Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Cpr-3-2020.pdf
PDF · 71.69 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-20Cpr/3/2020
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobcu: K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. N. XXXX/XX, XXX XX X. U., právne zastúpená. JUDr. Lívia Kňažíková, advokátka, so sídlom Námestie M. R. Štefánika č. 6, 945 01 Komárno, proti žalovanému: Mesto Veľký Meder, IČO: 00 305 332, so sídlom Komárňanská 207/9, 932 01 Veľký Meder, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e . II. Žalobkyni súd p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.01.2020 sa žalobkyňa domáhala určenia, že výpoveď žalovaného daná žalobkyni podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce zo dňa 30.09.2019, doručená dňa 30.09.2019, podľa ktorej sa mal pracovný pomer u žalovaného skončiť dňa 30.11.2019, je neplatná. Súčasne sa žalobkyňa domáhala náhrady trov konania.
2. Podaním, ktoré bolo doručená tunajšiemu súdu dňa 30.01.2020 žalovaný súdu doručil vyjadrenie sa k žalobe, kde žalovaný súdu oznámil, že pracovný pomer so žalobkyňou naďalej trvá, nakoľko oznámenie zamestnanca o trvaní na ďalšom zamestnávaní bolo zo strany zamestnávateľa akceptované.
3. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 13.02.2020, kde uviedla, že vzhľadom k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 29.01.2020 o tom, že pracovný pomer so žalobkyňou stále trvá, nakoľko oznámenie zamestnanca o trvaní na ďalšom zamestnávaní bolo zo strany žalovaného akceptované, žalobu zo dňa 17.01.2020 o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30.09.2019 žalobkyňa berie späť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že o akceptácii oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní nemala doposiaľ žiadnu vedomosť, nakoľko žalovaný jej túto skutočnosť nijakým spôsobom neoznámil a späťvzatie výpovede jej nedal na vedomie ústne, písomne a ani jej nepridelil žiadnu prácu. Práve naopak, doterajšie konanie žalovaného je v rozpore s vyjadrením, keď žalobkyňa majúc za to, že výpoveď zo dňa 30.09.2019 jej daná žalovaným je neplatná a trvajúc na jej ďalšom zamestnávaní, dňa 03.12.2019 riadne a včas prišla do zamestnania s tým, že z pracoviska bola následne vyvedená príslušníkmi PZ, ktorých privolal žalovaný z dôvodu, že pracovný pomer žalobkyne bol ukončený. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa zotrvávajúc na tom, že výpoveď je neplatná, uskutočnila všetky právne kroky a podala na tunajší súd v zákonnej lehote žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Opätovne žalobkyňa uviedla, že o akceptácii oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní, sa dozvedela až z vyjadrenia žalovaného k žalobe, ktoré jej bolo doručené spolu s výzvou súdu dňa 10.02.2020. V prípade, že by žalovaný oznámil žalobkyni skutočnosti uvedené vo svojom podaní zo dňa 29.01.2020, žalobkyňa by upustila od podania žaloby. Je zrejmé, že práve žalovaný svojím konaním, respektíve následne nekonaním a absenciou oznámenia zapríčinil súdne konanie, ktoré by v prípade riadneho postupu nezapočalo. Súčasne žalobkyňa poznamenala, že dňa 23.01.2020 žalovaný doručil žalobkyni opätovnú výpoveď z pracovného pomeru a preto celé konanie žalovaného sa javilo žalobkyni ako zmätočné. Vzhľadom
však k presvedčeniu žalobkyne o neplatnosti výpovede a k právnej úprave neplatnosti skončenie pracovného pomeru, žalobkyňa musí učiniť ďalšie právne kroky za účelom zvrátenia danej situácie a preukázania svojich tvrdení prostredníctvom ďalšej žaloby. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že žaloba žalobkyne bola podaná dôvodne, a preto si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému trovy konania. Vzhľadom k uvedenému žalobkyňa navrhla, konanie zastaviť a o trovách rozhodnúť tak, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.
7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Späťvzatie žaloby je dispozitívnym procesným úkonom žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva prejav vôle žalobcu, že na prejednaní svojej žaloby nemá záujem. Rozhodnutie o späťvzatí žaloby je závislé na súhlasnom, či nesúhlasnom stanovisku druhej strany sporu k danému procesnému úkonu žalobcu. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.
9. Zo strany žalobkyne prišlo k späťvzatiu žaloby, vzhľadom na vyjadrenie žalovaného zo dňa 29.01.2020 v ktorom uviedol, že pracovný pomer so žalobkyňou naďalej trvá, nakoľko oznámenie zamestnanca o trvaní na ďalšom zamestnávaní bolo zo strany zamestnávateľa akceptované.
10. S poukazom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu späť, súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie zastavil, súhlas žalovaného nebol potrebný, vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu žaloby prišlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávania.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu sporového konania prišlo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobkyne, aj na strane žalovaného. V tomto prípade, žalobkyňa zobrala žalobu voči žalovanému späť pred otvorením pojednávania z dôvodu, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pracovný pomer so žalobkyňou naďalej trvá, nakoľko oznámenie zamestnanca o trvaní na ďalšom zamestnávaní bolo zo strany zamestnávateľa akceptované. Súd však nemal zo strany žalovaného za preukázané doručenie, ktorým žalovaný akceptoval oznámenie zamestnanca o trvaní na ďalšom zamestnávaní pred podaním žaloby na súd, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa v podaní, ktorým zobrala žalobu späť, kde uviedla, že žalobkyňa o akceptácii oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní nemala doposiaľ žiadnu vedomosť, nakoľko žalovaný jej túto skutočnosť nijakým spôsobom neoznámil a späťvzatie výpovede jej nedal na vedomie ústne, písomne a ani jej nepridelil žiadnu prácu. V prípade, že by žalovaný oznámil žalobkyni skutočnosti uvedené vo svojom podaní zo dňa 29.01.2020 pred podaním žaloby na súd, žalobkyňa by nemala dôvod podávať žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Na základe vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania a žalobkyni tak vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. 14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP , tak že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.