právne zastúpenej Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 50490044, o zaplatenie 974,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 24Cb/101/2018-168 zo 06.03.2019 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 974,94 eur s príslušenstvom a priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca a žalovaná ako finančný sprostredkovateľ dňa 01.08.2014 podpísali Zmluvu o finančnom sprostredkovaní pre pozíciu viazaný finančný agent v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia citoval čl. I, III, VI bod 1, 3, 12, IX bod 1, 2 a XII bod 7 zmluvy. V nadväznosti na citované články zmluvy uviedol, že dňa 22.08.2014 bola žalovaná zapísaná do zoznamu viazaných finančných agentov v registri vedenom Národnou bankou Slovenska. Žalovaná splnila podmienky pre vyplatenie provízií (riadnych, aj adaptačnej), na základe čoho jej bola vyplatená suma 974,94 eur. Listom z 23.02.2015 žalovaná vypovedala žalobcovi zmluvu o finančnom sprostredkovaní a požiadala o zrušenie zápisu v zozname viazaných finančných agentov. Žalobca listom zo dňa 27.01.2015 oznámil žalovanej ukončenie zmluvy o finančnom sprostredkovaní a uviedol, že výpovedná lehota je 1 mesiac a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. K 09.04.2015 bol zároveň zrušený zápis žalovanej v zozname viazaných finančných agentov Národnej banky Slovenska. Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu bolo potrebné podľa súdu prvej inštancie ustáliť právnu povahu uvedenej zmluvy. Zmluva z 01.08.2014 je označená ako „Zmluva o finančnom sprostredkovaní pre pozíciu viazaný finančný agent“ s odkazom na § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, čo však nepovažoval za rozhodujúce. Zdôraznil, že pre posúdenie povahy zmluvy nie je podstatné to ako ju strany označili, ale podstatné je posúdenie dohodnutého obsahu zmluvy. Mal za to, že žalovaná sa na základe zmluvy uzavretej 01.08.2014 zaviazala vykonávať pre žalobcu dlhodobú činnosť spočívajúcu v získavaní nových klientov a uzatváraní poistných zmlúv s nimi v mene žalobcu, za ktorú činnosť mala byť žalovaná odmeňovaná províziami vypočítanými v závislosti od množstva, resp. objemu a trvania obchodov. Úlohou žalovanej tak malo byť uzatváranie poistných zmlúv s vopred neurčeným okruhom klientov, čo aj realizovala, keď dohodla poistné zmluvy s viacerými klientmi, ktorých sama našla. Žalovaná pritom svoju činnosť vykonávala ako viazaný finančný agent, ktorý sa považuje za podnikateľa v zmysle § 14 ods. 2, 7 v spojení s § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve.
2. V súlade s ustanovením § 642 a § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka predložil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia výklad rozdielu medzi zmluvou o sprostredkovaní a zmluvou o obchodnom zastúpení so záverom, že zmluva uzavretá dňa 01.08.2017 medzi žalobcom a žalovanou je zmluvou o obchodnom zastúpení, pričom žalobca mal postavenie zastúpeného a žalovaná postavenie obchodného zástupcu. Zdôraznil, že zmluva o sprostredkovaní sa týka určitej zmluvy, teda jednej presne vymedzenej zmluvy napr. o predaji určitej konkrétnej nehnuteľnosti a zmluva o obchodnom zastúpení sa týka určitého druhu obchodov, teda obchodný zástupca vyvíja trvalú činnosť v určitom odvetví, ktorej cieľom je uzatváranie vopred neurčeného počtu obchodov vymedzených len druhovo, pričom sám musí byť podnikateľom. Z čl. XII bod 10 zmluvy z 01.08.2014 vyplynulo, že zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami, avšak žalovaná bola oprávnená začať vykonávať činnosť v zmysle zmluvy až jej zápisom do registra finančných sprostredkovateľov, teda až v čase, kedy získala status podnikateľsky.
3. Zánik nároku na províziu obchodného zástupcu podľa znenia § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie vyložil v súlade s Čl. XI ods. 1 smernice Rady č. 86/653/EHS o koordinácii zákonov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov. Vyslovil názor, že ustanovenie § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého zánik nároku na províziu podľa ods. 1 citovaného ustanovenia možno upraviť aj inak dohodou len v prospech obchodného zástupcu, je potrebné vykladať ako doplňujúce ustanovenie k § 263 Obchodného zákonníka, napriek chýbajúcemu odkazu na konkrétne ustanovenie § 662 Obchodného zákonníka.
4. V súlade s uvedeným výkladom dospel k záveru, že nárok obchodného zástupcu na províziu môže zaniknúť jedine v prípade, že sa neuskutoční obchod medzi zastúpeným a treťou osobou, a to len v rozsahu v akom sa tento obchod neuskutoční. Preto nárok na províziu, ktorá bola žalovanej vyplatená mohol zaniknúť len za podmienok ustanovených v § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda v prípade neuskutočnenia obchodu (poistnej zmluvy). Len vtedy by ju žalovaná bola povinná vrátiť podľa § 662 ods. 2 Obchodného zákonníka.
5. Súd prvej inštancie sa v prejednávanom spore vysporiadal s tzv. špeciálnymi províziami, medzi ktoré bola zaradená aj adaptačná provízia tak, že takúto dohodu považoval za dohodu v neprospech obchodného zástupcu, keďže sa ňou zrušuje nárok na províziu z úplne iných dôvodov, než neuskutočnenie obchodu a bez akejkoľvek vecnej súvislosti s týmito obchodmi. Provízne podmienky totižto výslovne ustanovovali, že nárok na adaptačnú províziu zaniká, ak zmluva o obchodnom zastúpení zanikne pred uplynutím určitého času. Ustanovenie zmluvy v časti zániku nároku na províziu z dôvodu, že žalovaná nevykonávala funkciu obchodného zástupcu najmenej dva roky považoval za časť právneho úkonu, ktorá svojim obsahom odporuje zákonu, preto v súlade s § 39 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka je v tejto časti neplatná, v dôsledku čoho žalobca nemôže z toho právneho úkonu vyvodzovať žiadne práva.
6. V záujme korektnosti a preskúmateľnosti rozsudku poukázal súd prvej inštancie na to, že Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku vo veci C-449/01, Abbey Life Assurance Co. Ltd and Kok Theam Yeap rozhodol, že samostatní agenti poverení získavaním zmlúv životného poistenia nespadajú do rozsahu pôsobnosti smernice 86/653. Tento záver Súdneho dvora vychádzal zo znenia čl. 1 ods. 2 tejto smernice, ktorý za obchodných zástupcov považuje len sprostredkovateľov majúcich trvalé oprávnenie dojednávať predaj alebo nákup tovaru. Poistenie nie je tovar, takže sa naň smernica 86/653/EHS nevzťahuje, čo by mohlo zvádzať k záveru, že ju nemožno použiť ani pri výklade § 662 Obch. zák. v prerokúvanej veci. Súdny dvor však už v rozsudku vo veci C-3/04, Poseidon Chartering BV proti Marianne Zeeschip VOF, Albert Mooij, Sjoerdtje Sijswerda, Gerrit Schram pripustil určitú výnimku z tohto striktného pravidla.
7. V závere súd prvej inštancie uviedol, že „ ... z ustanovenia § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že slovenské právo nerozlišuje medzi obchodnými zástupcami poverenými dojednávaním zmlúv týkajúcich sa tovaru a iných komodít. Naopak, odkazuje všeobecne na „obchody určitého druhu“ bez toho, aby bližšie vymedzilo predmet týchto obchodov. Ustanovenie § 662 Obchodného zákonníka, ktoré implementuje čl. 11 smernice 86/653/EHS, potom tiež nerozlišuje medzi obchodnými zástupcami pre tovar a pre iné komodity, ale určuje jednotné pravidlá pre všetky zmluvy o obchodnom zastúpení. Podávať iný výklad § 662 Obchodného zákonníka pre obchodných zástupcov poverených dojednávaním zmlúv týkajúcich sa tovaru a iný výklad pre ostatných by znamenalo vytvárať z § 662 Obchodného
zákonníka dve samostatné normy so samostatným obsahom. Pre takýto postup však v samotnom § 662 Obchodného zákonníka, ani v žiadnom inom ustanovení o zmluve o obchodnom zastúpení nemožno nájsť oporu. Naopak, z jeho textu, ale aj citovanej judikatúry Súdneho dvora treba dospieť k záveru, že ho treba vykladať zhodne pre obe skupiny obchodných zástupcov. V dôsledku toho ho ale treba nevyhnutne vykladať vždy v súlade so smernicou 86/653/ESH, ako to súd urobil vyššie. V neposlednom rade považoval súd prvej inštancie za potrebné poukázať aj na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Žalobca sa domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 974,94 eur s príslušenstvom titulom vrátenia vyplatených provízií, hoci zmluva uzatvorená sporovými stranami toto vrátenie priamo neupravuje, upravujú to dokumenty, na ktoré zmluva odkazuje, ide o tzv. interné normy. Keďže žalobca nepreukázal, že sa žalovaná s týmito dokumentmi skutočne oboznámila, resp. že ich podpísala a že je nimi viazaná, domáhanie sa vrátenia týchto provízií zo strany žalobcu možno považovať aj za výkon práva v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva právnu ochranu. „
8. Z všetkých uvedených dôvodov súd prvej inštancie v súlade s rímskou právnou zásadou in dubio pro reo žalobu ako nedôvodnú zamietol.
9. O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
10. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci ako aj vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, teda odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/, d/ CSP. Trval na tom, že zmluva uzavretá medzi ním a žalovanou dňa 01.07.2014 (správne 01.08.2014, poznámka odvolacieho súdu) bola uzavretá ako nepomenovaná zmluva v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, čomu nasvedčuje samotné znenie zmluvy v záhlaví. Skutočnosť, že sa na zmluvu vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a ustanovenia zákona o finančnom sprostredkovaní vyplýva aj z čl. II bod 6 zmluvy. Mal za to, že zmluva o finančnom sprostredkovaní spĺňa kritéria zakotvené v ustanovení § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a je tak pre účastníkov zmluvy rovnako záväzná ako zmluva pomenovaná, ktoré tvrdenie podporil poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/39/2003. Znamená to, že zmluva, z ktorej nárok je predmetom sporu bola uzavretá ako zmluva nepomenovaná a nie ako zmluva sprostredkovateľská, či zmluva o obchodnom zastúpení. Ustanovenie § 566 až 576 Obchodného zákonníka tak nemožno použiť ani len podporne pre výklad uvedenej zmluvy. Práva a povinnosti neupravené zmluvou o finančnom sprostredkovaní sa v zmysle čl. XII bod 7 zmluvy primerane riadia ustanoveniami § 652 až 672a Obchodného zákonníka. Zmluvu o finančnom sprostredkovaní tak nemal súd prvej inštancie posudzovať ako zmluvu o obchodnom zastúpení, ale ako zmluvu inominátnu.
11. Nesprávny právny záver súdu prvej inštancie vzhliadol žalobca vo výklade ustanovení smernice Rady 86/653/EHS, ktorý výklad je v rozpore s výkladom poskytnutým Súdnym dvorom v rozsudku zo 17.05.2017 vo veci C-48/16 D. K. proti M. G.. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa nevenoval dôsledne jednotlivým typom provízií. Uplatnený nárok je nárokom na vrátenie časti provízie z dôvodu zániku nároku na výplatu provízie v súlade s podmienkami uvedenými v zmluve o finančnom sprostredkovaní a v súlade s podmienkami uvedenými v províznych podmienkach. Mal za to, že pre správne posúdenie výšky nároku na vrátenie provízie je dôležité stanoviť dôvod vzniku nároku na vyplatenie zálohy provízie a následne aj dôvod zániku nároku na vyplatenie provízie. Podrobnejšie uviedol, že predmetom žaloby je nárok na vrátenie
- storno získateľskej provízie - storno alikvotnej časti provízie za sprostredkovanie uzavretia produktových zmlúv (storno uplatnené v zmysle ustanovení prílohy č. 1 Províznych podmienok, kapitoly 1. s názvom Provízie za produkt Životné poistenie, článok 9. Storno získateľskej provízie, bod 9.1. písm. a/) v sume 255,21 eur,
- storno špeciálnych provízií - storno adaptačnej provízie (storno uplatnené v zmysle ustanovení prílohy č. 2 províznych podmienok, článok 2. s názvom Popis jednotlivých špeciálnych provízií, bod 2.1 Špeciálne provízie zamerané na nábor a adaptáciu nováčikov, bod 2.1.1. Adaptačná provízia pre (AP) pre Nováčika AP, posledný odsek bodu 2.1.1.) v sume 800 eur. Celková storno provízia v zmysle záverečného vyúčtovania tak predstavuje sumu 1055,21 eur, z ktorej bola odpočítaná výška garančného fondu v sume 80,27 eur a tak nárok žalobcu na vrátenie provízie predstavuje sumu 974,94 eur. Zdôraznil, že provízie, ktoré žalobca vypláca finančným
sprostredkovateľom majú formu zálohy, čo znamená, že v prípade splnenia rozväzovacej podmienky uvedenej pre príslušnú províziu, zaniká sprostredkovateľovi nárok na už vyplatenú časť provízie. Výška získateľských provízií, ktoré sú vyplácané finančnému sprostredkovateľovi za sprostredkovanie uzavretia produktovej zmluvy závisí od dojednanej výšky ročného poistného. Základom pre určenie výšky získateľskej provízie za sprostredkovanie uzavretia poistnej zmluvy v segmente životného poistenia je spravidla výška dojednaného ročného poistného. V posudzovanom prípade žalovaná sprostredkovala uzavretie niekoľkých poistných zmlúv, pričom základom pre určenie výšky provízie bola práve výška ročného poistného. V prípade, že dôjde k zániku poistnej zmluvy v priebehu prvých dvoch rokov jej trvania, prípadne pokiaľ poistné nebolo zaplatené za dva roky od dátumu počiatku poistenia do dátumu zmeny poistného, vzniká finančnému sprostredkovateľovi povinnosť vrátiť alikvotnú časť provízie. Žalobca si teda nenárokuje od žalovanej vyplatenie celej zaplatenej provízie, ale len jej alikvotnú časť. Odvolateľ trval na tom, že jeho prax je súladná nielen s právom Slovenskej republiky, ale aj s právom Európskej únie s upriamením pozornosti na rozsudok Súdneho dvora zo 17.05.2017 vo veci C-48/16. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní o jeho nároku na vrátenie storno provízie nevysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom, ktoré preukazovali, že produktové zmluvy dojednané žalovanou zanikli do dvoch rokov trvania produktovej zmluvy, prípadne poistné nebolo zaplatené za dva roky od dátumu počiatku poistenia alebo od dátumu zmeny poistného.
12. Závery súdu prvej inštancie vyjadrené v bode 26 odôvodnenia považoval žalobca za arbitrárne z viacerých dôvodov. V prvom rade sa podľa tvrdenia žalobcu súd odvolával na skutočnosti a dôkazy, ktoré nie sú obsahom spisu, a to prílohu č. 3 k Zmluve zo 04.02.2013, pričom právny predchodca žalobcu uzavrel zmluvu o finančnom sprostredkovaní so žalovanou dňa 01.08.2014 a svoj nárok na vrátenie storno provízie nikdy neopieral o prílohu č. 3 zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Pozornosť odvolacieho súdu upriamil žalobca na provízne podmienky IS AXA, príloha č. 2 - Špeciálne provízie, z ktorých vyplýva, že charakter tzv. adaptačnej provízie nie je možné posudzovať podľa § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nejedná sa totiž o províziu v pravom slova zmysle. Adaptačná provízia má v názve slovo provízia, avšak zo všetkých predložených dôkazov a materiálov je zrejmé, že ide o finančnú podporu začínajúcich sprostredkovateľov. Uvedené vyplýva z opisu účelu tzv. adaptačnej provízie a z podmienok, za ktorých dochádza k zániku nároku na už vyplatenú adaptačnú províziu. Zdôraznil, že vypláca aj provízie, ktoré je možné posudzovať podľa § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to tzv. následné provízie a nepriame provízie, pričom nepriame provízie sú presne tie provízie, ktoré svojim charakterom zodpovedajú § 659 ods. 1, vete druhá Obchodného zákonníka. Nepriame provízie sa totiž vyplácajú sprostredkovateľom v nadradených pozíciách na základe vyplatenej provízie podriadenému sprostredkovateľovi, pričom túto definíciu spĺňajú aj tzv. následné provízie.
13. Žalobca vyslovil názor, že pokiaľ by aj súd chcel posudzovať predmetnú zmluvu podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o obchodnom zastúpení, tak ani v takomto prípade nemôže dospieť k záveru, že nárok na vrátenie provízie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami Obchodného zákonník, a to už aj s poukazom na citované rozhodnutie Súdneho dvora, sp. zn. C-48/16. Poukazom na ustanovenie § 662 Obchodného zákonníka žalobca uviedol, že minimálne nárok na vrátenie získateľských provízií vo výške 369,89 eur je plne súladný s ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj s právom Európskej únie. V nadväznosti na citované provízne podmienky v bode 2.1.1., s ktorými bola žalovaná pri podpisovaní zmluvy o finančnom sprostredkovaní oboznámená, žalobcu tvrdil, že adaptačná provízia sa vypláca nad rámec bežných produktových provízií a nevzniká na ňu právny nárok, pričom žalobca môže odmietnuť vyplatenie adaptačnej provízie aj bez uvedenia dôvodu. Adaptačná provízia nie je províziou produktovou, t.j. províziou, ktorá je dojednaná ako odmena za sprostredkovanie uzavretia produktovej zmluvy, ale je dojednaná ako špeciálna provízia. Skutočnosť, že nárok na zachovanie špeciálnej provízie je naviazaný aj na dobu zotrvania v zmluvnom vzťahu, nemôže byť podľa odvolateľa hodnotená automaticky ako podmienka v neprospech obchodného zástupcu, a to jednak z dôvodu, že zmluva o finančnom sprostredkovaní bola uzatvorená ako zmluva nepomenovaná a tiež z dôvodu, že uvedená provízia nie je vyplácaná za obchodnú činnosť sprostredkovateľa, t.j. nepredstavuje tzv. získateľskú províziu, teda nemožno na ňu aplikovať § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka. Adaptačná provízia bola dohodnutá len ako nenárokovateľná provízia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 27 preto považoval žalobca za arbitrárne. Súd totižto ignoroval vyjadrenie žalobcu, že adaptačná provízia má úplne iný charakter ako provízia produktová. Adaptačná provízia je naviazaná na dĺžku zotrvania v zmluvnom vzťahu žalovanej ako sprostredkovateľa. Za nesprávne považoval žalobca zamietnutie žaloby odkazom na zásadu in dubio pro reo, pričom táto zásada sa uplatňuje v trestnom alebo správnom konaní a predmetné konanie je konaním civilným, v ktorom je uplatnenie uvedenej zásady vylúčené.
14. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok súdu zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu.
15. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.
16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.
17. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením zmluvy uzavretej medzi stranami sporu súdom prvej inštancie ako zmluvy o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže obsah zmluvy medzi stranami sporu spĺňa klasifikačné kritéria pre posúdenie zmluvy ako zmluvného typu upraveného Obchodným zákonníkom, a to zmluvy o obchodnom zastúpení, bolo dôvodné práva a povinnosti vyplývajúce z tohto právneho úkonu posudzovať podľa uvedeného zmluvného typu, v dôsledku čoho nie je možné sa odchýliť od kogentných ustanovením tohto zmluvného typu.
18. Odvolací súd sa však stotožnil s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie sa podrobne nezaoberal jednotlivými nárokmi žalobcu uplatnenými v žalobe. Zo žaloby vyplýva, že žalobca si uplatnil právo na vrátenie časti vyplatených provízií v dôsledku výpovede zmlúv ako aj právo na vrátenie vyplatenej adaptačnej provízie.
19. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí len vo všeobecnosti dospel k záveru, že nárok na províziu žalovanej vznikol, táto bola žalovanej vyplatená a tento nárok mohol zaniknúť len za podmienok ustanovených v § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda len v prípade neuskutočnenia obchodu, teda poistnej zmluvy a len v rozsahu tohto neuskutočnenia. V odôvodnení rozhodnutia však absentuje zdôvodnenie, prečo žalobcom požadovanú časť provízie rozpísanú v detailnom prehľade provízií (čl. 15 spisu) súd považoval za neprimeranú, teda absentuje porovnanie výšky žalovanej provízie s konkrétnymi podmienkami neuskutočneného obchodu.
20. Čo sa týka získateľských provízií je nevyhnutné tieto posúdiť podľa ustanovenia § 659 - § 662 Obchodného zákonníka, keďže sa jedná o odmenu za činnosť obchodného zástupcu pre zastúpeného. Ustanovenie § 662 Obchodného zákonníka upravujúce podmienky zániku nároku na províziu bolo do Obchodného zákonníka zavedené zákonom č. 500/2001Z.z., ktorým implementoval do slovenského právneho poriadku obsah smernice Rady č. 86/653/EHS o koordinácii zákonov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov, pričom ustanovenie § 662 Obchodného zákonníka implementovalo čl. 11 predmetnej smernice. Z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-48/16 D. K., M..N.. proti M. G. z bodu 44 vyplýva, že článok 11 ods. 1 smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejto zmluvy, teda že sa nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo že táto zmluva nebude trvať predpokladaný čas. V bode 47 Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že skutočnosť, že zmluva o obchodnom zastúpení ukladá zástupcovi povinnosť vrátiť pomernú časť svojej provízie v prípade, že zmluva uzavretá medzi zastúpeným a treťou osobou sa zrealizuje iba čiastočne, nemožno v zásade považovať za „odchýlenie v neprospech obchodného zástupcu“ v zmysle článku 11 ods. 3 smernice č. 86/653. Naopak táto povinnosť je v súlade s ustanoveniami článku 11 ods. 1 a 2 tejto smernice. V ďalšom obsahu odôvodnenia predmetného rozhodnutia Súdny dvor konštatoval, že článok 11 ods. 1 prvá zarážka Smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že nárok na províziu obchodného zástupcu môže zaniknúť tiež v prípade, ak zmluva uzavretá medzi zastúpeným a treťou osobou sa čiastočne realizuje. Je však potrebné spresniť na jednej strane, že povinnosť vrátiť províziu musí byť striktne primeraná rozsahu nerealizovanej zmluvy. Povinnosť vrátiť pomerne vyššiu časť provízie, než bol rozsah nerealizovanej zmluvy, by v skutočnosti predstavovala odchýlenie v neprospech zástupcu, ktoré článok 11 ods. 3 Smernice 86/653 zakazuje.
21. Vzhľadom na uvedené závery je nevyhnutné posúdiť, či žalobcom uplatnený nárok na vrátenie alikvotnej časti získateľských provízií je v súlade s ustanovením § 662 Obchodného zákonníka a zároveň v súlade s výkladom čl. 11 Smernice č. 86/653/EHS, ktoré podal Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí C-48/16.
22. Napriek tomu, že žalobca v žalobe nekonkretizoval, aká časť žiadanej provízie je z akej zmluvy, samotné prílohy k žalobe svedčia o týchto konkrétnostiach. Absentuje len ozrejmenie spôsobu, akým dospel žalobca ku konkrétnej výške alikvotnej časti získateľnej provízie, ktorú žiada vrátiť.
23. Takéto zistenia budú dôležité pre rozhodnutie o rozumnom usporiadaní vzájomných vzťahov medzi stranami sporu. Skutkové tvrdenia v tomto smere žalobcu v zmysle §150 ods. 1 CSP nie sú nesporné, keďže túto skutočnosť namietala žalovaná v odpore proti platobného rozkazu. Ak žalobca nešpecifikuje ním uplatnené právo na vrátenie alikvotnej časti vyplatených získateľských provízií, môže to viesť k záveru o neunesení bremena tvrdenia, keďže z jeho podaní nevyplývajú jednoznačné skutkové tvrdenia na preukázanie nárokov uplatnených v žalobe. Odvolací súd dáva do pozornosti to, že súdy v klasickom sporovom konaní nie sú v postavení aktívnych vyšetrovateľov, ale sú v pozícií arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdov teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán.
24. Čo sa týka žalobcom uplatneného práva na vrátenie vyplatenej adaptačnej provízie vo výške 800,- eur, s uvedeným nárokom žalobcu sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vysporiadal len ako s celkovým nárokom žalobcu na vrátenie provízie. Odvolací súd však upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na to, že najskôr je potrebné uvedený nárok na vrátenie adaptačnej provízie právne posúdiť, teda je nevyhnutné sa najskôr vysporiadať s tým, či tento nárok svojím charakterom predstavuje nárok na vrátenie provízie podľa § 662 Obchodného zákonníka alebo ide o iné „nepomenované“ dojednanie zmluvných strán obsiahnuté v zmluve o obchodnom zastúpení, na ktoré sa viaže rozväzovacia podmienka podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže právny úkon je nevyhnutné posudzovať podľa jeho obsahu. Následne, vzhľadom na prijaté právne závery bude úlohou súdu prvej inštancie sa zaoberať aj tou skutočnosťou, či vrátenie plnej sumy vyplatenej adaptačnej provízie nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom podľa § 265 Obchodného zákonníka.
25. S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP, keďže odvolacie námietky žalobcu považoval za dôvodné. Úlohou súdu prvej inštancie bude postupovať v súlade s vyššie uvedenými intenciami a o nároku žalobcu opakovane rozhodnúť, vrátane rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania.
26. Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).