Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Csp-64-2023.pdf
PDF · 102.87 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/64/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza pred sudcom JUDr. Tomášom Rudášom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zast. JUDr. Andrej Cifra, J. Kráľa 5/A, Lučenec, IČO: 37 756 508, v konaní o zaplatenie 13 783,02 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 13 783,02 eur s príslušenstvom.
2. Žalobca sa k veci vyjadril, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému 19 490,-eur pri úrokovej sadzbe 6,90 % a povinnosťou mesačných splátok vo výške 266,89 eur. Nakoľko žalovaný svoj dlh neplnil riadne a včas, tak dňa 28.04.2021 postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu pozostávajúcej z istiny 13 704,07 eur, riadneho úroku 2 903,12 eur, úroku z omeškania vo výške 1300,61 eur a poplatkov 78,95 eur.
3. Žalovaný sa k návrhu vyjadril, že predmetný nárok je nedôvodný, nakoľko žalobca neskúmal bonitu žalovaného a v predmetnom spore sa jedná o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi ako žaloba, zmluva o postúpení, výzvy, doručenky, vyjadrenia strán, špecifikácia uplatnenej pohľadávky a spolu s ďalšími pripojenými dôkazmi v spise zistil nasledovný skutkový stav:
5. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému 19 490,-eur pri úrokovej sadzbe 6,90 % a povinnosťou mesačných splátok vo výške 266,89 eur. Nakoľko žalovaný svoj dlh neplnil riadne a včas tak dňa 28.04.2021 postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu pozostávajúcej z istiny 13704,07 eur, riadneho úroku 2903,12 eur, úroku z omeškania vo výške 1300,61 eur a poplatkov 78,95 eur.
6. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
8. Podľa § 7 ods. 1 a 16 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
9. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z. z. vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, 17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
10. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z. z. Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
11. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
12. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
22. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
24. Súd mal v konaní za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému sumu 19 490,-eur pri úrokovej sadzbe 6,90 % a povinnosťou mesačných splátok vo výške 266,89 eur. Nakoľko žalovaný svoj dlh neplnil riadne a včas tak dňa 28.04.2021 postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu pozostávajúcej z istiny 13 704,07 eur, riadneho úroku 2 903,12 eur, úroku z omeškania vo výške 1300,61 eur a poplatkov 78,95 eur.
25. Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že so zreteľom na znenie ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, jeho účel a zmysel, nemožno pochybovať, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ tak existujúcu situáciu klienta (najmä jeho príjmy a výdavky), ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je tak v zmysle reálneho naplnenia tejto povinnosti potrebné klásť na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z v tom čase existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Účelom ani zmyslom tejto povinnosti samozrejme nie je nadobudnutie stopercentnej istoty o splatení úveru, keďže nie je možné s istotou vylúčiť situácie, že spotrebiteľ príkladmo dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie, či nastanú iné, na jeho situáciu negatívne dopadajúce skutočnosti. Zákonodarca zavedením tejto povinnosti sledoval efektívne zamedzenie predlžovania spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní v čase uzatvorenia zmluvy a reálne ani vo svetle svojich v tom čase existujúcich pomerov do budúcnosti svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona vyplýva, že tieto informácie si má veriteľ zabezpečiť sám (avšak tiež v spolupráci so žiadateľom o úver). Jeho povinnosťou je takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť prípadne s odbornou starostlivosťou rozhodnúť, ktoré z nich je nevyhnutné ďalej tiež aj overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľa síce zaťažuje povinnosť poskytnúť veriteľovi (avšak len na jeho žiadosť) úplné, presné a pravdivé údaje, čo však nezbavuje veriteľa povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je tak stav (zistenie veriteľa), keď tomuto v závislosti na frekvencii splácania zostane v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške, čo vyžaduje zo strany dodávateľa zanalyzovanie tak príjmov, ako aj výdavkov u konkrétneho žiadateľa o úver. Samostatné analyzovanie príjmov bez analýzy výdavkov, či naopak, nie je logicky spôsobilé k reálnemu posúdeniu úverovej schopnosti (bonity) spotrebiteľa, ako žiadateľa o úver. Dôsledkom podcenenia bonity veriteľom nie je neplatnosť zmluvy, ale neposkytnutie mu ochrany pre prípad zistenia, že tento hrubou nedbanlivosťou porušil svoju zákonnú povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa a to prostredníctvom uplatnenia sankcie voči nemu uvedenej v ust. § 11 ods. 2 ZoSpÚ v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľovi poskytnutého úveru.
26. V zmysle vyššie uvedeného je povinnosťou súdu ex offo skúmať, či veriteľ konal pred poskytnutím spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou, ako aj to, že dôkazné bremeno v konaní o splnení povinnosti konať s odbornou starostlivosťou zaťažuje výlučne veriteľa a nikdy nie spotrebiteľa, čo vyplýva z niekoľkých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie SD EÚ C-679/18, SD EÚ C-449/13, SD EÚ C-377/14 a ďalšie).
27. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že z obsahu spisového materiálu síce vyplýva, že žalovaný súdu predložil listinný doklad, ktorý podľa neho dostatočne preukazuje potrebný rozsah a spôsob skúmania bonity žalobcu pred uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy (žiadosť, v ktorej sa uvádza žalovaným vpísaná suma príjmov 1200,-eur), čím podľa neho splnil svoju povinnosť danú mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Súd má však za to, že predložené listinné doklady o skúmaní bonity, ktoré sú sprevádzané skutkovými tvrdeniami žalovaného, nie sú pre záver o splnení jeho vyššie uvedenej zákonnej povinnosti postačujúce. Pravdou síce je, že žalobca teda pred uzatvorením zmluvy aspoň v základe videl údaj v žiadosti o príjme žalovaného, avšak v nedostatočnom rozsahu, ktorý by mu dal odpoveď z čoho tento príjem plynie, či nepracuje u viacerých zamestnávateľov, či koľko všetkých úverov má čerpané na svoje meno, nezisťoval/neoveroval skutočnú výšku jeho príjmu, akými úsporami disponuje. Absentuje akýkoľvek dôkaz o zisťovaní rodinného stavu žalobcu (v zmysle, či je ženatý) či o počte vyživovacích povinností. Rovnako absentuje prehľad výdavkov žalobcu na jeho základné
životné potreby (ich zisťovanie žalobca v konaní nepreukázal), takže je potrebné vychádzať z toho, že v čase uzatvorenia zmluvy nedisponoval žalobca údajmi o nákladoch na bývanie žalovaného, na stravu, na energie, prípadne na telefón či cestovné do práce, náklady na zdravotnú starostlivosť, teda na jeho základné odôvodnené potreby, ktoré musí vynakladať v priemere za mesiac, čím sa diskvalifikoval reálne z možnosti seriózne bonitu žalobcu analyzovať. Žalobca nepreukázal, že by si napríklad vyžiadal výpisy z bežného účtu žalovaného nasvedčujúce v prospech toho, že ten by disponoval v rozhodnom období dostatočnými príjmami alebo úsporami. Na základe takto zistených informácii by súdu mohla byť preukázaná skutočnosť, či nemožno pochybovať, že výška mzdy v porovnaní s výškou základných životných potrieb (v zmysle nákladov na bývanie, stravu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť a podobne) dáva rozumný predpoklad preto, že by žalovaný mohol z nej bez ohrozenia svojich základných životných potrieb splátku na úver platiť, či už v danom momente, alebo výhľadovo do budúcna. Žalobca v konaní predmetné skutočnosti nepreukázal. Takisto žalobca súdu nepredložil ani len výstup zo Sociálnej poisťovne, ktorý by zodpovedal aspoň len to, či bol žalobca zamestnaný, či bol zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, prípadne či nie je poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku. Analýza týchto zistení, prípadne analýza absencie ďalších rozhodujúcich zistení v písomnej forme zo strany žalobcu predložená nebola. Z dostupných dokladov teda vyplýva (opak v konaní preukázaný nebol), že sa uspokojil len s údajom o príjme žalovaného. Práve naopak žalovaný na pojednávaní nesporne uviedol, že v čase poskytovania refinancovaného úveru, mal takisto ďalšiu povinnosť vo VÚB a.s. splácať kreditnú kartu, kde minimálne mesačne doplácal 80,-eur. Tento úver nebol refinancovaný sporným úverom a bol to ďalší výdavok, ktorý znižoval disponibilný príjem žalovaného.
28. Súd mal v konaní za to, že právny predchodca žalobcu neskúmal žalovaného osobné pomery (rodinný stav, počet vyživovacích povinností), ani jeho životné náklady, nehovoriac o analýze konkrétnych výdavkov na bývanie, stravu, dopravu, domácnosť, zdravotnú starostlivosť, s ich následným vyhodnotením, s cieľom získať objektívny obraz o finančnej situácii žalobcu. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje vychádzajúc z jeho znenia skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, teda vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti dodávateľa, pri ktorom sa nemožno uspokojiť s formalistickým prístupom spočívajúcom v uvedení príjmu žalovaného ním samotným do žiadosti o úver, avšak bez preukázania získavania informácií o relevantných skutočnostiach (rodinnom stave, počtu vyživovacích povinnosti, životných nákladoch žalobcu) a ich následnej analýzy a vyhodnotenia, ktorú reálnu činnosť žalobca nepreukázal.
29. Súd má potom za to, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania skúmania bonity pred poskytnutím predmetného úveru. Povinnosťou veriteľa je nielen získať, ale aj dostatočne vyhodnotiť informácie o sociálno-majetkovej situácii spotrebiteľa a takisto ich aj dostatočne vyhodnotiť, pretože pokiaľ nepozná celkové výdavky a príjmy spotrebiteľa, nedokáže vyhodnotiť záver, či je v schopnostiach spotrebiteľa splácať úver.
30. V konaní bolo preukázané, že žalobca hrubo porušil povinnosti pri zisťovaní bonity žalovaného podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Obrana žalobcu, že reúverované splátky boli vyššie ako splátka nového úveru, a že sám žalovaný do žiadosti uviedol príjem 1200,-eur a túto žiadosť aj podpísal podľa názoru súdu nie je obranou preukazujúcou, že právny predchodca žalobcu si riadne splnil zákonnú povinnosť skúmať bonitu žalovaného. Súdu zo strany žalobcu neboli predložené žiadne dôkazy preukazujúce, že boli riadne skúmané žalovaného príjmy a výdavky. Súd má na základe vykonaného dokazovania za to, že žalobca hrubo porušil povinnosti pri zisťovaní bonity žalovaného podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a tým viac logicky platí (argumentom a fortiori a maiore ad minus), že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch (hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je nepochybne viac ako nekonanie s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch). Teda ak dôjde k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, dôjde zároveň i k porušeniu povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských. Súd má za to, že bol naplnený dôvod uvedený v ustanovení § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, nemohol žalobca žiadať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru tak ako to urobil, a teda nemohlo dôjsť ani k zosplatneniu úveru a jeho následnému platnému postúpeniu, čo má zásadný vplyv na aktívnu vecnú legitimáciu.
31. Súd má potom za to, že nakoľko žalobca nepreukázal skúmanie bonity žalovaného, právny predchodca žalobcu nebol oprávnený úver zosplatniť, nakoľko došlo k hrubému porušeniu povinnosti skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver, čím sa stal úver bezpoplatkov a bezúročný a postúpenie ako to preukazoval žalobca nebolo v súlade so zákonom, čím má súd za to, že žalobca v konaní nie je aktívne vecne legitimovaným, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle zásady úspechu podľa § 255 CSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.