Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-4-2019.pdf
PDF · 122.48 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: MISTA Plus, s.r.o., so sídlom Púchov, J. Kráľa 1112/53, IČO: 36 809 802, právne zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102202540/2018 zo dňa 8. novembra 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. č. 102202540/2018 zo dňa 08.11.2018, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj správca dane) č. 101010444/2018 zo dňa 22.05.2018, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel dane z príjmu právnickej osoby 44.257,50 € za zdaňovanie obdobie roka 2014. Správca dane žalobcovi zvýšil základ dane o sumu 203.650,18 € z dôvodu neuznania nákladov ako daňových výdavkov na strešnú krytinu a právne služby v sume 17.718,73 €, na poistenie v sume 1.495,31 €, na zaúčtovania opravnej položky k pohľadávkam v sume 4.436,14 € a na prenájom reklamnej plochy na autách Ford Fiesta R5 a RS WRC a Škoda Fabia S2000 počas športových podujatí v sume 180.000 €.
2. Žalobca vytýkal orgánom verejnej správy, že neprihliadali na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdili. Mal za to, že preukázal vynaloženie sporných nákladov na daňové účely a uniesol dôkazné bremeno. V jeho prospech neboli zohľadnené výpovede zástupcov dodávateľských spoločnosti CARAVELLI, s.r.o. a MACANO MEDIA, s.r.o., ktoré potvrdili reálnosť postupného zdaniteľného dodania. Napadol nelogické hodnotenie vykonaných dôkazov a nedostatočné odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia. Správne orgány nedokázali spochybniť dodanie služieb fakturovaným subjektom, pričom z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ani nevyplýva akým spôsobom žalovaný spochybnil hodnovernosť kontrolovaných dokladov. Správne orgány sa dopustili závažného pochybenia, keď nezistili náležite skutkový stav. Bolo ich povinnosťou svoje tvrdenia riadne preukázať a odôvodniť, nestačí, aby svoje rozhodnutie postavili na domnienkach. Ak spochybňujú dodávateľa na sporných faktúrach, bolo ich povinnosťou uviesť, kto služby reálne dodal. Žalovaný sa nevysporiadal ani s odvolacou námietkou ohľadne judikatúry NS SR vo vzťahu k dôkaznému bremenu. V rozpore so zákonom nedostatky na strane subdodávateľov hodnotili v jeho neprospech, hoci na ne nemá žiaden vplyv, a preto nemôže znášať z toho dôkaznú núdzu. Podľa ustálenej judikatúry skutočnosti, ktoré nemôže ovplyvniť, preukazuje správca dane, ktorého zaťažuje dôkazne bremeno. Hoci správne orgány
mali vedomosť o dôkazoch zabezpečených v iných daňových konaniach, žiadnym spôsobom sa však s nimi nevysporiadali a nevyhodnotili. Správca dane tiež bez odôvodnenia odmietol vykonať žalobcom navrhované dôkazy, čo viedlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu. Nezaoberal sa kontrolnými výkazmi dodávateľov a subdodávateľov žalobcu, pričom predstavujú jedinečný zdroj informácii pre správcu dane.
3. Žalovaný vo svojom stanovisku žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že spornými zostali náklady na reklamu, ktoré na daňové účely neboli preukázané podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmu, nakoľko existujú pochybnosti o ich dodaní dodávateľom uvedeným na faktúrach. Ani konateľ žalobcu a ani konateľ dodávateľa nevedeli uviesť a popísať konkrétnu realizáciu a okolnosti predmetu fakturácie, kto fyzicky vykonal umiestnenie reklamného textu a loga na závodné automobily, kto robil záznam z pretekov, kto bol vlastníkom motorových vozidiel, kto na nich jazdil, kto bol organizátorom pretekov a pod. Rovnako stojí za pozornosť, že spolupráca podľa žalobcu prebiehala telefonicky a podľa dodávateľa služieb zase poštou.
4. Ďalšie pochybnosti vyvolala aj skutočnosť, že sa správcovi dane sa nepodarilo obstarať účtovné a daňové doklady spoločnosti CARAVELLI s.r.o. Rovnako sa tak nepodarilo obstarať ani účtovné doklady ostatných subdodávateľov. Žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane a tieto neboli odstránené žiadnymi dôkazmi. Ako neopodstatnené sa ukázalo aj tvrdenie žalobcu, keď uviedol, že náklady na reklamu (preteky sa uskutočnili v období september - december 2014) mali vplyv na uzatvorenie Nájomnej zmluvy č. 2014-1084D so spoločnosťou Continental Matador Rubber, s.r.o., Púchov, ktorej predmetom bol dlhodobý prenájom priestorov na uskladnenie pneumatík. Dôvodom bolo zistenie, že zmluva bola uzatvorená dávno pred rally pretekmi a realizovanou reklamou, a to dňa 02.06.2014. Žalobca nepredložil, žiadne dôkazy o tom, ako mu reklama slúžila na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ani žiadne dôkazy o svojich nových zákazníkoch.
5. Žalobca pri svojej podnikateľskej činnosti zrejme nebol dostatočne obozretný a predvídavý, nakoľko reálny obsah faktúr nepreukázal pred daňovými orgánmi inými dôkazmi okrem listinných dôkazov, čím sa dostal do dôkaznej núdze. Nebolo postačujúcim len tak ako uvádzal vo svojom odvolaní, preveriť si svojho dodávateľa, ale namieste bol aj jeho záujem o samotnú realizáciu obchodnej transakcie, a to aj s ohľadom napr. na jej kvalitu, či výšku fakturovanej služby. Správca dane v celom konaní upozorňoval a vyzýval žalobcu na splnenie si dôkaznej povinnosti podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nakoľko svoje tvrdenia nepreukázal, vykonal dokazovanie a šetrenie sám správca dane, ktorý ale o predmetných obchodoch zistil len ďalšie pochybnosti.
6. Konateľ spoločnosti CARAVELLI s.r.o., H. F. spoluprácu so žalobcom síce potvrdil, faktúry vystavil a podpísal, nespomenul si na meno konateľa žalobcu, jeho spoločnosť nemala majetok ani zamestnancov. Menovaný nevedel bližšie konkretizovať okolnosti poskytnutia služieb a ani okolnosti samotných pretekov. Reklamné služby, nahrávky o reklame na DVD nosičoch a propagačné materiály mu zabezpečil R. R., konateľ spoločnosti MACANO MEDIA s.r.o. a spoločnosti MACANO MEDIA PLUS s. r. o. Tieto spoločnosti nemali rovnako zamestnancov ani majetok. Reklamné služby, nahrávky o reklame na DVD nosičoch a propagačné materiály mu zabezpečil R. R., konateľ spoločnosti MACANO MEDIA s.r.o. a spoločnosti MACANO MEDIA PLUS s. r. o. Tieto spoločnosti nemali rovnako zamestnancov ani majetok. Vozidlá boli prenajaté od dodávateľských spoločností, ich mená si ale nepamätal. Všetky reklamné služby, a to výroba loga, umiestnenie, nalepenie robili spoločnosti Lifemedia, s.r.o., PDM building & development s.r.o. a MEDI TRADE Slovakia s.r.o. Starostlivosť o vozidlá zabezpečovali dodávateľské spoločnosti, ktorých názvy uviesť nevedel. Svedok nevedel uviesť ani mená vlastníkov vozidiel a nepredložil správcovi dane žiadne doklady a dôkazy o tom, že reklamné služby pre spoločnosť CARAVELLI s.r.o. vykonali spoločnosti MACANO MEDIA s.r.o. a MACANO MEDIA PLUS s. r. o. a pre nich spoločnosti Lifemedia, s.r.o., PDM building & development s.r.o. a MEDI TRADE Slovakia s.r.o. Ani ďalším šetrením na návrh žalobcu sa nepodarilo správcovi dane zistiť, kto reálne reklamné služby žalobcovi poskytol.
7. Pri zisťovaní skutkového stavu žalobcu nebol zaťažovaný nad mieru povolenú zákonom. Správca dane svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a nebolo jeho povinnosťou zisťovať kto služby reálne dodal. Kontrolné výkazy sú síce zdrojom informácií pre finančnú správu , ale jedná sa o vystavené a prijaté faktúry v nich uvedené, teda listinné dôkazy, ktoré rovnako predmet sporu v tomto prípade jednoznačne neozrejmia.
8. V replike žalobca poukázal, že pochybnosti sa týkali subdodávateľov žalobcu, s ktorými nebol v právnom vzťahu. Preto nemožno tieto skutočnosti pripisovať v jeho neprospech. Zotrval na svojich predchádzajúcich skutkových a právnych argumentoch.
9. Žalovaný v duplike zopakoval, že hodnoverne spochybnil dôkazy predložené žalobcom. Poukázal na už skôr uvedené skutočnosti, na ktorých založil svoje pochybnosti o fakturovanom dodávateľovi. Z tohto dôvodu sa dôkazné bremeno prenieslo na žalobcu, ktorý zistené nedostatky neodstránil. V ostatnom zotrval na svojom predchádzajúcom stanovisku.
10. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žalobe nie je možné priznať úspech.
11. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:
12. Daňová kontrola dane z príjmu právnickej osoby v prejednávanej veci začala dňa 25.02.2016.
13. V daňovom priznaní dane z príjmov právnickej osoby za rok 2014 žalobca vykázal základ dane po odpočítaní daňovej straty vo výške 10.611,21 € a daň 2.334,46 €.
14. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi zvýšil základ dane o sumu 203.650,18 € pozostávajúcej z nákladov na strešnú krytinu a právne služby v sume 17.718,73 €, na poistenie v sume 1.495,31 €, na zaúčtovania opravnej položky k pohľadávkam v sume 4.436,14 € a na prenájom reklamnej plochy na autách Ford Fiesta R5 a RS WRC a Škoda Fabia S2000 počas športových podujatí v sume 180.000 €.
15. Spornými sa stali neuznané náklady na reklamu v celkovej sume 180.000 € bez DPH. Jednalo sa o prenájom reklamnej plochy na autách Ford Fiesta R5 a RS WRC a Škoda Fabia S2000 počas šiestich automobilových pretekoch. Náklady žalobcovi fakturovala dodávateľská spoločnosť CARAVELLI, s.r.o. so sídlom v Bratislave. Tá vystavila faktúry č. 2014:
- zo dňa 08.09.2014 v cene 30.000 € plus 6.000 € DPH za prenájom reklamnej plochy na aute Ford Fiesta R5, ktoré sa zúčastnilo na pretekoch 40 Rally Košice dňa 05.-07.09.2014,
- zo dňa 25.10.2014 v cene 30.000 € plus 6.000 € DPH za prenájom reklamnej plochy na aute Škoda Fabia S2000, ktoré sa zúčastnilo na pretekoch Rally TATRY dňa 24.-25.10.2014,
- zo dňa 09.11.2014 v cene 30.000 € plus 6.000 € DPH za prenájom reklamnej plochy na autách Ford Fiesta R5 a WRC, ktoré sa zúčastnili na pretekoch Auto Show Slovakiaring dňa 08.-09.11.2014,
- zo dňa 23.11.2014 v cene 30.000 € plus 6.000 € DPH za prenájom reklamnej plochy na aute Ford Fiesta R5, ktoré sa zúčastnilo na pretekoch XIII. Global Assistance Stretnutie majstrov dňa 22.-23.11.2014,
- zo dňa 29.11.2014 v cene 30.000 € plus 6.000 € DPH za prenájom reklamnej plochy na autách Ford Fiesta R5 a RS WRC, ktoré sa zúčastnili na pretekoch XX. TipCars Pražský Rally sprint dňa 29.11.2014,
- zo dňa 06.12.2014 v cene 30.000 € plus 6.000 € DPH za prenájom reklamnej plochy na aute Ford Fiesta RS WRC, ktoré sa zúčastnilo na pretekoch Mikuláš Zaremba Rally Slušovice dňa 06.12.2014.
16. Jednotlivé faktúry boli vydávané na základe konkrétnej zmluvy o reklame, ktorá bola osobitne dojednaná pre každé jedno športové podujatie. Zmluvy o reklame boli uzatvárané v dňoch 02.09.2014, 21.10.2014, 04.11.2014, 18.11.2014, 25.11.2014 a 02.12.2014. Podľa zhodného premetu zmlúv sa spoločnosť CARAVELLI, s.r.o. zaviazala žalobcovi formou reklamy (reklamný text a logo objednávateľa odsúhlasené zo strany objednávateľa) umiestnenej na závodnom automobile propagovať podnikateľskú činnosť, logo a obchodné meno žalobcu. Z obsahu zmluvy vyplynulo že dodávateľ reklamu zabezpečí
objednávateľovi, ktorý sa zaviazal dodať dodávateľovi úplné podklady potrebné k výrobe reklamy (grafický návrh, logo) a dodávateľ vyhotoví návrh reklamy (loga) objednávateľa a po jeho odsúhlasení aj zabezpečí šírenie reklamy. Cena reklamy bola vo všetkých prípadoch dojednaná v sume 30.000 € na jedno podujatie + plus DPH a bola splatná do 14 dní odo dňa vystavenia faktúry. Žalobca vystavené faktúry uhrádzal bezhotovostne cez svoj účet vedený v ČSOB banka, a,s..
17. Z iných konaní týkajúcich sa kontroly DPH za rok 2014 bolo zistené, že konateľom spoločnosti CARAVELLI, s.r.o. bol od 13.02.2014 do 22.06.2015 H. F.. Spoločnosť nemala zamestnancov, ani majetok a využívala len priestory v sídle spoločnosti. Nevedel kto bol vlastníkom a vodičom pretekárskych vozidiel Ford Fiesta R5 a RS WRC účastniacich sa pretekov v roku 2014, kto organizoval preteky a kto vykonával starostlivosť o vozidlá. Návrh reklamy zabezpečoval a reklamu vyrobila spoločnosť MACANO MEDIA, s.r.o. zastúpená R. R.. R. R. skončila funkcia konateľa dňa 17.10.2014, pričom faktúry spoločnosti MACANO MEDIA, s.r.o. boli vystavené v dňoch 08. a 29.11.2014. Konateľom spoločnosti MACANO MEDIA PLUS (od 23.06.2015 právny nástupca spoločnosti CARAVELLI, s.r.o.) bol R. R., ktorý oznámil odcudzenie účtovnej dokumentácie. Spoločnosti MACANO MEDIA, s.r.o., CARAVELLI, s.r.o. resp. MACANO MEDIA PLUS, s.r.o. a Life media, s.r.o. sú aktuálne nekontaktné. Reklama bola na pretekoch umiestňovaná na vozidlách športového tímu RUFA ŠPORT. Vlastníkom 50 % reklamnej plochy na športových vozidlách bola spoločnosť RUFA, s.r.o., ktorá ju prenajala spoločnosti MACANO MEDIA, s.r.o..
18. Dňa 16.08.2016 správca dane vykonal ústne pojednávanie s konateľom žalobcu Ing. A. Y.. Ten nevedel uviesť meno zástupcu spoločnosti CARAVELLI, s.r.o., s ktorým sa zoznámil na pretekoch. Jednotlivé zmluvy podpisovali v sídle ich spoločnosti. Nevie kto fyzicky reklamu umiestňoval na autách. Nepoznal jazdca jazdiaceho na vozidlách a ani ich majiteľa. Nevedel či reklamu vykonala priamo spoločnosť CARAVELLI, s.r.o. Vďaka reklame získal dlhodobý prenájom od spoločnosti Continental, a.s. zmluvou zo dňa 02.06.2014.
19. Bývali konateľ spoločnosti CARAVELLI, s.r.o., H. F., dňa 19.09.2016 potvrdil dodanie reklamy v zmysle sporných faktúr, ktoré vystavil on. Hlavným predmetom činnosti spoločnosti bola reklamná činnosť. Vo firme pracoval sám. Spoločnosť užívala len kancelárske priestory v sídle spoločnosti. S konateľom žalobcu sa spoznali na pretekoch rally. Veci súvisiace zo sporným obchodom zabezpečoval R. R.. Komunikácia so žalobcom prebiehala hlavne poštou. Firemnú dokumentáciu odovzdal nadobúdateľovi firmy, o čom nepredložil žiaden dôkaz.
20. Dňa 24.11.2016 svedok R. R., konateľ spoločnosti MACANO MEDIA, s.r.o. od 20.06.2012 do 17.10.2014 a spoločnosti MACANO MEDIA PLUS, s.r.o. od 17.10.2014 do 07.10.2016, vypovedal, že za obe spoločnosti konal jedine on, spoločnosti nemali zamestnancov a žiaden majetok. Potvrdil obchodnú spoluprácu oboch spoločností so spoločnosťou CARAVELLI, s.r.o. v roku 2014. Reklamu zabezpečil subdodávateľsky prostredníctvom spoločností LIFE MEDIA, s.r.o., PDM building & development, s.r.o. a MEDI TRADE Slovakia, s.r.o. Logá zabezpečila spoločnosť CARAVELLI, s.r.o. a reklamu fyzicky vyrobili a súvisiace služby zabezpečili jeho dodávatelia.
21. Žalobca počas daňovej kontroly predložil správcovi dane digitálne nosiče a ďalšie dôkazy preukazujúce, že žalobcom objednaná reklama bola umiestnená na pretekárskych vozidlách, ktoré sa zúčastnili športových súťaží uvedených na sporných faktúrach.
22. O výsledku daňovej kontroly správca dane dňa 25.01.2017 vyhotovil protokol z daňovej kontroly, ktorý bol spoločne s výzvou doručený žalobcovi dňa 30.01.2017.
23. Na návrh žalobcu sa správca dane pokúsil predvolať a vypočuť svedka T. K., bývalého konateľa spoločnosti MEDI TRADE, s.r.o., a to aj cestou polície, avšak bezúspešne.
24. Bývalý konateľ spoločnosti Lifemedia, s.r.o. a PDM building & development, s.r.o. U. J. dňa 27.06.2017 vypovedal, že všetky potrebné informácie a doklady poskytol v iných daňových konaniach. Zo zápisníc z ústnych pojednávaní zo dňa 08.06.2015 a 22.09.2016 spísaných Daňovým úradom Bratislava vyplynulo, že spoločnosť Lifemedia, s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov ani majetok ani prevádzkové priestory. Využívala služby nepomenovaných personálnych agentúr. Potvrdil spoluprácu
so spoločnosťou MACANO MEDIA, s.r.o. na základe rámcovej zmluvy na poskytovanie reklamných predmetov a polepov z roku 2013.
25. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zo dňa 22.05.2018 bol žalobcovi určený rozdiel dane s odôvodnením, že nepreukázal dodanie reklamných služieb dodávateľskou spoločnosťou CARAVELLI, s.r.o..
26. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 08.11.2018, ktorým bolo rozhodnutie správcu dane potvrdené, nakoľko sa žalovaný stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci správcom dane.
27. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej aj zákon o dani z príjmov) tento zákon upravuje daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
28. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2014 pre účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak
29. Podľa § 21 ods.1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23), výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.
30. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj daňový poriadok) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
31. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
32. Podľa § 24 ods. 1 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
33. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
34. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
35. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má správny súd za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je v medziach žaloby v súlade so zákonom, nakoľko vychádza z náležite zisteného skutkového stavu, ktorý bol správne právne posúdený.
36. Medzi účastníkmi súdneho konania zostalo sporným preukázanie dodania reklamných služieb spoločnosťou CARAVELLI, s.r.o., ktorá je uvedená ako dodávateľ na sporných faktúrach.
37. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že žalobca v zdaňovacom období roka 2014 okrem iného prijal reklamné služby vo fakturovanej hodnote 180.000 € od dodávateľa CAVARELLI, s.r.o. Celkovo sa jednalo o 6 faktúr vystavených na základe jednotlivých zmlúv o reklame. Každá faktúra so zmluvy sa vzťahovala vždy na jedno športové automobilové podujatie, na ktorom preukázateľne pretekalo osobné motorové vozidlo s reklamným polepom propagujúcim žalobcu. Pritom podľa jednotlivých zmlúv o reklame bolo povinnosťou spoločnosti CARAVELLI, s.r.o. jedine zabezpečiť dodanie reklamy. To znamená, že sa nevyžadovalo osobné plnenie zmluvného dodávateľa, ktorý svoj záväzok mohol splniť aj prostredníctvom subdodávateľov. Správca dane mal preukázané, že spoločnosť CARAVELLi, s.r.o. pri dodaní reklamy spolupracovala so spoločnosťou MACANO MEDIA, s.r.o., ktorej dodávateľmi boli zase spoločnosti LIFE MEDIA, s.r.o., PDM building & development, s.r.o. a MEDI TRADE Slovakia, s.r.o. V čase vykonávania daňovej kontroly boli dodávateľa ako aj ostatní subdodávatelia nekontaktní. Z tohto dôvodu sa správcovi dane nepodarilo zadovážiť účtovnú dokumentáciu preukazujú kto fakturovanú reklamu v zistenom obchodnom reťazci vyrobil a skutočne dodal, čo samo o sebe nemôže svedčiť v neprospech žalobcu. Za povšimnutie stojí aj dôležitý fakt, že dodávateľská spoločnosť ako aj ostatní subdodávatelia nemali žiadnych zamestnancov a technické vybavenie umožňujúce vyrobiť zazmluvnenú reklamu. Správcovi dane sa však aj napriek rozsiahlemu vykonanému dokazovanie nepodarilo zistiť pôvod reklamy.
38. V prejednávanej veci mal aj správny súd za to, že zistené skutočnosti vyvolávajú objektívne pochybnosti o dodaní fakturovaných služieb spoločnosťou CARAVELLI, s.r.o. Menovaná spoločnosť nedisponovala personálnym a technickým vybavením na poskytnutie fakturovaných služieb, pričom v konaní nebol preukázaný pôvod fakturovaného plnenia. Je tiež nanajvýš zarážajúce, ak žalobca za účelom propagácie svojej činnosti osloví spoločnosť, ktorá nemá základné predpoklady na poskytnutie fakturovanej reklamy. Správny súd prihliadal aj na zistenia, ktoré vyplynuli z iných daňových konaní, a podľa ktorých vlastníkom 50 % reklamného priestoru na športových vozidlách bola spoločnosť RUFA, s.r.o., ktorá ju prenajala spoločnosti MACANO MEDIA, s.r.o. a ktorá podľa výsledkov dokazovania bola dodávateľom spoločnosti CARAVELLI, s.r.o. Za týchto okolností sa dojednanie zdaniteľného obchodu so spoločnosťou, ktorá nemá na splnenie svojho zmluvného záväzku žiadne personálne a odborné predpoklady, javí úplne bez ekonomického opodstatnenia a významu. Všetko preto nasvedčuje tomu, že fakturovaný dodávateľ, spoločnosť CARAVELLI, s.r.o. bola v skutočnosti len sprostredkovateľom zdaniteľného obchodu, ktorý fakturované plnenie reálne nedodal, ale len vytvoril žalobcovi možnosť uzatvoriť zmluvu na dodanie reklamy s iným skutočným dodávateľom. Vzhľadom k tým skutočnostiam správny súd dospel k záveru, že nakoľko u spoločnosti CARAVELLI, s.r.o., ktorá bola uvedená na sporných faktúrach ako dodávateľ žalobcu, nebol preukázaný jej právny vzťah k reklamnému priestoru oprávňujúci s ním disponovať, táto nebola a ani nemohla byť skutočným dodávateľom zdaniteľného plnenia.
39. Žalobca taktiež neuniesol dôkazné bremeno čo do preukázania splnenia súčinnosti z jeho strany podľa zmlúv o reklame, ktorou bolo podmienené poskytnutie dojednaných reklamných služieb. Pochybnosti umocňuje aj fakt, že dodávateľské a subdodávateľské spoločnosti v čase preverovania zdaniteľných obchodov boli nekontaktné, nespolupracovali so správcom dane, čo je podľa znalosti správneho súdu jedným zo signifikatných dôkazov o umelom zapojení obchodných spoločností do obchodného reťazca za účelom dosiahnutia neoprávnenej daňovej výhody.
40. Tiež je potrebné si uvedomiť, že faktúra s dokladom o jej úhrade predstavujú vierohodný dôkazný prostriedok o vykonanom obchode, len ak zodpovedá skutočnosti. Samotné faktúry s ďalšími písomnými dokladmi sú len formálnou a nie postačujúcou podmienkou pre uznanie výdavkov ako nákladovej položky, pokiaľ nie sú odrazom reálneho, materiálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, resp. predstierať zaplatenie vystavených faktúr hotovostným spôsobom. Je preto potrebné, aby tieto doklady boli v súlade so skutočnosťou. Ak daňové a účtovné doklady neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na uplatnenie daňového nákladu. Preto je základnou povinnosťou žalobcu preukázať, že ich vynaložil v súvislosti so reklamnými službami skutočne poskytnutými fakturovaným dodávateľom. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov zisťovať a preverovať základ dane. Ak
správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybni deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné považovať vynaložené prostriedky za oprávnený daňový náklad a priznať nárok na ich odpočítanie od daňových príjmov.
41. Správny súd ma za to, že správne orgány dôvodne odmietli uznať fakturované úhrady za daňové výdavky žalobcu, nakoľko tento neuniesol dôkazné bremeno. V prejednávanom prípade bolo na žalobcovi, ak si uplatňuje výdavky na daňové účely, aby preukázal že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené fakturovaným dodávateľom. Žalobca nepreukázal materiálnu stránku obchodu so spoločnosťou CARAVELLI, s.r.o. a ani správcovi dane sa ju nepodarilo preukázať vykonaným dokazovaním zameraným na preverenie žalobcových tvrdení, v dôsledku čoho absentuje vecná súvislosť medzi prijatými službami a vynaloženými nákladmi v podobe fakturovaných výdavkov. Preto nemohli byť fakturované výdavky uznané za oprávnené a preukázané daňové náklady v súlade s § 21 zákona o dani z príjmu.
42. Treba opätovne zdôrazniť, že správca dane sa pri dokazovaní neuspokojil len s bežným preverovaním tvrdení žalobcu a dokladov, ktoré predložil, ale dokazovanie správne zameral a rozšíril aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy dodávateľa a subdodávateľov, ktoré žalobca nemôže ovplyvniť a na ktoré nemá dosah, majúc na vedomí, že žalobcu nemožno v tomto smere zaťažiť dôkazným bremenom, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Je tak zrejmé, že správne organy nezaťažovali žalobcu dôkazným bremenom nad rozsah zákona
43. S poukazom na uvedené preto súd vyhodnotil námietky žalobcu za nedôvodné. Pri uplatňovaní výdavkov na zníženie základu dane je prioritne dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý preukazuje, že ich naložil v súlade so zákonom. Bol to však práve správca dane, ktorý v súlade s § 46 ods. 5 a 24 ods. 2 Daňového priadku vlastným aktívnym preverovaním a dokazovaním zameraným na čo najúplnejšie zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne učenie daňovej povinnosti ako výsledok striedania zásady preverovacej a vyšetrovacej objektívne spochybnil reálnosť poskytnutia reklamných služieb spoločnosťou CARAVELLI, s.r.o., čím sa dôkazné bremeno presunulo späť na žalobcu, ktorý preukázané pochybnosti nevyvrátil. Neunesením dôkazného bremena zo strany žalobcu sa tak pochybnosti správcu dane a žalovaného stali relevantným dôvodom, aby fakturované výdavky neuznal za daňové výdavky.
44. Ustálený skutkový stav súčasne svedčí minimálne o nedbanlivostnom prístupe žalobcu pri uzatváraní preverovaného obchodu, keď si náležite nepreveril svojho dodávateľa a nekonal tak, aby sa vyhol zapojeniu do konania sledujúceho dosiahnutie neoprávnenej daňovej výhody v podobe zníženia základu dane. Postup žalobcu tak odporuje požiadavke odbornej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Preto aj podľa názoru správneho súdu skutkové zistenia preukazujú vedomosť žalobcu o zapojení sa do zneužívajúceho konania, keď tento vzhľadom na svoje pomery a okolnosti prípadu mohol vedieť a rozpoznať, že sa jedná o umele zapojenie jeho dodávateľa do obchodného reťazca.
45. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutia správnych orgánov dávajú odpovede na podstatné otázky týkajúce sa daňovej povinnosti žalobcu. Z preskúmavaného rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vyplývajú relevantné skutočnosti, pre ktoré správca dane žalobcovi určil rozdiel dane. Správne orgány sa taktiež v potrebnom rozsahu venovali právnym úvahám zdôvodňujúc právne posúdenie náležite zisteného skutkového stavu. Z oboch správnych rozhodnutí sú tak zrejmé skutkové a právne závery, ktoré viedli k určeniu rozdielu dane. Preto námietku o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného správny súd nepovažuje za dôvodnú.
46. Za nesprávnu, ale bez dopadu na zákonnosť správnych rozhodnutí, považuje správny súd úvahu žalovaného o potrebe prejavenia sa reklamy na podnikaní žalobcu. Reklama predstavuje spôsob akým sa zviditeľňuje podnikateľská činnosť žalobcu, pričom vytvára pre žalobcu len možnosť ako rozšíriť svoje podnikanie. Nie je ale zaručenou garanciou jeho rastu. Objednaním reklamy si žalobca automaticky nekupuje zvýšenie dopytu po jeho produkcii. Pre posudzovanie súvislosti medzi nákladmi na reklamu a príjmami žalobcu je rozhodujúci zámer a ciel sledovaný reklamou, vrátane spôsobilosti osloviť potencionálnych obchodných partnerov, nie však konečný hospodársky výsledok žalobcu, ktorý je závislý od množstva iných okolností, ktoré v čase vynaloženia prostriedkov na reklamu často nemožno ani predpokladať. Preto podmieňovať oprávnenosť vynaložených nákladov na reklamu zvýšením obratu alebo počtu zákazníkov žalobcu nemá oporu v zákone.
47. Správny súd nesúhlasí ani s námietkou žalobcu, že správne orgány nevykonali vo veci všetky potrebné dôkazy. Je právom žalobcu ako účastníka daňového konania navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ale je na správcovi dane vykonať len tie dôkazy, ktoré prispejú k objasnenie len podstatných skutočností potrebných pre správne určenie daňovej povinnosti žalobcu. Za také nemožno považovať návrh žalobcu na vykonanie lustrácie športových vozidiel, ktorej výsledok by neovplyvnil kontrolné zistenia správcu dane, a rovnako ani návrh na posúdenie kontrolných výkazov, ktoré iba formálne deklarujú pohyb tovaru bez preukázania, kto v skutočností poskytol zdaniteľné plnenie.
48. Žalobca si fakturované náklady uplatňoval ako daňové výdavky na zníženie daňového základu. Bolo preto jeho povinnosťou, aby preukázal, že obsah faktúr súhlasí so skutočnosťou, vrátane okolnosti, že reklamu mu poskytol fakturovaný dodávateľ. V tomto smere nie je prípustné zaťažovať dôkaznou povinnosťou správcu dane, ktorý vykonáva dokazovanie len za účelom preverenia žalobcových tvrdení.
49. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keď správny súd dospel k záveru, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkové stavu, z ktorého vyvodil správne skutkové závery a vec správne právne posúdili, žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
50. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
51. Pretože v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
52. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.