Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-6-2016.pdf
PDF · 135.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-2Csp/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanej: B. N., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. J. L. J., štátna občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 300,63 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 299,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 299,04 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.12.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 300,63 eur, úroky vyčíslené ku dňu 16.12.2016 vo výške 654,45 eur, úroky vo výške 17,38 % ročne zo sumy 300,63 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 300,63 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, poplatky vo výške 38,17 eur a nahradiť trovy konania.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 25.07.2008 bola medzi veriteľom Poštová banka, a.s., (ďalej len "banka") a žalovanou ako dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere č. 3356999108, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver, ktorý sa žalovaná zaviazala veriteľovi vrátiť v splátkach s lehotou splatnosti za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru, a preto si banka uplatnila právo požadovať predčasné splatenie úveru. Žalovaná ani napriek výzve banky dlžnú sumu neuhradila. Pohľadávka voči žalovanej bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretou medzi spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o., ako postupcom a spoločnosťou Bencont Investments, s.r.o., ako postupníkom, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretou medzi spoločnosťou Bencont Investments, s.r.o., ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., ako postupníkom. Aktuálnym veriteľom pohľadávky je žalobca a postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené. Pohľadávka bola voči žalovanej uplatňovaná na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu a vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 16.03.2012, sp. zn. IDC12100090, právoplatným dňa 13.07.2012, vykonateľným dňa 17.07.2012. Dňa 02.03.2015 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá v konaní vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 4Er/356/2015 a po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí poverenia bolo exekučné konanie zastavené. Žalovaná do dnešného dňa svoj dlh nevyrovnala. Dátum predčasnej splatnosti úveru nastal
dňa 26.01.2009, žaloba na rozhodcovský súd bola podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, podaním žaloby na rozhodcovský súd prestala plynúť, a to počas vedeného rozhodcovského konania a následne do zastavenia exekučného konania. Účinky zastavenia exekučného konania je potrebné na účely ďalšieho vymáhania pohľadávky v zásade prirovnať k stavu zrušenia rozhodcovského rozsudku.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila. 4. Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom č. k. 2Csp/6/2016 - 62 zo dňa 19. júla 2017 žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 19Co/352/2017 - 88 zo dňa 27. februára 2019 rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 2Csp/6/2016 - 62 zo dňa 19. júla 2017 ako súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Aj keď žalobca v odvolaní priamo nenamietal nesprávnosť tohto postupu súdu prvej inštancie (netvrdil, že ex offo prihliadanie na premlčanie je v rozpore s ústavou), namietal, že ním uplatnený nárok premlčaný nebol. Pokiaľ by súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., bez vznesenia námietky premlčania druhou stranou by musel vec posúdiť de facto rovnako, ako keby k premlčaniu nedošlo - teda tak, ako tvrdil žalobca v odvolaní (aj keď z iných dôvodov). Pre protiústavnosť ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré aplikoval súd prvej inštancie, nemohol odvolací súd potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. V odvolacom konaní bolo potrebné nesprávny (hoci v tom čase zákonný) procesný postup súdu prvej inštancie napraviť. Odvolací súd nemohol napraviť tento nedostatok sám zmenou napadnutého rozsudku. Dôkazy súd prvej inštancie skutkovo a právne vyhodnocoval len v rozsahu potrebnom pre zistenie premlčania. Vykonanie dokazovania, resp. jeho doplnenie v odvolacom konaní by nebolo účelné. Bol preto daný dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd záverom uviedol, že súd prvej inštancie po vrátení veci v prvom rade preskúma, či má právomoc v tejto veci rozhodnúť, pričom prípadne vykoná podrobnejšie zisťovanie bydliska žalovanej. Pokiaľ dospeje k záveru, že má právomoc vec prejednať, preskúma aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán (pričom súčasne zistí, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z banky na prvého postupníka podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách). Až keď zistí, že všetky procesné podmienky sú splnené, vecne preskúma nárok žalobcu. 5. Na výzvu súdu žalobca v podaní zo dňa 17.02.2020 uviedol, že dňa 28.07.2008 uzavrel pôvodný veriteľ (Poštová banka, a.s.) a žalovaná Zmluvu o úvere číslo 3356999108, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 331,94 eur. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach po 32,90 eur s konečnou splatnosťou 25.06.2009. Nakoľko žalovaná porušila ustanovenia predmetnej zmluvy o úvere č. 3356999108, úver sa stal ku dňu 26.01.2009 predčasne splatným v celom rozsahu. V dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine "Aktuálny stav úveru". Podľa druhého odseku, prvej strany Aktuálneho stavu úveru ku dňu 01.12.2010, zaplatila na pohľadávku dňa 25.08.2008 sumu vo výške 31,31 eur (331,94 - 31,31 = 300,63). Uviedol, že odo dňa postúpenia pohľadávky žalobca neeviduje žiadne úhrady k vyššie uvedenej pohľadávke.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.02.2020. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s prejedaním veci v jeho neprítomnosti. Nedostavila sa ani žalovaná, ktorý mala predvolanie na pojednávanie včas doručené podľa § 111 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 106 ods. 1 písm. a/ C.s.p., neospravedlnila svoju neúčasť a ani nežiadala odročiť pojednávanie z dôležitého dôvodu. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie podľa § 180 Civilného sporového poriadku súd na tomto pojednávaní vec opätovne prejednal a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, podaní strán a listinných dôkazov, a to konkrétne: žaloba zo dňa 16.12.2016, Zmluva o úvere zo dňa 30.07.2008, obchodné podmienky pre úver, všeobecné obchodné podmienky, listina označená ako "Aktuálny stav úveru ku dňu 01.12.2010", výzva na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 26.01.2009 s kópiou doručenky, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015, podanie žalobcu zo dňa 08.08.2017, Zmluva o postúpení pohľadávok č. 5/2011 zo dňa 24.02.2011 s prílohou, Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1/2010 zo dňa 15.12.2010 s prílohou, odvolanie žalobcu voči rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa
05.09.2017, podanie žalobcu zo dňa 17.02.2020, príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok medzi PRO CIVITAS s.r.o. a BENCONT INVESTMENTS s.r.o., príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok medzi BENCONT INVESTMENTS s.r.o. a BENCONT COLLECTION, a.s., oboznámením výsledkov lustrácií pobytu žalovanej a lustrácie v Obchodnom vestníku SR a podstatného obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/356/2015.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
8. Právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 30.07.2008 Zmluvu o úvere č. 3356999108, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru právnym predchodcom žalovanej vo výške 331,94 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v 11-tich mesačných splátkach vo výške 32,90 eur pri úrokovej sadzbe vo výške 17,38 % (ďalej len "predmetná zmluva"). Prvá splátka bola splatná do dňa 25.08.2008, ďalšie splátky boli splatné k 25. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa 25.06.2009. RPMN banky bola v predmetnej zmluve uvedená vo výške 25,15 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 123,99 %, celková výška nákladov bola v predmetnej zmluve určená v sume 37,95 eur.
9. Výzvou zo dňa 26.01.2009 adresovanou a odoslanou žalovanej právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že nakoľko žalovaná porušila ustanovenia predmetnej zmluvy podstatným spôsobom, úver sa ku dňu 26.01.2009 stáva predčasne splatným v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu zároveň vyzval žalovanú na úhradu celej sumy záväzku v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
10. Z listiny označenej ako "Aktuálny stav úveru ku dňu 01.12.2010" vyplýva, že žalovaná uhradila veriteľovi titulom predmetnej zmluvy dňa 09.08.2008 sumu 32,90 eur.
11. Žalobou zo dňa 02.09.2010, doručenou na rozhodcovský súd STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. dňa 10.12.2010, podala banka návrh na rozhodcovský súd proti žalovanej na zaplatenie sumy 300,63 eur s príslušenstvom, ktorý nárok odvodzoval z predmetnej zmluvy. Rozhodcovský súd mal za preukázané, že spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464 nadobudla pohľadávku, ktorá je predmetom tohto rozhodcovského konania, a preto pripustil navrhovanú zmenu účastníka rozhodcovského konania na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpil ako žalobca PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464. Predmetný rozhodcovský súd o podanom návrhu rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. IDC12100090 zo dňa 16.03.2012, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 13.07.2012 a vykonateľnosť dňa 17.07.2012. Spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., dňa 30.03.2015 v postavení oprávneného podala súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD. návrh na vykonanie exekúcie a menovaný súdny exekútor podal dňa 04.05.2015 na Okresný súd Bánovce nad Bebravou žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti žalovanej v postavení povinného. Tunajší okresný súd uznesením č. k. 4Er/356/2015 - 38 zo dňa 1. júla 2015 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, nakoľko z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Predložený exekučný titul má povahu nulitného rozhodnutia, a preto nemohol nadobudnúť vykonateľnosť. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.2016 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/192/2015 - 60 zo dňa 2. decembra 2015. Tunajší okresný súd následne uznesením č.k. 4Er/356/2015 - 70 zo dňa 8. januára 2016 exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2016.
12. Pohľadávku voči žalovanej nadobudol žalobca na základe písomne uzatvorených zmlúv o postúpení pohľadávok, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2010 zo dňa 15.12.2010, uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom, Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 5/2011 zo dňa 24.02.2011 uzavretej medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o. ako postupníkom, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretej medzi spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupníkom a Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015, uzavretej medzi spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., teda žalobcom ako postupníkom.
13. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR súd zistil, že žalovaná je štátnou občiankou Slovenskej republiky, pričom má od 28.01.2015 doposiaľ evidovaný trvalý pobyt mesto J. L. J.. Zo správy mesta J. L. J. zo dňa 20.06.2019 vyplýva, že žalovaná má nahlásené trvalé bydlisko mesto J. L. J., manžel žalovanej je cudzí štátny príslušník, bez pobytu na území Slovenskej republiky, matka žalovanej má taktiež trvalé bydlisko mesto J. L. J., otec žalovanej je mŕtvy. Iné poznatky o žalovanej z uvedenej správy nevyplynuli. Žalovaná nie je vedená v evidencii Sociálnej poisťovne ani v evidencii ZVJS. Zo súhrnnej správy Okresného súdu v Ostrave zo dňa 16.09.2019 vyplýva, že vykonal dopyty na príslušné orgány v Českej republike, a to centrálnu evidenciu obyvateľov, register cudzincov, Ministerstvo vnútra, odbor azylovej a migračnej politiky, Okresnú správu sociálneho zabezpečenia a Úrad práce Ostrava. Na základe odpovedí uvedených subjektov bolo ohľadom žalovanej zistené, že žalovaná má hlásený trvalý pobyt na adrese Y. XXXX/X, M. - X., bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 08.10.2018 do 28.05.2019, kedy bola z evidencie vyradená z dôvodu nedostavenia sa ku kontaktnej schôdzke v stanovenom termíne. Z priložených správ zároveň vyplýva, že žalovaná v Českej republike nie je vedená v evidencii registra poistencov, nie je príjemcom dôchodkových dávok, dávok štátnej sociálnej podpory ani dávky v hmotnej núdzi, nie je vo výkone väzby, trestu ani detencii a nebola doposiaľ väznená. Zo správy Ministerstva vnútra Českej republiky zo dňa 13.09.2019 vyplýva, že žalovaná mala na území Českej republiky povolený trvalý pobyt od 15.10.2001 do 03.05.2006, ktorý bol ukončený zo zákona z dôvodu dovŕšenia 18 rokov. Následne na základe žiadosti žalovanej bol povolený trvalý pobyt na území Českej republiky s platnosťou od 09.09.2010 doposiaľ na adrese Y. XXXX/X, M. - X..
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 16. Podľa § 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru. 17. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 18. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 19. Podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
20. Podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 21. Podľa § 4 ods. 3 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 22. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 23. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 24. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 25. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 27. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
28. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
29. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
30. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis
32. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
34. Podľa kapitoly II oddiel 1 článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
35. Podľa kapitoly II oddiel 1 článku 4 ods. 2 citovaného nariadenia na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto členského štátu.
36. Podľa kapitoly II oddiel 1 článku 5 ods. 1 citovaného nariadenia osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly 37. Podľa kapitoly II oddielu 4 čl. 17 ods. 1 citovaného nariadenia vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
38. Podľa kapitoly II oddielu 4 čl. 18 ods. 2 citovaného nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
39. Podľa kapitoly II oddielu 4 čl. 19 citovaného nariadenia od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou: 1. dojednanou po vzniku sporu alebo 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo 3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu.
40. Podľa kapitoly II oddiel 7 čl. 26 ods. 1 citovaného nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
41. Podľa kapitoly II oddiel 7 čl. 26 ods. 2 citovaného nariadenia vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať o absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.
42. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanej priznania nároku, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. 3356999108, pričom pohľadávku nadobudol od právneho predchodcu žalobcu - Poštovej banky a.s. Právny predchodca žalobcu je právnickou osobou (bankou), ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť v predmete podnikania (okrem iného) poskytovanie úverov, pričom žalovaná je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto je žalovanú potrebné považovať za spotrebiteľa. Medzi právnym predchodcom žalobcom a žalovanou tak vznikol vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a predmetná zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou.
43. Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že citované nariadenie vo všetkých svojich ustanoveniach, a to i tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti (právomoci) smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný pred vhodným súdom. Tým je v zmysle článku 4 ods. 1 citovaného nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp (byť žalovaný pred vhodným súdom) je článkom 18
ods. 2 citovaného nariadenia posilnený tak, že v sporoch so spotrebiteľských zmlúv majú obligatórnu príslušnosť súdy štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Otázku bydliska posudzuje procesný súd podľa svojho národného práva, v predmetnom prípade práva slovenského. Slovenský právny poriadok však pojem bydlisko v žiadnom svojom právnom predpise nevymedzuje, preto pri určení, čo tento pojem znamená, treba vychádzať z ustálenej judikatúry. Judikatúra chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať. Bydliskom je teda miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, popr. kde pracuje, pokiaľ tam býva. 44. Posúdiac vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že má právomoc v danej veci konať v súlade s citovanými ustanoveniami nariadenia, keď vykonanými lustráciami nezistil, že by žalovaná, ktorá je štátnym občanom Slovenskej republiky s hláseným trvalým pobytom v obvode tunajšieho súdu, mala bydlisko mimo územia Slovenskej republiky. V tejto súvislosti a v nadväznosti na skutočnosť, že žaloba bola žalovanej doručená na adresu v Českej republike sa súd zaoberal tým, či nie je daná právomoc príslušného súdu v Českej republike na prejednanie veci, pričom v tomto smere v intenciách aj zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu vykonal šetrenie pobytu žalovanej. Z vykonaných lustrácií v ich súhrnne nebolo možné dospieť k záveru, že by sa žalovaná na území Českej republiky zdržiavala s úmyslom zdržiavať sa tam trvale, teda že by jej pobyt nebol len prechodný, ale mala tu vytvorené hlbšie sociálne väzby, mala tu rodinu, prácu, prípadne vlastné bývanie, či stále ubytovanie. 45. Na základe uvedeného súd predmetný spor prejednal a vo veci samej rozhodol. V nadväznosti na vykonané dokazovanie a po zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že podaná žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. 46. Predmetnú zmluvu, uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, súd posúdil podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o platne písomne uzatvorenú zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné podľa názoru súdu aplikovať aj príslušné ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Žalovaná vystupovala v predmetnom zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny predchodca žalobcu je bankou, vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovanou ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola bankou pripravená vopred na formulári vrátane znenia pripojených všeobecných obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovanou ako spotrebiteľom. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ a dodávateľ. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka, ale aj podľa Obchodného zákonníka a podľa osobitných predpisov. Súd zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Normy obchodného práva sú použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Primárne sa teda použije špeciálny predpis - zákon o spotrebiteľských úveroch a ak tento určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe Občianskeho zákonníka nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadné ďalšie použitie noriem obchodného práva. 47. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície "slabšej" zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, resp. služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov. 48. V danom prípade súd podrobil predloženú zmluvu kontrole jej súladu so zákonom a zistil, že v predmetnej zmluve, titulom ktorej odvodzuje žalobca svoje nároky uplatnené v tomto konaní, nie sú správne uvedené celkové náklady spotrebiteľa (žalovanej) spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Žalovaná mala veriteľovi
podľa predmetnej zmluvy poskytnutý úver s úrokom vrátiť 11-timi mesačnými splátkami vo výške 32,90 eur, teda spolu mala veriteľovi zaplatiť sumu 361,90 eur, teda po odpočítaní istiny úveru 331,94 eur, celková výška nákladov spotrebiteľa prestavovala sumu 29,96 eur, nie sumu 37,95 eur, ako bolo uvedené v predmetnej zmluve. Z obsahu predmetnej zmluvy vôbec nie je zrejmé, akým výpočtom a na základe akých vstupných údajov, veriteľ dospel k celkovej výške nákladov spotrebiteľa na úver. Celková výška nákladov tak, ako bola uvedená v predmetnej zmluve, je pre spotrebiteľa zmätočná a je tiež nepreskúmateľná. Podľa názoru súdu ide o nesprávne stanovenie celkových nákladov spojených s úverom tak, ako to definuje § 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume "preplatenia" úveru. V zmluve tak nebola správne uvedená náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené je významné podľa názoru súdu i pre správne stanovenie RPMN. Je nepochybné, že ak sú celkové náklady na úver stanovené v predmetnej zmluve nesprávne, je následne aj RPMN stanovená v nesprávnej výške. 49. Okrem uvedeného v predmetnej zmluve absentuje aj uvedenie adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ktorú ako osobitnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovuje § 4 ods. 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch. 50. Nad rámec uvedeného súd ešte uvádza, že žalobca si uplatňoval v konaní okrem iného aj nárok na úrok v dohodnutej výške z dlžnej istiny aj po zosplatnení predmetného úveru. Takýto úrok mu podľa názoru súdu nepatrí. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je záväzok vrátiť úrok splatný "spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky". Citované ustanovenie podľa názoru súdu vychádza zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Inak povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Maximálna sadzba úrokov z omeškania v spotrebiteľských zmluvách je pritom kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala. 51. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí, resp. ich nesprávne uvedenie v predmetnej zmluve, súd považoval úver poskytnutý žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom ako veriteľom žalovanej ako dlžníkovi za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch). Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Žalobca nesporne poskytol žalovanej úver vo výške 331,94 eur, na druhej strane žalovaná si nesplnila jednu zo základných povinností vyplývajúcich z predmetnej zmluvy, a to platiť riadne a včas splátky úveru, v dôsledku čoho sa dostala do omeškania a právny predchodca žalobcu využil svoje právo požadovať predčasné splatenie celého úveru (bod 3.12 písm. b/ Všeobecných obchodných podmienok). Žalobca tiež preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, keď na základe predložených zmlúv o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky uplatňovanej v tomto spotrebiteľskom spore z pôvodného veriteľa na žalobcu. Zároveň nedošlo pri postúpení pohľadávky k porušeniu ustanovenia § 92 ods. 8 osobitného zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v príslušnom znení. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd dospel k záveru, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi sumou reálne poskytnutého úveru 331,94 eur a sumou úhrad, ktoré vykonala žalovaná titulom predmetnej zmluvy v celkovej sume 32,90 eur, t. j. rozdiel predstavuje sumu 299,04 eur. Žalovaná túto sumu doposiaľ neuhradila, preto súd žalobe v časti vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi nevrátenú istinu poskytnutého úveru vo výške 299,04 eur. Vo zvyšnej časti nedôvodne uplatnenej istiny, úrokov a poplatkov súd z poukazom na vyššie uvedené žalobu zamietol. 52. Žalovaná bola po uplynutí lehoty vo výzve právneho predchodcu žalobcu na základe vyhlásenia predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru nepochybne v omeškaní so zaplatením svojho peňažného dlhu, preto súd žalobcovi okrem priznanej istiny priznal aj úrok z omeškania v žalobcom uplatnenej výške 9,00 % ročne (neodporujúcej zákonu s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v príslušnom znení) z dlžnej sumy 299,04 eur za obdobie od 17.12.2016 do zaplatenia, teda tak, ako to žiadal žalobca v petite podanej žaloby.
53. Súd v konečnom dôsledku žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na zaplatenie istiny 299,04 eur s príslušným úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanej týmto rozsudkom, je žalovaná povinná splniť v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 54. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 55. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 56. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. V posudzovanom spore bol žalobca v konaní úspešný v časti priznanej istiny vo výške 299,04 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, vo zvyšnej časti bol žalobca v spotrebiteľskom spore voči žalovanej neúspešný. Pri zohľadnení procesného úspechu, resp. neúspechu strán sporu, súd dospel k záveru, že prevažne úspešná bola žalovaná, ktorej by patril v rozsahu jej čistého úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Nakoľko si však žalovaná náhradu trov konania neuplatnila a ani jej žiadne účelné trovy preukázateľne nevznikli, súd žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.