Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-171-2014.pdf
PDF · 116.23 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-15C/76/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie v spore žalobcu: C. T.Z., nar. XX.X.XXXX, bytom R. S., J. XX/XX, zast. JUDr. Jánom Cáfalom, Advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, IČO: 45 607 338 proti žalovanej: E. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom R. P., P. X, R. Z., o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Určuje sa, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností:
pozemok reg. C, parc.č.XXX vo výmere 202 m2 - záhrady, pozemok reg. C, parc.č.XXX vo výmere 177 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemok reg. C, parc.č.XXX vo výmere 1194 m2- zastavané plochy a nádvoria rodinný dom súp.č.XX, postavený na pozemku parc.č.XXX,
nachádzajúcich sa v obci S., okr. Košice-okolie, vedených na Okresnom úrade Košice-okolie, katastrálny odbor, na LV č.XX, pre kat.úz. S..
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Štát má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to pozemku reg. C, parc.č.XXX vo výmere 202 m2-záhrady, pozemku reg. C, parc.č.XXX vo výmere 177 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemku reg.C, parc.č.XXX vo výmere 1194 m2
- zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu súp.č.XX, postaveného na pozemku parc.č.XXX, nachádzajúcich sa v obci S., okr. Košice-okolie, vedených na Okresnom úrade Košice-okolie, katastrálny odbor, na LV č.XX, pre kat.úz. S.. Žalobu odôvodnil tým, že bol uvedený do omylu pri predaji svojho rodinného domu, pričom vôbec nemal v úmysle tento rodinný dom predať. Je otázne, či vôbec mal spôsobilosť urobiť právne úkony (podpisovať zmluvy), či nekonal v duševnej poruche. Aj keď doposiaľ nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony ani ju nemá obmedzenú, podľa psychologického vyšetrenia má podpriemernú úroveň intelektových schopností a obtiažnejšiu schopnosť dynamického postrehovania a sledovania plynulých zmien, zníženú dynamickú pozornosť a predstavivosť. Je teda možné, že je schopný oveľa ľahšie podľahnúť podvodnému konaniu iných osôb ako priemerný človek v jeho veku.
2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a žalobu považovala za neopodstatnenú a uviedla, že žalovaný bol v čase podpisu kúpnej zmluvy schopný rozpoznať dôsledky tohto konania a všetko robí účelovo.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámením listinných dôkazov, znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou MUDr. Silviou Žofčákovou a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil tento skutkový stav:
4. Z písomnej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14.4.2014 (č.l.12-14) súd zistil, že žalobca ako predávajúci odpredal žalovanej ako kupujúcej nehnuteľností zapísané na LV č.XX pre kat.úz. S., obec S., okr. Košice-okolie, ktorých bol výlučným vlastníkom. Tieto nehnuteľností odpredal za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 30 000,00 eur, pričom kúpnu cenu kupujúci predávajúcemu mal vyplatiť nasledovne: a) sumu 15 000,00 eur zaplatil kupujúci pred podpisom tejto kúpnej zmluvy k rukám predávajúceho, čo predávajúci potvrdzuje svojím podpisom na tejto kúpnej zmluve, b) sumu 15 000,00 eur zaplatí kupujúci predávajúcemu na účet predávajúceho vedený v Tatra banke a.s. v deň podania návrhu na vklad tejto kúpnej zmluvy. V čl. VIII. bod 2 kúpnej zmluvy účastníci vyhlásili, že si túto zmluvu pred jej podpisom riadne prečítali, že jej obsah zodpovedá i skutočnej, slobodnej a vážnej vôli a že táto zmluva nebola spísaná v tiesni, či za nápadne nevýhodných podmienok a nepodpísali ju v omyle. Zmluvná voľnosť nie je obmedzená, jej obsahu porozumeli a na dôkaz toho ju nižšie podpísali.
5. Z výpovede žalobcu vyplýva, že niekedy v marci v roku 2014 prišiel za nim muž menom U., ktorého nepoznal a oznámil mu, že chce zrušiť vecné bremeno, ktoré je napísané na otca žalobcu k jeho rodinnému domu. Žalobcovi ani nenapadlo, aby sa pýtal tohto muža, prečo sa zaujíma o jeho dom a následne s týmto mužom išiel k notárovi, kde mu p. U. dal listiny, ktoré mu nedal ani prečítať a ukázal na listine, kde to má podpísať. Ubezpečil ho, že sa nemusí ničoho obávať a žalobca mu plne dôveroval v tom, že ide iba o zrušenie vecného bremena. Asi po 2 týždňoch po podpísaní týchto listín prišiel za nim muž menom Š., ktorý sa mu predstavil, aj s 3 ženami. Tento muž mu povedal, že si chcú prezrieť dom a on si myslel, že ide o súdneho znalca. Na otázku sudkyne, či sa nepýtal tohto cudzieho muža, prečo mu prišiel prezrieť dom, žalobca uviedol, že nie, ale teraz je mu to jasné, že je to jeho chyba. Následne tieto osoby z jeho domu odišli. Niekedy začiatkom apríla alebo mája v roku 2014 sa ho pýtal sused O. P. či predal dom, pričom žalobca uviedol, že nemal ani v úmysle predávať dom, avšak sused mu uviedol, že jeho dom už je napísaný na p. Š.. P. U. mu povedal, že má ísť do Slovenskej sporiteľne, pretože na jeho účet mu dôjde suma 30 000,00 eur. Žalobca sa ho nepýtal z akého dôvodu bude mať na účte toľko peňazí, keďže išlo iba o zrušenie vecného bremena. Stretli sa v obchodnom centre Aupark, kde bol prítomný muž menom U., žalovaná a jej manžel. Neskôr opravil svoju výpoveď žalobca, že tento účet mal v Tatra banke a aj v súčasnej dobe ho má. Takto spolu s p. U. išiel do Tatra banky, kde vybral najprv 15 000,00 eur, ktoré mu kázal p. U. a ďalšiu sumu vo výške 15 000,00 eur mal vybrať na Hlavnej ulici v Košiciach s tým, že prvú sumu 15 000,00 eur má odovzdať p. Š. a druhú sumu 15 000,00 má odovzdať jemu. Žalobca to tak aj urobil. Keď mu sused oznámil, že už nevlastní dom, tak spolu s týmto susedom odišiel do Bidoviec na políciu, kde podal trestné oznámenie na žalovanú. Uviedol, že on nikdy nemal v úmysle predať dom, keďže nemá žiadnu inú možnosť bývania.
6. Vypočutá žalovaná uviedla, že niekedy v apríli v roku 2014 oslovil p. U. jej muža, či nemá záujem o nehnuteľnosť a keďže v tom čase zháňali pozemok alebo dom, tak prejavili záujem. P. U. im predložil LV, ale zistili, že sú na ňom uvedené ťarchy, tak odmietli ponuku. Po nejakej dobe opätovne prišiel p. U. za jej mužom a ukázal ten istý LV, na ktorom už neviazli žiadne ťarchy. Prejavili o túto nehnuteľnosť záujem. Tento dom sa nachádzal v Rozhanovciach a boli si spolu pozrieť aj túto nehnuteľnosť. Bol prítomný aj žalobca a vtedy sa ho pýtala žalovaná, či má záujem odpredať dom, na čo žalobca uviedol, že áno a že žiada 30 000,00 eur, pričom ako podmienku uviedol, že 15 000,00 eur chce v hotovosti a 15 000,00 eur zaslať na účet v Tatra banke. Žalovaná so svojím mužom nechala vypracovať kúpne zmluvy a stretli sa u notára, kde sa opätovne žalobcu pýtala, či chce predať ten dom, čo on potvrdil a tam pred podpisom zmluvy mu odovzdala v obálke sumu 15 000,00 eur s tým, aby si to prepočítal, ale žalobca iba pozrel do obálky a povedal, že je to v poriadku. Keďže ona podpísala zmluvu už skôr a jej podpis nebolo potrebné overovať notárom, tak spolu s manželom čakala na pavlači kým príde žalobca s p. U.. Potvrdila, že potom ako podpísali zmluvu u notára, žalobcovi dala podpísať aj zmenku a uviedla, že bolo to z dôvodu, aby mala istotu, že sa vysťahuje z tohto domu. Priamo od notára odišli rovno na katastrálny úrad, kde požiadali o zavkladovanie predmetnej kúpnej zmluvy a potom išli do Auparku do Tatra banky. Žalovaná spolu aj so žalobcom vošla do pobočky ku pracovníčke, kde žalobcovi uviedla, že ide mu vložiť peniaze na jeho účet. Takto sa rozlúčili a odišli. Koncom apríla žalovaná už nemala záujem o túto nehnuteľnosť a chcela ju odpredať a bola v realitnej kancelárií a išla za žalobcom, aby sa s ním dohodla. Ešte predtým ho navštívil jej muž, ale žalobca ho nepustil do dvora.
7. Vypočutý svedok Ľ. Š. uviedol, že žalobca predával dom jeho bývalej žene - žalovanej a on bol pritom. Uviedol, že s p. U. sa poznal dlhšie a práve ním bol oslovený či nemá záujem o kúpu rodinného domu, keďže vedel, že jeho bývalá manželka - žalovaná odpredala nehnuteľnosť v Krásnej. Priniesol mu ukázať konkrétne aj LV, kde výlučným vlastníkom bol žalobca, avšak boli tam uvedené 3 ťarchy. Preto jeho bývalá manželka to odmietla. Neskôr opätovne prišiel p. U. za nim s LV, na ktorom už žiadne ťarchy uvedené neboli. Ďalej uviedol, že aj napriek tomu, že so žalovanou sú rozvedení, ale vo všetkom jej pomáhal a v tom čase spolu žili. Následne bola uzavretá kúpna zmluva, ktorú dal vypracovať on aj so žalovanou, pričom uviedol, že podmienka žalobcu a p. U. bola taká, že sumu 15 000,00 eur vyplatia v hotovosti a 15 000,00 eur na účet žalobcu. Stretli sa na pavlači u notára, on vybral zo synovho účtu sumu 10 000,00 eur, ktoré odovzdal žalovanej, o čom má žalovaná aj potvrdenie a žalovaná doložila 5 000,00 eur do obálky a túto obálku, predtým než žalobca odišiel podpísať kúpnu zmluvu oproti podpísaniu zmenky, odovzdala žalovaná žalobcovi. Pri odovzdávaní peňazí bol prítomný on, ako aj p. U.. Zmenka bola zábezpeka, pretože asi 12.5.2014 mal žalobca opustiť nehnuteľnosť. Neskôr odišli na katastrálny úrad, kde požiadali o vklad do katastra a následne odišli do nákupného centra do Auparku, kde sídli pobočka Tatra banky a kde žalobcovi žalovaná vložila na účet ďalších 15 000,00 eur ako doplatok kúpnej ceny. Tak isto je o tomto aj doklad. Na vkladovom liste je ešte dopísané pracovníčkou, že je to doplatok za kúpnu cenu. Následne on aj so žalovanou odišli a žalobca s p. U. zostali ešte v banke. Asi týždeň po realizácií kúpnej zmluvy sa žalovaná rozhodla, že odpredá túto nehnuteľnosť a dala ju do realitnej kancelárie na ponuku. Majiteľka tejto realitnej kancelárie v prítomnosti žalobcu, svedka a žalovanej sprevádzala záujemcov o kúpu tejto nehnuteľnosti. Žalobca sa ani raz nevyjadril, že túto nehnuteľnosť nemá v úmysle predať. Nevyjadril sa ani keď išiel podpísať kúpnu zmluvu ani keď bol v banke ani keď záujemcovia boli obzrieť si nehnuteľnosť. Ďalej svedok uviedol, že už v minulosti mu p. U. ponúkal nehnuteľnosti na predaj a oklamal ho o 5 000,00 eur. Potvrdil, že má vedomosť o tom, že p. U. podviedol nejakých záložcov, pretože aj jemu ponúkal na predaj rodičovský dom a priniesol mu aj darovaciu zmluvu, že mu rodičia darovali tento dom, avšak on to odmietol, keďže pozná matku p. U..
8. Vypočutá svedkyňa I. S. - manažérka realitnej kancelárie uviedla, že asi pred 3 rokmi ju oslovila žalovaná s tým, že ma na predaj nehnuteľnosť v S., predložila jej LV, ona spracovala celú nehnuteľnosť a išla spolu s klientmi na ohliadku nehnuteľnosti. Na dvore ich čakal žalobca spolu so svojím bratom. Vošli do domu, pričom žalobca ich previedol po celom dome a on vedel najlepšie uviesť všetky náležitosti týkajúce sa nehnuteľnosti, pričom v dome boli okrem nej klienti a žalobca, svedok Š. zostal vonku. Neskôr dostala pokyn, že ponuku tejto nehnuteľnosti treba stiahnuť, keďže sa udialo niečo medzi žalobcom a žalovanou. Viac túto nehnuteľnosť neriešila. Poukázala na to, že pri ohliadke domu žalobca nemal problém ich vpustiť dnu ani sa jej nepýtal, že kto je, iba ona sa ho opýtala, či je bývalý majiteľ, čo on potvrdil a potvrdil, že novým majiteľom je p. Š.. Toto uviedol žalobca, avšak správne, na LV je uvedená ako majiteľka žalovaná. Pri ohliadke domu sa žalobca javil úplne v pohode, nič sa nepýtal, nemal žiadne otázky na svedkyňu.
9. Žalobca potvrdil, že svedkyňa bola uňho a ešte niekoľko osôb a že je pravdou, že ich previedol po dome, keďže on nič neskrýva. Nevedel prečo prišli títo ľudia do domu a on sa ich na nič nepýtal.
10. Z rozsudku Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 6T 112/2015 (č.l. 124) zo dňa 17.3.2016 súd zistil, že obžalovaný E. U. bol uznaný vinným, že v presne nezistenom dni mesiaca marec 2014 v S. uviedol C. T., vlastníkovi nehnuteľnosti, zapísanej v katastri nehnuteľnosti Košice-okolie, okr. Košice-okolie, kat.úz. S., na LV č.XX, s vyznačeným vecným bremenom v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. s vecným bremenom, ktoré spočívalo v bezplatnom doživotnom užívacom práve v prospech osôb O. T. (nebohý) a H. T. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S., J. XX/XX, okr. Košice-okolie, že je zamestnancom Slovenskej sporiteľne a.s., a to aj napriek skutočnosti, že týmto zamestnancom nebol a využijúc jeho intelektovú zaostalosť prišiel za ním z dôvodu potreby zrušenia vecného bremena v Slovenskej sporiteľni a.s. v hodnote 140,00 eur, na základe čoho C. T. dňa 17.3.2014 a dňa 4.4.2014 na notárskom úrade JUDr. Aleny Škodyovej v Košiciach podpísal zmluvu o zrušení tohto vecného bremena a následne obvinený, opätovne využijúc jeho intelektovú zaostalosť pod zámienkou zrušenia vecného bremena, zabezpečil, sprostredkoval a umožnil dňa 14.4.2014 v Košiciach uzavretie kúpnej zmluvy medzi C. T. a E. Š., predmetom ktorej bol prevod vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 30 000,00 eur, pričom si C. T. ako ani H. T. neboli vedomí, aké listiny podpísali a so zrušením vecného bremena spočívajúcom v bezplatnom doživotnom užívacom práve, ako i s predajom nehnuteľnosti C. T. od začiatku nesúhlasil, čím mu týmto konaním bola spôsobená škoda vo výške 122 794,69 eur. Teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, tým
spáchal zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3, písm. a) Trestného zákona a za to sa odsudzuje podľa § 222 ods.4 Trestného zákona v spojení s § 36, písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 a pol roka. Poškodený C. T. bol odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
11. Zo znaleckého posudku č. 89/2014, vypracovaného znalkyňou PhDr. Evou Sklenárovou pre účely trestného konania (č.l. 151-163) bolo zo záveru tohto znaleckého posudku zistené, že znalkyňa vykonala psychologické vyšetrenie žalobcu a odpovedala na položené otázky. Na otázku, či je C. T. schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité skutočnosti uviedla, že vnímania a procesy časovej orientácie nemá narušené, nezistila u neho poruchy vnímania v zmysle bludných spracovaní reality. Je spôsobilý si zapamätať a správne reprodukovať to čo prežil, vie dostatočne presne reprodukovať to čo vnímal, a to v dostatočnej kvalite a kvantite, jeho pamäťové schopnosti sú lepšie rozvinuté ako procesy myslenia a tým je možné, aby sa opieral o svoje spomienky, ktoré nie reprodukuje niekedy v zjednodušenej podobe, takže je nutné mu dávať doplňujúce otázky, lebo vlastnou úvahou nevie odlíšiť čo je podstatné a čo nie, čo sa potom odrazí aj v spôsobe výberu spomienok z pamäti. Čo sa týka intelektu C. T. uviedla, že jeho intelektové schopnosti sú znížené do pásma podpriemeru, až na hranicu mentálnej retardácie, je zaostalý na svoj vek čo sa týka chápania, uvažovania, logiky, je pomaly v tvorbe úsudku, ťažko spája získané informácie, nevie ich syntetizovať ani analyzovať bez chýb, je ťažkopádny, nedokáže chápať zložitejšie abstraktné veci, ide o sociálnu a mentálnu zaostalosť. Prispelo k tomu aj sociálne prostredie, ktoré je málo podnetné a stimulujúce. Tým je ľahko manipulovateľný a ovplyvniteľný, je ľahko ovplyvniť jeho úsudok, pretože je dôverčivý, nevie kriticky zhodnotiť názory a tvrdenia iných. Znalkyňa mala posúdiť aj osobnostnú štruktúru C. T., či je zvýšená tendencia k zavádzaniu, pričom uviedla, že osobnostne je dôverčivý, prispôsobivý, simplexný, naivný, málo sociálne obratný, vo vnútri je málo sebavedomý, so zakrývaním nízkeho sebavedomia. Emočne je mierne labilný a ľahko podrážditeľný, ale ak niekto v okolí vie ako má na neho vplývať, je ľahko manipulovateľný, podľahne jeho vplyvu. Miera agresivity je u neho v celkovom posúdení v norme, je kontrolovaná. Ale ak sa vyskytne, ide u neho o reaktívne emočné formy nepripravenej agresie, v podobe nepriamej agresie, nadávok, náhle výlevy rozčúlenia. To ako popisuje priebeh udalosti a skutok, aj to, že veril osobe, ktorá bola pre neho cudzia, je v súlade s jeho jednoduchosťou a zníženou opatrnosťou, ako aj zníženou kritičnosťou. Menovaný podceňoval to čo sa dialo okolo neho, lebo tomu celkovo nerozumel, stále sa sústreďoval len na dlh otca ani si ten údaj nikde nepreveril, len mal obavy, aby kvôli tomu tzv. dlhu neprišiel o dom. Na toto sa centroval, ostatné veci súvisiace s administráciou a podpisovaním nemohol sám pochopiť pre kognitívne obmedzenia. Znalkyňa uňho nezistila sklon k zavádzaniu ani vymýšľaniu.
12. Na návrh právneho zástupcu žalobcu bol ustanovený súdny znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, so zameraním znaleckého dokazovania na posúdenie, či je žalobca ovplyvniteľný, manipulovateľný, dôverčivý, aký je intelekt žalobcu, či trpel žalobca za svojho života nejakým psychickým ochorením, určiť, ako sa toto ochorenie prejavuje a či malo prechodný alebo trvalý charakter, ak trpel psychickým ochorením uviesť, či sa liečil ambulantnou alebo ústnou formou, uviesť, či mohlo toto ochorenie mať vplyv nato, že nebol schopný uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, teda či nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať. A taktiež, či konal v čase spisovania kúpnej zmluvy duševnej poruche, či nemal tzv. jasný okamih, ktorý by ho robil schopný na uskutočnenie tohto právneho úkonu aj napriek duševnej chorobe.
13. Znalkyňa MUDr. Silvia Žofčáková v znaleckom posudku č.12/2019, v závere znaleckého posudku uviedla: Žalobca je ovplyvniteľný, manipulovateľný a dôverčivý, nie viac ako v obvyklej miere populačného priemeru, kognitívne funkcie má dobré, bol by schopný porozumieť právnym úkonom, avšak jeho nezáujem o predmetné veci, dianie v spoločnosti (mohol si prečítať dokumenty, nebolo mu bránené prečítať si čo podpisuje, ale neprečítal si ich, len ich s bratom podpísali), má potom dopad na jeho konanie. Čo sa týka intelektu žalobcu uviedla, že vyšetrenie intelektu spadá do kompetencie klinického psychológa, avšak podľa posledného dostupného psychologického vyšetrenia z roku 2014 (PhDr. Miroslava Heráková) je úroveň intelektových schopností v pásme slabého podpriemeru, IQ 87. Ďalej uviedla, že žalobca počas svojho života ani v súčasnej dobe netrpí žiadnym psychickým ochorením.
14. Proti znaleckému posudku strany sporu žiadne námietky nemali.
15. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca zotrváva na podanom žalobnom návrhu aj napriek tomu, že podľa záverov psychiatrického znaleckého posudku žalobca netrpí duševnou poruchou, avšak uvedené právne úkony si neprečítal, nevenoval im dostatočnú pozornosť. Upriamil pozornosť na psychologicky znalecký posudok vyhotovený v trestnom konaní JUDr. Sklenárovou, podľa ktorého intelektuálne schopnosti žalobcu sú znížené do pásma podpriemeru, až na hranicu mentálnej retardácie. Je zaostalý na svoj vek čo sa týka chápania a uvažovania, logiky, je pomalý v tvorbe úsudku, ťažko spája získané informácie, nevie ich syntetizovať ani analyzovať bez chýb, je ťažkopádny, nedokáže chápať zložitejšie abstraktné veci. Ide uňho o sociálnu a mentálnu zaostalosť, je ľahko manipulovateľný a ovplyvniteľný, je dôverčivý a nevie kriticky zhodnotiť názory a tvrdenia iných. Je jednoduchý, nedokázal by si sám vymyslieť tak dômyselne to čo vypovedal. Žalobca má teda znížené intelektuálne schopnosti a hoci netrpí duševnou poruchou a je schopný pochopiť obsah a zmysel právnych úkonov, ak by sa s nimi oboznámil v pokoji a podrobne. Vzhľadom na tieto znížené intelektuálne schopnosti sa ľahšie môže stať obeťou podvodu, ako sa to stalo aj v tomto prípade. Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu v konaní bolo preukázané, že žalobca konal v omyle, nevedel čo podpisuje a v žiadnom prípade nemal v úmysle uzavrieť kúpnu zmluvu. Bol omylom iba uvedený na základe podvodného konania E. U., ktorý sa k tomuto konaniu priznal a bol právoplatne odsúdený, ako je to zrejmé z pripojeného rozsudku Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 6T 112/2015.
16. Z listinných dôkazov predložených stranami sporu, a to zmluvy o zrušení vecného bremena (č.l.96), zmluvy o zrušení vecného bremena (č.l.94) a rozhodnutia Okresného úradu Košice-okolie, katastrálny odbor (č.l.93) bolo zistené, že C. T. - žalobca ako povinný z vecného bremena a H. T. ako oprávnený z vecného bremena uzavreli dňa 4.4.2014 a 17.3.2014 zmluvu o zrušení vecného bremena, na základe ktorej Okresný úrad Košice-okolie, katastrálny odbor vydal rozhodnutie pod č.V1387/14 dňa 7.4.2014, ktorým bol povolený vklad zrušenia vecného bremena spočívajúceho v bezplatnom doživotnom užívacom práve do katastra nehnuteľnosti k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.XX, zriadeného v prospech H. T., a to na základe zmluvy o zrušení vecného bremena. Vklad bol povolený dňa 7.4.2014 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť.
17. Z výpisu z LV č.XX (č.l. 99) bolo zistené, že výlučným vlastníkom nehnuteľností tam zapísaných je C. T. a v časti C: ťarchy, je uvedené - bez zápisu. Tento výpis LV bol vyhotovený 8.4.2014.
18. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
19. Podľa § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 49a, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
22. Podľa § 80 písm. c/ OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
23. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
24. Určovacou žalobou sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie) alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie
nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť.
25. Súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem vo veci je daný, keďže ide o druh žaloby, ktorá je jediným prostriedkom na vyriešenie otázky existujúceho faktického stavu do stavu právneho, ktorým sa vzťah medzi účastníkmi usporiada do budúcna podľa hmotného práva tým, že rozsudkom sa modifikuje existujúci právny stav tak, aby zodpovedal skutočným hmotno-právnym vzťahom čím je naplnená aj procesno-právna podmienka naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.
26. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
27. Žalobca tvrdil, že právny úkon urobil v omyle, že tento omyl bol vyvolaný podvodným konaním E. U..
XX. Podľa Najvyššieho súdu sp.zn. 3Cdo 192/2008: z ust. § 49a Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Citované ustanovenie obsahuje úpravu právnych následkov pre prípad, že právny úkon bol urobený v omyle ako nevedomosti o skutočnom stave veci. Právna podstata omylu spočíva v tom, že konajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch úkonu. Omyl vo vôli je právne významný (má za následok neplatnosť právneho úkonu) len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre právny úkon rozhodujúca, resp. podstatná a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť v čase právneho úkonu. Omyl je pri právnom úkone rozhodujúci, resp. podstatný, ak sa týka právneho dôvodu alebo inej skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle rozhodujúca. Právne následky omylu sú teda spojené len s určitým kvalifikovaným (právne významným) omylom. Právne významný je omyl vtedy, ak je tento omyl skrytý (t.j. účastník konajúci v omyle o ňom nevie) a druhý účastník tento omyl spôsobil priamo úmyselne. O omyl však pôjde aj vtedy, keď druhý účastník omyl vyvolal inak, napr. neúmyselne alebo o ňom musel vedieť. V takomto prípade omyl musí vychádzať zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca (musí ísť o omyl podstatný). Omyl je podstatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca (podstatná), a bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo a ďalej osoba, ktorej bol právny úkon určený tento omyl vyvolala alebo o ňom musela v čase právneho úkonu aspoň vedieť.
29. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobca nemal v úmysle predať nehnuteľnosti. Tieto nehnuteľnosti boli presne špecifikované v čl.1 Kúpnej zmluvy zo dňa 14.4.2014, v ktorej je ako predávajúci uvedený žalobca a ako kupujúci žalovaná. Podpis tejto kúpnej zmluvy žalobcom bol výsledkom trestnej činnosti - zločinu podvodu E. U., ktorý bol za tento zločin podvodu aj právoplatne odsúdený. Poškodeným bol žalobca.
30. Právny úkon, ktorý je rozhodujúcou súčasťou skutku, za ktorý bola osoba, ktorá ho uskutočnila, uznaná právoplatným rozsudkom v trestnom konaní za vinnú zo spáchania trestného činu - zločinu podvodu, je neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
31. S prihliadnutím na to, že kúpna zmluva, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou dňa 14.4.2014, nemohla byť konvalidovaná tým, že ako kupujúci vystupuje tretia osoba, t.j. iná osoba, ako osoba, ktorá sa podvodu dopustila. Ako už bolo uvedené vyššie, táto kúpna zmluva je výsledkom trestnej činnosti a nemôže požívať ochranu v neprospech žalobcu. Preto táto kúpna zmluva je absolútne neplatná. Žalobca nemal vôľu uzatvoriť zmluvu, podpísanie zmluvy bolo výsledkom trestnej činnosti osoby, ktorá podvodným konaním zabezpečila jeho podpis na zmluve. Nešlo o právny úkon urobený na základe vôle žalobcu, išlo o úkon v rozpore s § 37 ods.1 OZ. V konaní bolo preukázané, že žalobca konal v omyle v súlade s § 49 OZ. V tomto ustanovení je upravený omyl vo vôli, t.j. tzv. vnútorný omyl. Právna podstata tohto omylu spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu
alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Vzhľadom na osobu žalobcu, ktorý nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony ani netrpí duševnou poruchou v zmysle záverov znaleckého posudku MUDr. Žofčákovej, ale podľa psychologického znaleckého posudku PhDr. Evy Sklenárovej intelektuálne schopnosti žalobcu sú znížené do pásma podpriemeru až na hranicu mentálnej retardácie. Je zaostalý na svoj vek, čo sa týka chápania, uvažovania, logiky, je pomalý v tvorbe úsudku, ťažko spája získané informácie, je ťažkopádny, nedokáže chápať zložitejšie abstraktné veci a ide o sociálnu a mentálnu zaostalosť, preto je možné, že ľahšie podľahol podvodnému konaniu iných osôb a uvedeniu do omylu. Žalobca uviedol, že nikdy nemal v úmysle odpredať nehnuteľností a že myslel, že listiny, ktoré podpisoval, sa týkali výlučne zrušenia vecného bremena, o čom ho ubezpečoval E. U.. Preto tieto listiny, ktoré mu boli predkladané, podpísal. Odsúdený E. U. zabezpečil podpísanie písomnosti, vrátane kúpnej zmluvy žalobcom, a to pod zámienkou, že ide podpísať listiny k zrušeniu vecného bremena pre Slovenskú sporiteľňu. Podpis žalobcu na listinách bol získaný podvodom, keďže žalobca podpísal listiny, ktoré nechcel podpísať, tieto však podpísal na základe podvodného konania osôb, ktoré boli za daný skutok aj odsúdené. O tom, že došlo k prevodu nehnuteľnosti, ktorých výlučným vlastníkom bol žalobca, sa dozvedel od iných osôb a vtedy sa dozvedel, že bol uvedený do omylu a podvedený a podal aj trestné oznámenie za trestný čin podvodu. A tak ako bolo už vyššie uvedené, tohto trestného činu sa dopustil E. U., ktorý bol aj za zločin podvodu právoplatne odsúdený. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní bol úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.