Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/18/2024

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom ako rodičia, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka C. D. B. nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E., F. XXXX/X, právne zastúpená: JUDr. Liliana Smiešková Kazerooni, advokátka so sídlom G. H. XX, E., a otec C. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E., F. XXXX/X, právne zastúpený: JUDr. Lenka Špiriaková, PhD., advokátka so sídlom J. G. XX, E., o návrhu matky a o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k.

- 152 zo dňa 12.12.2023, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Maloletého A. dočasne z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.

Matka j e o p r á v n e n á stretávať sa s maloletým A. každý párny týždeň v čase od piatka 15.00 hod. do nedele 18.00 hod.

Otec j e p o v i n n ý maloletého matke odovzdať v stanovenom čase v mieste svojho bydliska a

po ukončení stretnutia j e matka p o v i n n á odovzdať maloletého otcovi v stanovenom čase

v mieste svojho bydliska.

II. Vo zvyšnej časti (o určenie výživného, o určenie trvalého pobytu maloletého a o nariadenie odborného poradenstva) uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . III. Neodkladné opatrenie platí do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva rodičov vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. v časti o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva.

IV. P o u č u j e účastníkov konania, že sú o p r á v n e n í podať návrh na začatie konania vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu ich manželstva.

V. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením č. k. - 152 zo dňa 12.12.2023 Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) návrhy matky a otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z ust. (ďalej len „“) v spojení s , a

(ďalej len „“). Rozhodnutie odôvodnil tým, že na prvostupňovom súde prebieha konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého („mal.“) dieťaťa a úpravu ich rodičovských práv a povinností k nemu na čas po rozvode, pričom manželia naďalej žijú v spoločnej domácnosti. Aj keď ich vzájomná komunikácia ohľadne výchovy maloletého je zjavne nedostatočná a problematická, podľa prvostupňového súdu to nie je dôvodom na okamžitý zásah formou neodkladného opatrenia. Mal za to, že odborná pomoc Referátu poradenskopsychologických služieb („RPPS“) na úrade práce je postupný proces zlepšovania vzťahov, ktorý môže trvať dlhší čas, pričom konštatoval, že snaha zlepšiť vzájomný vzťah a komunikáciu formou odborného poradenstva je v záujme maloletého. Podľa súdu prvej inštancie matka ani otec v návrhoch na nariadenie neodkladných opatrení neosvedčili naliehavosť okamžitej úpravy pomerov. V časti o určenie vyživovacej povinnosti otcovi súd prvej inštancie nepovažoval za osvedčené, kto a v akej výške zabezpečuje stravu dieťaťa, keďže pri varení sa rodičia striedajú. Čo sa týka povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu, nemal osvedčené podmienky na uloženie takejto povinnosti, keďže sa jej zúčastňujú dobrovoľne. Na základe dohody uzatvorenej na informatívnom stretnutí súd prvej inštancie nemal osvedčenú naliehavú potrebu upraviť starostlivosť o dieťa ani určiť výživné. Podľa neho dieťa nie je ohrozené na živote a zdraví a nezistil dôvody bezodkladnej úpravy pomerov.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie dôvodiac, že súd prvej inštancie nesprávne zhodnotil naliehavosť okamžitej úpravy pomerov k maloletému. Poukázala na to, že obaja rodičia jednoznačne uviedli, že je nutné pomery upraviť, pretože medzi nimi nie je žiadna objektívna komunikácia s tým, že sedenia na RPPS sa nestretli s pozitívnym výsledkom. Tvrdila, že dôsledkom zamietnutého návrhu matky (ale i otca) na úpravu rodičovských práv a povinností je, že matka toho času nevidela maloletého už takmer 5 dní, pričom otec jej nedvíha telefón ani neoznámil, kde sa so synom zdržiava. Matka ani nevedela, že tak dlho ho neuvidí. Tomuto predchádzal incident v deň dohodnutý ako odchod matky s maloletým do K., o čom bol otec uzrozumený, pričom tento zobral maloletého a nevrátil sa s ním domov, ani matke žiadnym spôsobom neoznámil, kde sa s ním nachádza. Tvrdila, že otec si stanovil podmienku, podľa ktorej ak matka zoberie maloletého do K., tak sa s ním domov nevráti. Hoci matka hľadala dieťa aj u starých rodičov, aj za pomoci polície, neúspešne, hoci maloletý následne matke uviedol, že po celý čas boli u nich. Ďalej poukázala na to, že otec sa ku nej choval spôsobom vykazujúcim známky domáceho násilia a týrania, a to všetko pred maloletým a opakovane. Dal poistky na radiátor, vzal jej aj matrac a rošt na posteľ a opätovne ju fyzicky napadol. Podľa nej otec vedome narúša vzťah matky a syna až tak, že tento ju začal oslovovať vulgarizmami. Počas celých vianočných sviatkov otec len raz dovolil matke ísť so synom von a po celý čas ich sledoval; matka mala za to, že otec trpí duševnou poruchou, preto sa bojí o svoj život, zdravie, ako aj o maloletého. Podľa matky už na základe zhodných tvrdení rodičov mal prvostupňový súd okamžite zasiahnuť a maloletý by nemusel byť účastný negatívnych situácií, čo sa už odzrkadlilo aj na jeho správaní. Pokiaľ sa maloletý pred kolíznym opatrovníkom vyjadril, že má otca radšej, pripisuje to tomu, že otec si ho kupuje, pričom súčasne uviedol, že matka sa o neho lepšie stará. Navrhla, aby bolo uznesenie v napadnutej časti zmenené a odvolací súd návrhu matky vyhovel.

3. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 15.02.2024 sa otec prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadril k odvolaniu matky tak, že naďalej žijú v spoločnej domácnosti a podieľajú sa na výchove a starostlivosti o maloletého, pričom otec síce neplní výživné finančným spôsobom k rukám matky, ale nakupuje mu potraviny, oblečenie a hračky, lieky a iné výdavky. Podľa neho nedostatky v starostlivosti o syna neboli konštatované a ak by odvolací súd rozhodol v zmysle návrhu matky, zriadil by tak nový skutkový stav. Poukázal na to, že žiadne z tvrdení otca či matky nebolo k tomu dňu preukázané ani nebola konštatovaná trestnoprávna, priestupková či iná zodpovednosť, preto podľa neho na vzájomne nepreukázané alebo popreté skutkové tvrdenia nie je možné prihliadať.

4. Otec svoje vyjadrenie k odvolaniu matky doplnil dňa 19.02.2024 konštatujúc, že manželstvo rodičov je nefunkčné a v poslednej dobe sa neustále hádali, preto spoločné bývanie v byte už nie je možné; neexistuje medzi nimi žiadna dôvera ani istota. Vzhľadom k tomu je aj otec právneho názoru o potrebe autoritatívneho rozhodnutia súdu, ktorým by sa rodičia riadili. Poukázal na to, že sa dokáže plnohodnotne postarať o syna, a to nielen trávením voľnočasových aktivít, ale i vykonávaním úkonov starostlivosti. Priznal, že po Vianociach nastalo v domácnosti turbulentné obdobie, keď sa matka v sprievode polície domáhala, aby dieťa s ňou odišlo, čo toto odmietlo. Matka si za asistencie polície vzala veci nielen osobné, ale aj z domácnosti, pričom má stále kľúče od bytu. Poprel, že by matku psychicky či fyzicky

napádal alebo jej ubližoval, nepodceňoval ani jej tvrdenia, že má samovražedné sklony, snažil sa ju podporiť. Podľa neho mala psychické problémy z toho, že nedokázala zhodiť svoju nadváhu, a nie kvôli jeho správaniu, ako aj pre to, že napriek svojmu vysokoškolskému vzdelaniu zarába menej peňazí. Hoci matka tvrdí, že chce od neho odkúpiť byt, čo by jej aj umožnil, podľa neho jej príjmové možnosti tomu nenasvedčujú, najmä ak požaduje výživné na maloletého ako aj manželské výživné. Otec vyhodnotil správanie matky ako chaotické. Mal za to, že ak by maloletý bol zverený do jej starostlivosti, šanca, že A. do svojej starostlivosti dostane, bude viac ako mizivá. Tým pádom by sa maloletý odsťahoval do K., ktoré sú ďaleko a on by ho vídal len občas. V dôsledku toho by predal byt, prípadne aj zmenil prácu. Uviedol, že mu najviac prekáža správanie matky voči maloletému. Ďalej otec nadobudol dojem, že matkina matka intenzívne nahovára matku, aby jej pomohla s vyporiadaním rodinného domu s jej bývalým manželom. Podľa neho uvedené môže vysvetľovať skratové konanie matky, ktorá sa k nej presťahovala, pričom on ju z bytu nevyháňal. Predchádzajúce vyjadrenie jeho právnej zástupkyne označil za mylné, keďže táto nebola informovaná o najnovšom vývoji udalostí. Uviedol, že matka s ním ohľadne maloletého nekomunikuje, ale snaží sa diktovať, kedy sa kto bude o dieťa starať, pričom v čase jej v starostlivosti je otec so synom v telefonickom kontakte, len keď to matka dovolí. Taktiež poukázal na to, že maloletý jedenkrát odmietol s matkou odísť z materskej školy, ale neskôr názor zmenil a išiel. Podotkol, že vo vzťahu k týraniu nebol zatiaľ vypočutý. Ďalej dal do pozornosti, že mal. A. čaká zápis do základnej školy, čo je sporným bodom medzi ním a matkou. Hoci chápe jej potrebu načas sa odsťahovať, mal za to, že matka by mala byť samostatná a sama si život zariadiť, zabezpečiť si bývanie v E., kde má aj svojho zamestnávateľa umožňujúceho prácu z domu. Podľa neho pre ďalší zdravý psychický vývoj maloletého by bolo dobré, keby navštevoval základnú školu v E., kde je zvyknutý a má svojich priateľom, známych, starých rodičov. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolanie matky bolo zamietnuté.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( v spojení s ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa ust. zmenil konštatujúc dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia o osobnej starostlivosti o mal. dieťa.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a vychádzajúc z jeho obsahu dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o návrhu rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z dovtedy vykonaného dokazovania a podkladov, ktoré mal k dispozícii, pričom dospel k (vtedy) správnemu záveru, podľa ktorého dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzané rodičmi v ich návrhoch bez ďalšieho neodôvodňovali potrebu zverenia mal. dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti matky, resp. do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko v tom čase rodičia žili v spoločnej domácnosti a spoločne aj zabezpečovali starostlivosť o maloletého. Avšak od rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo podľa názoru odvolacieho súdu k takej zmene pomerov na strane účastníkov konania, ktorá nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne osobnej starostlivosti o dieťa odôvodňuje.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe návrhu matky sa na prvostupňovom súde pod sp. zn. vedie konanie o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Pojednávanie v danej veci nariadené nebolo, rodičia sa zúčastnili jedného stretnutia na RPPS, ako aj informatívneho stretnutia rodičov v rámci multidisciplinárneho prístupu v rodinnoprávnej agende, z ktorej boli rodičia vyradení vzhľadom k tomu, že medzi nimi došlo k vyhroteniu konfliktu. Rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu dosiaľ neboli (ani dočasne) upravené.

8. Napriek skutočnosti, že nie je ohrozený život ani zdravie maloletého a je o neho postarané, považoval odvolací súd za nutné upraviť osobnú starostlivosť o neho formou neodkladného opatrenia. Na základe dosiaľ vykonaného dokazovania, a to najmä s poukazom na podania rodičov nasledujúce po podanom odvolaní matky proti napadnutému rozhodnutiu, dospel odvolací súd k záveru, podľa ktorého rodičia, ktorí už nežijú v spoločnej domácnosti, sa na úprave práv a povinností k maloletého nevedia dohodnúť. Konflikty medzi rodičmi eskalujú, pričom ich svedkom je maloletý, preto je dočasná úprava najmä v jeho záujme. Súčasne sa zabezpečí právna istota, stabilizácia vzťahov a vymedzenie jasných pravidiel. Odvolací súd taktiež prihliadol na možné predĺženie rozvodového konania z dôvodu, že rodičovský konflikt je vyostrený a komunikácia rodičov je problematická/nefunkčná.

9. Pokiaľ odvolací súd pristúpil k nariadeniu výlučnej starostlivosti otca, vychádzal z dosiaľ osvedčených skutočností, a to najmä z okolnosti, že matka sa presťahovala do obce Ludanice, kde býva jej matka, pričom túto okolnosť plánovala vopred a aj ju avizovala. Vzhľadom k uvedenému nariadenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie je podľa odvolacieho súdu vhodné, nakoľko ich aktuálne bydliská sú príliš vzdialené, pričom maloletý navštevuje predškolskú dochádzku, ktorá je povinná. Prihliadol tiež k tomu, že zatiaľ boli prešetrené pomery v domácnosti zo strany kolízneho opatrovníka len v byte, kde býva otec. Ďalej odvolací súd vzal do úvahy vyjadrenie maloletého, ktorý kolíznemu opatrovníkovi počas prešetrenia pomerov uviedol, že má rád oboch rodičov a s nimi by chcel aj žiť, pričom si však nechce baliť veci a sťahovať sa a chce ostať vo svojom doterajšom bydlisku. Odvolací súd majúc za to, že aktuálne je potrebné stabilizovať výchovné prostredie maloletého a ponechať mu domov, na ktorý je zvyknutý, prihliadnuc aj k ním vyjadrenému názoru, maloletého dočasne zveril do starostlivosti otca. Odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že otec dokáže zabezpečiť starostlivosť o dieťa, a to vrátane stravovania zodpovedajúceho diagnóze maloletého (intolerancia laktózy). Podľa názoru odvolacieho súdu úprava osobnej starostlivosti bude minimalizovať ďalšiu traumatizáciu maloletého prebiehajúcim rozvodovým konaním a vzájomnými konfliktmi medzi rodičmi. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že nemal osvedčené ohrozenie maloletého niektorým z rodičov, nakoľko tak samovražedné sklony matky ako ani týranie zo strany otca neboli zatiaľ nijakým spôsobom osvedčené. Okrem toho, z vyjadrenia otca vyplýva, že si rodičia aktuálne maloletého v starostlivosti striedajú, čo by sa podľa názoru odvolacieho súdu v prípade skutočnej hrozby pre maloletého nedialo.

10. Vzhľadom k tomu, že došlo k úprave osobnej starostlivosti, bolo namieste upraviť aj styk s tým rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené, t. j. s matkou. Aj pri úprave styku odvolací súd musel prihliadnuť na povinnú predškolskú dochádzku maloletého a vzdialenosť bydlísk medzi rodičmi, keď nie je predpoklad využívania stretávania počas pracovných dní. Rozsah styku preto upravil tak, ako navrhovala matka pre prípad, keď by jej dieťa bolo zverené, t. j. každý druhý víkend. Prihliadol aj k tomu, že matka cestuje verejnou dopravou, preto si dieťa bude preberať v príslušný piatok (v párnom týždni) v mieste bydliska otca, avšak vzhľadom na časovú náročnosť a diskomfort spojený s cestovaním po ukončení stretnutia to bude otec, kto bude povinný si prevziať dieťa zo starostlivosti matky, a to v mieste jej aktuálneho pobytu. Tým budú rovnomerne rozložené vecné aj časové nároky spojené so stykom s maloletým na oboch rodičov. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že tento rozsah styku je stanovený ako minimálny a rodičia sa vždy môžu dohodnúť aj inak (nad tento rámec); odvolacím súdom stanovený rozsah možno hodnotiť len ako nevyhnutný.

11. Vo zvyšnej časti - ohľadne úpravy výživného, určenia trvalého bydliska dieťaťa a nariadenie pedagogickopsychologického poradenstva sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nie je naliehavá potreba tieto upraviť, a preto v tejto časti napadnuté uznesenie podľa potvrdil ako vecne správne. Odvolací súd konštatuje, že výživa maloletého je riadne zabezpečená a tým, že je dieťa zverené otcovi, doterajší trvalý pobyt v meste E. nie je dôvod meniť. Podľa názoru odvolacieho súdu služby RPPS na úrade práce môžu rodičia využiť dobrovoľne v priebehu konania, prípadne, ak to súd prvej inštancie uzná za nevyhnutné/vhodné, môže v tomto smere nariadiť výchovné opatrenie vo veci samej. 12. Účinnosť tohto neodkladného opatrenia zanikne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode (čo do úpravy osobnej starostlivosti a styku s maloletým) v rámci konania o rozvod manželstva rodičov. Pokiaľ by však ktorýkoľvek z rodičov považoval za potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému aj na čas do rozvodu manželstva, nič im nebráni podať návrh na začatie takéhoto konania, v ktorom by sa vykonalo ďalšie (riadne) dokazovanie. O uvedenej možnosti odvolací súd pri súčasnej zmene napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie účastníkov konania v zmysle poučil, keď nepovažoval za nevyhnutné uložiť povinnosť podať návrh vo veci samej.

13. Odvolací súd zároveň rozhodol o trovách konania (vzhľadom na zmenu napadnutého uznesenia tak o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania), keď o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie síce rozhodol v rámci konania o rozvod manželstva, ide však o konanie, ktoré s rozvodom manželstva a úpravou rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva nesúvisí. Odvolací súd preto podľa , v spojení s a rozhodol o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keď nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by odôvodňovali postup podľa .

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).