Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-59-2023.pdf
PDF · 108.62 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/59/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. D. proti žalovanej: E. F. B., G. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XX, D. D., právne zastúpená Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., so sídlom Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, IČO: 47 253 011, o zaplatenie 1.884,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/22/2022 zo dňa 06. decembra 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 1.884,- EUR s príslušenstvom na tom základe, že žalovaná si mala zakúpiť tovar od spoločnosti A.D.P.U. s.r.o. Banská Bystrica, ktorý bol vyfakturovaný faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 10.2.2020, pričom záväzok bol splatný 10.5.2020. Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil postupiteľ A.D.P.U. s.r.o. Banská Bystrica pohľadávku voči žalovanej na žalobcu dňa 15.5.2020. Právne nárok žalobcu okresný súd posúdil poukazom na ust. § 588 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov) ohľadne úpravy kúpnej zmluvy, ako aj poukazom na ust. § 628 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 a § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobu žalobcu zamietol s odôvodnením, že v konaní nepreukázal, že žalovaná uzatvorila so spoločnosťou A.D.P.U. s.r.o. kúpnu zmluvu na sedaciu súpravu, a pokiaľ bola vystavená faktúra na meno žalovanej spoločnosťou A.D.P.U. s.r.o., ktorá bola splatná dňa 10.5.2020, v konaní nebolo preukázané, že jej táto faktúra bola riadne doručená a z predmetnej faktúry nevyplýva, že by bola vystavená na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou a žalovanou. O trovách konania okresný súd rozhodol vzhľadom na úspech žalovanej v zmysle § 255 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok).
2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Podľa názoru žalobcu, rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a došlo k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý proces. Namietol najmä, že súd porušil procesné podmienky konania vo veci tak, že nedoručil vyjadrenie žalovanej žalobcovi do vlastných rúk a neumožnil žalobcovi vyjadriť sa v stanovenej lehote určenej súdom, kde mohol žalobca uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Taktiež poukázal na to, že súd na pojednávaní dňa 3. novembra 2022 neprijal uznesenie o ukončení dokazovania, ale len oznámil, že odročuje pojednávanie na deň 6.12.2022 výlučne za účelom vyhlásenia rozsudku. V zmysle zvukového záznamu zo dňa 6.12.2022 bol súdom vyhlásený rozsudok, avšak v priebehu pojednávania nebolo súdom prijaté uznesenie o skončení
dokazovania, čo je porušením práv vychádzajúcich z CSP, ako aj článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Okresný súd dostatočným spôsobom nezisťoval skutkový stav, prihliadol len na tvrdenia žalovanej, pričom poukazoval aj na ďalšie konania vedené medzi stranami konania, a to ohľadne podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, aby mu bol umožnený vstup do ich domu, alebo aspoň sa dostal k svojim osobným či iným veciam (konanie sp. zn. 16C/25/2021), ako aj poukázal na žalobu o zákaz priblíženia sa (konanie pod sp. zn. 17C/57/2021), ktorú podala žalovaná a ktorú stiahla v plnom rozsahu pred prvým pojednávaním späť, keďže vedela, že ide o čisto vymyslené a fabulované konanie z jej strany. Ďalej žalobca popisoval v odvolaní vzťah medzi ním a žalovanou, najmä ohľadne toho, že niekoľkokrát vyzýval žalovanú na vydanie motorových vozidiel, poukazoval na nezmyselné trestné oznámenia podávané žalovanou na žalobcu, nevydanie osobných a ďalších vecí žalobcu, pričom žalovaná mu nevydala ani len rodný list. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že žalovaná úmyselne uvádza svoje tvrdenia opakovane v každom jednom zo svojich vyjadrení, že „odkedy žalobca bol prepustený z väzby a odkedy sa dozvedel, že som podala návrh na rozvod nášho manželstva, čo bolo ešte v marci 2021, začal iniciovať mnoho súdnych konaní, v ktorých sa domáha svojich údajných nárokov“. Žalovaná tak nepravdivo informuje príslušný súd, a to tým, že už dňom prepustenia z väzby sa nemohol dostať do vlastnej domácnosti. Ďalej v odvolaní poukazoval na nadobúdanie vecí do spoločnej domácnosti, pričom ohľadne sedacej súpravy uviedol, že je zrejmé a že žalovaná to aj niekoľkokrát potvrdila, že uvedenú sedaciu súpravu bola ona osobne vybrať, a keďže žalovaná bola v tom čase majiteľom dvoch účtov a z nich sa sedacia súprava nezaplatila, bolo žalovanej jednoznačne známe, že za túto uhradil niekto iný, a pokiaľ ju bude chcieť užívať a mať ju za vlastnú, bude si ju musieť zaplatiť zo svojich účtov. Žalovaná niekoľkokrát vo svojich vyjadreniach si odporuje, keď na jednej strane vyhlasuje, že do momentu doručenia listín nemala vedomosť o dlhu, no žalobcom predložené dôkazy preukazujú, že žalovanej sa do dispozície tieto dostali počnúc novembrom 2019, pri objednávaní sedacej súpravy a taktiež pri prevzatí sedacej súpravy. Žalovanej musí byť zrejmé chápanie užívania cudzej veci, ako užívanie bez právneho titulu. Žalobca tiež poukázal na to, že súd mal vykonať dôkaz navrhnutý ním, ktorý sa vyznačoval určitou významnou silou, a to tým, že jeho vykonaním by sa preukázala vôľa žalovanej uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalovaná si bola aj vedomá tohto úkonu, čo potvrdila žalobcovi, že má záväzok vyplývajúci z otvorenej pohľadávky a predmetnú sedaciu súpravu uhradí žalobcovi v náhradnom termíne. Súd v odôvodnení rozsudku pod bodom 33. zamietol návrh dôkazu s tým, že tento žalobca neuplatnil včas a zároveň nepreukázal, prečo tieto dôkazy nenavrhol už s podaním žaloby, s čím sa žalobca nemôže stotožniť. Na základe uvedených skutočností navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť v plnom rozsahu alebo zmeniť a žalobe vyhovieť. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 100 %. S odvolaním žalobca predložil aj ďalšie prílohy, a to kúpnu zmluvu na osobné motorové vozidlá I. a J. J. + technické preukazy a doručovanie faktúry e-mailom.
3. Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu uviedla, že v odvolaní žalobca opisuje mnohé skutočnosti, ktoré nie sú predmetom konania. K veci samej uviedla, že pokiaľ žalobca na pojednávaní uviedol, že sedaciu súpravu zaplatil priamo do pokladne firmy dňa 5.1.2022, žalobca mal uhradiť spoločnosti A.D.P.U. s.r.o. jej údajnú pohľadávku až v čase, keď už žalobca evidoval aj iné údajné pohľadávky, čo je objektívne zistiteľná skutočnosť z iných súdnych konaní. Žalobca aj žalovaná mali zrušené BSM už od roku 2008 a konanie žalobcu vyvoláva predstavu, že to robí s jediným cieľom – vytiahnuť z nej čo najviac finančných prostriedkov. Čo sa týka samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky, podľa názoru žalovanej ide o simulovaný právny úkon vzhľadom na to, že je zo dňa 15.5.2020. Žalovaná neuzatvorila žiadnu kúpnu zmluvu na sedačku so spoločnosťou A.D.P.U. s.r.o. a nedošlo ani len k akceptácii návrhu kúpnej zmluvy s touto spoločnosťou. Uvedené nebolo preukázané ani v konaní pred okresným súdom a žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Čo sa týka namietaného postupu súdu ohľadne neprijatia, resp. nevyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, žalovaná poukázala na to, že pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 3.11.2022, kde žalobca sa vyjadril k dokazovaniu a predniesol záverečnú reč. Následne súd odročil pojednávanie na deň 6.12.2022, ktorého sa žalobca nezúčastnil, preto súd konal v jeho neprítomnosti. Pokiaľ aj súd prvej inštancie nevyhlásil dokazovanie za skončené a následne vo veci meritórne rozhodol, v zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 8Cdo/98/2017 zo dňa 28.3.2018, má to za následok, že strany konania môžu predložiť alebo označiť ďalšie dôkazy v rámci odvolacieho konania, čo aj žalobca urobil.
4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej v podaní zo dňa 13.3.2022 sa pridŕžal všetkých skutočností, ktoré uviedol v odvolacom konaní, opätovne poprel tvrdenia žalovanej, pričom uviedol, že nijakým spôsobom nemohol tušiť, že žalovaná bude mať záujem užívať cudziu vec bez právneho titulu. Na základe skutočností, ako aj z potvrdenia žalovanej, že vlastníkom sedačky je žalobca a potvrdením,
že sedačku žalobcovi žalovaná vráti, vydá po jej vyčistení, poprípade ju odpredá a finančný výnos z tohto predaja odovzdá žalobcovi, žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil, alternatívne rozhodol sám a priznal žalobcovi žalovanú istinu.
5. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 6.4.2023 zotrvala na ústnych prednesoch, ako aj písomných podaniach a navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil, vo veci správne rozhodol, rozhodnutie je riadne odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia nie je dôvodná. Okresný súd zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Jeho úvahy vychádzajú zo skutkových okolností, sú logické, legitímne a právne akceptovateľné. Okresný súd náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd s týmto posúdením súhlasí a s prihliadnutím na obsah spisu hodnotí postup okresného súdu ako správny a zákonný. Vzhľadom na to, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov, so zdôraznením ďalších dôvodov vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd sa v odôvodnení rozsudku dôsledne zaoberal námietkami, ktoré opakovane aj v odvolacom konaní namieta žalobca. Nie je preto úlohou odvolacieho súdu a ani účelné tieto opakovane uvádzať. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom okresného súdu vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. V tomto zmysle, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
9. Žalobca v odvolaní najmä namietal, že okresný súd porušil procesné podmienky konania vo veci, a to tak, že nedoručil vyjadrenie žalovanej žalobcovi do vlastných rúk a neumožnil žalobcovi vyjadrovať sa v stanovenej lehote určenej súdom, kde mohol žalobca uviesť ďalšie skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Toto tvrdenie žalobcu však nie je pravdivé. Odpor proti platobnému rozkazu vydaného okresným súdom v upomínacom konaní pod sp. zn. 38Up/17/2022 zo dňa 21. januára 2022, ktorý podala žalovaná, bol s výzvou na vyjadrenie sa k odporu doručený žalobcovi 15.3.2022. Vyjadrenie žalovanej zo dňa 7.4.2022 bolo žalobcovi doručené, s predvolaním na pojednávanie na deň 3.11.2022, dňa 24.8.2022. Ďalšie písomné vyjadrenia v konaní zo strany žalovanej podané neboli, a tak nie je zrejmé, ktoré vyjadrenie žalovanej žalobcovi nebolo doručené do vlastných rúk a nebolo mu umožnené vyjadriť sa v stanovenej lehote určenej súdom, čo samotný žalobca v odvolaní ani nekonkretizoval. Túto odvolaciu námietku žalobcu preto odvolací súd nemôže považovať za dôvodnú.
10. Podľa Čl. 9 CSP, strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.
11. Okresný súd tak neporušil Čl. 9 CSP týkajúci sa práv strán sporu oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany.
12. Žalobca v odvolaní tiež namietol, že okresný súd na pojednávaní dňa 3.11.2022 neprijal uznesenie o ukončení dokazovania a zo zvukového záznamu zo dňa 6.12.2022, na ktorom pojednávaní bol vyhlásený rozsudok taktiež súdom nebolo prijaté uznesenie o ukončení dokazovania, čo je porušením práv žalobcu.
13. Podľa § 182 CSP, ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.
14. Na pojednávaní dňa 3.12.2022 boli strany konania vyzvané v zmysle § 182 na záverečné reči, v rámci ktorých sa vyjadril žalobca, ako aj právna zástupkyňa za žalovanú. Následne bolo pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 6.12.2022. Z písomného vyhotovenia zápisnice o pojednávaní zo dňa 6.12.2022 vyplýva, že rozsudok bol vyhlásený v neprítomnosti žalobcu a žalovanej, za prítomnosti právnej zástupkyne žalovanej. V zápisnici pred vyhlásením rozsudku je síce písomne zaznamenané uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené, avšak odvolací súd zo zvukovej nahrávky pojednávania zistil, že uvedené uznesenie o skončení dokazovania reálne vyhlásené nebolo.
15. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 6.12.2022 nevyhlásil uznesenie o skončení dokazovania, čo skutočne aj bolo preukázané (napriek tomu, že v písomnom vyhotovení zápisnice o pojednávaní zo dňa 6.12.2022 uvedené uznesenie o skončení dokazovania je zaznamenané).
16. Citované ust. § 182 CSP ukladá konajúcemu súdu povinnosť vyhlásiť uznesenie o skončení dokazovania stranám sporu prítomným na pojednávaní. Ide však o uznesenie procesného charakteru. O skončení dokazovania rozhoduje súd prvej inštancie uznesením, ktoré verejne vyhlási a proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Súčasne ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, a teda súd ním nie je viazaný (§ 237 ods. 2 CSP). Skončenie konania je v rámci zákonnej koncentrácie konania ohraničujúci moment, do kedy môžu strany uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (§ 154 CSP), pokiaľ nedošlo k obmedzeniu ich uplatniteľnosti už skôr pri sudcovskej koncentrácii konania. Nevyhlásenie uznesenia o skončení dokazovania však nespôsobuje porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle odvolacieho dôvodu § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Nevyhlásenie uznesenia o skončení dokazovania má len ten procesný následok, že strany konania môžu predložiť alebo označiť aj ďalšie dôkazy až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, avšak v súlade so zásadou koncentrácie konania. Odvolací súd preto považuje námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nevyhlásil uznesenie o skončení dokazovania na pojednávaní, za nedôvodnú (pozri aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/98/2017).
17. Odvolací súd sa nezaoberal tvrdeniami žalobcu v odvolaní, ktoré nesúviseli s vecou samou, ale ktorými žalobca poukazoval na osobný vzťah medzi ním a žalovanou (o priebehu manželstva, narodení dieťaťa, nájdení si iného partnera žalovanou, nemožnosťou žalovaného dostať sa k svojim osobným veciam, inými konaniami riešiacimi vstup do domu, zákaz priblíženia, o ziskuchtivosti žalovanej, ohľadne nevydania majetku žalobcovi, trestných oznámeniach žalovanej, nevydaní osobných a iných vecí žalobcovi, hypotekárnom úvere, stavbou domu, rozvodom manželstva, zrušením BSM a podobne).
18. Vo vzťahu k samotnému nároku žalobcu uplatneného žalobou odvolací súd poukazuje na správnosť rozhodnutia okresného súdu. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že kúpnu zmluvu na sedaciu súpravu, ktorej zaplatenia ceny sa žalobca domáha z dôvodu, že ju užíva žalovaná v rodinnom dome (sedacia súprava Walees-Sk), so spoločnosťou KIKA uzatvorila spoločnosť A.D.P.U. s.r.o. Banská Bystrica, ktorá aj vykonala úhradu kúpnej ceny a ktorá bola hradená firemnou platobnou kartou. Následne žalobca tvrdil, že za sedaciu súpravu uhradil priamo hotovosť do pokladne firmy 5.1.2022. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 10.2.2020 bola spoločnosťou A.D.P.U. s.r.o. Banská Bystrica vyfakturovaná dodávka sedacej súpravy, doprava a montáž v celkovej sume 1.884,- EUR žalovanej E. K. F. B..
19. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie o veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
20. Pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaná uzatvorila so spoločnosťou A.D.P.U. s.r.o. Banská Bystrica kúpnu zmluvu na sedaciu súpravu a pokiaľ bola faktúra na meno žalovanej vystavená spoločnosťou A.D.P.U. s.r.o. Banská Bystrica len jednostranne a z tejto faktúry nevyplýva, že by bola riadne a včas doručená žalovanej, správne okresný súd konštatoval, že žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. V konaní ani nebolo preukázané, že by žalovaná jednala so spoločnosťou A.D.P.U. s.r.o. Banská Bystrica o predaji sedacej súpravy a nebolo ani preukázané na základe akej skutočnosti spoločnosť vystavila faktúru na meno žalovanej. Neunesenie dôkazného bremena má za následok zamietnutie žaloby. V tejto súvislosti nemá právny význam ani tvrdenie žalobcu o tom, že
žalovanej k účtom vedeným vo L., a. s. a v M., N. neboli vydané žiadne platobné karty a že ak si chcela niečo so žalobcom zadovážiť do spoločnej domácnosti, nemala to ako uhradiť priamo v predajni svojou kartou. Ani takéto tvrdenie nespochybňuje tú skutočnosť, že pokiaľ sedacia súprava bola zakúpená spoločnosťou A.D.P.U. s.r.o. Banská Bystrica, zaplatená prostr. platobnej karty tejto spoločnosti, a pokiaľ uvedená spoločnosť neodpredala uvedenú sedaciu súpravu žalovanej (čo tvrdí žalobca len na základe faktúry vystavenej spoločnosťou), neexistuje právny dôvod na vymáhane kúpnej ceny od žalovanej. Súdu prvej inštancie, ako ani odvolaciemu súdu však nepatrí právo riešiť prípadný iný nárok uvedenej spoločnosti k danej veci.
21. Žalobca, ako strana, ktorá podávala žalobu a domáhala sa od žalovanej finančného nároku je tým subjektom, ktorý je povinný uniesť dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a pokiaľ žalobca neunesie dôkazné bremeno, a to aj na základe stavu dôkaznej núdze, nesie zodpovednosť za výsledok sporu a v takom prípade za zamietnutie žaloby. Žalobca je totiž tým subjektom, ktorý je povinný pripojiť k žalobe dôkazy preukazujúce jeho nárok.
22. Žalobca v odvolaní v závere namietol aj tú skutočnosť, že okresný súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom.
23. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, pričom civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj vykonávaní dôkazov. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, pričom súd musí dbať o to, aby boli vykonané tie dôkazy, ktoré majú potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranou konania. Súd oboznámi účastníkov s tým, ktoré dôkazy bude vykonávať a ktoré nie, a to po zvážení, či súvisia s vecou a preukazujú určitý skutkový stav dôležitý pre rozhodnutie, alebo nie. Pokiaľ okresný súd nevykoná dôkazy, je povinný to náležite odôvodniť. Okresný súd v tejto súvislosti zamietol výsluch svedkov, ktorých navrhol žalobca, čo aj riadne odôvodnil. Ani odvolací súd nemá dôvod pochybovať o tom, že uvedené navrhované dôkazy zo strany žalobcu by nepreukazovali skutkový stav dôležitý pre vecné rozhodnutie súdu. V tejto súvislosti je dôležitá aj koncentračná zásada konania, z ktorej vyplýva, že dôkazy, ktoré je možné predložiť už spolu so žalobou, by nemali byť predkladané v priebehu konania, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní a nehospodárnosti konania. Ani túto odvolaciu námietku odvolací súd preto nepovažoval za dôvodnú. Rovnako sa odvolací súd nezaoberal ďalšími dôkazmi žalobcu predkladanými v odvolacom konaní, ktorými sú: kúpna zmluva na motorové vozidlá I. a J. J. + technické preukazy, ako aj preukazovanie doručovaní faktúry e-mailom, vzhľadom na to, že šlo by o novoty v odvolacom konaní, ktoré v zmysle § 366 CSP v odvolaní nemožno použiť.
24. Vzhľadom na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny, a to aj v závislom výroku o trovách konania.
25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že priznal žalovanej, ako v odvolacom konaní úspešnej strane, nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, ako neúspešnej strane, v plnom rozsahu.
26. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.