Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_25Co-139-2019.pdf
PDF · 81.7 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/139/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, proti žalovaným: v rade 1. X.. O. E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. J. XXX, XXX XX H. J., v rade 2. Q. O., rod. E.ová, nar. XX.XX.XXXX, bytom H. J. XXX, XXX XX H. J., v rade 3. R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie 35 680,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa XX. marca 2019 č.k. 6C/564/2015-137, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie voči žalovaným v 1. a 3. rade p o t r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalovaných v 1. a 3. rade na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č.k. 6C/564/2015 - 125 zo dňa 19.01.2017. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 106 ods. 1 písm. a), § 111, § 273, § 274, § 277 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku (CSP). Uviedol, že žalovaní v 1. až 3. rade boli na pojednávanie dňa 19.01.2017 predvolaní písomne z adries evidovaných v registri obyvateľov SR. Žalovaní v 1. a 3. rade predvolanie osobne prevzali, o čom svedčí doručenka, pričom v predvolaní na pojednávanie boli poučení o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP. Žalovaná v 2. rade, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie rovnako doručované na adresu uvedené v registri obyvateľov SR, zásielku v odbernej lehote neprevzala a dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu sa považuje za doručenú, aj keď sa o nej adresátka nedozvedela. Dva dni pred pojednávaním žalovaní 1. a 3. rade ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní 19.01.2017 obaja zo zdravotných dôvodov, ktoré však žiadnym spôsobom nepreukázali. Ich ospravedlnenie súd považoval za účelové a neodôvodnené, taktiež za nepodané včas. Žalobkyňa na pojednávaní navrhla vydať rozsudok pre zmeškanie. Dospel preto k záveru, že boli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie na pojednávaní dňa 19.01.2017. Vzhľadom na to, že boli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaných, ktorí v návrhu na zrušenie rozsudku neuviedli žiadne ospravedlniteľné dôvody nedostavenia sa na pojednávanie, súd ich návrh ako nedôvodný zamietol.
2. Žalovaný v 1. rade podal odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote. Namietal, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie tak, ako predpokladajú v § 273 a nasl. CSP. Jednou z podmienok je doručenie uznesenia do vlastných rúk žalovanému. Pretože súd rozhodoval o solidárnom záväzku žalovaných, postup musel byť dodržaný u každého z nich. Tvrdil, že u žalovanej v 2. rade tento postup nebol dodržaný, pretože sa trvalo zdržiava v I. O. Namietal, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie a ani pre zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces a konanie má tiež iné vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nevysporiadal sa so
skutočnosťou, že spolu so žalovanými v 2. a 3. rade sú spotrebitelia. Uviedol, že pojednávanie zmeškali z ospravedlniteľných dôvodov. Namietal, že o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie neboli poučení. Žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vyhovieť návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
3. Žalovaná v 3. rade podala odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote. Obsah odvolania žalovanej v 3. rade je totožný s obsahom odvolania žalovaného v 1. rade.
4. Žalobkyňa sa k odvolaniam žalovaných v 1. a 3. rade písomne nevyjadrila.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané stranami sporu, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že spĺňajú náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolania žalovaných v 1. a 3. rade nie sú dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom domáhala vydania platobného rozkazu, na základe ktorého by súd žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie istinu vo výške 35 680,45 eura spolu s príslušenstvom. Súčasťou návrhu bola zmluva o kontokorentnom úvere č. 192/2010/UZ zo dňa 01.03.2010, ktorú uzatvorila žalobkyňa spolu so spoločnosťou D., s.r.o., so sídlom H. J. XXX, XXX XX H. J. IČO: 36 542 946, a ktorej ručiteľmi boli žalovaní. Prílohou boli ručiteľské listiny č. 95/2010/RL zo dňa 01.03.2010 uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, č.96/2010/RL zo dňa 01.03.2010 uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade, a č. 97/2010/RL zo dňa 01.03.2010 uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovanou v 3. rade.
8. Ďalej mal súd z obsahu spisu preukázané, že Okresný súd Levice vydal platobný rozkaz č.k. 7RO/720/2014 - 42 zo dňa 18.03.2015. Voči platobnému rozkazu doručili žalovaní v 1. a 3. rade odpor. Súd prvej inštancie preto pokračoval v konaní a nariadil pojednávanie. Dňa 17.01.2017 doručili žalovaní v 1. a 3. rade žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, obaja zo zdravotných dôvodov. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že žiadosť o odročenie pojednávania súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú a pojednával v ich neprítomnosti. Žalobkyňa navrhla rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie preto rozhodol rozsudkom pre zmeškanie č.k. 6C/564/2015 - 125 zo dňa 19.01.2017.
9. Žalovaní v 1. a 3. rade doručili súdu návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zákonom stanovenej lehote. O návrhu rozhodol súdu prvej inštancie napadnutým uznesením.
10. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
11. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
12. Odvolací súd dospel po oboznámení sa s predloženým spisom k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne a riadne odôvodnené v celom rozsahu potvrdiť. Kľúčovou otázkou pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia bolo posúdenie, či žalovaní zmeškali pojednávanie, na ktorom k vyhláseniu kontumačného rozsudku prišlo, z ospravedlniteľného dôvodu. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď zamietol návrh žalovaných na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pretože neuviedli ospravedlniteľný dôvod ich neúčasti na pojednávaní. Svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v odôvodnení
tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.
13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. Tento inštitút vychádza z toho, že v kontradiktórnom procese majú byť nosičom procesnej aktivity sporové strany, teda nie len žalobca, ale aj žalovaný musí vyvíjať iniciatívu vo forme procesnej obrany, ak chce v spore procesne obstáť. V opačnom prípade je sankciou to, že skutkovým základom kontumačného rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav. Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že si neplní základné povinnosti sporovej strany. V čase, keď súd nariadi pojednávanie vo veci samej, to je neospravedlnená neúčasť žalovaného na pojednávaní. Zároveň však musí túto skutočnosť navrhnúť žalobca. Podmienky musia byť splnené súčasne a súd tak môže urobiť na ktoromkoľvek pojednávaní, teda nemusí ísť len o prvé pojednávanie vo veci samej.
14. V predmetnom konaní žalovaní namietali, že o možnosti vydať na pojednávaní rozsudok pre zmeškanie neboli poučení ako aj že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že sú spotrebitelia. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že sa podmienkami namietanými žalovanými v 1. a v 3. rade nezaoberal. Dôvodom je tá skutočnosť, že ak žalovaný podá len návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že z ospravedlniteľného zmeškal lehotu na vyjadrenie k žalobe, resp. pojednávanie vo veci (§227), bez toho, aby v zákonnej lehote súčasne podal aj odvolanie, nemá už možnosť v odvolaní proti uzneseniu, ktorým bol tento jeho návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietnutý, spochybniť existenciu podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (C. a spol., Civilný sporový poriadok. Komentár, str. 1190).
15. Odvolací súd sa preto zaoberal len námietkou žalovaných, ktorou namietali, že sa na pojednávanie nedostavili z ospravedlniteľného dôvodu. Zdôrazňuje, že za ospravedlniteľný dôvod možno považovať len závažné prekážky, ktoré sú preukázateľné a ktoré bránia žalovanému dostaviť sa na nariadené pojednávanie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 181/2008 v ktorom sa okrem iného uvádza že: „dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje preto súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Dôležitý dôvod môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní).“
16. Povedané inými slovami existenciu dôvodov žalovaní nemôžu len tvrdiť, ale musia ju preukázať. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaní si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnili, pretože okrem tvrdenia nepredložili súdu žiadny dôkaz. To znamená, že v prípade zdravotných dôvodov je potrebné preukázanie lekárskym potvrdením existenciu nepriaznivého zdravotného stavu. Súd prvej inštancie preto správne nepovažoval tento dôvod za vážny a ospravedlniteľný dôvod na ospravedlnenie na pojednávaní a vo veci pojednával v ich neprítomnosti a rovnako tento dôvod nebol preukázaný ani v žiadosti o zrušenie rozsudku pre zmeškania ako aj v odvolaní.
17. Odvolací súd zároveň vyslovuje svoj právny názor, že nie je oprávnený skúmať procesný postup súdu týkajúci sa žalovanej v 2. rade. Dôvodom je tá skutočnosť, že žalovaní v konaní tvoria samostatné spoločenstvo (§76 CSP). To znamená, že každý zo spoločníkov v spoločenstve má samostatný procesný nárok alebo povinnosť voči druhej strane sporu. V zásade teda platí, že existuje toľko nárokov (povinností), koľko je spoločníkov. O každom nároku možno rozhodnúť samostatne. Pri procesne samostatnom spoločenstve robí úkony každý spoločník sám za seba. Nezaväzuje teda svojim úkonom nikoho iného okrem seba, na rozdiel od nerozlučného spoločenstva. V prípade solidárnych záväzkov ide o samostatné spoločenstvo, pretože žalobkyňa ako veriteľ môže požadovať plnenie od každého
ručiteľa samostatne. Žalovaná v 2. rade nepodala odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, preto odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, nie je oprávnený rozhodovať o jej nároku.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie voči žalovaným v 1. a 3. rade ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).