Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cob-7-2020.pdf
PDF · 108.71 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/7/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov Mgr. Michala Novotného a JUDr. Róberta Foltána v sporovej veci žalobcu: 1/ D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, J., 2/ D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, P., 3/ D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, P., 4/ H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, žalobcovia 1/, 3/ a 4/ zastúpení: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, Bratislava proti žalovanému: SKAND Skalica, spol. s r.o., so sídlom Nádražná 26, Skalica, IČO: 34 101 560, zastúpený: ŘEHÁK & TISOŇ spol. s r.o., , Komenského 437/62, Skalica, o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 9Cb/21/2019-169 zo dňa 22.10.2019 a späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňou 2/ takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Odvolací súd pripúšťa späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobkyňou 2/ a konanie o návrhu žalobkyne 2/ zastavuje.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť nenakladať s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k.ú. J., ako budova s. č. XXXX - stanica technickej kontroly postavená na parc. registra C č. 13213/26, pozemok parc. registra C č. 13213/25 - ostatná plocha vo výmere 4954 m2 a pozemok parc. registra C č. 13213/26 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 542 m2, a to najmä prostredníctvom dvojstranných právnych úkonov, t.j. zákaz nehnuteľnosť previesť, zapožičať, prenajať, zriadiť vecné bremeno a záložné právo, vložiť ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Rozhodol tak s poukazom na to, že žalobcovia 1/ až 4/ žiadali určiť, že uznesenia valného zhromaždenia žalovaného prijaté dňa 30.05.2019, ktorými bol udelený súhlas na prevod obchodných podielov medzi spoločníkmi bolo obmedzené právo konateľa D. P. konať v mene spoločnosti, konateľ D. P. bol odvolaný z funkcie konateľa a do tejto funkcie bol zvolený Mgr. A. Q., sú neplatné. Dňa 10.10.2019 podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žiadali, aby súd zakázal žalovanému nakladať s vlastníckym podielom o veľkosti 1/1 na nehnuteľnostiach zapísaných v k.ú. vedenom Okresným úradom Skalica, na LV č. XXX pre obec a k.ú. J. a zároveň bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa scudzenia, zapožičania, prenajatia, zriadenia vecného bremena a záložného práva, vloženia ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh odôvodnili tým, že po vydaní prvého rozhodnutia súdu, ktorý ich návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, žalovaná spoločnosť začala proces faktického zbavovania sa svojho majetku, konkrétne budovy súp. č. 2343 postavenej na parc. č. 13213/26 a pozemkov parc.
registra C č. 13213/25 a č. 13213/26 a to bez určenia výšky akéhokoľvek protiplnenia, čím sa reálne naplnila potreba bezodkladnej úpravy pomerov, keďže dôjde k poškodeniu žalobcov ako spoločníkov.
3. Súd prvej inštancie rozhodnutie založil na ust. § 324 ods. 1,2, § 325 ods. 1,2 písm. c/, d/, § 326 ods. 1,2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 a § 332 ods. 1 C.s.p., keď po preskúmaní návrhu dospel k záveru, že v danom prípade je splnený predpoklad bezodkladnej úpravy pomerov a žalobcovia osvedčili, že žalovaný vykonáva úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to bez uvedenia výšky protiplnenia, čo osvedčili dôkazmi predloženými súdu a konaním žalovaného žalobcom ako spoločníkom žalovaného hrozí škoda, ak dôjde k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného. Žalobcovi preukázali potrebu neodkladnej úpravy pomerov pre hrozbu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na právach žalobcoch. Súd súčasne uviedol, že uložením povinnosti žalovanému nenadkladať s vlastníckym právom ku konkrétnym nehnuteľnostiam sa nevytvorí nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a žalovanému ako právnickej osobe ani nevznikne neprimeraná ujma, keďže nariadené neodkladné opatrenie nemá za následok zásah do jeho podnikateľskej činnosti. Predmetné nehnuteľnosti sú predmetom nájomného vzťahu, existujúci stav zostane zachovaný a nedôjde ani k strate na príjmoch žalovaného.
4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie zo dňa 04.11.2019 (č.l.181) a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil alebo aby ho zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože pre vydanie takéhoto uznesenia neboli splnené procesné podmienky, rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav neobstojí, pre existenciu dôkazov uvedených žalovaným, ktoré neboli v konaní o nariadení neodkladného opatrenia uplatnené, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako je formulované v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia je neprípustné, pretože dňa 16.09.2019 o 11:30 hod. sa konalo valné zhromaždenie žalovaného, ktoré schválilo prevod nehnuteľností na spoločnosť STK Skalica, s.r.o. a uzavretie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Neplatnosť uznesenie tohto valného zhromaždenia ale nebola v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani v čase rozhodnutia prvoinštančného súdu napadnutá žalobou podľa § 131 Obchod. zák. a vydaným neodkladným opatrením sa priamo bráni vykonaniu prijatého uznesenia. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, kým nie je vyslovená neplatnosť valného zhromaždenia, tak sa považuje za platné. O opaku súd môže rozhodnúť len rozsudkom vo veci samej, a nie je túto otázku oprávnený riešiť ako predbežnú. Nakladanie s nehnuteľnosťami bolo schválené uznesením valného zhromaždenia žalovaného, platnosť tohto uznesenia nie je predmetnom žiadneho prebiehajúceho konania a tvrdenia žalobcov, ktorí uvádzajú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 07.10.2019, doručenom súdu prvej inštancie dňa 10.10.2019, podľa ktorého žalovaný začal proces zbavovania sa majetku bez známej výšky akéhokoľvek protiplnenia je zavádzajúce. O prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam požiadala priamo spoločnosť STK Skalica, s.r.o., iniciatíva k tomuto predaju nevzišla zo strany žalovaného, návrh Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve schválilo valné zhromaždenie žalovaného dňa 16.09.2019 so začiatkom rokovania o 11:30 hod.. V prípade realizácie tohto prevodu bude kúpna cena určená ako všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctvo, ktorý nemohol byť vyhotovený v čase rokovania valného zhromaždenia, pretože budúci kupujúci je oprávnený uplatniť opciu na kúpu dotknutých nehnuteľností najskôr po uplynutí 11 mesiacov od uzatvorenia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. K samotnému uzatvoreniu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve stále nedošlo, okrem toho žalobcovia 1/, 3/ a 4/ sú spoločníkmi žalovaného, ktorých výška obchodných podielov zodpovedá vkladu do základného imania čo je 31,67 %. Spoločníkmi budúceho kupujúceho, ktorým je spoločnosť STK Skalica sú manželky žalobcov 1/, 3/ a 4/ a tie dcéra žalobkyne 2/ D. M.. Podľa ust. § 67j v spojení s § 123 ods. 3 Obchod. zák. sa zakazuje vrátenie vkladu spoločníkom. Za vrátenie vkladu sa považuje plnenie bez primeraného protiplnenia z majetkových a vlastníckych pomerov žalobcov a žalovaného. Z výpisu na spoločnosť STK Skalica, s.r.o. vyplýva, že budúci predávajúci
- žalovaný a budúci kupujúci - STK Skalica, s.r.o. sú osoby blízke a tak nie je možné, aby žalovaný previedol svoj majetok za cenu inú ako je cena obvyklá v čase prevodu. Ak má byť kúpna cena objektívne stanovená, musí byť vypracovaný znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a to ku dňu uzavretia zmluvy, nie je preto možné, aby kúpna cena bola určená rok dopredu. Podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku je všeobecnou hodnotou majetku hodnota, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste aj čase a tak sa dá predpokladať, že kúpna cena určená znalcom bude zodpovedať
trhovej cene. Celková hodnota majetku sa predajom nezníži, iba sa majetkové hodnoty pretransformujú z nehnuteľnosti na peniaze. Pri určení kúpnej ceny znaleckým posudkom tak ide o cenu objektívnu, preto nemožno hovoriť, že by predajom týchto nehnuteľností došlo k poškodeniu majetkových práv spoločníkov. Na základe uvedeného sa nemožno stotožniť s tvrdením prvoinštančného súdu, že by žalobcovia osvedčili, že žalovaný vykonáva úkony, ktoré smerujú k prevodu vlastníckeho práva bez uvedenia výšky protiplnenia. Prevod vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam nemôže predstavovať zmenšenie majetku žalobcov, ktorí majú podiel iba vo výške 31,67 %, zatiaľ čo ich manželky majú v spoločnosti budúceho kupujúceho podiel vo výške 50 %, čím sa takýto „nepriamy podiel“ žalobcom 1/, 3/ a 4/ zväčší. Zároveň žalobkyňa 2/ na valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 16.09.2019 za prevod dotknutých nehnuteľností na spoločnosť STK Skalica , s.r.o. hlasovala. Zákon ani Spoločenská zmluva žalovaného nevyžadujú, aby úkon , ktorým je kúpna zmluva schválilo valné zhromaždenie spoločnosti. Napriek tomu tento návrh Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bol predložený na schválenie valnému zhromaždeniu, ktorý súhlas podľa výslovného znenia Zmluvy podmieňuje jej účinnosť. Súhlas s uzatvorením Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyjadrili spoločníci žalovaného, ktorých podiel na základnom imaní predstavuje viac ako 2/3 na valnom zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 16.09.2019 so začiatkom o 11:30 hod. a opakovane písomne pri rozhodovaní mimo valného zhromaždenia v dňom 25.09.2019 až 01.10.2019. Okrem toho, ak by i valné zhromaždenie žalovaného konané dňa 16.09.2019 so začiatkom o 11:30 hod. malo vadu, tak spoločníci opätovne schválili prevod dotknutých nehnuteľností hlasovaním mimo valného zhromaždenia dňa 25.09.2019 až 01.10.2019 počtom hlasov 205, čo je 68,33 % čo je viac ako 2/3. Žalobcovia sú menšinoví spoločníci, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzajú hrubo zavádzajúce tvrdenia a úmyselne tak zamlčujú dôležité skutočnosti, ktoré sú im naviac známe, čím možno považovať ich konanie za snahu zneužiť postavenie spoločníkov, pretože ako menšinoví spoločníci nedokážu presadiť svoj názor o nepredávaní dotknutých nehnuteľností proti spoločníkovi, ktorý predaj navrhol a spoločníkom, ktorí ho podporili. Žalobcovia ničím neosvedčili, že by prevod týchto nehnuteľností mal im spôsobiť konkrétnu ujmu väčšiu než ostatným spoločníkom a práve prostredníctvom neodkladného opatrenia sa snažia vnútiť svoju predstavu o obchodnom vedení spoločnosti väčšinovým spoločníkom. Nariadené neodkladné opatrenie smeruje i voči všetkým platne zvoleným budúcim konateľom žalovaného, ktorí tak nebudú môcť nakladať s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaného až do právoplatného skončenia súdneho sporu, čo môže trvať viac rokov a prvoinštančný súd mal prihliadnuť i na princíp proporcionality, aby obmedzenie bolo primerané a nelimitovalo nad nevyhnutnú mieru dotknutú osobu. K uvedenému i súdna prax zdôrazňuje potrebu rešpektovať princíp proporcionality pri nariadení neodkladného opatrenia, viď. rozhodnutie R49/1995. Odvolateľ zdôraznil, že dotknuté nehnuteľnosti doposiaľ prenajímal, pretože nemá podnikateľské oprávnenie na prevádzkovanie stanice technickej kontroly, ktorou uvedená stavba je, a ak dôjde k obmedzeniu dispozičných oprávnení pri prenájme bude podnikateľská aktivita žalovaného podstatne sťažená, vyústi i do nemožnosti ďalej nehnuteľnosť prenajímať a tým aj ku vzniku škody. K tomuto názoru poukázal žalovaný na rozhodnutie ÚS ČR IV.ÚS 189/2001. Prvoinštančný súd síce skonštatoval, že nariadené neodkladné opatrenie nebude mať u žalovaného za následok prerušenie jeho podnikateľskej činnosti, pričom žalobcovia v žiadnom podaní, v žalobe netvrdili, že dotknuté nehnuteľnosti sú predmetom nájmu. Odvolateľ poukázal na skutočnosť vyplývajúcu z ust. § 125 ods. 2 C.s.p. s tým , že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný elektronicky, ku ktorému bola pripojená elektronická osvedčovacia doložka výslovne uvádzajúca, že dokument vznikol zaručenou konverziou podľa štvrtej časti zák. č. 305/2013 Z.z., ale táto doložka rovnako výslovne uvádza, že v konvertovanom dokumente sa na liste 1 str. 1 dolu nachádza vlastnoručný podpis. V návrhu na nariadenie napadnutého neodkladného opatrenia sa na uvedenom liste 1 str. 1 žiaden podpis nenachádza, faximile podpisu sa nachádza na liste 6 str. 6 listinnej podoby návrhu, tak je zjavné, že osvedčovacia doložka sa vzťahuje na inú listinu a nie na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Takýto návrh je návrhom vadným a konanie trpí inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto súd nemal na takéto podanie vôbec prihliadať, ani sa ním zaoberať.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia 1/, 3/ a 4/, ktorí žiadali rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Na doplnenie uviedli, že dňa 16.12.2019 podali na Okresný súd Skalica tri žaloby, ktorými napadli neplatnosť uznesení valného zhromaždenia konaného dňa 16.09.2019 o 11:00 hod., konaného dňa 16.09.2019 v čase o 11:30 hod. a konaného dňa 16.09.2019 v čase o 12:00 hod. O tom, že dňa 16.09.2019 sa malo konať valné zhromaždenie sa dozvedeli až z pozvánky datovanej dňom 05.09.2019, k čomu splnomocnený zástupca žalobcu 4/ označil za nepreukázané doručenie pozvánky na valné zhromaždenia, ktoré sa konali dňa 16.09.2019 všetkým spoločníkom, nebola preto dodržaná lehota na zvolanie valného zhromaždenia ustanovená zákonom a podľa Spoločenskej zmluvy všetky
tieto uznesenia valných zhromaždení, ktoré sa konali dňa 16.09.2019 sú neplatné. Práve z dôvodu, že všetky uznesenia valného zhromaždenia žalovaného, až kým súd nevyhlási tieto uznesenia za neplatné sa považujú za platné, je potrebné, aby súd dočasne obmedzil rozpredávanie obchodne významných nehnuteľností a prevodom majetku na tretiu osobu by bol zmarený výkon rozhodnutia vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia súd neprejudikoval vec a nerozhodol o neplatnosti, ale len dočasne obmedzil dispozičné právo nakladať s konkrétnou nehnuteľnosťou, ktorá je obchodne významná pre žalovanú spoločnosť a predajom by mohlo dôjsť k nenapraviteľným škodám. Za irelevantné označili žalobcovia skutočnosti v súvislosti s tým, kto je spoločníkom spoločnosti, ktorá je potencionálnym kupcom, ako i tvrdenie, že kúpna cena má byť stanovená podľa znaleckého posudku objektívne, pretože práve čl. III. budúcej Kúpnej zmluvy pripúšťa viaceré výklady a nedá sa vylúčiť, že by bol znalecký posudok použitý len ako pomocný materiál pri dohode o výške kúpnej ceny. I keď dosiaľ nedošlo k uzatvoreniu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je tu riziko, že by k nej mohlo dôjsť a za neznámu kúpnu cenu, práve žalovaný vniesol do práv a povinnosti žalobcov 1/, 3/ a 4/ zmätok a chaos, keď opakovane schvaľuje tie isté uznesenia bez toho, aby sa vyporiadal s právnymi účinkami do vnútra spoločnosti. Žalobcovia 1/, 3/ a 4/ sú tak ukrátení na svojich právach neistotou, ktorú zapríčinila práve žalovaná spoločnosť.
6. K vyjadreniu žalobcov 1/, 3/ a 4/ podala žalovaná spoločnosť odvolaciu replika zo dňa 03.02.2020, podľa ktorej sa s tvrdeniami žalobcov 1/, 3/ a 4/ nestotožňuje, pretože opätovne uvádzajú len argumenty súvisiace s doručovaním pozvánky na valné zhromaždenie. Žalovaný považuje skutočnosť, že spoločníkmi spoločnosti STK Skalica, s.r.o. sú manželky žalobcov 1/, 3/ a 4/ za podstatnú, pretože medzi týmito osobami existuje zákonné majetkové spoločenstvo a kúpou dotknutých nehnuteľností dôjde k zväčšeniu majetku žalobcov, pretože sa zväčší majetok ich manželiek, ktorý je zároveň ich majetkom. V závere odvolacej repliky poukázal žalovaný na to, že žalobcovia 1/, 3/ a 4/ zneužívajú právo mimoritného spoločníka a návrh na vydanie neodkladného opatrenia využili na to, aby presadili svoj názor proti väčšine ostatných spoločníkov žalovaného. Za tejto situácie hrozí, že súčasný nájomca nehnuteľností, ktorých sa neodkladné opatrenie týka, v dôsledku prevádzkových problémov, za ktoré žalovaný nezodpovedá, vypovie nájom a žalovaný tak nebude môcť vzhľadom na existujúce neodkladné opatrenie dotknutú nehnuteľnosť znovu prenajať, čím vznikne nepochybne spoločnosti škoda.
7. Po rozhodnutí prvoinštančného súdu o nariadení neodkladného opatrenia bolo dňa 28.11.2019 prvoinštančnému súdu doručenie späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňou 2/, ktorá tiež oznámila, že odvoláva plnomocenstvo, ktoré udelila advokátskej kancelárii Právne centrum, s.r.o. Odvolanie plnomocenstva bolo doručené prvoinštančnému súdu dňa 09.12.2019.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustne, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
9. Podľa ust. § 379 C.s.p. v spojení s ust. § 380 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný .
10. Odvolací súd za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalovaného sa v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom z ktorého súd prvej inštancie vychádzal a po preskúmaní opodstatnenosti záverov, ku ktorým dospel prvoinštančný súd , odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie nie je správne.
11. Základnou podmienkou zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona ide o taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listinných dôkazov, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú.
12. Odvolací súd, ktorému bolo predložené nariadené neodkladné opatrenie na rozhodnutie o odvolaní vykonal potrebné procesné úkony a vyzval žalovaného, aby sa vyjadril, či so späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobkyňou 2/ súhlasí. Žalovaný v podaní zo dňa 31.01.2020 oznámil, že so späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobkyňou 2/ súhlasí.
13. V súvislosti so späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňou 2/ odvolací súd rozhodol o pripustení späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a podľa § 370 ods.1,2 C..s.p. konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobkyňou 2/ zastavil. Následne sa odvolací súd zaoberal odvolacími argumentami žalovaného, ktoré vyhodnotil ako dôvodné.
14. Z obsahu spisu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že o jeho nariadenie žiadajú žalobcovia z dôvodu možného prevodu nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej spoločnosti. Žalobcovia sú minoritní spoločníci žalovaného, ktorého konateľ bol podľa žalobcov neplatne vymenovaný. Neplatne zvolený konateľ je zapísaný v obchodnom registri a tretie osoby sa nemajú ako dozvedieť o prebiehajúcom konaní o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, ktorým bol ustanovený do tejto funkcie. Konateľ ale nakladá s majetkom žalovaného a pokúša sa ho previesť na tretieho, čím budú žalobcovia ako spoločníci poškodení a ich práva spoločníkov závažne narušené. Žalobcovia návrh osvedčovali poukazom na listiny: Predloženie návrhov na schválenie uznesení mimo valného zhromaždenia zo dňa 25.09.2019 (č.l. 154), Písomným vyjadrením H. E. k návrhu Mgr. L. Tisoňa“ (č.l.155), Pozvánkou na valné zhromaždenie konané dňa 16.09.2019 so začiatkom o 11.30 hod. zo dňa 05.09.2019 (č.l. 156), výpis z listu vlastníctva č. XXX k.ú. J. (č.l. 157), Zápisnicou o valnom zhromaždení konanom dňa 16.09.2019 o 11.30 hod. (č.l. 158) Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, bez dátumu a podpisov strán (č.l. 161).
15. Základom konania vo veci samej je žaloba o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia konaného dňa 30.05.2019, ktorými bol udelený súhlas spoločníkom žalovaného, konkrétne U. A. a I. A. na prevod ich obchodných podielov na spoločníka Mgr. L. Q., obmedzilo sa konateľovi D. P. konať v mene žalovanej spoločnosti a D. P. bol odvolaný z funkcie konateľa a zvolený za konateľa bol Mgr. L. Tisoň.
16. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri nariadení neodkladného opatrenia je potrebné uviesť také predpoklady, ktoré musia súvisieť s vecou samou a ktoré osvedčia potrebu ochrany, ktorej sa strana domáha pri použití princípu efektívnosti. Predmetom podanej žaloby je návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia konaného dňa 30.05.2019, ku ktorej žalobe žalobcovia predložili i Zápisnicu zo dňa 30.05.2019(č.l.20). Z uvedenej žaloby ale potreba takej neodkladnej úpravy pomerov, ako žiadajú žalobcovia nevyplýva a ani nimi tvrdené skutočnosti existenciu takejto potreby nepreukazujú. Žalobcovia relevantnými tvrdeniami neosvedčili, že by sa žalovaná spoločnosť zbavovala majetku a najmä neosvedčili vzťah medzi podanou žalobou a navrhovaným neodkladným opatrením. Za dôkaz osvedčujúci toto tvrdenie nemožno považovať nepodpísaná a bez uvedenia akéhokoľvek dátumu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a samotná žaloba nemá so znením v poradí druhým navrhovaným neodkladným opatrením žiadnu súvislosť. Posúdenie, či bolo valné zhromaždenie žalovaného konané dňa 30.05.2019 riadne zvolané nemožno riešiť ako otázku prejudiciálnu v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, ku ktorému zisťovaniu žalobcovia produkujú dôkazy. Odvolací súd tiež uvádza, že ak žalobcovia podali žaloby, v ktorých napádajú neplatnosť uznesení prijatých na ďalších valných zhromaždeniach žalovaného, nemôžu sa na základe tam prijatých uznesení domáhať vydania neodkladného opatrenia v tomto konaní.
17. Neodkladné opatrenie nie je bežným nástrojom zabezpečenia práva. Ide o výnimočný prostriedok zasahujúci vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia ako sa domáhajú žalobcovia by tak nastal stav suplovania riadneho procesného nástroja ochrany porušených práv. Týmto nástrojom je iba žaloba, doručením ktorej súdu sa procesné konanie začína a vytvorí sa tak priestor na riadne preukázanie nároku. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade neboli žalobcami osvedčené dôvody vedúce k možnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Nebolo osvedčené, že je dané nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy (nutnosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami) ani ohrozenie budúceho
výkonu rozhodnutia, práve s dôrazom na tie uznesenia valného zhromaždenia, ktoré boli prijaté na valnom zhromaždení konanom dňa 30.05.2019 , teda ani jedna z dvoch základných kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia splnená nebola, preto odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh zamietol.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konaní, ktorým sa konanie končí (§ 391 ods.1 v spojení s § 262 ods.1 C.s.p. )
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).