Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Ek/367/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ELIS plus, s.r.o., Topoľová 14020/1, 974 01 Banská Bystrica - Kostiviarska, IČO: 31 642 420, zast.: V.. B. Z., advokát, Lazovná 45, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 187 788, proti povinnému: Hviezdne bývanie s. r. o., Haydnova 17, 811 02 Bratislava, IČO: 44 259 441, zast.: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., Twin City Block A, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, o vymoženie 148.404,01 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Jana Virličová, so sídlom exekútorského úradu Vajnorská 100/A, 821 04 Bratislava, IČO: 42 256 372, pod číslom 368EX 81/19, rozhodujúc o návrhu povinného na zatavenie exekúcie takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 01.03.2019 domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku vo výške 148.404,01 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 31.12.2018, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.02.2019. 2. Súd po preskúmaní návrhu a príloh k nemu vydal pod spisovou značkou dňa 13.03.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Jane Virličovej, so sídlom exekútorského úradu Vajnorská 100/A, 821 04 Bratislava, IČO: 42 256 372, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 368EX 81/19. 3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 14.03.2019 si povinný prevzal osobne dňa 20.03.2019. Podanie povinného - návrh na zastavenie exekúcie, bolo poverenému súdnemu exekútorovi doručené dňa 02.04.2019. Súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. 4. Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14.05.2019 podanie k spisu - Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 02.04.2019 spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 30.04.2019, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 14.03.2019. 5. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 02.04.2019 uvádza dôvody, pre ktoré žiada začatú exekúciu zastaviť. V úvode svojho návrhu na zastavenie exekúcie povinný uvádza, že v prípade upomínacieho konania ako aj exekučného konania došlo zo strany oprávneného k zneužitiu práva povinného na súdnu ochranu. Povinný uvádza, že oprávnený predložil v rámci upomínacieho konania úmyselne spor o neexistujúcu pohľadávku. Oprávnený sa mal totiž domáhať zaplatenia faktúry, ktorú vystavil podľa zmluvy, ktorej v tom čase nebol zmluvnou stranou. Žalovaná faktúra sa týkala prác, ktoré mali byť zo strany oprávneného vykonané podľa Zmluvy o dielo zo dňa 01.05.2015 (ďalej len „Zmluva o dielo“). Oprávnený si však podľa povinného

bol v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu vedomý, že s povinným a spoločnosťou W., M..L..T.., Šrobárová 52, 946 32 Šrobárová (ďalej len „W.“) uzavrel dňa 21.12.2016 Zmluvu o prevode práv a povinností zo Zmluvy o dielo (ďalej len „Zmluva o prevode práv a povinností“), na základe ktorej všetky svoje práva previedol na W.. Na základe uvedeného tak oprávnený nemohol podľa tvrdenia povinného vystaviť žiadnu faktúru. Vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie povinný ďalej podotýka, že ho oprávnený vyzýval na úhradu faktúry, ktorej zaplatenia sa domáhal v rámci upomínacieho konania aj v minulosti. Povinný mu však túto faktúru vrátil. Podľa povinného oprávnený pred súdom prvého stupňa zamlčal existenciu Zmluvy o prevode práv a povinností, ako aj komunikáciu ohľadom žalovanej faktúry. Povinný uvádza, že ak by oprávnený v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol všetky okolnosti, bolo by zrejmé, že sa domáha zaplatenia pohľadávky, ktorá nemá žiadny právny základ. Vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie sa povinný ďalej vyjadruje ku doručeniu exekučného titulu. Platobný rozkaz mu bol doručený do elektronickej schránky, ktorú však v tom čase nemal povinný z technických príčin zriadenú, následkom čoho si exekučný titul neprevzal. Povinný podľa jeho tvrdenia z tohto dôvodu nepodal v zákonnej lehote odpor, čím Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Pre úplnosť povinný dodal, že o existencii exekučného konania sa dozvedel až po zablokovaní finančných prostriedkov na jeho účte. Na základe uvedených skutočností povinný konštatuje, že sa oprávnený vedome domáhal zaplatenia neexistujúcej pohľadávky, ktorá nemala žiadny hmotnoprávny základ, čím sa oprávnený nepoctivým zámerom snažil získať majetkový prospech na ujmu povinného. Povinný dospel k záveru, že oprávnený inicioval upomínacie aj exekučné konanie s úmyslom poškodiť povinného a na jeho úkor sa obohatiť využijúc pritom svoje subjektívne právo na súdnu ochranu. Povinný zároveň dodáva, že oprávnený mal vedomosť o realizovanom developerskom projekte povinného, no aj napriek tomu oprávnenému táto skutočnosť nebránila v začatí exekučného konania, hoci to mohlo viesť k zastaveniu celého developerského projektu. V ďalšej časti svojho návrhu na zastavenie exekúcie má povinný za to, že princíp právnej istoty nie je možné aplikovať bezvýnimočne. Pokiaľ je totiž výkon právoplatného rozhodnutia súdu dôsledkom zjavného zneužitia práva na súdnu ochranu, musí mať podľa povinného zásada zákazu zneužitia práva prednosť pred zásadou právnej istoty. V závere povinný uvádza, že pohľadávka, ktorej vymoženie je predmetom exekučného konania zanikla dňa 28.03.2019 z dôvodu jednostranného započítania. Povinný si totiž z opatrnosti započítal pohľadávku voči oprávnenému, ktorú nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 27.03.2019 medzi povinným ako postupníkom a spoločnosťou D., M..L..T.., Haydnova 17, 811 02 Bratislava ako postupcom. Na základe tejto zmluvy povinný nadobudol pohľadávku voči oprávnenému vo výške 216.056,00 Eur, ktorú si započítal voči pohľadávke vymáhanej v exekúcii. Táto pohľadávka však ako uvádza povinný, nie je doposiaľ judikovaná, nakoľko ju nadobudol až po začatí exekučného konania. Z tohto dôvodu nemohla byť uplatnená ani v upomínacom konaní v rámci procesnej obrany. Povinný považuje za zrejmé, že po vydaní Neodkladného opatrenia v dôsledku započítania vymáhaný nárok zanikol. Na základe vyššie uvedeného povinný žiada exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastaviť a zároveň žiada, aby trovy exekúcie znášal oprávnený. 6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 30.04.2019. Oprávnený v úvode svojho vyjadrenia uvádza, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí. K prvému argumentu povinného, že si oprávnený uplatňuje v exekučnom konaní neexistujúcu pohľadávku, oprávnený uvádza, že s týmto argumentom nesúhlasí. Pohľadávku si oprávnený podľa jeho slov uplatnil na základe Zmluvy o dielo zo dňa 01.05.2015 uzavretej medzi povinným ako objednávateľom a oprávneným ako zhotoviteľom. Oprávnený uvádza, že medzi ním a povinným prebehla pred podaním návrhu na vydanie Platobného rozkazu komunikácia, v rámci ktorej si v priebehu rokov 2017 a 2018 navzájom opakovane zasielali a vracali vystavenú faktúru spolu so súpisom prác. Oprávnený uvádza ako podstatné to, že práce, ktoré boli predmetom fakturácie a následným podkladom pre vznik exekučného titulu a začatie exekučného konania, boli riadne zrealizované, odovzdané, avšak zo strany povinného ako objednávateľa doposiaľ neuhradené. Oprávnený sa snažil v priebehu rokov 2017 a 2018 o mimosúdne vyriešenie sporu a o otvorenie korektnej komunikácie. Oprávnený si bol pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu vedomý situácie v ktorej sa nachádzal, a preto bol aj v spolupráci s ďalšími subdodávateľmi pôsobiacimi na danej stavbe pripravený preukazovať realitu dodaných materiálov a realizovaných prác. Ďalej oprávnený uvádza, že keby sa v rámci základného konania povinný bránil Zmluvou o prevode práv a povinností zo dňa 21.12.2016, bol pripravený podať žalobu na určenie neplatnosti tejto zmluvy, a to minimálne z dôvodu, že ju bol oprávnený nútený uzavrieť v tiesni, nakoľko si voči nemu začali uplatňovať svoje nároky subdodávatelia, ktorých nemal oprávnený z čoho vyplácať, pretože povinný mu neuvoľnil financie. Zároveň bol oprávnený tiež uvedený do omylu, pretože v zmysle Zmluvy o prevode práv a povinností mal nový hlavný dodávateľ (spoločnosť W.) prevziať všetky pohľadávky subdodávateľov,

čo sa však nestalo, a tým je oprávnený permanentne vystavovaný nebezpečenstvu vymáhania pohľadávok subdodávateľov, ktorých prefinancovanie cez investora je nemožné alebo podstatne sťažené. Oprávnený ďalej vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie poukazuje na skutočnosť, že argumentácia povinného o tom, že nemal počas trvania upomínacieho konania zriadenú elektronickú schránku, je nepravdivá. Oprávnený v tejto súvislosti dáva do pozornosti o e-Governemente, v rámci ktorého sú právnické osoby zapísané v Obchodnom registri povinné mať od 01.07.2017 zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku. Podľa oprávneného bolo zodpovednosťou každej obchodnej spoločnosti vykonať všetky opatrenia na zabezpečenie funkčnosti a dostupnosti tejto elektronickej schránky. Zároveň oprávnený uvádza, že k doručovaniu exekučného titulu nedošlo krátko po nadobudnutí o e-Governemente, ale až v priebehu mesiaca január 2019. Samotné neoboznámenie sa s doručovanou písomnosťou v úložnej dobe neznamená, že by sa adresát nemohol oboznámiť so zásielkou a následne sa brániť. Povinný však mal podľa slov oprávneného možnosť sa brániť v základnom konaní, no neurobil tak. Oprávnený sa v ďalšej časti svojho podania vyjadril aj ku argumentu povinného týkajúceho sa započítania pohľadávky povinným voči judikovanej pohľadávke oprávneného. V tejto súvislosti oprávnený cituje ust. Exekučného poriadku a uvádza, že spoločnosť D., M..L..T.. až do momentu postúpenia pohľadávky od oprávneného nežiadala zaplatenie pohľadávky a to z dôvodov, ktoré v budúcnosti môžu byť predmetom samostatného súdneho konania. Podľa oprávneného spoločnosti D., M..L..T.. nič nebránilo uplatniť si ich domnelú pohľadávku voči oprávnenému uplatniť na súde, a tým ju judikovať. Oprávnený dáva do pozornosti aj skutočnosť, že samotným jednostranným započítaním nejudikovanej pohľadávky povinného voči judikovanej pohľadávke oprávneného by vlastne povinný uznal pohľadávku oprávneného. V dôsledku uvedeného preto oprávnený vníma rozpor v tvrdeniach povinného, kde v úvode návrhu na zastavenie exekúcie povinný namieta neexistujúcu pohľadávku a v závere svojho návrhu na zastavenie exekúcie už odôvodňuje zastavenie exekúcie jednostranným započítaním voči (ním v prvej časti tvrdenej) neexistujúcej pohľadávke. Návrh na zastavenie exekúcie je teda podľa oprávneného zmätočný a vnútorne si odporujúci. V závere svojho vyjadrenia oprávnený uvádza, že mu nebolo žiadne Neodkladné opatrenie doručené, a aj z tohto dôvodu čakal na podanie svojho vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie povinného pár dní pred uplynutím stanovenej lehoty. Oprávnenému teda nie je zrejmé, či ide o chybu v písaní alebo prekopírovanie starého textu z iného podania, alebo privodenie ďalšieho zmätku do návrhu na zastavenie exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností žiada oprávnený návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť. 7. Súdny exekútor sa ku návrhu právneho zástupcu povinného na zastavenie exekúcie a ku vyjadreniu zákonného zástupcu oprávneného vyjadril k doručovaniu písomností v exekučnom konaní. 8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 9. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 11. Podľa Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú. 12. Podľa Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 14. Podľa § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. 15. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) ďalej len „zákon o e-Governmente“ elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak, ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté. 16. Podľa zákona o e-Governmente elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje. 17. Podľa zákona o e-Governmente prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel. 18. Podľa zákona o e-Governmente údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak. 19. Podľa zákona o e-Governmente elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa podľa odseku 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa . 20. Podľa zákona o e-Governmente elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. 21. Návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Povinný sa môže proti exekúcii relevantne brániť tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. V zmysle Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti. Pre vykonávacie konanie platí, že sa v ňom vymáha plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Znamená to, že exekučný súd nemôže prehodnotiť, že vymáhaná pohľadávka nevznikla. Základným predpokladom na zákonné vedenie exekúcie voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, čo je v tomto prípade Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 31.12.2018, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.02.2019. 22. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. 23. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. 24. Súd zastaví exekúciu voči povinnému iba v prípadoch uvedených v Exekučného poriadku a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon

cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 25. Vykonateľnosť je podľa vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Vykonateľnosť rozhodnutia nastáva priamo zo zákona splnením procesných podmienok pre nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia a je nevyhnutným prvkom bez ktorého by predmetné rozsudky nemohli byť exekučnými titulmi. 26. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená dôvodne. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 31.12.2018, sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.02.2019 je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči povinnému. Z uvedených skutočností zároveň vyplýva, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. 27. Pokiaľ ide o námietku povinného, že došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok, súd poukazuje na to, že námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tiež osvedčenú exekučným titulom). Exekučný súd vyhodnotí, či sú skutkové a právne predpoklady na započítanie splnené, najmä či je jednostranné započítanie proti pohľadávke oprávneného prípustné a či je pohľadávka povinného spôsobilá na započítanie. Ak povinný namieta jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie neprihliadne. Na základe uvedeného súd konštatuje, že povinný namieta jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky, a preto súd na jednostranné započítanie pohľadávky povinného voči oprávnenému neprihliadol. 28. K namietanému neprevzatiu exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 31.12.2018, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.02.2019 a vykonateľnosť dňa 05.02.2019 súd dodáva, že na základe doručenky Okresného súdu Banská Bystrica k predmetnému Platobnému rozkazu, ktorá je súčasťou súdneho spisu, má súd za nesporne preukázané, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený. Z predloženej doručenky má súd za preukázané, že Platobný rozkaz bol povinnému doručený spôsobom podľa zákona o e-Governmente s fikciou doručenia dňa 18.01.2019. Podľa právnej úpravy zákona o e-Governmente elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. 29. Súd zároveň k námietkam povinného dodáva, že sa jedná o skutočnosti, ktoré mohol a mal povinný namietať v základnom (nachádzacom) konaní. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný. V neposlednom rade mal povinný možnosť podať proti Platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 31.12.2018 vecne odôvodnený odpor a tam uviesť všetky skutočnosti, ktoré je možné namietať v základnom konaní. V takomto prípade by bol exekučný titul zrušený a vec by prejednal miestne príslušný súd na verejnom pojednávaní. 30. Exekučný súd opäť zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konan (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. 31. Súd má za to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 02.04.2019 podľa Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok)

32. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 33. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 34. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 35. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 36. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.