Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/117/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti žalovanému: P. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, o zaplatenie 1 643, 21 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. - 66 zo dňa 04. 09. 2018 v časti zamietnutia žaloby a trov konania, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. - 66 zo dňa 04. 09. 2018 v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Topoľčany napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 176,21 eura s príslušenstvom v splátkach po 20 eur mesačne (I. výrok). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (II. výrok). Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 44 % (III. výrok).

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 643,21 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne a zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne zo sumy 1 643,21 eura od 12. 03. 2015 do zaplatenia s tým, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 500 eur len s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 643,21 eura do zaplatenia z dôvodu, že so žalovaným dňa 28. 08. 2014 uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500074931, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1 500 eur a žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 36 mesačných splátkach po 53,25 eura. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok o viac ako tri mesiace, tak došlo k uplatneniu sankcie straty výhody splátok dňa 11. 03. 2015. Žalovaná suma predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené, pričom žalovaný celkovo uhradil 273,79 eura.

3. Žalovaný uviedol, že na základe úverovej zmluvy dostal iba 1 350 eur a okrem toho sa mu u zamestnávateľa vykonávajú zrážky zo mzdy, pričom je pravdou, že od žalobcu mal 3 úvery a zrážkami zo mzdy sa splácajú dva úvery. Pohľadávku by mohol zaplatiť len v splátkach po 20 eur mesačne, keďže sa stará o dve deti, pričom syn T. je ešte maloletý a po vykonaní exekučných zrážok zo mzdy mu zostane iba minimum peňazí.

4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie sumy 1 643,21 eura s príslušenstvom je dôvodná, i keď nie v celom rozsahu. Je nesporné,

že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorú je potrebné posudzovať nielen podľa , ale vzhľadom na to, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj podľa príslušných ustanovení o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Z obsahu uzavretej zmluvy vyplýva, že žalovanému bol schválený úver vo výške 1 500 eur s tým, že mal zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru v sume 50 eur a tento poplatok mu bol prakticky hneď zrazený žalobcom a na účet žalovaného bola zaslaná suma 1 450 eur. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať úver v 36 mesačných splátkach po 53,25 eura a zmluva obsahuje špecifikáciu jednotlivých splátok čo do výšky istiny a úroku, avšak zo zmluvy a oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyplýva, že žalovaný mal mesačne splácať nielen samotný úver, ale platiť aj splátky podľa dohody o poskytnutí služby spolu vo výške 36,40 eura, pričom zo strany žalobcu uvedená dohoda o poskytnutí služby predložená nebola, a preto súd nemohol preskúmať jej obsah a iba zo zmluvných dojednaní, ktoré by mali tvoriť prílohu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že podľa čl. l4 veriteľ poskytuje aj služby, ktoré sú doplnkové a dobrovoľné bez ich bližšej špecifikácie a tieto sú poskytované na základe uzavretia samostatnej dohody o ich poskytovaní, pričom výška odplaty sa riadi sadzobníkom poplatkov. Zo strany žalovaného bola podpísaná iba zmluva o spotrebiteľskom úvere a žiadna konkrétna dohoda o poskytnutí služieb, na základe ktorej by mal žalovaný platiť ďalšie splátky za tieto služby vo výške 36,40 eura zo strany žalobcu doložená nebola, a preto pokiaľ žalovaný mal uhrádzať splátky vo výške 89,65 eura, tak tieto boli stanovené bez toho, aby boli podložené dohodou o poskytnutí služby platne uzavretou so žalovaným. Na základe uvedeného sú potom v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedené údaje o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože pokiaľ mal žalovaný zaplatiť 36 mesačných splátok po 89,65 eura (žalovaný spočiatku splátky v tejto výške aj uhrádzal), tak spolu by celková čiastka, ktorú musí zaplatiť predstavovala sumu 3 227,40 eura, k čomu je potrebné pripočítať ešte poplatok za poskytnutie úveru v sume 50 eur a potom celková čiastka činí 3 277,40 eura, pričom v zmluve je celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vyčíslená na sumu 1 967 eur. V zmluve je síce vyčíslená aj odplata za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb na sumu 1 310,40 eura, avšak táto nie je zahrnutá do celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť a teda dlžník je zavádzajúcim a skutočnosti nezodpovedajúcim spôsobom informovaný o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť. Uvedený nedostatok má potom vplyv aj na výpočet celkovej výšky RPMN, pretože v zmluve je síce RPMN vypočítaná na 20,91 %, avšak v skutočnosti RPMN predstavuje 49,64 %, pretože podľa sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátané úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a ktoré sú veriteľovi známe a do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak spotrebiteľ musí navyše zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, pričom celkové náklady spotrebiteľa tvoria základ pri výpočte RPMN a teda pokiaľ žalobca do výpočtu RPMN nezahrnul aj náklady spojené s dohodou o poskytnutí služby, tak potom RPMN je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Tým, že žalobca nepredložil dohodu o poskytnutí služby a z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretie takejto dohody nevyplýva, pričom podľa zmluvy bol žalovaný zaviazaný platiť aj splátky podľa dohody o poskytnutí služby, ktoré žalobca do celkových nákladov a tým aj do výpočtu RPMN nezahrnul, neumožnil súdu preskúmať obsah tejto dohody a súd musel vychádzať iba z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vyhodnotiť spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov, keďže sú v ňom nesprávne uvedené údaje o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a o výške RPMN. V dôsledku toho je v zmluve aj nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je ďalší z dôvodov, pre ktorý sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1 500 eur a tento sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, tak povinnosťou žalovaného bolo vrátiť žalobcovi sumu 1 500 eur, pričom doposiaľ žalovaný splátkami zaplatil spolu sumu 273,79 eura a okrem toho mu hneď pri poskytnutí úveru bol zrazený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 50 eur a po zohľadnení týchto platieb celková suma, ktorú musí žalovaný ešte zaplatiť žalobcovi predstavuje 1 176,21 eura (1 500 eur - 50 eur - 273,79 eura = 1 176,21 eura). Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 176,21 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne tak, ako bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere ako sankcia v prípade omeškania dlžníka a s úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 1 176,21 eura od 12. 03. 2015 do zaplatenia v zmysle a nariadenia vlády SR č. , nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou pohľadávky po zosplatnení úveru a je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve a zároveň aj úroky z omeškania podľa . Výška sankcií spočívajúcich v úrokoch z omeškania a zmluvnej pokute bola stanovená podľa nariadenia vlády SR č.

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku s tým, že tieto sankcie spolu nesmú prevýšiť sumu 1 450 eur, ktorá bola na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zaslaná žalobcom na účet žalovaného už po odrátaní poplatku za poskytnutie úveru a teda v skutočnosti uvedená suma predstavuje výšku úveru, ktorý bol žalovanému reálne poskytnutý. Keďže žalobe bolo vyhovené iba do sumy 1 176,21 eura s príslušenstvom, tak vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na dôvody, pre ktoré považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť pohľadávku v splátkach po 20 eur mesačne, nakoľko žalovaný v súčasnej dobe nie je schopný zaplatiť ju v hotovosti, nakoľko sa stará o dve deti a po vykonaní exekučných zrážok mu zo mzdy zostane iba minimálna suma, z ktorej musí platiť náklady na domácnosť a na výživu deti.

5. Z právneho hľadiska súd posúdil vec podľa , , , , , , a , a o spotrebiteľských úveroch.

6. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa úspechu sporových strán v konaní, pričom žalobca mal úspech do výšky 72 % a žalovaný do výšky 28 % a teda čistý úspech žalobcu predstavuje 44 % (72 % - 28 %) a z toho dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 44 % s tým, že podľa ods. o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

7. Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia žaloby a trov konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. K nepredloženiu dohody o poskytovaní služieb uviedol, že samotná skutočnosť, že tento dokument nebol pri podaní žaloby osobitne predložený, automaticky neznamená, že veriteľ postupoval v rozpore so zákonom. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by ho súd vyzval na predloženie ďalších dôkazov, ktorých potreba sa neskôr v konaní ukázala ako smerodajná, a ktoré by mali rozhodný význam pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku a oprávnenosti podanej žaloby. Žalobca ďalej popieral, že by nezapočítanie odplaty za uzatvorenie dohôd o poskytovaní služieb malo spôsobiť nesprávnosť výpočtu RPMN, keďže do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Žalobca preto žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobe aj v tejto časti vyhovieť.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (

- ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach podaného odvolania (, ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vopred oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu ( ). Rozsudok bol vyhlásený dňa 18. 02. 2020.

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ).

13. Základom odvolania žalobcu bolo tvrdenie, že uzatvorenie dohody o poskytovaní služieb a následné platenie pravidelného mesačného poplatku bolo dobrovoľné, a preto je vylúčené, aby takáto odplata bola zahrnutá do celkových nákladov úveru a z tohto dôvodu je výpočet RPMN správny.

14. S týmto tvrdením žalobcu sa odvolací súd nestotožnil. Odhliadnuc od toho, že žalobca svoje tvrdenie ničím nedoložil a nepreukázal, aj podľa názoru odvolacieho súdu odplata podľa dohody o poskytovaní

služieb mala byť zahrnutá do celkových nákladov úveru, keďže priamo súvisela s úverom. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že predmetná odplata v sume 1 310,40 eura bola zahrnutá do oznámenia žalobcu zo dňa 28. 08. 2014 o schválení úveru.

15. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v časti závislého výroku o náhrade trov konania podľa , ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalovaný, mal by proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu nárok na ich náhradu odvolací súd nepriznal.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).