Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_30S-105-2018.pdf
PDF · 176.27 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/105/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Telefonec Corp., s. r. o., so sídlom Odborárov 551/16, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 431 371 (do 01.04.2019 pôvodné obchodné meno MobilPC, s.r.o., so sídlom Ulica Republiky 16, 010 01 Žilina, IČO: 36 331 371), právne zast.: advokátskou kanceláriou JUDr. Iva Pavlíková, advokát, so sídlom J. G. č. XX, XXX XX Q., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101066716/2018 zo dňa 30.05.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici č. 101066716/2018 zo dňa 30.05.2018 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 100454962/2018 zo dňa 27.02.2018 určil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) rozdiel dane 43 188,53 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016, nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní v sume 29 337,40 € nepriznal a vyrubil daň v sume 13 851,13 €. V odôvodnení správca dane uviedol, že u daňového subjektu vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100202243/2018 zo dňa 22.01.2018, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 26.01.2018. Rozhodnutím č. 100644301/2017 zo dňa 19.04.2017 bola daňová kontrola prerušená z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktorú správca dane vystavil dňa 09.01.2017. Správca dane oznámil daňovému subjektu, že 11.10.2017 pominuli prekážky, pre ktoré sa kontrola prerušila Oznámením č. 102212333/2017 zo dňa 19.10.2017. Daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie júl 2016 riadne daňové priznanie dňa 25.08.2016, v ktorom uviedol nadmerný odpočet vo výške 29 337,40 €. Na základe predložených dokladov správca dane zistil, že odpočítanie dane bolo daňovým subjektom v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2016 uplatnené aj na základe vystavených dodávateľských faktúr od spoločnosti DANLEN s.r.o., Janka Borodáča 20/3520, 071 01 Michalovce, IČO: 46 625 101, č. faktúr 2016081 až 2016085 zo dňa 07.07.2016, č. 2016088 až 2016090 zo dňa 12.07.2016, č. 2016092 až 2016100 zo dňa 15.07.2016, č. 2016102 až 2016111 zo dňa 21.07.2016, č. 2016115 až 2016122 zo dňa 25.07.2016, č. 2016123 až 2016130 zo dňa 26.07.2016 a č. 2016132 až 2016136 zo dňa 29.07.2016, základ dane spolu 215 942,66 €, daň spolu 43 188,53 €. Na základe dožiadania vo veci preverenia odberateľských faktúr Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce dňa 07.03.2017 oznámil, že daňový subjekt DANLEN s.r.o. má uvedené faktúry zaúčtované v účtovníctve spoločnosti, daň bola priznaná a odvedená v zdaňovacom období júl 2016. Konateľ spoločnosti
DANLEN s.r.o. Ing. Daniel Pirčák na ústnom pojednávaní uviedol, že sa zaoberá maloobchodnou a veľkoobchodnou činnosťou (väčšie množstvo tovaru) s mobilnými telefónmi a príslušenstvom k telefónom, svoju činnosť vykonáva na adrese Obchodná 4, Michalovce, kde má prenajaté miesto na predajný stánok. Spoločnosť DANLEN s.r.o. nakupovala tovar - mobilné telefóny prevažne od spoločnosti VERONA style, s.r.o. a predávala spoločnosti MobilPC, s.r.o. tak, ako sú uvedené na faktúrach. Všetky faktúry a dodacie listy za spoločnosť DANLEN s.r.o. vystavoval konateľ Ing. Pirčák, a taktiež realizoval úhrady za spoločnosť DANLEN s.r.o.. Obchody boli realizované na základe e- mailovej komunikácie, telefonicky, resp. SMS správami. Spoločnosť predáva tovar prostredníctvom e- shopu: www.pro-mobil.sk, objednávky vybavuje konateľ osobne. Faktúry boli vystavované na základe usmernenia ekonómky pani T., ktorá viedla v spoločnosti DANLEN s.r.o. účtovníctvo. Tovar bol dodávaný priamo konateľom spoločnosti DANLEN s.r.o. firemným vozidlom spoločnosti (Peugeot SW207 ŠPZ: MI-944CV) na predajnú odberateľa - MobilPC, s.r.o. do Žiliny, kde tovar prevzala pravdepodobne pracovníčka odberateľa v predajni. Preprava tovaru nebola fakturovaná odberateľovi MobilPC, s.r.o.. Správca dane na základe šetrenia zistil, že spoločnosť DANLEN s.r.o. ako dodávateľ tovaru, pri ktorom sa uplatňuje prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. h) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, mal povinnosť vystaviť faktúry s uvedením slovnej informácie „prenesenie daňovej povinnosti" v súlade s § 74 ods. 1 písm. k) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov. V tomto prípade dodávateľ DANLEN s.r.o. síce uviedol daň na faktúre, ale z dôvodu prenosu daňovej povinnosti - § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov nemala byť daň z pridanej hodnoty uplatnená dodávateľom. Kontrolovaný platiteľ spoločnosť MobilPC, s.r.o. si z faktúr vystavených dodávateľom uplatnil odpočítanie dane prostredníctvom daňového priznania k DPH, kde si sumu odpočítanej DPH nárokoval v riadku 23 a následne v riadku 21 daňového priznania ako uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov. Z dôvodu, že predmetný zdaniteľný obchod sa posudzuje ako plnenie, pri ktorom sa uplatňuje prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia, nevzniklo kontrolovanému platiteľovi právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, a preto príjemcovi - kontrolovanému platiteľovi MobilPC, s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane. Ďalej správca dane uviedol, že nakoľko spoločnosti DANLEN s.r.o. nevznikla daňová povinnosť, správca dane nepriznáva daňovému subjektu MobilPC právo na odpočítanie v zdaňovacom období august 2016 podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH z dodávateľských faktúr uvedených v tabuľke č. 1 a celkom neoprávnené odpočítanie dane má predstavovať sumu vo výške 44 188,53 €. Dňa 11.04.2017 bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100587021 s konateľom daňového subjektu MobilPC, s.r.o. Ing. Antonom Turianom, ktorý uviedol, že všetky dodané mobilné telefóny sú prijímané a evidované v skladovej evidencii podľa jedinečného IMEI (výrobné číslo). Nie je možné dvakrát nakúpiť prípadne predať ten istý mobilný telefón. Pri veľkoodberateľoch sa doprava telefónov rieši prostredníctvom služieb spoločnosti DHL Expres (letecky), DHL Standard (autom kuriérom) alebo osobným motorovým vozidlom. Nie je žiadna forma zmluvy medzi spoločnosťami DANLEN s.r.o. a MobilPC, s.r.o.. Nákup tovaru - mobilných telefónov sa realizuje na základe e-mailom (SMS) zaslanej ponuky zo strany DANLEN s.r.o.. Následne je zo spoločnosti DANLEN s.r.o. dovezený tovar - mobilné telefóny spolu s dokladom - faktúrou. Ohľadom dodávok tovaru v jeden deň, či boli predmety jednej e-mailovej komunikácie (SMS), či teda išlo o jednu objednávku, bolo skonštatované, že komunikácia prebiehala vo viacerých e-mailoch alebo SMS. Niektorý z modelov, ktoré boli nacenené, potom osobne doručil Ing. Daniel Pirčák, prípadne boli zaslané kuriérom UPS. Nikdy sa presne vopred nevedelo, či bude nejaký tovar vôbec doručený a nebolo ani známe presné množstvo tovaru. Takže sa ani nevytvárala presná objednávka, resp. objednávky. Každá faktúra bola skontrolovaná s dodaným tovarom a uhradená bezhotovostným platobným stykom na účet spoločnosti DANLEN s.r.o.. Na otázku, či môže vysvetliť, prečo jednotlivé dodávky telefónov (ktoré boli fakturované v jeden deň - 3 až 10 faktúr v jeden deň) fakturovali viacerými faktúrami, sa konateľ spoločnosti DANLEN s.r.o. Ing. Daniel Pirčák na ústnom pojednávaní dňa 11.04.2017 vyjadril, že bolo viac druhov telefónov, a takto fakturoval viacerými faktúrami. Na základe dodacích listov k jednotlivým faktúram vyhotovených spoločnosťou DANLEN s.r.o. bolo zistené, že mobilné telefóny boli dodávané naraz jedným vozidlom, ktorého vodičom bol konateľ spoločnosti DANLEN s.r.o., a tieto ním boli osobne odovzdané kupujúcemu. Podľa správcu dane, ak teda dodávateľ DANLEN s.r.o. dodal napríklad 07.07.2017 celé množstvo mobilných telefónov na základe jednej prepravy vykonanej do Žiliny a jedného prevzatia pracovníkov spoločnosti MobilPC, s.r.o., potom toto dodanie malo byť vyjadrené na jednej faktúre. Platiteľ dane v
predmetnom prípade objektívne nezdôvodnil, prečo na jedno konkrétne dodanie mobilných telefónov v konkrétny deň a hodinu vyhotovil viacero samostatných faktúr s uvedeným základom dane na faktúre v sume nižšej ako 5 000 €. Ak platiteľ dane prepravil v jeden deň celé dodané množstvo mobilných telefónov na predajňu odberateľa v Žiline, potom základ dane viažuci sa na toto dodanie je v sume vyššej ako 5 000 €. Táto skutočnosť mala byť aj na vyhotovenej faktúre za toto dodanie celého množstva mobilných telefónov uvedená tak, aby údaje na vyhotovenej faktúre objektívne zodpovedali dodávke, ktorá nastala. Tak, ako sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v prípade 3Sžf/24/2012, v prvom rade musí dôjsť k naplneniu materiálnej podstaty veci (k dodaniu tovaru) a až následne k vystaveniu faktúry. Ak platiteľ dane bezdôvodne na jedno dodanie mobilných telefónov v jeden deň spôsobom, že ich osobne dopravil z Michaloviec do Žiliny svojim motorovým vozidlom a fyzicky odovzdal zástupcovi spoločnosti MobilPC, s.r.o., vyhotovil viacero faktúr, potom sa vyhol uplatneniu ust. § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH a umožnil svojmu odberateľovi uplatnenie odpočítania dane aj napriek tomu, že daň uvedená na faktúre nie je odpočítateľnou daňou, ak sa mal uplatniť prenos daňovej povinnosti v zmysle citovaného ustanovenia. Ak si spoločnosť MobilPC, s.r.o. uplatnila odpočítanie dane, nekonala v súlade so zákonom o DPH, pretože jej muselo byť zrejmé, že dodanie mobilných telefónov na základe jednej dodávky vysoko prevyšuje základ dane 5 000 €. Vyhotovením viacerých faktúr na jedno dodanie tovaru sa dodávateľ vyhol uplatneniu prenosu daňovej povinnosti a takým postupom spôsobil riziko strát daňových príjmov. Ani samotný odberateľ MobilPC, s.r.o. neprijal nevyhnutné opatrenia na nápravu vyhotovených faktúr, na ktorých bola nedôvodne uvedená DPH a chýbala slovná informácia o prenose daňovej povinnosti. Podľa správcu dane predmetnou problematikou sa zaoberal Súdny dvor EÚ v rozhodnutí C-424/12 SC Fatorie SRL, v ktorom sa uvádza, že výkon práva na odpočítanie dane je obmedzený len na splatné dane, t. j. dane zodpovedajúce transakcii podliehajúcej DPH alebo zaplatené v rozsahu, v akom boli splatné (bod 39). V citovanom rozhodnutí Súdny dvor uviedol, že vzhľadom na to, že DPH, ktorú Fatorie zaplatila spoločnosti Megasal, nebola splatná, a táto platba nerešpektovala hmotnoprávnu požiadavku režimu prenesenia daňovej povinnosti, Fatorie si nemohla uplatniť právo na odpočítanie tejto DPH. Okrem toho, že sporná faktúra tým, že neobsahuje poznámku „prenesenie daňovej povinnosti", nezodpovedá formálnym požiadavkám stanoveným vnútroštátnou právnou úpravou, nebola dodržaná hmotnoprávna podmienka režimu prenesenia daňovej povinnosti (bod 37). S poukazom na prípady jednotlivých dodávok mobilných telefónov napríklad dňa 07.07.2016 (5 faktúr), 12.07.2016 (3 faktúry), 15.07.2016 (9 faktúr), 21.07.2016 (10 faktúr) alebo 25.07.2016 (8 faktúr), 26.07.2016 (8 faktúr), 29.07.2016 (5 faktúr) mal byť uplatnený prenos daňovej povinnosti na kupujúceho, na základe čoho je možné konštatovať, že daň uvedená na faktúrach nie je u kupujúceho MobilPC, s.r.o. odpočítateľnou daňou (nie je splatnou daňou, teda daňou zodpovedajúcou transakcii - dodaniu mobilných telefónov). Na základe dokladov a skutočností, zistených v rámci výkonu daňovej kontroly, zamestnanci správcu dane konštatujú, že daňový subjekt nesprávne aplikoval ustanovenia § 69 ods. 12 písm. h) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V zmysle platného ustanovenia je platiteľ povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie mobilných telefónov, ak základ dane vo faktúre za dodanie týchto je 5 000 € a viac. Nakoľko daňový subjekt MobilPC, s.r.o. prijal tovar, pri ktorom došlo k prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. h) na odberateľa, vznikla mu v zdaňovacom období júl 2016 povinnosť zaplatiť daň z faktúr uvedených v tabuľke č. 1 Protokolu z daňovej kontroly č. 100202243/2018 zo dňa 22.01.2018 nasledovne: Rozdiel základu dane v riadku 09: 215 942,66 €, rozdiel dane v riadku 10: 43 188,53 €. Platiteľ dane si uvedenú povinnosť v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2016 nesplnil, čím porušil ust. § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z titulu predpísania dane správcom dane, na základe vyššie uvedeného, kontrolovanému platiteľovi MobilPC, s.r.o. vzniká nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH, na základe ktorého platiteľ môže odpočítať daň, ak je ním uplatnená (v danom prípade správcom dane na základe tohto rozhodnutia), keďže bolo preukázané použitie predmetného tovaru na účely podnikania z tovarov, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH. Keďže daňový subjekt si uplatnil v podanom riadnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2016 nadmerný odpočet vo výške 29 337,40 €, po kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu správca dane skonštatoval, že daňový subjekt za zdaňovacie obdobie júl 2016 má vlastnú daňovú povinnosť vo výške 13 851,13 €, pričom na základe kontroly neuznal daňovému subjektu nadmerný odpočet vo výške 29 337,40 € a určil vlastnú daňovú povinnosť vo výške 13 851,13 €.
2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 101066716/2018 zo dňa 30.05.2018 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v celom rozsahu prevzal argumentáciu správcu dane s tým, že ak platiteľ dane - dodávateľ bezdôvodne na jedno dodanie mobilných telefónov v jeden deň, pričom ich osobne dopravil z Michaloviec do Žiliny svojim motorovým vozidlom a fyzicky
odovzdal zástupcovi spoločnosti MobilPC, s.r.o., a vyhotovil viacero faktúr, potom sa vyhol uplatneniu ust. § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH. V takom prípade odpočítanie dane aj napriek tomu, že daň je uvedená na faktúre, nie je možné, táto daň nie je odpočítateľnou daňou, pretože sa mal uplatniť prenos daňovej povinnosti v zmysle citovaného ustanovenia. Ak si odvolávajúci sa ako odberateľ uplatnil odpočítanie dane, nekonal v súlade so zákonom o DPH, pretože muselo byť zrejmé, že dodanie mobilných telefónov na základe jednej dodávky vysoko prevyšuje základ dane 5 000 €. Pre uplatnenie režimu prenosu daňovej povinnosti nepostačuje len samotný údaj o základe dane, ktorý nie je viac ako 5 000 €, uvedený na faktúre, ale dôležitý je skutočný základ dane viažuci sa na dodanie tovaru. Vyhotovením viacerých faktúr na jedno dodanie tovaru sa dodávateľ vyhol uplatneniu prenosu daňovej povinnosti a takýmto postupom spôsobil riziko strát daňových príjmov. Ani samotný odberateľ (odvolávajúci sa), neprijal nevyhnutné opatrenia na nápravu vyhotovených faktúr, na ktorých bola nedôvodne uvedená DPH a chýbala slovná informácia o prenose daňovej povinnosti. V predmetnom prípade ide o konanie, kedy sa platiteľ dane DANLEN, s.r.o. vyhol uplatneniu režimu prenosu daňovej povinnosti tým, že na jedno dodanie mobilných telefónov vyhotovil viacero faktúr so základom dane do 5 000 €, pričom svoje konanie objektívne nezdôvodnil. V danom prípade mal byť uplatnený prenos daňovej povinnosti na kupujúceho, na základe čoho je možné podľa žalovaného konštatovať, že daň uvedená na faktúrach nie je u kupujúceho (odvolávajúci sa) odpočítateľnou daňou. Nie je splatnou daňou, teda daňou zodpovedajúcou predmetnej transakcii - dodaniu mobilných telefónov. Odvolávajúci sa nesprávne aplikoval ust. § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH, v zmysle ktorého je platiteľ - kupujúci povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie mobilných telefónov, ak základ dane vo faktúre za dodanie týchto je 5 000 € a viac. Pokiaľ odvolávajúci sa namietal, že v obchode je bežná prax, ak dodávateľ fakturuje viac dodávok v jeden deň, že spoločnosť MobilPC, s.r.o. kontroluje, či každá faktúra má všetky potrebné náležitosti v zmysle § 71 zákona o DPH a či dodávka je v súlade s objednávkou a dodacím listom, pričom takýmto spôsobom dostával tovar aj od tých najrenomovanejších obchodov na trhu, obchod - hey.sk spoločnosť Elektrosped, a.s., obchod NAY elektrodom spoločnosť NAY a.s., mall.sk - spoločnosť Internet Mall Slovakia, s.r.o., obchod edigital.sk spoločnosť Extreme Digital Zrt. a medzi týchto dodávateľov patrí i spoločnosť DANLEN s.r.o., pričom títo dodávatelia na európskom trhu s tovarom postupujú v zmysle platných smerníc EÚ, ako i zákonov platných v krajinách pôsobenia, keď odvolávajúci sa tento postup považuje za bežný, nemá žiadny dôvod podozrievať z niečoho dodávateľov, ako aj nemá dôvod meniť správanie sa dodávateľa v rámci obchodných prípadov, kde dodávatelia dodávajú tovar samostatnými faktúrami a dodávkami v jeden deň, z ktorých dôvodov vylučuje pochybenie zákona zo strany spoločnosti MobilPC, s.r.o. Žilina, žalovaný len stručne uviedol, že odvolávajúci sa poukazuje a argumentuje konaním iných daňových subjektov pri dodaní mobilných telefónov. V predmetnom odvolacom konaní žalovaný preskúmava správcom dane určený rozdiel dane u spoločnosti MobilPC, s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2016, na základe podkladov ktoré sú súčasťou spisu, a teda neposudzuje správnosť uplatňovania daňového režimu u iných daňových subjektov. Podľa žalovaného je bezdôvodné poukazovanie odvolávajúceho sa na dodávky tovaru od maďarského dodávateľa, ktoré ako uvádza odvolávajúci sa, rovnako sú dodávané na základe viacerých faktúr v jeden deň, nakoľko v prípade intrakomunitárnych dodávok tovaru dochádza v SR u kupujúceho k nadobudnutiu tovaru, ktoré je predmetom DPH v SR. Zahraničné samozdanenie nie je viazaný na žiaden limit tak, ako je to pri tuzemskom samozdanení v prípade tovaru, ktorým sú mobilné telefóny. Podľa žalovaného skutkový stav bol správcom dane dostatočne zistený a výrok správcu dane dostatočne zdôvodnený. Odvolávajúci sa podľa žalovaného nepostupoval správne, keď neaplikoval na predmetné dodávky ust. § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH. Daň uvedená na dodávateľských faktúrach u odvolávajúceho sa nie je odpočítateľnou daňou podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Ak si odvolávajúci sa daň odpočítal, potom nekonal v súlade so zákonom o DPH. Podľa žalovaného uvedené potvrdzuje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-424/12 SC Fatorie SRL (malo dôjsť k prenosu daňovej povinnosti na odberateľa, pričom dodávateľ uviedol na faktúre DPH). Vzhľadom na to, že správca dane nespochybnil použitie predmetných mobilných telefónov na uskutočňovanie zdaniteľných obchodov odvolávajúceho sa, uznal mu nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH. Podľa žalovaného postup správcu dane bol správny, keď určil rozdiel dane z dôvodu, že odvolávajúci sa nepriznal DPH podľa § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH ako osoba povinná platiť daň.
3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. V žalobe žiadal zrušiť okrem vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie vydané Daňovým úradom Žilina č. 100454962/2018 zo dňa 27.02.2018 z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP. Žalobca namietal, že spoločnosť DANLEN s.r.o. dodávala tovar s DPH a túto aj riadne odvádzala, ako to vyplýva aj z odpovede dožiadaného Daňového úradu Košice. Žalobca teda DPH v tovare riadne zaplatil
dodávateľovi, a tento daň riadne odviedol. Pokiaľ boli teda viaceré dodávky v jeden deň a súčtom tieto presahovali 5 000 €, bolo by zavádzajúce uvádzať na faktúrach oznámenie o prenose dane v zmysle § 74 ods. 1 písm. k) zákona o DPH. Správca dane nikdy nespochybnil a ani nemohol spochybniť reálne dodanie tovaru spoločnosťou DANLEN s.r.o., nakoľko nielenže žalobca platil bezhotovostne na základe dodania tovaru a dodacieho listu spolu s vystavenou faktúrou, a tiež správcovi dane preukázal, ako ďalej naložil s tovarom, teda ako tento a komu predal, pričom tvrdenie žalobcu potvrdili aj odpovede na dožiadania č. 1664081/2016 Daňového úradu Bratislava, č. 12152/2017 portugalská finančná správa. Pokiaľ na dožiadanie č. 12153/2017 z poľskej daňovej správy neprišla uspokojivá odpoveď, mal správca dane dožiadanie opakovať. Podľa žalobcu správca dane si „prispôsobil" výklad ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, keď tvrdí, že žalobcom uplatnený odpočet nie je v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH odpočítateľnou daňou, čo potvrdzuje aj rozhodnutie ESD č. 424/12. Z ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, z ktorého žalobca citoval, vyplýva, že ak žalobca zakúpil tovar s daňou, má právo na jej odpočet, keďže sám je platiteľom DPH, a teda v prípade, že tento predá, následne mu vzniká daňová povinnosť odviesť z predaného tovaru DPH. Pokiaľ ide o citované rozhodnutie ESD č. 424/12, tento prípad je prípadom spoločnosti Megasal, ktorá vystavila faktúru, nechala si zaplatiť a následne neodviedla DPH v Rumunsku a vyhlásila na seba bankrot, toto rozhodnutie sa však vzťahuje na prípad spochybnenia samotného dodania tovaru. Rovnako i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 24/2012 hovorí o preukázaní reálnosti dodania tovaru alebo služby, aby tak mohlo dôjsť k uplatneniu vrátenia DPH. Žalobca však žalovanému riadne preukázal prevzatie tovaru a faktúry s dodacím listom, a tiež úhradu každej faktúry cez svoj účet. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že správca ani v jednom z rozhodnutí nespochybňuje reálnu dodávku tovaru a jeho zaplatenie, dokonca správca dane vykonal vyššie uvedené dožiadania v zmysle čl. 7 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, kde nebolo dodanie tovaru spochybnené. Namietal, že správca dane nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom v odvolaní zo dňa 18.03.2018 a ani sa nevysporiadal v odôvodnení, prečo tak neurobil. Žalobca pritom označil na strane 2 svojho odvolania obdobné dodávky, ktoré prijal, a tieto správcom dane neboli spochybnené (NAY, a.s., Elektrosped, a.s., Internet Mall Slovakia, s.r.o.). Žalobca tak okrem nesprávneho právneho posúdenia veci namieta tiež nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci na riadne posúdenie veci.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.01.2019. K žalobným námietkam uviedol rovnaké vyjadrenia ako v napadnutom rozhodnutí. Zopakoval, že v predmetnom prípade ide o konanie, kedy sa platiteľ dane DANLEN s.r.o. vyhol uplatneniu režimu prenosu daňovej povinnosti tým, že na jedno dodanie mobilných telefónov vyhotovil viacero faktúr so základom dane do 5 000 €, pričom svoje konanie objektívne nezdôvodnil. S poukazom na prípady jednotlivých dodávok mobilných telefónov mal byť uplatnený prenos daňovej povinnosti na kupujúceho, na základe čoho je možné podľa žalovaného konštatovať, že daň uvedená na faktúrach nie je u kupujúceho - žalobca odpočítateľnou daňou. Nie je splatnou daňou, teda daňou zodpovedajúcou predmetnej transakcii - dodaniu mobilných telefónov. Žalobca nesprávne aplikoval ust. § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH, v zmysle ktorého je platiteľ
- kupujúci, povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie mobilných telefónov, ak základ dane vo faktúre za dodanie týchto je 5 000 € a viac. Vzhľadom na to, že správca dane nespochybnil použitie predmetných mobilných telefónov na uskutočňovanie zdaniteľných obchodov žalobcu, uznal mu nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH. Poukazovanie žalobcu na to, že DPH zaplatil dodávateľovi, tovar reálne existoval a žalobcom bol ďalej predaný, nebolo správcom dane spochybňované, na prijaté závery správnych orgánov to však nemá vplyv. K námietke uvedenej v žalobe, že správca dane nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom a žalovaný sa s týmto ani v odvolaní nevysporiadal, žalovaný uviedol, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci (odvolacom konaní, resp. v súdnej žalobe) preskúmaval správcom dane určený rozdiel dane u spoločnosti MobilPC, s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2016, na základe podkladov, ktoré sú súčasťou spisu, a teda neposudzoval správnosť uplatňovania daňového režimu u iných daňových subjektov. Podľa žalovaného je bezdôvodné poukazovanie odvolávajúceho sa na dodávky tovaru od maďarského dodávateľa, ktoré ako uvádza žalobca, rovnako sú dodávané na základe viacerých faktúr v jeden deň. V prípade intrakomunitárnych dodávok tovaru dochádza v SR u kupujúceho k nadobudnutiu tovaru, ktoré je predmetom DPH v SR. Zahraničné samozdanenie nie je viazané na žiaden limit tak, ako je to pri tuzemskom samozdanení v prípade tovaru, ktorým sú mobilné telefóny. Podľa žalovaného postup správcu dane bol správny, keď určil rozdiel dane z dôvodu, že žalobca nepriznal DPH podľa § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH ako osoba povinná platiť daň. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol a nepriznal mu náhradu súdnych trov a trov vlastného právneho zastúpenia.
5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 30.05.2019, v ktorej v celom rozsahu zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe. Okrem toho, že poukázal na ust. § 8 ods. 1, § 69 ods. 1, 5, § 69 ods. 12 písm. h), § 72 ods. 1 písm. a), § 73 písm. a), § 72 ods. 5, § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH ako aj čl. 62, 63, 167 Smernice Rady 2006/112/ES, ktoré citoval, poukázal aj na rozsudok tretej komory Súdneho dvora EÚ z 31.01.2012 vo veci C-642/2011 v konaní Stroj trans EOOD proti Direktor na Direkcija, a to konkrétne citujúc výrok v plnom znení v bode 2 na strane 9 tohto rozhodnutia. Zdôraznil, že žalobca nemal žiadnu zákonnú možnosť zmeniť obsah faktúry v zmysle § 74 zákona o DPH. Žalobca vykonal zdaniteľné plnenie, a preto mu vznikol nárok na vrátenie DPH, a to v súlade s ust. § 69 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Ďalej zdôraznil, že zákon 222/2004 Z.z. nezakazuje plnenie rozdeliť na viacero kúpnych zmlúv a ani na viacero faktúr, rovnako tak ust. § 409 Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na spôsob prepravy (v jeden deň), keď tovar bol balený jednotlivo a k jednotlivým dodávkam boli vystavené aj jednotlivé faktúry v zmysle objednávok. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj ust. § 75 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., keď len ako fakultatívnu možnosť („môže") umožňuje platiteľovi dane a zdaniteľnej osobe vyhotoviť na viac samostatných dodaní tovarov alebo za viac platieb prijatých pred dodaním alebo s dodaním tovarov vyhotoviť tzv. súhrnnú faktúru, ktorá môže pokrývať najviac obdobie jedného mesiaca. Rovnako poukázal na Usmernenie Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica, Odbor daňovej a colnej metodiky za január 2014, kde sa v 2. odseku uvádza: „Podľa § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH platiteľ dane, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa dane, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení s licencovanou sieťou a fungujú na stanovených frekvenciách bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú iné využitie, ak základ dane vo faktúre za dodanie mobilných telefónov je 5 000 € a viac." Z vyššie uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že suma 5 000 € je rozhodujúca ako údaj na faktúre, nie ako údaj o jednotlivých zdaniteľných plneniach vykonávaných v príslušnom mesiaci a už vôbec nie je podstatné, v akých časových intervaloch boli dodania realizované. Je potrebné uviesť, že zaplatením dorubenej dane správcom dane žalobcom došlo k dvojitému zdaneniu toho istého tovaru na území SR a navyše výkonom daňovej kontroly na strane žalobcu ako aj na strane dodávateľa žalobcu došlo k naplneniu ustanovenia § 16 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, kedy tak žalobca ako aj dodávateľ žalobcu následkom už prebehnutej daňovej kontroly stratili právo podať dodatočné daňové priznanie, a teda vrátiť duplicitne zaplatenú daň. Správca dane sa jednoznačne neriadil ust. § 3 ods. 6 zákona o správe daní a ust. § 69 ods. 12 písm. h) zákona č. 222/2004 Z.z. nesprávnym výkladom rozšíril aj na prípady, ktoré inak zákon č. 222/2004 Z.z. neupravuje, teda vylúčil možnosť viacerých kúpnych zmlúv a viacerých zdaniteľných plnení. Pokiaľ žalovaný uvádza pojem daňový režim, tento pojem nie je definovaný ani v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní a ani v zákone č. 222/2004 Z.z. o DPH. Je nepochybné ale, že je to dodávateľ - predajca, ktorý si stanovuje cenu, spôsob a dátum dodania v dohodnutom rámci uzatvorenej kúpnej zmluvy, resp. viacerých kúpnych zmlúv (je absolútne nelogické žiadať kupujúceho, aby upozorňoval predajcu na spôsob fakturácie dodávaného tovaru, keď tento nemá žiadnu zákonnú povinnosť toto upozornenie akceptovať a meniť svoje obchodné zvyklosti, ktoré mu boli navyše doposiaľ správcom dane akceptované). V zmysle vyššie uvedeného sú podľa žalobcu napadnuté rozhodnutia nedôvodné, a tiež nezákonné, a preto žalobca trvá na petite svojej žaloby. Žalovaný v podstate neuviedol ani jednu odôvodnenú pochybnosť vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti DANLEN, s.r.o. a dokonca ani k jeho dodávateľovi spoločnosti VERONA style, s.r.o., kde videl riziko daňových strát. Spôsob internetových objednávok a dodávok je špecifický, a tento žalobca vo svojich výpovediach popísal. Žalovaný ani v jednom zo svojich žalobou napadnutých rozhodnutí neuviedol, kde, v ktorej časti obchodu by malo vzniknúť riziko nezaplatenia DPH. Nepochybne sa jednalo o viaceré kúpne zmluvy v súlade s § 409 Obchodného zákonníka. Podľa názoru žalobcu je preto rozhodnutie nepreskúmateľné, nedôvodné a nemá oporu v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Výklad zákona o DPH uvedený vo vyjadrení žalovaného ako aj v napadnutých rozhodnutiach je neprijateľný, obmedzujúci bežný obchodný styk a je aj v rozpore s vyššie uvedeným usmernením Finančného úradu SR. Zákon o správe daní a ani zákon o DPH neumožňujú rozširujúci výklad, nakoľko by tento bol v rozpore s ustanovením čl. 2 bod 2 Ústavy SR. Žalobca vykonal zdaniteľné plnenie, a preto mu vznikol nárok na vrátenie DPH, a to v súlade s ust. § 69 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
6. Žalovaný na repliku žalobcu nereagoval a dupliku nepodal.
7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, vec prejednal bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.
8. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že žaloba je dôvodná.
9. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 101066716/2018 zo dňa 30.05.2018, potvrdzujúce rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 100454962/2018 zo dňa 27.02.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov určil žalobcovi rozdiel v sume 43 188,53 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 29 337,40 € a súčasne mu vyrubil daň v sume 13 851,13 €, najmä z dôvodu neuznania žalobcovi práva na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od jeho dodávateľa - spoločnosti DANLEN, s.r.o. za nákup mobilných telefónov.
10. Z administratívneho spisu bolo zistené, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016, ktorá bola začatá podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku na základe písomného oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 12.10.2016. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 100202243/2018 zo dňa 22.01.2018, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 26.01.2018. Daňový subjekt nepodal k protokolu písomné vyjadrenie. Predmetom daňovej kontroly bolo dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Správca dane rozhodnutím č. 100454962/2018 zo dňa 27.02.2018 za zdaňovacie obdobie júl 2016 nepriznal žalobcovi ako platiteľovi DPH nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou DANLEN, s.r.o., ide spolu o 48 faktúr, ktoré sú uvedené v tabuľke č. 1 na strane 4 a 5 Protokolu z daňovej kontroly č. 100202243/2018 zo dňa 22.01.2018. Po kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu správca dane konštatoval, že žalobca, ktorý si uplatnil v podanom riadnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2016 nadmerný odpočet vo výške 29 337,40 €, má vlastnú daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie júl 2016 vo výške 13 851,13 €.
11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH (v znení účinnom do 31.12.2016) predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa § 51 ods. 1 citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
Podľa § 69 ods. 1 citovaného zákona platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 69 ods. 12 písm. h) citovaného zákona platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení s licencovanou sieťou a fungujú na stanovených frekvenciách bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú iné využitie, ak základ dane vo faktúre za dodanie mobilných telefónov je 5 000 eur a viac.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
12. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane v daňovom konaní ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku). V zmysle zásady súčinnosti (§ 3 ods. 2) správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak stanoví tento zákon. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 3 ods. 7), podľa ktorej daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (§ 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).
13. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
14. Rozhodnutie musí byť podľa Daňového poriadku vydané príslušným orgánom s povinnými náležitosťami, pričom jeho obsah vychádza zo stavu zisteného v rámci daňového konania. Obsahom odôvodnenia sú skutočnosti, ktoré slúžili ako podklad pre vydanie rozhodnutia. Odôvodnenie zároveň obsahuje vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu. Odôvodnenie obsahuje ďalej aj úvahy, ktoré priamo ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, pričom ide o predpisy, pomocou ktorých sa rozhodovalo. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že správny
orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a je tiež povinný uviesť právne predpisy, na základe ktorých rozhodol. Pri právnom posúdení veci musí správny orgán uviesť konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. Povinnosťou odvolacieho správneho orgánu (aj v rámci daňového konania) je zaoberať sa jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľa a dať odpoveď na relevantne uplatnené odvolacie dôvody. Uvedené sa vzťahuje aj na jeho povinnosť riadne sa vysporiadať s navrhnutým dôkazom, hoci až v rámci odvolacieho konania.
15. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že na základe dodacích listov k jednotlivým faktúram vyhotovených spoločnosťou DANLEN, s.r.o. bolo zistené, že mobilné telefóny boli dodávané naraz jedným vozidlom, ktorého vodičom bol konateľ spoločnosti DANLEN, s.r.o., a tieto boli ním osobne odovzdané kupujúcemu. Ak teda dodávateľ DANLEN, s.r.o. dodal napríklad dňa 07.07.2017 celé množstvo mobilných telefónov na základe jednej prepravy vykonanej do Žiliny a jedného prevzatia pracovníkom spoločnosti MobilPC, s.r.o., potom toto dodanie malo byť vyjadrené na jednej faktúre. Platiteľ dane (DANLEN, s.r.o.) v predmetnom prípade objektívne nezdôvodnil, prečo na jedno konkrétne dodanie mobilných telefónov v konkrétny deň a hodinu vyhotovil viacero samostatných faktúr s uvedeným základom dane na faktúre v sume nižšej ako 5 000 €. Ak platiteľ dane prepravil v jeden deň celé dodané množstvo mobilných telefónov na predajnú odberateľa v Žiline, potom základ dane viažuci sa na toto dodanie je v sume vyššej ako 5 000 €. Táto skutočnosť mala byť podľa správcu aj na vyhotovenej faktúre za toto dodanie celého množstva mobilných telefónov uvedená tak, aby údaje na vyhotovenej faktúre objektívne zodpovedali dodávke, ktorá nastala. Tak, ako sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v prípade 3Sžf/24/2012, podľa správcu dane v prvom rade musí dôjsť k naplneniu materiálnej podstaty veci (k dodaniu tovaru) a až následne k vystaveniu faktúry. Ak platiteľ dane DANLEN, s.r.o. bezdôvodne na jedno dodanie mobilných telefónov v jeden deň spôsobom, že ich osobne dopravil z Michaloviec do Žiliny svojim motorovým vozidlom a fyzicky odovzdal zástupcovi spoločnosti MobilPC, s.r.o. (žalobcu), vyhotovil viacero faktúr, potom sa vyhol uplatneniu ust. § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH a umožnil svojmu odberateľovi (žalobcovi) uplatnenie odpočítania dane aj napriek tomu, že daň uvedená na faktúre nie je odpočítateľnou daňou, ak sa mal uplatniť prenos daňovej povinnosti v zmysle citovaného ustanovenia. Podľa správcu dane, ak si spoločnosť MobilPC, s.r.o. (žalobca) uplatnila odpočítanie dane, nekonala v súlade so zákonom o DPH, pretože jej muselo byť zrejmé, že dodanie mobilných telefónov na základe jednej dodávky vysoko prevyšuje základ dane 5 000 €. Pre uplatnenie režimu prenosu daňovej povinnosti nepostačuje len samotný údaj o základe dane, ktorý nie je viac ako 5 000 €, uvedený na faktúre, ale dôležitý je základ dane viažuci sa na dodanie tovaru. Vyhotovením viacerých faktúr na jedno dodanie tovaru sa dodávateľ (DANLEN, s.r.o.) vyhol uplatneniu prenosu daňovej povinnosti a takýmto postupom spôsobil riziko strát daňových príjmov. Ani samotný odberateľ MobilPC, s.r.o. (žalobca) neprijal nevyhnutné opatrenia na nápravu vyhotovených faktúr, na ktorých bola nedôvodné uvedená DPH a chýbala slovná informácia o prenose daňovej povinnosti. Správca dane má za to, že v predmetnom prípade ide o konanie, kedy sa platiteľ dane DANLEN, s.r.o. vyhol uplatneniu režimu prenosu daňovej povinnosti tým, že na jedno dodanie mobilných telefónov vyhotovil viacero faktúr so základom dane do 5 000 €, pričom svoje konanie objektívne nezdôvodnil. Podľa názoru správneho súdu, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, je však uvedený záver správcu dane a žalovaného bez vykonania ďalšieho dokazovania predčasný.
16. Daň z pridanej hodnoty je vyberaná na každom hospodárskom stupni. Na zamedzenie kumulácie dane v rámci podnikateľského reťazca je umožnené odpočítanie dane, vďaka ktorému sa platiteľ dane môže zbaviť dane uplatnenej na predchádzajúcom stupni reťazca. Toto zodpovedá zásade neutrálneho dopadu dane z pridanej hodnoty na podnikateľa, ktorá je jednou z hlavných zásad systému dane z pridanej hodnoty. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou únie. Ako Súdny dvor EÚ opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. smernice 2006/112/ ES je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia prijaté na vstupe. Zásada daňovej neutrality sa odráža v režime odpočítania dane, ktorého cieľom je úplne zbaviť podnikateľa bremena
DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samé v zásade podliehajú DPH. DPH sa uplatňuje na všetky transakcie výroby alebo distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu. Z toho vyplýva, že čo sa týka DPH, každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie. Platiteľ dane môže uplatniť odpočítanie dane v rozsahu, v akom je príjemcom plnení pre svoj podnik, a tieto plnenia sú použité alebo budú použité na účely jeho vlastných zdaniteľných plnení. Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Vznik daňovej povinnosti je upravený v § 19 až § 21 zákona o DPH. Deň vzniku práva na odpočítanie dane je totožný s dňom vzniku daňovej povinnosti. Odpočítanie dane znamená odpočítanie dane v plnej alebo pomernej výške od celkovej dane, ktorú je platiteľ dane povinný platiť za príslušné zdaňovacie obdobie. Uvedené ustanovenia o vzniku daňovej povinnosti a vzniku práva na odpočítanie dane sa podľa § 64a zákona o DPH uplatnia v prípade, ak ustanovenia § 65 až § 68d zákona o DPH o uplatňovaní osobitných úprav neustanovujú inak. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti a dodávateľ uplatní vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň, táto daň je splatná z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH povinná zaplatiť túto daň. Ust. § 69 ods. 5 zákona o DPH je transpozíciou čl. 203 smernice 2006/112/ES, podľa ktorého DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty na výstupe na základe čl. 203 smernice 2006/112/ES predpokladá, že bola vystavená taká faktúra, ktorá spĺňa formálne náležitosti faktúry. Zmyslom tohto ustanovenia je zabrániť neoprávnenému uplatneniu nároku na odpočítanie dane, keďže faktúra je v niektorých prípadoch predpokladom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Tým, že čl. 203 smernice 2006/112/ES stanovuje povinnosť zaplatiť DPH uvedenú vo faktúre, má za cieľ zabrániť nebezpečenstvu straty daňových príjmov, ktoré môžu vzniknúť uplatnením odpočítania dane.
17. Súd konštatuje, že správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a je tiež povinný uviesť právne predpisy, na základe ktorých rozhodol. Pri právnom posúdení veci musí správny orgán uviesť konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. Povinnosťou odvolacieho správneho orgánu (aj v rámci daňového konania) je zaoberať sa jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľa a dať odpoveď na relevantne uplatnené odvolacie dôvody. Uvedené sa vzťahuje aj na jeho povinnosť riadne sa vysporiadať s tvrdením žalobcu, že bežne mu viacero dodávateľov dodávalo tovar vo viacerých dodávkach v jeden deň, takže nemohol vedieť, že to môže finančná správa považovať za nezákonnú praktiku a neexistuje žiadny zákon, ktorý by to zakazoval. Aj keď boli telefóny dodané v jeden deň, vždy boli samostatne zabalené s faktúrou a dodacím listom. Jeho pracovníci vždy skontrolovali každý balík s dodanou faktúrou a dodaným listom, a tento tovar aj samostatne prijali cez príjemku na sklad. Každú dodávku aj samostatne uhradili so samostatným variabilným symbolom na účet dodávateľov. Všetky mobilné telefóny prijali s IMEI - výrobným číslom. Daňovému úradu poskytol pohyb tovaru, a to hneď na začiatku kontroly, kde si vedeli skontrolovať, kde každý jeden kus nakúpeného tovaru predal. Nesúhlasí s tým, že jeho dodávateľ mu dodal tovar jednou prepravou a mal preto trvať na oprave faktúr. Konateľ spoločnosti DANLEN s.r.o. im doručil do ich skladu vždy len tovar v hodnote nižšej ako 5 000 € a až po prijatí tovaru ďalšou cestou doručil ďalší tovar. Je pravda, že konateľ spoločnosti DANLEN s.r.o. absolvoval časť cesty s viacerými dodávkami spoločne, čo bolo pre neho určite ekonomicky výhodnejšie vzhľadom na dĺžku cesty, nič to ale nemení na fakte, že k nim do skladu vošiel vždy len s jednou dodávkou jednou cestou a tovarom v hodnote do 5 000 €. Jeho dodávateľ DANLEN s.r.o. nemal a nemohol uplatniť prenos daňovej povinnosti podľa § 69, pretože nikdy nebola splnená podmienka pre uplatnenie tohto ustanovenia. Tovar a dodávka tovaru, ako aj všetky vystavené faktúry a vykonané dodávky tovaru, boli v súlade s platnými zákonmi Slovenskej republiky. Ako príklad bežnej praxe, že mu viacej dodávateľov dodávalo tovar vo viacerých dodávkach v jeden deň, uviedol napríklad dodávky od spoločnosti NAY, a.s. SK2020270186 - kde mu boli dodané telefóny v 11. mesiaci 2016 za dva dni v hodnote 77 142 € spolu a všetky boli predané s DPH. Taktiež spoločnosť Elektrosped, a.s. SK2020244050 prevádzkujúca e-shop hey.sk mu dodala 07.04.2016 tovar na siedmich faktúrach v jeden deň v celkovej hodnote 28 251 € bez DPH a 11.04. na dvanástich faktúrach v hodnote 42 376,50 €. Na jeho otázku, prečo
mu nechcú dodať tovar s prenosom daňovej povinnosti, čo by bolo pre neho finančne výhodnejšie, mu odpovedali, že nie, pretože sú slovenská firma a tento postup si overovali na finančnej správe, kde im potvrdili, že je to v poriadku. Ako ďalší príklad uviedol spoločnosť Internet Mall Slovakia, s.r.o. SK2022043584 prevádzkujúca e-shop mall.sk. Z uvedeného vyplýva, že je úplne bežné dodávať tovar vo viacerých dodávkach v jeden deň a nijako tým nie je porušený zákon. Ako príklad tiež uviedol, že v letáku spoločnosti NAY, a.s. našiel mobilné telefóny, ktoré by vedel drahšie predať v inej krajine EÚ. Vošiel preto do predajne a kúpil všetky kusy vo všetkých farebných variáciách, ktoré mali skladom z daných modelov. Predajca ho informoval, že mu môže dať maximálne 2 kusy na jeden doklad, s čím nemal prečo nesúhlasiť a spravil teda viac ako 10 rôznych nákupov za cca 15 minút a kúpil tak všetko, o čo mal záujem. Dokonca potom podobne aj s jeho spoločníkom a zamestnancami za jeden deň spravili podobné nákupy spolu vo viacej ako 20 predajniach spoločnosti NAY, a.s.. Nikdy by ho nenapadlo, že niekto môže jeho počínanie považovať za porušenie zákona a dokonca obviniť ho, že spôsobuje stratu príjmov Finančnej správe SR. Argumentoval tiež, že jeho dodávateľ DANLEN s.r.o. DPH riadne priznal na výstupe a aj riadne túto uhradil. Finančnej správe tak nespôsobil žiadnu stratu daňových príjmov. Ak by sa toto rozhodnutie stálo právoplatným a spoločnosť žalobcu MobilPC by si neuplatnila DPH na vstupe, bol by porušený zákon a finančná správa by mala DPH odvedené dvakrát. Žalobca nesúhlasil ani s odvolaním sa na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-424/12 SC Fatorie SRL, pretože spoločnosť Megasal vystavila faktúru v rozpore s rumunskými zákonmi, ale jeho dodávatelia vystavili všetky faktúry a dodali tovar v súlade so slovenskými zákonmi. Megasal neodviedla DPH v Rumunsku a vyhlásila bankrot, ale jeho dodávatelia každú vystavenú faktúru a dodávku tovaru priznali, riadne uviedli v daňovom priznaní a aj DPH riadne odviedli Finančnej správe SR. Myslí si, že ak by jeho dodávatelia fakturovali a dodávali tovar v rozpore so slovenskými zákonmi, je povinnosťou finančnej správy uviesť takýchto dodávateľov aspoň na „Zoznam platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH" a upozorniť tak odberateľov.
18. Žalovaný sa však s odvolacími námietkami žalobcu žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal a uviedol len, že v predmetnom odvolacom konaní preskúmava správcom dane určený rozdiel dane u spoločnosti MobilPC, s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2016, na základe podkladov ktoré sú súčasťou spisu, a teda neposudzuje správnosť uplatňovania daňového režimu u iných daňových subjektov. Žalovaný nevysvetlil, aké opatrenia mal urobiť žalobca, keď nemohol ovplyvniť obsah faktúr, ktoré vystavoval jeho dodávateľ DANLEN, s.r.o.. Žalovaný uviedol len to, že vyhotovením viacerých faktúr na jedno dodanie tovaru sa dodávateľ vyhol uplatneniu prenosu daňovej povinnosti a takýmto postupom spôsobil riziko strát daňových príjmov a ani žalobca neprijal nevyhnutné opatrenia na nápravu vyhotovených faktúr, na ktorých bola nedôvodne uvedená DPH a chýbala slovná informácia o prenose daňovej povinnosti. Žiadnym spôsobom sa nevysporiadal ani s tvrdením svedka Ing. Daniela Pirčáka, ktorý bol vypočutý na ústnom pojednávaní dňa 11.04.2017, kde uviedol, že bolo viac objednávok s viacerými druhmi telefónov, a preto to dal na viac faktúr.
19. Ust. § 2 Obchodného zákonníka je z hľadiska obchodnoprávnych vzťahov kľúčovým ustanovením, lebo vymedzuje základné pojmy, ktorými sú okrem iného i „podnikanie" a „podnikateľ", ako aj „sídlo podnikania a miesto podnikania". Je nepochybné, že podnikateľská činnosť je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku vtedy, keď hlavným účelom podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu). Podnikateľ teda podniká preto, aby dosiahol zisk. Pokiaľ by musel žalobca obchodného partnera DANLEN, s.r.o. ako overeného dodávateľa mobilných telefónov odmietnuť len preto, že má pochybnosť, či ako dodávateľ mu fakturoval tovar v súlade so zákonom o DPH, musel by sa zriecť legálneho zisku, čo by bol zásah do jeho práva na podnikanie ako podnikateľského subjektu, keď všetky ostatné podmienky dodania tovaru boli splnené a naviac DPH na vstupe bola zaplatená, keď prax, na ktorú žalobca poukázal v odvolaní, nasvedčovala tomu, že sa dodávateľské faktúry takto vystavujú. Tým, že sa žalovaný k týmto tvrdeniam žalobcu v odvolaní nevyjadril a ani správca dane a ani žalovaný nevykonali také dokazovanie, ktoré by preukázalo inú prax, potom tieto tvrdenia žalobcu sú nesporné a samotná prax nasvedčuje tomu, že obdobní dodávatelia takéto faktúry obdobným spôsobom vystavujú. Za takejto situácie by bolo neprimerane tvrdé postihnúť iba žalobcu za takúto bežnú prax, keď v prvom rade je potrebné postihovať dodávateľov, ktorí tieto faktúry nesprávne vystavujú. Pokiaľ žalobca postupoval v súlade s gramatickým výkladom ust. § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH, nemožno mu to vyčítať, keďže skutočne základ dane v každej konkrétnej faktúre bol do 5 000 € a je len výklad žalovaného a správcu dane, že sa jednalo o jedno dodanie tovaru na viacerých faktúrach.
20. Správny súd tiež poznamenáva, že pokiaľ správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/24/2012 zo dňa 13.11.2012 s tým, že v prvom rade musí dôjsť k naplneniu materiálnej podstaty veci (k dodaniu tovaru) a až následne k vystaveniu faktúry, tak z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že v sporných prípadoch sa jednalo predovšetkým o skúmanie splnenia zákonných podmienok pre odpočítanie dane a Najvyšší súd SR v rozsudku uviedol, že ak si žalobca ako platiteľ dane uplatní nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní, alebo na predložených dokladoch (zmluvy, faktúry, dodacie listy, CMR doklady), a to aj osobou uvedenou na týchto dokladoch. Žalobca túto skutočnosť nevedel preukázať a sám dodávateľ (podľa predložených faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet dane) potvrdil, že tovar nedodal. Tak tomu však nie je v posudzovanom prípade, pretože ani správca dane a ani žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnili reálne dodanie tovaru - mobilných telefónov žalobcovi spoločnosťou DANLEN s.r.o. a žiadnym spôsobom nespochybnili ani použitie predmetných mobilných telefónov na uskutočňovanie zdaniteľných obchodov žalobcom. Žalobca za dodaný tovar dodávateľovi DANLEN s.r.o. riadne zaplatil, a to aj DPH, tak ako bolo uvedené na jednotlivých faktúrach od dodávateľa. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že zaplatením dorubenej dane správcom dane žalobcom by došlo k dvojitému zdaneniu toho istého tovaru na území SR a navyše výkonom daňovej kontroly na strane žalobcu ako aj na strane dodávateľa žalobcu došlo k naplneniu ust. § 16 ods. 9 Daňového poriadku, kedy tak žalobca ako aj dodávateľ žalobcu následkom už prebehnutej daňovej kontroly stratili právo podať dodatočné daňové priznanie, a teda vrátiť duplicitne zaplatenú daň. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom riziko strát daňových príjmov nekonkretizoval, pričom konštatoval, že to mal byť dodávateľ, t. j. spoločnosť DANLEN s.r.o., ktorá sa vyhotovením viacerých faktúr na jedno dodanie tovaru vyhla uplatneniu prenosu daňovej povinnosti a nie žalobca. Z odpovede miestne príslušného Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce zo dňa 17.02.2017 na dožiadanie správcu dane zo dňa 02.11.2016 nepochybne vyplýva, že k úhrade faktúr vystavených pre daňový subjekt MobilPC, s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2016 daňový subjekt DANLEN s.r.o. predložil výpisy z bankového účtu za júl 2016. Podľa predložených dokladov o úhrade boli faktúry uhradené bezhotovostne na bankový účet spoločnosti DANLEN s.r.o., a tento eviduje úhradu predmetných faktúr aj vo svojom účtovníctve. Súčasne DANLEN s.r.o. predložil k nadobudnutiu tovaru, ktorý následne fakturoval spoločnosti MobilPC, s.r.o. prijaté faktúry od spoločnosti VERONA style, s.r.o., pričom k úhrade predmetných faktúr predložil doklady o úhrade v hotovosti z ERP za august 2016. Predmetné prijaté a vystavené faktúry má DANLEN s.r.o. zaevidované v záznamoch podľa § 70 zákona o DPH, zaúčtované v účtovníctve, daň bola priznaná a odvedená.
21. Správny súd zdôrazňuje, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musí byť rozpoznateľné, prečo správny orgán považuje námietky účastníka za nedôvodné, mylné alebo vyvrátené, ktoré skutočnosti zobral za podklad svojho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predostreté účastníkom za nerozhodné, nesprávne alebo inými riadne vykonanými dôkazmi za vyvrátené. Súčasne správny súd konštatuje, že boj proti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty je cieľom uznaným a podporovaným smernicou Rady 2006/2012 zo dňa 28. novembra 2006. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Bonik EOOD C-285/11, bod 40.). Európsky súdny dvor taktiež vo svojom rozsudku zo dňa 21. júna 2012 v spojených veciach C-80/2011 a C-142/2011 (Mahagében Kft a Péter Dávid) jednoznačne vyslovil právny názor, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca, vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený rozsudok tak vedomosti žalobcu o tom, že sa stáva súčasťou daňového podvodu, priznal atribút nutnej a nevyhnutnej podmienky, bez splnenia ktorej nesmie byť zo strany správcu dane odopretý žalobcovi ako daňovému subjektu nárok na priznanie odpočtu DPH. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného vo vyššie uvedených rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie, z ktorých majú pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať aj daňové orgány, je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ dopustil podvodu alebo nie a či žalobca o tomto podvode, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti vedel, resp. mohol vedieť. Skutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť, je dôkazným bremenom
správcu dane. Je preto úlohou žalovaného, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v Daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Správca dane ani žalovaný sa však nezaoberali otázkou vedomosti žalobcu o tom, že sa zúčastnili na obchodoch, ktorých cieľom bolo získanie daňovej výhody, resp. že ide o transakcie, ktoré sú poznačené daňovým podvodom.
22. S poukazom na dôvody vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu č. 101066716/2018 zo dňa 30.05.2018 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, a to podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V priebehu ďalšieho konania žalovaný doplní dokazovanie naznačeným smerom a vysporiada sa riadne s námietkami žalobcu, ktoré uplatnil už v jeho odvolaní zo dňa 28.03.2017 proti prvostupňovému rozhodnutiu.
23. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.