Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_6Co-42-2019.pdf
PDF · 89.51 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/42/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu : Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanej: I. F. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom Š. XX/X, R. - R.B., o zaplatenie 746,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice- okolie zo dňa 15. októbra 2018 sp. zn. 7C/1148/2015
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 15. októbra 2018 č.k. 7C/1148/2015-79 v napadnutej časti zaväzujúceho výroku, v ktorej súd uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 746,91 € od 4.6.2012 do 4.10.2018 a zo sumy 246,91 € od 5.10.2018 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 15. októbra 2018 č.k. 7C/1148/2015-79 konanie do výšky 500 eur zastavil (výrok I.), žalovanej uložil povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 246,91 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 746,91 eur od 4.6.2012 do 4.10.2018, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 246,91 eur od 5.10.2018 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100 eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 20. dňa v mesiaci pod následkami straty výhod splátok (výrok II.) a žalovanej uložil povinnosť uhradiť žalobcovi 100 % trov konania (výrok III.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca (predtým právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s.) domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 746,91 € s príslušenstvom s odôvodnením, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvoril dňa 4.12.2011 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala splácať pôžičku v pravidelných splátkach po 26,01 € s počtom splátok 36 a celková suma pôžičky činila 910,08 €. Žalovaná do dňa podania žaloby neuhradila žiadnu sumu. Pretože žalovaná porušila svoje povinnosti, žalobca ju dňa 25.5.2012 vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo.
3. V priebehu konania súd prvej inštancie pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. (toho času Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154 ).
4. Konanie o zaplatenie sumy 500 € súd prvej inštancie zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby v tejto časti, pretože žalovaná uvedenú sumu uhradila žalobcovi po podaní žaloby.
5. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53a ods. 3, § 54 ods. 2 OZ, spolu s § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spolu s § 3 ods. 1 a § 39 OZ. Súd mal z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola platne uzavretá zmluva o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 04.12.2011, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá suma 910,08 eura pri celkovej sume pôžičky 936,36 eura, ktorú sa zaviazala vrátiť formou pravidelných 36-tich mesačných splátok v sume po 26,01 eura s ročnou úrokovou sadzbou 42,57 %, RPMN 42,57 % a priemernej RPMN vo výške 45,66 %. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy považoval predmetný zmluvný vzťah za spotrebiteľský. Konštatoval, že zároveň ide o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom k tomu, že žalobca poskytol žalovanej sumu 910,08 eura a žalovaná porušila platobnú disciplínu, súd zaviazal žalovanú na žalobcom uplatnenú sumu istiny 246,91 eura.
6. Aplikujúc ust. § 517 ods. 2 OZ, vzhľadom k tomu, že žalovaná bola s finančným plnením v omeškaní, súd priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania, ktoré boli v rozhodnom čase vo výške 9%, odo dňa 04.06.2012 až do zaplatenia. Výšku úrokov stanovil v zmysle ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 spolu s § 255 ods. 1 CSP.
8. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, a to v časti povinnosti zaplatiť úroky z omeškania a nahradiť žalobcovi trovy konania. S poukazom na už zaplatenú sumu 500 € uviedla, že je ochotná uhradiť zvyšných 246,91 €, avšak bez navýšenia súdnych trov a úrokov z omeškania. Ďalšie dôvody, pre ktoré by nemala uhrádzať úroky z omeškania a trovy konania neuviedla. Namietala iba nesprávnosť v odôvodnení rozsudku, pokiaľ súd konštatoval, že sa nezúčastnila pojednávania a svoju neúčasť neospravedlnila, v ktorej súvislosti poukázala na svoje písomne podanie zo dňa 10.10.2018. Ďalej uviedla, že predžalobná upomienka jej nebola doručená.
9. K podanému odvolaniu sa žalobca nevyjadril.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.
11. Rozsudok je v napadnutej časti výroku (o povinnosti žalovanej zaplatiť spolu s istinou aj úrok z omeškania a nahradiť žalobcovi trovy konania) vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18. februára 2020 o 10.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 12.2.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.
13. Žalovaná uplatnila (vychádzajúc z obsahu odvolania) odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
14. K jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným žalovanou odvolací súd uvádza nasledovné:
15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
16. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).
17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
18. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody neboli naplnené.
19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
20. Odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
21. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval.
22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého odvolací súd uvádza nasledovné:
23. Predmetom odvolania (teda ani predmetom odvolacieho prieskumu) nebol výrok, ktorým súd zastavil konanie o zaplatenie sumy 500 € (v dôsledku späťvzatia žaloby v tejto časti) ani tá časť vyhovujúceho výroku, ktorým súd prvej inštancie žalovanú zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi istinu 246,91 €.
24. Odvolaním žalovaná napadla iba tú časť vyhovujúceho výroku, ktorým ju súd zaviazal zaplatiť úrok z omeškania a výrok o trovách konania.
25. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne dôvody, na základe ktorých sa domáha zmeny napadnutého rozhodnutia tak, aby jej nebola uložená povinnosť platiť úroky z omeškania.
26. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 OZ).
27. Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, a to ich doplnenie novými právami a povinnosťami bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie.
28. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná si svoje povinnosti neplnila a bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu. S poukazom na uvedené žalobcovi vznikol popri nároku na plnenie istiny aj nárok na úhradu zákonného úroku z omeškania a súd nemá možnosť nepriznať žalobcovi jeho úhradu.
29. Odvolací súd zároveň upriamuje pozornosť na podanie žalovanej zo dňa 10.10.2018, ktorým oznámila súdu, že uznáva v celom rozsahu žalobcom uplatnený nárok (uplatnený v konaní pred Okresným súdom Košice-okolie pod sp.zn. 7C/1148/2015 o zaplatenie 746,91 € s príslušenstvom). Zároveň oznámila, že uhradila sumu 500 € a navrhla, aby jej súd umožnil uhradiť dlh voči žalobcovi v
pravidelných mesačných splátkach po 100 € mesačne, nakoľko na takýchto splátkach sa dohodla so žalobcom. Ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom dňa 15.10.2018 z dôvodu plnenia pracovných povinností a navrhla, aby súd vo veci rozhodol bez jej účasti.
30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úrokov z omeškania ako vecne správny potvrdil.
31. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o trovách konania, pričom žalovaná v odvolaní neodôvodnila, prečo sa domnieva, že by jej nemala byť uložená povinnosť nahradiť žalobcovi, trovy konania. Odvolací súd dopĺňa, že nebolo možné aplikovať ani ust. § 257, nakoľko žalovaná v konaní nepreukázala žiadne skutočnosti (vrátane jej aktuálnych zárobkových a majetkových pomerov), ktoré by odôvodňovali aplikáciu tohto ustanovenia. Preto odvolací súd považoval výrok o náhrade trov konania, ktorým súd priznal žalobcovi (ako strane sporu, ktorá bola v konaní plne úspešná) náhradu trov konania v rozsahu 100%, za vecne správny.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods.1 CSP spolu s § 255 ods.1 CSP. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok by vznikol žalobcovi, ktorému však v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznal.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).