Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (26)Uznesenie_16Co-23-2019.pdf
PDF · 155.46 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/23/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členov senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu G.. U. E., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt XXX XX W. XX, právne zastúpeného U.. P. Q., advokátom, so sídlom kancelárie U. XXX, XXX XX F., proti žalovanému D. O., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt XXX XX P. O. XXX, právne zastúpenému P.. H. A., advokátom, so sídlom kancelárie P. XXX/X, XXX XX F., o vydanie hnuteľných vecí a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 5C/177/2016-234 zo dňa 20. júla 2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 5C/177/2016-281 zo dňa 21. januára 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorou žalobu zamietol a v napadnutej časti výroku, v ktorej rozhodol, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100 % z r u š u j e a v zrušených častiach vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, konanie o vydanie hnuteľných vecí : tlakový kompresor typ BJSK 75-2, ev.č. 3872, lokálne odsávacie zariadenie typ URBAN-1100, spodná fráza, typ FVS + vozík MV 102, ev.č. 576 výrobca Ligmet ČR, hrúbkovaciu frézu T-40/ hobľovačka 500/, ev. č. 16/487, výrobca Škoda, ČR, spodnú skracovaciu pílu s podávačom/ okružná píla bez vozíka/, ev.č. 142,odsávacie zariadenie, výrobca Proma ČR, širokopásmová brúska 90, výrobca Houfek, ČR, l kus odsávacie zariadenie typ FT504, výrobca ACWORD, Poľsko, odsávacie zariadenie typ FT 404, výrobca ACWORD, Poľsko, skracovaciu pílu, výrobca MAGGI Nemecko, zastavil a rozhodol, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal vydania hnuteľných vecí a to pásovej píly ZEFAM typ DRSD-80, ev.č. 2007, tlakového kompresora typ BJSK 75-2, ev.č. 3872, dlabačky PEMAL typ DWLB 25,ev.č. 11243, lokálneho odsávacieho zariadenia typ URBAN-1100, pásovej brúsky typ OCSLB, ev.č. 723, spodnej skracovacej píly/ okružná píla bez podvozku/, ev.č. 246, výrobca Maszuny, Poľsko, spodnej frézy, typ: FVS +vozík MV 102, ev. č. 576, výrobca Ligmet ČR, spodnej frézy, typ FTN/ s čapovacím vozíkom/, ev.č. 4001, výrobca TOS Svitavy, ČR, viacúčelový čapovací stroj zn. FESTO, ev.č. 267, sukovník/ štupľovačka-3vretenová- stolová/, typ:DCW6W 19, ev.č. 113, výrobca PEMAL, Poľsko, hrúbkovacej frézy T-40/ hobľovačka 500/, ev.č. 16/487, výrobca Škoda ČR, spodnej frézy, typ: FOSC ev.č.9983-CCCP/hobľovačka FWS630/, výrobca TOS Svitavy, ČR, stolovej formátovacej píly, typ:MIET-FTC,ev.č. 4900-76, spodnej skracovacej píly s podávačom/ okružná píla bez vozíka/, ev.č.142, odsávacie zariadenie, výrobca : Proma, ČR, pracovného stola 2400-12000 a pracovného stola 2900x12000, širokopásmovej brúsky 90, výrobca Houfek ČR, 2 kusov odsávacieho zariadenia typ FT 504, výrobca ACWORD, Poľsko, odsávacieho zariadenia typ FT 404, výrobca ACWORD, Poľsko a skracovacej píly, výrobca : MAGGI, Nemecko alebo alternatívne zaplatenie sumy 7200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7200 eur od 23.07.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako kupujúci na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 22.05.2000, ktorá bola
uzavretá medzi predávajúcim- obchodnou spoločnosťou T.., so sídlom W. nadobudol vlastnícke právo k nižšie špecifikovaným hnuteľným veciam za kúpnu cenu 33 193,92 eur/ v tom čase 1 000 000 Sk/. V tom čase žalobca podnikal pod obchodným menom G. G., pričom podnikateľskú činnosť ukončil dňa 21.01.2014 a na základe Leasingovej zmluvy č. D./XX/XXXXX so spoločnosťou C. D., a.s. so sídlom F. cesta XX, W. G.: XX XXX XXX nadobudol do výlučného vlastníctva hnuteľné veci: širokopásmovú brúsku 90, výrobca Houfek ČR, 2 kusov odsávacie zariadenie typ FT 504, výrobca ACWORD, Poľsko, odsávacieho zariadenia typ FT 404, výrobca ACWORD, Poľsko a skracovaciu pílu, výrobca : MAGGI, Nemecko. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca podnikal v oblasti drevodomov a nábytku, pričom za účelom svojej podnikateľskej činnosti nadobudol do vlastníctva hnuteľné veci, ktoré prenajal spoločnosti S.- DRB., s.r.o. so sídlom O., pričom nájomný vzťah bol ukončený ku dňu 30.08.2011, pričom žalobcovi boli po ukončení nájmu predmetné veci vrátené. Následne ich dňa 01.09.2011 odovzdal na základe ústnej nájomnej zmluvy svojmu bratovi P. ktorý ich používal vo výrobe a to prostredníctvom obchodnej spoločnosti X. plus W., s.r.o. G. XX XXX XXX, pričom rozhodnutím živnostenského úradu v Prievidzi zrušil živnostenské oprávnenie na vykonávanie živnosti, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2015, preto písomne vyzval P. E. na vrátenie špecifikovaných hnuteľných vecí, ktoré ponechal v stavbe č. XXX na parcele číslo XX/XX, ktorých vlastníkom je žalovaný čo potvrdil aj v trestnom konaní pod ČVS: ORP-206/PE-PE-2016, kde žalovaný uviedol, že užíva tie veci a je ich vlastníkom, ktoré sa nachádzali v stavbe, ktorú nadobudol do výlučného vlastníctva ale nie sú to tie veci, ktoré požaduje žalobca.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú v celom rozsahu a neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu, lebo tvrdenie žalobcu v žalobe v ktorom sa uvádza že medzi žalobcom a jeho bratom P. E. bola uzatvorená nájomná zmluva a všetky hnuteľné veci boli ponechané v nehnuteľnosti žalovaného sa nezakladá na pravde, lebo P. E. uviedol, že predmetné hnuteľné veci sa nachádzajú na pozemku parc. reg. C, parc. č. XX/X, ktorej vlastníkom je žalobca. Tiež žalobca špecifikuje niekoľko hnuteľných vecí, o ktorých tvrdí, že ich užíva žalovaný, čo mal žalovaný potvrdiť v rámci trestného konania ani uvedené tvrdenie žalobcu nie je pravdivé. Žalovaný v rámci trestného konania uviedol, že disponuje len 2 strojmi z ktorých jeden si žalobca už zobral a 1 stroj- vŕtačku je žalovaný ochotný žalobcovi odovzdať, lebo táto vŕtačka nie je vlastníctvom žalovaného, inými hnuteľnými vecami žalovaný nedisponuje. Žalobca v žalobe tvrdí, že minimálne od roku 2013 žalovaný užíva žalobcom špecifikované hnuteľné veci. Toto tvrdenie je nesprávne, lebo žalovanému nie je zrejmé, akým spôsobom sa žalobca dopracoval k uvedenému termínu, keď sám žalobca vyzval listom z apríla 2016 svojho brata P. E. o vydanie veci čo znamená, že do apríla 2016 mal tieto veci užívať žalobcov brat. Žalovaný vykonáva stolársku činnosť od roku 1999 na svojich strojoch, teda ešte predtým, ako si mal žalobca zakúpiť vlastné stroje 22.05.2000. Žalovaný má vedomosť, že žalobca svoje hnuteľné veci postupne predal a pravdepodobne z dôvodu, že žalobca nevedie presnú evidenciu predaných vecí teraz šikanózne požaduje od žalovaného hnuteľné veci, preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Rozsah vykonaného dokazovania uviedol súd prvej inštancie v odseku 3. odôvodnenia rozsudku a jednotlivé skutkové zistenia uviedol súd prvej inštancie v odsekoch 4. - 25. a odseku 27. odôvodnenia rozsudku. V odseku 26. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie zistenia, ktoré vyplýva z obhliadky na mieste samom, ktorú vykonal za účasti strán sporu dňa 4.7.2017. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 126 ods.1, 2, § 134 ods. 1 - 4 a podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že nárok žalobcu nie je dôvodný. V konaní žalobca síce preukázal vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré žiada vydať lebo ich nadobudol v dobrej viere a riadne za ne zaplatil, ale neuniesol dôkazné bremeno v tom, že nepreukázal, že by tie stroje a stoly, ktoré žiadal vydať od žalovaného boli identické s tými, ktoré sa v nehnuteľnosti žalovaného nachádzajú. Na mieste samom v hale žalovaného bola súdom prvej inštancie vykonaná ohliadka strojov dňa 4.7.2017, z ktorej súd prvej inštancie zistil, že stroj označený žalobcom ako pásová píla ZEFAM typ DRSD-80 ev. č. 2007 bol označený pri ohliadke pod číslom 539 č. DRSD 80-2007, POLAND, NR. FABR 2007, rok BVD 1988 ZNINSKÁ FABRYKA MASZYN, teda stroj tak ako bol žalobcom označený nie je možné stotožniť s tým, ktorý žalobca žiada vydať najmä z dôvodu, že žalobca neviedol ich presnú evidenciu, nemal riadne stroje označené podľa čísla DKP alebo ZP tak, aby ich bolo možné presne stotožniť stroj nie je označený ako ZEFAM zodpovedá len typ stroja, ale nie je ho možné stotožniť s identifikáciou uvedenou žalobcom, stroj nie je vedený pod ev. č. 2007, ale pod číslom 539, ktoré sa nachádza na zadnej strane stroja, tak ako uviedol v konaní svedok U. keď z pracovného pomeru odchádzal v marci 2016, lebo keď z objektu odchádzal číslo stroja bolo
na zadnej strane, čo bolo zistené aj pri ohliadke ako číslo 539, ale nie také, aké označil žalobca v žalobe. Dlabačka PEMAL typ DWLB ev.č. 11243. Stroj je označený v skutočnosti číslom 12968 a vedený pod ev. č. 434, iné identifikačné znaky stroja neboli zistené, preto stroj nebol stotožnený tak ako ho označil žalobca. Pásová brúska typ OCSLB, ev. č. 723. Stroj je označený ako DCSLB po ev.č. 274. Nie je ho možné stotožniť s označením uvedeným žalobcom ako spodná skracovacia píla /okružná bez podvozku ev. č. 246 výrobca Maszuny Poľsko. Na stroji bolo zistené pri ohliadke, že ide o číslo 024037 číslo motora SZJE32 rok výroby 1984 ev. č. 277, teda súdom zistené údaje nie sú totožné s tými identifikačnými znakmi, ktoré uviedol žalobca, preto stroj nie je možné zidentifikovať. Spodná fréza typ: FVS a vozík MV 102, ev.č.576, výrobca Ligmet ČR. Stroj pri ohliadke nebol súdom identifikovaný, výrobný štítok nebol zistený, chýbal vozík , žalovaný stroj eviduje pod č. 277, iné identifikačné znaky neboli zistené. Spodná fréza typ: FVS bez vozíka ev.č.1635, výrobca Ligmet, výrobný štítok je odtrhnutý, na štítku je výrobca ČR- Hradec Králové ev. č. 472, iné údaje nie je možné zistiť. Viacúčelový čapovací stroj FESTO ev.č.267. Stroj je evidovaný pod číslom 281 je na ňom označenie FESTO výrobné číslo je 4227. Podľa žalobcom označených znakov nie je možné stroj zidentifikovať. Sukovník/ štupľovačka-3 vretenová/ typ DCW6W19, ev.č.113 výrobca PEMAL Poľsko. Na stroji je označenie TOS 1963 č. 4601 ev. č. 248, teda stroj nebolo možné zidentifikovať podľa identifikačných znakov označených žalobcom. Spodná fréza typ: FOSC, ev.č. 9983-CCCP/hobľovačka FWS630/, výrobca TOS Svitavy. Stroj je evidovaný u žalovaného pod ev. č. 234, pričom žalobca tvrdil, že ide o spodnú frézu o šírke 630 cm, čo žalovaný poprel, pričom bola odmeraná šírka stroja 510 cm a nie 630cm, teda stroj podľa označenia žalobcu nie je identifikovateľný. Stolová formátovacia píla, typ: MIET-FTC, ev.č. 4900-76. Bol zistený stroj ako formátovacia píla označený oboma stranami s jediným identifikačným znakom ev.č. 502, teda stroj nie je možné zidentifikovať. Pracovný stôl 2400x12000 bez akéhokoľvek identifikačného znaku, teda nie je možné ho zidentifikovať, išlo len o stolový rám resp. išlo podľa vyjadrenia žalobcu len o pol stola a nie o kompletný stôl, pričom podľa tvrdenia žalovaného ide o majetok brata žalobcu P., ktorý si ho dal vyrobiť. Pracovný stôl 2900x12000 bez akéhokoľvek identifikačného znaku, rozmery sú totožné, pozostáva z viacerých častí, nie je možné zistiť či ide o majetok žalobcu neobsahuje žiadne identifikačné znaky, ktoré by tomu nasvedčovali, žalobca tvrdil, že ide o jeho majetok, žalovaný tvrdil, že je to jeho stôl, ktorý si dal vyrobiť a zaplatil zaň bártrovým obchodom cenu 60 000 Sk a uviedol, že žalobca si stoly odpredal, 2 kusy odsávacie zariadenie typ FT 504, výrobca ACWORD, Poľsko. Bolo súdom zistené, že ide o jedno zariadenie FT 504 výrobca ACWORD s.r.o. Frídecká 201, Třínec, Česká republika, teda nie Poľsko, ale Česká republika, preto nebolo možné stroj stotožniť. Žalovaný k odsávaciemu zariadeniu uviedol, že ho kúpil ako prvý z A. od pána A. a zaplatil zaň 15 000 Sk v hotovosti na ruku. Teda ani jeden stroj, ktorý sa nachádzal v nehnuteľnosti žalovaného nebol bez akýchkoľvek pochybností stotožnený s tými strojmi, ktoré žiada žalobca vydať, pričom svedkovia - bývalí zamestnanci stolárskeho objektu W. potvrdili, že ide o bežné stroje, ktoré sa v stolárskej výrobe bežne používajú, pričom stolárska dielňa žalovaného bola od samého začiatku vybavená strojmi, teda podľa svedkov minimálne od roku 1978, preto by mohlo dôjsť k zámene so strojmi, ktoré nie sú vlastníctvom žalobcu a to práve z dôvodu, že stroje žalobcu neboli riadne označené tak, ako ich žiadal vydať, najmä ich fyzická inventarizácia nebola riadne zo strany žalobcu vykonávaná a na nich uvedené znaky jednoznačne a nepochybne nezodpovedajú tomu označeniu, ktoré uviedol žalobca v žalobe. Žalobca neviedol riadnu evidenciu o svojich strojoch, mal len ten zoznam, ktorý tvorí príloha ku kúpnej zmluve z 22.05.2000, tento zoznam vôbec neviedol, neaktualizoval, hoci niektoré stroje podľa výpovede svedkov predal, preto neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že tie stroje, ktoré žiada vydať mu skutočne žalovaný zadržiava a že ide nepochybne a bez akýchkoľvek pochybností o tie stroje, ktoré mu aj vlastnícky patria a toto dôkazné bremeno je na strane žalobcu, ktorý musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať, ktoré stroje sú jeho vlastníctvom a mať ich tak zidentifikované vo svojej evidencii, ale aj na samotných strojoch a stoloch, ktoré žiada vydať, aby nemohlo dôjsť k ich zámene, lebo žalobca podľa výpisu zo živnostenského registra do 21.1.2014 podnikal ako fyzická osoba, teda bol povinný viesť riadnu evidenciu svojho hnuteľného majetku a mať ich riadne označené identifikačnými znakmi v súlade s evidenciou, a to tak, aby bolo možné bezpečne a nepochybne zistiť, že žalovaný má vo svojej nehnuteľnosti tie stroje, ktoré žalobca žiada vydať, ktoré mu aj vlastnícky patria a že mu ich žalovaný bezdôvodne zadržiava, pričom od roku 2000 uplynula do podania žaloby doba 16 rokov, pričom za toto obdobie sa žalobca nikdy žiadneho vydania strojov od žalovaného nedomáhal, čo potvrdil aj prokurátor vo vyšetrovacom spise, v ktorom sa riešilo trestné oznámenie podané na žalovaného, nikdy mu nedal stroje do nájmu, úschovy alebo do bezplatného užívania. Stroje dal žalobca do nájmu spoločnosti S., s.r.o. a tiež aj žalovaný svoju nehnuteľnosť vybavenú strojmi podľa nájomnej zmluvy, teda prenajatý bol celý objekt, pričom tie stroje, ktoré žalobca prenajal spoločnosti S.-T., s.r.o. boli žalobcovi na základe protokolu zo dňa 30.8.2011 č.l.177 spisu riadne vrátené a tieto prevzal riadne žalobca, čo potvrdil svojím podpisom, pričom svedok O. bývalý konateľ S. s.r.o. potvrdil neporiadok v strojoch, keď
tieto boli odovzdávané spoločnosti S.-T., s.r.o. len v kancelárii bez akejkoľvek fyzickej inventarizácie a takto boli aj žalobcovi odovzdané, stalo sa, že stroj chýbal alebo bol nefunkčný, preto museli zakúpiť nový, tiež počas nájmu si žalobca odviezol montážne stoly, ktoré odpredal a boli nakladané na auto, ktoré preváža drevo a vyvezené z objektu čo potvrdili vo svojich výpovediach svedkovia G. A., O. O., U. O.. Tiež počas ohliadky strojov na mieste samom súdom žalobca skonštatoval, že Hrúbkovaciu frézu T-40/hobľovačku 500/ ev. č. 16/487 výrobca Škoda ČR, ktorú žiadal od žalovaného vydať v žalobe v skutočnosti odpredal, čo svedčí o absencii riadnej evidencie tohto majetku. Následne žalobca dal do bezplatného nájmu stroje svojmu bratovi P., ktorý ako svedok v súdnom konaní potvrdil, že tieto stroje zostali v nehnuteľnosti žalobcu parc.č. XX/X, čo bolo súdu preukázané aj listom zo dňa 28.04.2016 č.l.28 spisu, lebo v súčasnosti žalobca vlastní celý objekt aj s pozemkami okrem stavebno-montážnej haly žalovaného, ktorý získal postupne do roku 2002. To znamená, že stroje, ktoré dal žalobca do bezplatného nájmu svojmu bratovi sa nachádzajú v nehnuteľnosti žalobcu. Svedok O. O. uviedol, že počas nájomného vzťahu so spoločnosťou S.-T., s.r.o. O. niekto bral z objektu stroj z dôvodu, že sa ide predať, stroje sa preberali bez fyzickej inventarizácie, preto sa stalo, že buď stroj chýbal alebo bol nefunkčný, napr. prevzali kompresor, ktorý bol nefunkčný, preto sa musel zakúpiť nový, tiež jeden stôl žalobca počas nájomného vzťahu predal a bol odtiaľ odvezený. Svedok Q. O. potvrdil, že spoločnosť K +K interiér s.r.o., ktorá tam podnikala, zakupovala formátovaciu pílu TOS a kotol do kotolne, a tiež potvrdil, že dielňa žalovaného bola od začiatku zariadená strojovým vybavením, ale aj ostatné objekty, ktoré tam boli. Výpoveď svedka T. O., že hnuteľné veci mala nadobudnúť spoločnosť T. G. S. s.r.o., teda stroje tvoriace vybavenie nehnuteľností v objekte W. spol. s r.o W. v roku 1995 nie je pravdivé, lebo z výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti č.l.167 a spisu vyplýva, že spoločnosť pod týmto obchodným menom vznikla až od 1.10.1997, kedy sa svedok stal jej konateľom a spoločníkom, teda táto spoločnosť nemohla nadobudnúť hnuteľné veci spoločnosti W. spol. s r.o. v roku 1995, lebo ešte ako spoločnosť vôbec neexistovala, pričom v roku 1998 bolo spoločnosti W. spol. s r.o. W. nariadený súdnym exekútorom zákaz nakladať s hnuteľnými vecami, ale treba prisvedčiť žalovanému, že W. spol. s r.o. W. v tom čase vlastnila tak hnuteľný aj nehnuteľný majetok, teda nehnuteľnosti a stroje vychádzajúc aj z pripojeného exekučného spisu tun. súdu sp.zn. 4Er 20/97. Svedok U. O. potvrdil, že od roku 1978 si pamätal, že všetky objekty boli vybavené strojmi, svedok uviedol, že bolo zakúpené odsávacie zariadenie a širokopásmové brúsky, ktoré sa nachádzali v objekte žalovaného. Tiež svedok potvrdil, že z objektu sa rozpaľovali a vyvážali veci, ktoré vyvážal brat žalobcu, jeden stôl bol vyvezený z dielne žalovaného a ten bol presunutý pod prístrešok, ku ktorému má žalobca prístup, pričom je to doba 5 rokov alebo viac. Tiež z čestného prehlásenia U. č.l.184 a spisu vyplýva, že žalobca mu odpredal v roku 2003 pásovú pílu, cinkulár, 2 kusy hobľovačky, olepovačku a kolíkovačku. Je nesporné, že žalovaný ako stolár vykonával a vykonáva vo svojej dielni stolársku činnosť od roku 1999, ktorú získal príklepom súdu v exekučnom konaní, pričom svedok P. E. na pojednávaní súdu a čestnými prehláseniami U. O., P. O., U. O., P. O. a U. O. potvrdili, že žalovaný zakúpil zariadenú stavebno-stolársku dielňu a tiež vypočutí svedkovia U. Q., U. X., U. Q., G. A. potvrdili, že dielňa žalovaného bola od samého začiatku (teda minimálne od roku 1978 podľa svedka U. Q.) vybavená strojmi, pričom žalovaný ju nadobudol v roku 1999 a odvtedy uplynula doba 19 rokov, preto aj nadobúdal a zakupoval jednotlivé stroje, čo sám potvrdil či už bartrovým obchodom alebo si ich dal vyrobiť, pričom podstatné je to, že evidencia strojov zo strany žalobcu mala byť riadne vedená, aktualizovaná, pričom ani jedno evidenčné číslo stroja označeného žalobcom v žalobe nie je identické bez akýchkoľvek pochybností so strojmi, ktoré sa nachádzali pri ohliadke vykonanej súdom v dielni žalovaného, pričom stoly, ktoré žiada žalobca vydať nie sú vôbec označené žiadnymi evidenčnými číslami, pričom samotný žalobca má pochybnosti o tom či ide v skutočnosti o jeden stôl alebo o viac stolov, resp. z akých častí stoly, ktoré žiada vydať, pozostávajú, čo doteraz nepreukázal a nepredložil o tom od výrobcu žiaden doklad, hoci tvrdil, že ho predloží. Pri ohliadke bol zistený len železný rám stola a žalobca uviedol, že je to pol stola, súd prvej inštancie nemal takto zistený stôl, resp. jeho časť za zidentifikovanú, pričom podľa vyjadrenia žalovaného by mal patriť bratovi žalobcu, ktorý si ho dal vyrobiť. Sporný bol aj druhý stôl, ktorého rozmery boli síce zhodné, tento pozostával z viacerých častí, ale podľa žiadneho identifikačného znaku ho nebolo možné stotožniť, či ide v skutočnosti o stôl patriaci žalobcovi, žalovaný tvrdil, že ide o jeho stôl, ktorý si dal vyrobiť a zaplatil ho bártrovým obchodom, pričom podľa vyjadrenia svedkov G. A., O. O. a U. O. sa stoly žalobcu v dielni žalovaného už nenachádzali, lebo boli odpredané a jeden vyvezený pod prístrešok mimo objekt žalovaného pred 5 až viac rokmi. Podstatné je ale to, že tieto stoly, ktoré žiada žalobca vydať neobsahujú žiadny identifikačný znak, podľa ktorého by ich súd prvej inštancie pri ohliadke na mieste samom mohol riadne a nepochybne zidentifikovať, či sú to skutočne tie, ktoré patria žalobcovi a to tak, aby nedošlo k ich zámene, pričom jeden stôl žalobca podľa svedkov vyviezol z objektu
a odpredal, čo potvrdil svedok O. O., ďalší sa nachádzal mimo objektu žalovaného pod prístreškom, ku ktorému mal žalobca riadny prístup a dva žalobca predal, čo potvrdil svedok G. A.. V objekte žalovaného sa pri ohliadke nachádzal stôl, resp. stolový rám, ktorý mal predstavovať podľa žalobcu pol stola bez akéhokoľvek označenia a identifikačného čísla, ktorý patril podľa vyjadrenia žalovaného bratovi žalobcu, ktorý si ho mal dať vyrobiť a z toho dôvodu v konaní nebolo preukázané, že žalovaný žalobcom označené stroje a stoly zadržiava a odmieta mu ich vydať, ale naopak bolo zistené, že ani jeden stroj neobsahuje presne také identifikačné znaky ako uvádza žalobca v žalobe, ani jeden stôl nebol označený žiadnym identifikačným číslom alebo takým identifikačným znakom, aby mohol súd bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že ide o majetok žalobcu, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca jeden až dva stoly predal, čo potvrdili vypočutí svedkovia G. A. a O. O. a jeden stôl bol vyvezený pod prístrešok mimo objekt žalovaného, ku ktorému mal žalobca prístup, lebo mu patrí celý objekt s výnimkou dielne žalovaného. Svedok P. E. potvrdil, že stroje, ktoré žiada žalobca od žalovaného vydať, nepatria žalobcovi, preto súd žalobu na vydanie hnuteľných vecí ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Tiež súd zamietol žalobu o ustanovenie znalca na zistenie výšky bezdôvodného obohatenia za chýbajúce stroje z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by tieto stroje bol odovzdal priamo žalovanému, dal mu ich do užívania, alebo ich u neho uskladnil, ale naopak žalobca tieto dal do bezplatného nájmu svojmu bratovi P. E., ktorý uviedol ako svedok a aj písomne potvrdil pred súdom, že stroje, ktoré mal od žalobcu v bezplatnom nájme ponechal v nehnuteľnosti na parcele č. XX/X v W., ktorá je výlučným vlastníctvom žalobcu a nie žalovaného, ktorý vlastní zariadenú stavebno-montážnu halu na parc. č. XX/. v kat. úz. W., pričom uviedol, že budova žalovaného bola kúpená v roku 1999 ako kompletná dielňa spoločne so všetkými strojmi, tiež z vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že žalobca nevyzval žalovaného na žiadne vydanie hnuteľných vecí, ale obaja účastníci riešili len prístup k pozemkom, čo konštatoval aj prokurátor vo vyšetrovacom spise v uznesení pod číslom 1Pn 227/16/3305-5zo dňa 22.06.2016, tiež svedok F. F. uviedol, že žalobca pred ním nikdy od žalovaného stroje nežiadal v čase, keď tam svedok pracoval teda do roku 2015, asi 2 a pol roka, pričom väčšina strojov sa nachádzala v poschodovej budove, ktorá patrí žalobcovi, lebo žalovaný vlastní len prízemnú jednopodlažnú halu, čo bolo zistené súdom pri ohliadke na mieste samom. Teda v konaní nebolo preukázané, že by sa bol žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, že by žalobcovi patriace stroje zadržiaval vo svojej nehnuteľnosti a odmietal mu ich vydať, preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
5. Konanie o vydanie hnuteľných vecí : tlakový kompresor typ BJSK 75-2, ev.č. 3872, lokálne odsávacie zariadenie typ URBAN-1100, spodná fráza, typ FVS + vozík MV 102, ev.č. 576 výrobca Ligmet ČR, hrúbkovaciu frézu T-40/ hobľovačka 500/, ev. č. 16/487, výrobca Škoda, ČR, spodnú skracovaciu pílu s podávačom/ okružná píla bez vozíka/, ev.č. 142,odsávacie zariadenie, výrobca Proma ČR, širokopásmová brúska 90, výrobca Houfek, ČR, l kus odsávacie zariadenie typ FT504, výrobca ACWORD, Poľsko, odsávacie zariadenie typ FT 404, výrobca ACWORD, Poľsko, skracovaciu pílu, výrobca MAGGI Nemecko, súd prvej inštancie zastavil podľa § 145 ods.2 CSP z dôvodu, že žalobca zobral v tejto časti žalobu v priebehu konania späť a žiadal konanie zastaviť, pričom žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil.
6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.1 CSP v spojení s § 256 CSP a § 262 ods. 2 CSP tak, žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech priznal proti žalobcovi plnú náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom zároveň konštatoval, že žalobca je povinný znášať trovy žalovaného aj v späťvzatej časti žaloby, nakoľko zavinil, že sa konanie muselo sčasti zastaviť. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti konania vo veci samej podľa § 262 ods.2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, ktorým napadol výrokovú časť rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti, v ktorej rozhodol, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100 %. V článku I. odvolania poukázal žalobca na obsah podanej žaloby (článok I. odsek 3-5 odvolania). V článku II. odvolania poukázal žalobca na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré je uvedené v odseku 31. odôvodnenia rozsudku (článok II. ods. 6 odvolania). V článku III. odvolania žalobca namietal a odôvodňoval nesprávny právny názor súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov, osobitne T., preukázal, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.5.2000, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou T. G. S. s.r.o., G. XX XXX XXX ako predávajúcim, nadobudol vlastnícke právo k hnuteľným veciam za kúpnu cenu vo výške 33 193,92 eur
(v tom čase 1 000 000 Sk), preukázal zaplatenie kúpnej ceny, nadobudnutie vlastníctva a preukázal aj nadobudnutie ostatných hnuteľných vecí, ktorých vydania od žalovaného sa domáha v tomto konaní (leasingová zmluva č. LZF/04/60384 uzatvorená s C. D. a.s., kúpna zmluva zo dňa 4.2.2004). Zdôraznil, že žalobca nikdy nepreviedol vlastnícke právo k hnuteľným veciam a inú osobu, nikdy vlastnícke právo k týmto veciam nestratil a doteraz je ich výlučným vlastníkom. Hnuteľné veci, ktorých vydania sa žalobca domáha sa nachádzajú v nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného (stavba súp.č. XXX na parc.č. XX/XX k.ú. W.), preto je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného, pričom hnuteľné veci boli identifikované na obhliadke na mieste samom konanej dňa 4.7.2017. Ako vyplýva zo svedeckej výpovede T. O., všetky hnuteľné veci, t.j. strojové zariadenia vlastnila spoločnosť T. G. S. s.r.o. a všetky hnuteľné veci táto spoločnosť previedla do výlučného vlastníctva žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že by sa v areáli nachádzali iné stroje a žalovaný nepreukázal kúpu žiadnych hnuteľných vecí. Žalovaný preukázal len nadobudnutie nehnuteľného majetku. Z listinných dôkazov, ktorými vykonal súd prvej inštancie dokazovanie vyplýva, že vlastníkom všetkých hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzajú v priestoroch žalovaného, je žalobca. Pri identifikácii vecí v žalobe vychádzal žalobca zo zoznamu, ktorý bol súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 22. mája 2000, uvedený v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Nakoľko žalobca nemal od roku 2011 k hnuteľným veciam žiaden prístup, nemohol v žalobe uviesť presnejšie informácie a tieto boli zistené až pri ohliadke hnuteľných vecí dňa 4.7.2017. Žalovaný sa v priebehu konania viackrát vyjadril, že hnuteľné veci mal nadobudnúť do vlastníctva v exekučnej dražbe, v ktorej nadobudol nehnuteľný majetok. Z vykonaného dokazovania však vyplýva (listinné dôkazy, výpoveď svedka T.), že všetky hnuteľné veci nadobudol do vlastníctva žalobca. Žalovaný v konaní nepreukázal, že v exekučnom konaní, v ktorom nadobudol nehnuteľnosti, nadobudol aj hnuteľné veci, ktoré sa v tom čase mohli v nehnuteľnosti nachádzať. Tieto hnuteľné veci žalovaný ani nemohol nadobudnúť, nakoľko neboli vo vlastníctve subjektu, proti ktorému sa viedlo exekučné konanie, ale boli vo vlastníctve spoločnosti T. s.r.o. Súd prvej inštancie najskôr zmätočne potvrdzuje, že žalobca je vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré žiada vydať, a následne uvádza, že neuniesol dôkazné bremeno o tom, že má ísť o tie isté hnuteľné veci. V konaní bolo nad všetky pochybnosti preukázané vlastníctvo žalobcu ku všetkým hnuteľným veciam, ktoré sa v tom čase nachádzali v areáli už pred rokom 2000 s tým, že sám žalovaný potvrdil, že tieto hnuteľné veci sa nachádzali aj v nehnuteľnosti, ktorá mu vlastnícky patrí. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádza, že žalobca neuviedol presnú evidenciu strojov a stroje nemal riadne označené podľa DKP alebo ZP tak, aby ich bolo možné presne stotožniť, je žalobca toho názoru, že takáto povinnosť mu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Taktiež neobstojí odôvodnenie rozsudku v tej časti, kde súd prvej inštancie uvádza, že žalobca sa 16 rokov nedomáhal vydania hnuteľných vecí. Na to nemal žalobca žiaden dôvod až do roku 2016, nakoľko veci boli predmetom nájmu. Žalobca s poukazom na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie týkajúceho sa výpovede svedka T. uviedol, že výpoveď tohto svedka je ako celok dôveryhodná a pravdivá, a ak si svedok pomýlil jeden dátum, kedy pravdepodobne namiesto rok 1997 uviedol rok 1995, nie je možné bez ďalšieho uzavrieť, že jeho výpoveď je nepravdivá. Naopak, v jeho osobe ide o bývalého vlastníka spoločnosti T. s.r.o. a spoločnosti B r o n a spol. s r.o., ktorý musel mať vedomosť o vlastníctve týchto vecí, pričom rozdelenie vlastníctva hnuteľných vecí a nehnuteľností vo svojej výpovedi odôvodnil. Je potom logické vzhľadom na odstup času, že svedok sa môže v niektorom časovom údaji pomýliť. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku na viacerých miestach poukazuje na výpovede svedkov O., A., O., prípadne ďalších, pričom ich výpovediam dáva vyššiu výpovednú hodnotu ako výpovedi bývalého vlastníka T. O.. Žalobca taktiež namietal posúdenie obsahu výpovede svedka P. E. v tom smere, že ak tento svedok potvrdil, že stroje nepatria žalobcovi ale žalovanému, tak je to pravda, postupoval súd prvej inštancie bez toho, aby výpoveď tohto svedka mala oporu v ďalšom vykonanom dokazovaní. Tento svedok má podľa žalobcu nepochybne právny záujem na výsledku sporu tak, aby hnuteľné veci ostali žalovanému vzhľadom na zlé vzájomné vzťahy so žalobcom ako bratom, čo nie je sporné. Závery súdu prvej inštancie nie sú v súlade s obsahom vykonaných dôkazov a s preukázanými skutočnosťami v priebehu dokazovania. Súd prvej inštancie absolútne nerešpektoval a nevysporiadal sa s objektívnymi dôkazmi v listinných dôkazoch a vo výpovediach svedkov. V článku IV. odvolania žalobca zdôraznil, že výklad právnej normy súdmi nemôže byť svojvoľný, ale musí rešpektovať základné metódy výkladných pravidiel podľa všeobecnej teórie práva. Podľa názoru žalobcu si súd prvej inštancie osvojil taký výklad právnej normy, ktorý je v rozpore so základnými metódami výkladových pravidiel právnej normy. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo 83/2007). Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu, prípadne tento rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie.
8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.12.2018 k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a navrhuje, aby odvolací súd tento rozsudok potvrdil. Súd prvej inštancie vykonal veľmi rozsiahle dokazovanie, vrátane miestnej ohliadky, zdôvodnenie rozsudku je logicky správne. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na vydanie hnuteľných vecí.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP, z úradnej povinnosti aj podľa § 380 ods. 2 CSP, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné pre existenciu odvolacích dôvodov podľa 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
11. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
12. Po posúdení obsahu skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaných dôkazných prostriedkov, odvolacích tvrdení žalobcu a dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol, vyhodnotil odvolací súd odvolacie tvrdenia žalobcu ako dôvodné. Za podstatné odvolacie tvrdenie žalobcu s vplyvom na skutkový stav a právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, považoval odvolací súd tvrdenie žalobcu, že je vlastníkom všetkých hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzali v areáli už pred rokom 2000, že v konaní nebolo preukázané, že by sa v areáli nachádzali iné stroje a žalovaný nepreukázal kúpu žiadnych iných hnuteľných vecí, že žalobca je vlastníkom aj tých hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalovanému, že žalovaný nadobudol v exekučnej dražbe iba nehnuteľnosť a predmetom tejto dražby neboli hnuteľné veci, ktoré sa mali v tom čase nachádzať v draženej nehnuteľnosti.
13. Rozsah, druh dôkazných prostriedkov a jednotlivé skutkové zistenia z dôkazných prostriedkov, ktorými bolo vykonané dokazovanie, uviedol súd prvej inštancie v odsekoch 3. - 27. odôvodnenia rozsudku. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu (odsek 4. odôvodnenia rozsudku), tvrdenia žalovaného (odsek 5. odôvodnenia rozsudku), obsah výsluchu svedka P. (odsek 6. odôvodnenia rozsudku), obsah výsluchu svedka T. O. (odsek 11. odôvodnenia rozsudku) a skutočnosti, ktoré vyplývajú z pripojeného exekučného spisu sp.zn. 4Er/20/1997, považoval odvolací súd za podstatné tie skutočnosti, ktoré vyplývajú z tohto spisu, a ktoré majú dávať odpoveď, čo bolo predmetom dražby a či predmetom dražby boli aj hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti, ktoré nadobudol do vlastníctva žalovaný dražbou.
14. Z pripojeného spisu Okresného súdu Partizánske sp.zn. 4Er/20/97 odvolací súd zistil, že Okresný súd Partizánske uznesením č.k. 4Er/20/1997-88 zo dňa 22.1.1999 v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, proti povinnému W., s.r.o., vedenej u súdneho exekútora RNDr. Jozefa Podmanického, Obchodná 2, Topoľčany, pre vymoženie 5 392 755 Sk (sp.zn. Ex 233/97), schválil príklep nehnuteľnosti povinného v k.ú. W. udelený pri dražbe nehnuteľností konanej dňa 28.12.1998 (okrem iných) :
- pre vydražiteľa G.. U. E. zapísaných na LV č. XXX ako parc.č. XX/X, zastavaná plocha o výmere 4 267 m2, parc.č. XX/XX, zastavaná plocha o výmere 1 135 m2, parc.č. XX/XX, ostatná plocha o výmere 234 m2, parc.č. XX/XX, zastavaná plocha o výmere 1 225 m2.
15. Z pripojeného spisu Okresného súdu Partizánske sp.zn. 4Er/20/97 odvolací súd zistil, že dňa 8.3.1999 bolo exekučnému súdu doručené podanie súdneho exekútora RNDr. Jozefa Podmanického, ktorým požiadal o schválenie rozvrhu výťažku dražby nehnuteľností povinného. Zároveň k tomuto podaniu pripojil zápisnicu z rozvrhového pojednávania zo dňa 12.2.1999 (č.l. 94-95), rozpis trov exekúcie, prezenčnú listinu zo dňa 12.2.1999, predvolanie zo dňa 25.1.1999 na rozvrhové pojednávanie dňa 12.2.1999, doručenky (č.l. 99-100), poštové podacie hárky (č.l. 101-102), LV č. XXX k.ú. W. zo dňa 3.2.1999, LV č. XXX k.ú. W. zo dňa 3.2.1999, prihlásenie pohľadávky : Daňový úrad Partizánske zo dňa 28.12.1999, Obec Brodzany zo dňa 4.12.1999, Národný úrad práce zo dňa 18.9.1999, Okresný súd Partizánske zo dňa 27.1.1999, Všeobecná zdravotná poisťovňa zo dňa 16.9.1998, Okresný úrad, odbor živnostenský a ochrany spotrebiteľa Partizánske - uznesenie Okresného súdu Partizánske č.k. E 392/97-9 zo dňa 19.5.1997. V exekučnom spise sa na č.l. 119 -122 nachádzajú : upovedomenie o spôsobe vykonanie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Šimonom pod sp.zn. EX 484/98/Lo, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, v exekučnej veci oprávneného ROUČKA - SLATINA a.s., Technická 2, Bratislava, proti povinnému BRONA spol. s r.o. Brodzany o vymoženie 36 173 Sk s príslušenstvom, ktorým exekútor oznámil, že exekúciu vykoná predajom hnuteľných vecí a ktorým exekútor zakázal povinnému, aby odo dňa doručenia tohto upovedomenia nakladal so svojím majetkom až do výšky pohľadávky a jej príslušenstva s tým, že právne úkony povinného poškodzujúce oprávneného na jeho právach sú neplatné, upovedomenie o začatí exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Šimonom pod sp.zn. EX 484/98/Lo, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, v exekučnej veci oprávneného ROUČKA - SLATINA a.s., Technická 2, Bratislava, proti povinnému BRONA spol. s r.o. Brodzany o vymoženie 36 173 Sk s príslušenstvom, ktorým exekútor oznámil, že dňa 25.6.1998 začalo predmetné exekučné konanie a návrh súdneho exekútora JUDr. Jozefa Šimona sp.zn. EX 484/98/Lo, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, v exekučnej veci oprávneného ROUČKA - SLATINA a.s., Technická 2, Bratislava, proti povinnému BRONA spol. s r.o. Brodzany o vymoženie 36 173 Sk s príslušenstvom, ktorým sa tento exekútor pripojil k exekučnému konaniu vedenému súdnym exekútorom RNDr. Jozefom Podmanickým.
16. Z pripojeného spisu Okresného súdu Partizánske sp.zn. 4Er/20/97 odvolací súd zistil, že dňa 12.2.1999 uskutočnil súdny exekútor RNDr. Jozef Podmanický rozvrhové pojednávanie, na základe ktorého došlo okrem iného aj k pomernému uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Šimonom pod sp.zn. EX 484/98/Lo, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, v exekučnej veci oprávneného ROUČKA - SLATINA a.s., Technická 2, Bratislava, proti povinnému BRONA spol. s r.o. Brodzany vo výške 3 665,10 Sk.
17. Z pripojeného spisu Okresného súdu Partizánske sp.zn. 4Er/20/97 odvolací súd zistil, že Okresný súd Partizánske uznesením č.k. 4Er/20/1997-158 zo dňa 18.6.1999 neschválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností na základe zápisnice z rozvrhového pojednávania výťažku dražby zo dňa 12.2.1999.
18. Z pripojeného spisu Okresného súdu Partizánske sp.zn. 4Er/20/97 odvolací súd zistil, že Okresný súd Partizánske uznesením č.k. 4Er/20/1997-162 zo dňa 25.6.1999 v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, proti povinnému BRONA, s.r.o., vedenej u súdneho exekútora RNDr. Jozefa Podmanického, Obchodná 2, Topoľčany, pre vymoženie 5 392 755 Sk (sp.zn. Ex 233/97), v spojení s opravným uznesením č.k. 4Er/20/1997-169 zo dňa 24.8.1999, schválil príklep nehnuteľnosti povinného v k.ú. W. udelený pri dražbe nehnuteľností konanej dňa 28.4.1999 :
- pre vydražiteľa G.. U. E. zapísaných na LV č. XXX ako administratívna a sociálna budova na parc.č. XX/X a zapísaných na LV č. XXX ako parc.č. XX/X, zastavaná plocha o výmere 6 439 m2, parc.č. XX/ X, zastavaná plocha o výmere 282 m2
- pre vydražiteľa D. O., rodné číslo XXXXXX/XXXX zapísaných na LV č. XXX ako údržbárska a stavebno- montážna dielňa na parc.č. XX/XX a zapísaných na LV č. XXX ako parc.č. XX/XX, zastavaná plocha o výmere 647 m2 - LV č. XXX k.ú. W. - č.l. 15 spisu.
19. Z pripojeného spisu Okresného súdu Partizánske sp.zn. 4Er/20/97 odvolací súd zistil, že Okresný súd Partizánske uznesením č.k. 4Er/20/1997-201 zo dňa 9.12.1999 v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, proti povinnému BRONA, s.r.o., vedenej u súdneho exekútora
RNDr. Jozefa Podmanického, Obchodná 2, Topoľčany, pre vymoženie 5 392 755 Sk (sp.zn. Ex 233/97), schválil rozvrh výťažku vykonaný na rozvrhovom pojednávaní dňa 15.10.1999 z dražby nehnuteľností konanej dňa 28.12.1998. Pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Šimonom pod sp.zn. EX 484/98/Lo, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, v exekučnej veci oprávneného ROUČKA - SLATINA a.s., Technická 2, Bratislava, proti povinnému BRONA spol. s r.o. Brodzany nebola uspokojená.
20. Z pripojeného spisu Okresného súdu Partizánske sp.zn. 4Er/20/97 odvolací súd zistil, že súdny exekútor RNDr. Jozef Podmanický vydal dňa 30.4.2001 v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, proti povinnému BRONA, s.r.o., vedenej u súdneho exekútora RNDr. Jozefa Podmanického, Obchodná 2, Topoľčany, pre vymoženie 5 392 755 Sk (sp.zn. Ex 233/97), zápisnicu o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností v k.ú. Brodzany :
- pre vydražiteľa G.. U. E. zapísaných na LV č. XXX (stavby) ako stavba s.č. XX/II na parc.č. XX/X, stavba s.č. XX/IV na parc.č. XX/X a na LV č. XXX (pozemky) ako parc.č. XX/X, zastavaná plocha o výmere 476 m2 a ako parc.č. XX/X, zastavaná plocha o výmere 102 m2. Dňa 29.11.2001 bol Okresnému súdu Partizánske v exekučnej veci sp.zn. 4Er/20/97 doručený návrh JUDr. Jána Chmela, Staničná 45a, Piešťany ako správcu majetku úpadcu BRONA s.r.o. Brodzany, IČO 31 411 975, v konkurze, vyhlásenom Krajským súdom v Bratislave uznesením č.k. Z-2-1 K 102/96 zo dňa 5.11.2001, ktorým navrhol, aby Okresný súd Partizánske schválil príklep udelený pri dražbe nehnuteľností k.ú. W. zapísaných na LV č. XXX (stavby) ako stavba s.č. XX/II na parc.č. XX/X, stavba s.č. XX/IV na parc.č. XX/X a na LV č. XXX (pozemky) ako parc.č. XX/X, zastavaná plocha o výmere 476 m2 a ako parc.č. XX/X, zastavaná plocha o výmere 102 m2 pre vydražiteľa G.. U. E., r.č. XXXXXX/ XXXX, W. XX.
21. S poukazom na obsah a zistenia uvedené v odsekoch 14. - 20. tohto odôvodnenia odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nedáva jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na tvrdenia žalovaného, že spolu s nehnuteľnosťami vydražil na dražbe aj hnuteľné veci, ktoré sa ku dňu nadobudnutia jeho vlastníctva k nehnuteľnostiam, nachádzali v týchto nehnuteľnostiach, teda v objekte v tom čase označenom ako údržbárska a stavebno-montážna dielňa na parc.č. XX/XX zapísaná na LV č. XXX k.ú. W.. Žalovaným uvádzané tvrdenia nevyplývajú zo skutočností, ktoré odvolací súd zistil a uviedol v odsekoch 15. - 19. tohto odôvodnenia. Žalovaný mal ako strana v konaní nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, že hnuteľné veci, ktoré sa v objekte označenom ako údržbárska a stavebno- montážna dielňa nachádzali v čase konania dražby skutočne nadobudol alebo že tieto hnuteľné veci nadobudol do svojho vlastníctva neskôr v období od 28.4.1999 (deň konania dražby) do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie aj napriek spornosti tohto tvrdenia žalovaného spornosť tohto tvrdenia neodstránil ani prípadným postupom podľa § 150 ods. 2 CSP tak, aby žalovaný tvrdenie, že je vlastníkom hnuteľných vecí konkretizoval vecne a časovo, vrátane dôkaznej povinnosti (§ 149, § 150 ods. 1, § 151 ods. 2 CSP).
22. Žalobca v žalobe a v konaní tvrdil a preukazoval, že je vlastníkom hnuteľných vecí na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.5.2000, ktorú ako kupujúci uzatvoril so spoločnosťou T., v mene ktorej konal konateľ T. O., ako predávajúcim. Predávajúci vyhlásil, že je vlastníkom strojov a zariadení, ktoré sú predmetom predaja podľa tejto kúpnej zmluvy a ktoré sú špecifikované podľa jednotlivých druhov a počtu v prílohe kúpnej zmluvy, ktorá tvorí jej nedeliteľnú súčasť (čl. II bod 1. a čl. III. bod 1. kúpnej zmluvy
- č. l. 9-12 spisu). Ako vyplýva z tejto prílohy hnuteľné veci boli označené druhom, typom, názvom a evidenčným číslom. Na pojednávaní dňa 25.4.2018 vypovedal ako svedok T. O., konateľ spoločnosti T. s.r.o., ktorý okrem iného uviedol, že v roku 1994 spoločnosť, v tom čase G., s.r.o. (správne má byť G. S. s.r.o.) odkúpila od spoločnosti W. spol. s r.o. 100 % obchodných podielov a stala sa jediným vlastníkom objektu v W. a následne, po zistení majetku, došlo k oddeleniu aktív a pasív tak, že všetky technologické zariadenia, vrátane skladového hospodárstva, ostatný majetok kancelárií a ostatných objektov ako aktíva prešli do majetku spoločnosti T. s.r.o. a nehnuteľný majetok, pozemky a budovy, a staré záväzky ostali v majetku spoločnosti W. spol. s.r.o. Taktiež uviedol, že mali spor s exekučným úradom p. Podmanického, ktorý chcel zablokovať všetky stroje a tento spor vyhrali. Svedok ďalej uviedol, že žalovanému prikázal, aby označil štítkami všetky stroje, keby prišiel exekútor, aby neboli predmetom exekúcie. Na základe kúpnej zmluvy so žalobcom prešli do vlastníctva žalobcu všetky technologické zariadenia (stroje, nástroje, ručné náradie). Žalovaný nekupoval od spoločnosti žiadne stroje. K zmluve o podnájme (č.l. 91-92 spisu), ktorú mal uzatvoriť so žalobcom svedok uviedol, že táto zmluva bola zrušená písomnou dohodou. Stroje, ktoré sa odpredali žalobcovi, tam boli už v r. 1994 a ako boli namontované
tak tam zostali. Stroje sa nachádzali v 3 objektoch : stavebno-stolárska dielňa, nábytkárska dielňa a zosadzovňa. V stavebno-stolárskej dielni sa vyrábali okná, dvere a schody z masívu, v nábytkárskej dielni boli stroje na výrobu nábytku a zosadzovni boli zošívačky a lisy na lisovanie. Pred uzavretím kúpnej zmluvy boli stroje v nájme asi 1,5 roka u žalovaného a p. O.. Svedok ďalej uviedol, že iné stroje ako tie, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, sa v priestoroch nenachádzali, iné stroje nebolo kam dať, prevádzka bola obsadená, všetky stroje boli zelenej farby, zošívačky dýh boli sivé, dnes sa tieto stroje už nevyrábajú, boli vyrobené z ťažkej liatiny. O stroje mal záujem aj žalovaný, nemal dostatok finančných prostriedkov, žalobca bol schopný zohnať finančné prostriedky na kúpu strojov.
23. Z obsahu výpovede svedka T. O. je zrejmé, že žalobca sa na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy stal vlastníkov strojov a zariadení ako hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v troch objektov areálu v W.. Žalovaný v konaní predložil čestné prehlásenia (č.l. 86-90), z obsahu ktorých vyplýva, že žalovaný zakúpil v r. 1999 zariadenú stavebno-stolársku dielňu. Tieto listiny vypovedajú o tom, že v stavebno-stolárskej dielni sa nachádzali stroje a zariadenia, ktoré žalovaný doposiaľ nešpecifikoval počtom, druhom ani inými identifikačnými údajmi. Obsahu týchto listín nasvedčuje aj výpoveď svedka T. O. o tom, že v stavebno-stolárskej dielni boli stroje namontované v čase, keď prebiehalo exekučné konanie vedené súdnym exekútorom RNDr. Jozefom Podmanickým sp.zn. 4Er/20/97.
24. Ako doposiaľ spornú skutočnosť vyhodnotil odvolací súd skutočnosť vyplývajúcu z oznámenia súdneho exekútora JUDr. Jozefa Šimona pod sp.zn. EX 484/98/Lo, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, v exekučnej veci oprávneného ROUČKA - SLATINA a.s., Technická 2, Bratislava, proti povinnému BRONA spol. s r.o. o vymoženie 36 173 Sk s príslušenstvom, v ktorej sa mala exekúcia vykonať predajom hnuteľných vecí povinného a ktorým exekútor zakázal povinnému, aby odo dňa doručenia tohto upovedomenia nakladal so svojím majetkom až do výšky pohľadávky a jej príslušenstva s tým, že právne úkony povinného poškodzujúce oprávneného na jeho právach sú neplatné. Uvedená skutočnosť je podľa názoru odvolacieho súdu významná pre posúdenie vlastníctva hnuteľných vecí spoločnosti W. , spol. s r.o. a vlastníctva hnuteľných vecí spoločnosti T., s ktorou žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu dňa 22.5.2000, a o ktorú opiera žalobca vlastníctvo hnuteľných vecí, ktorých vydania sa v danom spore domáha od žalovaného.
25. Súd prvej inštancie vykonal obhliadku (§ 211 ods. 2 CSP) na mieste samom a hnuteľné veci, ktorých vydania sa žalobca proti žalovanému domáha, identifikoval iba z označenia strojov a zriadení, ktoré mali tieto hnuteľné veci v čase vykonanej ohliadky. Hodnotenie súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť, že by tie stroje a stoly, ktoré žiada vydať boli identické s tými, ktoré sa v nehnuteľnosti žalovaného nachádzajú, považuje odvolací súd za predčasné. Identifikáciu strojov, ktoré sa v čase obhliadky nachádzali v nehnuteľnosti žalovaného, mohol súd prvej inštancie z hľadiska svojej kompetencie vykonať na základe ich číslovania iba v prípade, že by bolo v spore nepochybne preukázané, že od r. 1999 bola číselná evidencia strojov, zariadení a stolov vedená rovnako u spoločnosti W., spol. s r.o., u spoločnosti T. s.r.o. a u samotného žalobcu. Odvolací súd je v tejto súvislosti toho názoru, že stroje a zariadenie, ktoré kúpil žalobca od spoločnosti T. s.r.o. a stroje a zariadenia, ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnosti žalovaného je možné identifikovať aj iným spôsobom, minimálne obdobím, v ktorom bol stroj vyrobený, jeho účelom, druhom a typom, prípadne výrobným číslom, označením výrobcu, pri zohľadnení tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalovaného, aké stroje a zariadenia sa nachádzali v nehnuteľnosti v čase, keď sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, aké stroje a zariadenia zakúpil po r. 1999, prípadne v r. 2000. Na takúto identifikáciu a špecifikáciu strojov a zariadení nemá súd odborné znalosti ani vedomosti.
26. Na základe týchto zistení je odvolací súd toho názoru, že právne posúdenie žalobou uplatneného nároku podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nie je dôvodné a posúdenie nezohľadňuje sporné skutočnosti tak ako ich zistil odvolací súd. Okrem aplikácie § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie posudzoval ním zistený skutkový stav aj podľa § 134 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka a podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, najmä z odseku 31. tohto odôvodnenia, vôbec nevyplývajú dôvody, pre ktoré tieto ustanovenia hmotného práva súd prvej inštancie aplikoval a ktoré skutkové zistenia pod tieto právne normy podradil z hľadiska právneho posúdenia nároku žalobcu o vydanie hnuteľných vecí.
27. Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o náhrade trov konania. Rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania je rozhodovaním závislým od výsledku sporového konania, o ktorom rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP vec opätovne prejedná v intenciách dôvodov zrušenia ako ich odvolací súd vymedzil v tomto zrušujúcom uznesení, v odsekoch 13. - 26. tohto odôvodnenia. V novom konaní súd prvej inštancie postupom podľa § 181 ods. 2 CSP určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia sú nesporné a uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. Po prípadnom postupe podľa § 150 ods. 2 CSP so zameraním na doposiaľ zistený skutkový stav a z neho vyplývajúce, odvolacím súdom vymedzené sporné skutočnosti, súd prvej inštancie podľa § 185 ods. 2 CSP opätovne rozhodne, ktoré dôkazy navrhnuté stranami sporu vykoná. V rámci uplatnenia zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 CSP vykoná pri svojej činnosti dôsledné hodnotenie dôkazov z vykonaného dokazovania, a to každého dôkazu jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliadne na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a nové rozhodnutie odôvodní tak, aby obsahovalo povinné náležitosti odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP s dôkazom na jeho preskúmateľnosť k predmetu konania a presvedčivosť pri posudzovaní pre vec podstatných tvrdení oboch sporových strán. Súd prvej inštancie zameria svoju pozornosť predovšetkým na zistenie tých skutkových okolností, či už na strane žalobcu, alebo na strane žalovaného, ktoré sú významné pre zistenie najmä vlastníctva vecí, ktorých vydania sa žalobca proti žalovanému domáha, vrátane stavu exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Šimonom pod sp.zn. EX 484/98/Lo, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, v exekučnej veci oprávneného ROUČKA - SLATINA a.s., Technická 2, Bratislava, proti povinnému BRONA spol. s r.o. o vymoženie 36 173 Sk s príslušenstvom a nadobudnutia hnuteľných vecí spoločnosťou T. nakoľko výpoveď svedka T. O. ako konateľa spochybňuje predmet kúpnej zmluvy zo dňa 22.5.2000.
29. Žalobca má okrem povinnosti tvrdenia dôkaznú povinnosť, že stroje a zariadenia, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.5.2000, pracovné stoly identifikované vo faktúre č. 240015 zo dňa 4.2.2004 a predmet leasingu podľa leasingovej zmluvy č. LZF/04/60384 sú veci, ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnosti žalovaného zvlášť v situácii, že sám je vlastníkom nehnuteľností a podľa doposiaľ zistených skutočností, sa stroje a zariadenia, ktoré žalobca kúpil, mali/majú nachádzať aj v tých nehnuteľnostiach, ktoré vlastní žalobca. Žalovaný má okrem povinnosti tvrdenia pri popretí skutkových tvrdení žalobcu aj dôkaznú povinnosť, že stroje a zariadenia, ktorých vydania sa proti nemu žalobca domáha, nadobudol do svojho vlastníctva v období od r. 1999, kedy sa nehnuteľnosť ako predmet dražby stala jeho vlastníctvom. Rovnako ako na strane žalobcu, vyžadujú procesné normy aj na strane žalovaného pre účinné popretie skutkových tvrdení pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutkových tvrdení, ktoré sa týkajú sporu. 30. Zistenie vlastníctva hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti žalovaného je základným predpokladom pre hodnotenie vo vzájomných súvislostiach ostatných skutočností, ktoré súd zistil a zistí z vykonaného dokazovania, a z ktorých ustáli zistený skutkový stav veci pre možnosť jeho následného právneho posúdenia.
31. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).