Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-245-2019.pdf
PDF · 76.37 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/245/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú D. P., J.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, dieťa rodičov F. P., V.. P., J.. XX.XX.XXXX, G. N. XXX/X, XXX XX L. M. Z. P., V.. Č., J.. XX.XX.XXXX, G. I. XX, XXX XX H., Č. V., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu v Jičíne č.k. 30Nc/326/2013-38 zo dňa 03.06.2014 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 4P/52/2014-49 zo dňa 08.01.2015 vo výroku o výške výživného pre maloletú D. P., J.. XX.XX.XXXX,tak, že:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej D. P., J.. XX.XX.XXXX mesačnou sumou vo výške 3000,- Kč s účinnosťou od 01.02.2020 do budúcna, vždy do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám matky maloletej.
V prevyšujúcom rozsahu konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného zastavuje.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletej sa návrhom, doručeným súdu dňa 25.11.2019 žiadal, aby súd zvýšil otcovi výživné na maloletú D. zo sumy 1.000,- Kč na sumu 180 Eur mesačne. Podľa matkinho vyjadrenia na pojednávaná dňa 18.2.2020 sa s ňou otec maloletej skontaktoval a uviedol, že požadovanú sumu 180 Eur nemôže maloletej prispievať, ale je v jeho možnostiach platiť jej mesačne 3.000 Kč, čo zodpovedá približne 120 Eurám a v tejto časti upravila svoj návrh na zvýšenie výživného, čo súd posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu a v zodpovedajúcom rozsahu preto konanie zastavil. Svoj návrh matka odôvodnila zvýšenými výdavkami na maloletú D.. Otec nenamietal návrh na zvýšenie výživného. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné podľa návrhu matky maloletej.
2. Súd vykonal dokazovanie ústnymi a písomnými vyjadreniami účastníkov, resp. kolízneho opatrovníka, písomnosťami predloženými matkou maloletých, správou kolízneho opatrovníka, spisovým materiálom konania vedeného na Okresním soude v Jičíne, Česká republika pod spisovou značkou 30 Nc 326/2013, spisom vedeným na tunajšom súde pod spisovou značkou 4P 52/2014, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
3. Rozsudkom Okresního sodu v Jičíne č.k. 30Nc 326/2013 - 38 zo dňa 3.6.2014 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloletú D. do osobnej starostlivosti matke a určil otcovi výživné na maloletú vo výške 1.000,- Kč mesačne a to od právoplatnosti rozsudku aj po rozvode manželstva rodičov maloletej. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 4P 52/2014 - 49 zo dňa 8.1.2015 súd rozviedol
manželstvo rodičov maloletej D., Y. zveril na čas po rozvode d osobnej starostlivosti matke a určil otcovi výživné na maloletú vo výške 36 Eur, pričom styk otca s maloletou neupravil. V danom čase bola maloletá vo veku 4 rokov. V súčasnosti žije matka v spoločnej domácnosti s maloletou D. a svojimi rodičmi, ktorým prispieva na domácnosť sumou vo výške 100 Eur mesačne. Je zamestnaná v spoločnosti Y. X. s mesačným príjmom do 500 Eur. Mesačné výdavky na maloletú predstavujú strava v škole 12 Eur, strava v domácnosti 100 Eur, oblečenie a obuv 50 Eur, hygiena 20 Eur, školské potreby 10 Eur, umelecká škola 5 Eur, iné nepravidelné náklady ( zdravotný stav, súťaže, voľný čas) 30 Eur. Otec maloletej žije a pracuje v Č. V., s maloletou sa skontaktoval po 6 rokoch. Matka maloletej spláca mesačne 17 Eur ako pôžičku I. G..
4. Podľa § 62 ods. 1 - 5 zákona č. 36/2005 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
5. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
6. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
7. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
9. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
10. Po prevedenom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného pre maloletú D. P. je po jeho úprave dôvodný a to vo výške 120 Eur mesačne, keďže od posledného určenia výživného do podania návrhu v tomto konaní uplynulo takmer 5 rokov a za toto obdobie sa výdavky na maloletú zvýšili, pričom toto zvýšenie musia znášať obaja rodičia, viac otec, keďže sa o dieťa osobne nestará. Maloletá D. je v súčasnosti žiačkou základnej školy, čo má podstatný význam na zvýšené výdavky na ňu, keďže jej od posledného určenia výživného pribudli nové náklady na školské pomôcky, mimoškolské koníčky a záujmy, zároveň sa ale v priebehu 5 rokov zvýšili už existujúce náklady na stravu, ošatenie, hygienu a podobne. Pre maloletú D. súd z tohto dôvodu určil výživné na sumu 120 Eur od 1.2.2020. Otec maloletej žije a pracuje v zahraničí a je teda v jeho možnostiach zarobiť si na potreby svojho jediného maloletého dieťaťa súdom určenom sumou, pričom akékoľvek jeho prípadné záväzky nemôžu mať prednosť pred výdavkami na životné potreby jeho maloletej dcéry, o ktorú sa navyše osobne nestará a takto ušetrený čas musí venovať zvýšenej aktivite na pracovnom trhu v snahe zarobiť si danú sumu. Nejedná sa o vysokú mesačnú sumu, ktorej získanie by nebola v možnostiach otca. Súd tak zmenil oba vyššie uvedené rozsudky, ktoré doteraz určovali výživné na maloletú, s tým, že odteraz určené výživné sa posudzuje už iba na základe tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie nie je oprávnený podať ten, v koho prospech bolo rozhodnutie vyhlásené. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.