Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej, vo veci návrhu navrhovateľky: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. H., SNP X/XX, zastúpená Mgr. R. R., advokátkou so sídlom v H., L. D. XXXX/X, proti povinnej osobe: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. H., Z. X/XX, zastúpený JUDr. A. W., advokátom so sídlom v A., Ul. O. Z. o určenie výživného na manželku, na odvolanie povinnej osoby proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -278 zo dňa 03. apríla 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -284 zo dňa 23. mája 2019 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I., II. a IV. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil povinnej osobe (tam označenej ako odporca) povinnosť prispievať navrhovateľke výživným na manželku vo výške 120,- eur mesačne s účinnosťou od 02.02.2018 do 11.11.2018. Vo výroku II. mu povolil splácať nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 960,- eur v mesačných splátkach po 120,- eur s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. Vo výroku III. súd návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietol a vo výroku IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok zdôvodnil tým, že rozsudkom sp. zn. zo dňa 24.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2018, bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Ich maloleté dieťa T. O., nar. XX.XX.XXXX, bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec - tu povinná osoba - sa zaviazal prispievať na neho výživné vo výške 200,- eur mesačne. Už predtým bola rozsudkom č. k. -102 zo dňa 23.04.2018 schválená dohoda účastníkov konania týkajúca sa mal. T., ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. T. sumou 200,- eur mesačne počnúc dňom 01.02.2018. Okrem maloletého T. pochádza z manželstva účastníkov konania aj plnoletý syna W. O., nar. 16.XX.XXXX.

1.2 Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľka mala za obdobie od februára 2018 do októbra 2018 čistý mesačný príjem 276,- eur. Bola zamestnaná v spoločnosti F.-K s.r.o. na dohodu o pracovnej činnosti s dohodnutým rozsahom pracovného času desať hodín týždenne. Následne sa zamestnala v spoločnosti N. s.r.o., kde dosahovala obdobný príjem, a to za menej odpracovaných hodín. Podľa správy jej ošetrujúcej lekárky MUDr. O. B., navrhovateľka vzhľadom k jej zdravotnému stavu môže vykonávať prácu iba bez nočných zmien a bez väčšej fyzickej a psychickej záťaže. Vzhľadom k starostlivosti o maloleté dieťa si nenašla iné zamestnanie. V súvislosti so svojim zdravotným stavom má zvýšené výdavky, keď sa lieči vo viacerých odborných ambulanciách. Užíva lieky na alergiu, tetániu, čo je

závažné ochorenie, ktoré podľa názoru súdu prvej inštancie jej bráni momentálne si nájsť si inú vhodnú prácu. Užíva lieky aj na štítnu žľazu a na chudokrvnosť. Od februára 2018 uhrádza platby spojené s užívaním štvorizbového bytu, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, a to 156,- eur mesačne za služby spojené s užívaním bytu, 43,- eur mesačne za plyn a elektrinu, 28,- eur za TV a internet. V spoločnej domácnosti žije sama len s mal. Filipom. Plnoletý syn W. má síce trvalý pobyt v mieste jej trvalého bydliska, ale väčšinu času trávi u priateľky alebo v práci v zahraničí.

1.3 Povinný (bývalý manžel navrhovateľky) podnikal v rokoch 2016, 2017 a sčasti aj v roku 2018, kedy previedol svoju spoločnosť na svojho otca, a to bezodplatne - ako uviedol, z dôvodu dlhov otcovi týkajúcich sa finančných prostriedkov, ktoré jeho otec vložil do jeho spoločnosti. Súd prvej inštancie k tomu uviedol, že spoločnosť síce bola v strate, ale vlastní dlhodobý majetok v hodnote 125.460,- eur. Zároveň objem tržieb medziročne vzrástol, vychádzajúc z rokov 2017 a 2018, o 91.000,- eur, čo činí 61,48 %. Súd prvej inštancie zistil, že povinný predtým, ako začal podnikať, bol zamestnaný ako vodič autobusu vo firme H. do 31.10.2016, kde podľa jeho vlastného vyjadrenia bol jeho priemerný mesačný príjem zhruba 1.000 eur, v letnom období, keď sa robili zájazdy, aj viac. Jeho pracovný pomer v tejto spoločnosti bol ukončený dohodou na jeho žiadosť. Povinný žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, ktorej prispieva na byt a domácnosť sumou 200,- eur mesačne z dôvodu, že jej znížili výšku invalidného dôchodku na polovicu. Náklady na bývanie má jeho priateľka v sume 290,- eur na nájom, internet a TV, 50,- eur splátka na spotrebiče. Pokiaľ ide o jeho výdavky, tieto vyčíslil sumou 200,- eur titulom výživného na mal. T., 215,- eur titulom hypotekárneho úveru, 800,- eur titulom viacerých spotrebných úverov, 60,- eur titulom úrokov banke za povolené prečerpanie, pričom tiež uviedol, že platí plnoletému synovi W. 105,- eur na kartu a 50,- eur na telefón. Spolu vyčíslil výdavky sumou 1 661,- eur a uviedol, že je nútený požičiavať si od rodičov. Priateľka odporcu má dve dcéry, jedna je v jej osobnej starostlivosti, druhá v osobnej starostlivosti jej bývalého manžela, výživné nebolo určené. Od 01.01.2018 poberá invalidný dôchodok vo výške 346,50 eur mesačne, v roku 2018 pracovala tiež na dohodu o pracovnej činnosti s priemerným mesačným zárobkom 85,75 eur.

1.4 Súd prvej inštancie právne posúdil vec s odkazom na § 71 ods. 1 a § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine tak, že pokiaľ v priebehu konania dôjde k rozvodu, súd môže priznať výživné do času zániku manželstva. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú obaja manželia zárobkovo činní, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Navrhovateľka vzhľadom na jej zdravotný stav nebola za posudzované obdobie schopná nájsť si vhodnejšie zamestnanie. Jej príjem za posudzované obdobie bol veľmi nízky. Naproti tomu manžel navrhovateľky bezodplatne previedol fungujúcu spoločnosť s aktívami vo výške 186 000,- eur na blízku osobu. Ak by zo spoločnosti nemal minimálne taký príjem, ako dosahoval u svojho posledného zamestnávateľa, riadne by sa zamestnal. Preto súd vychádzal z predpokladaného príjmu u jeho posledného zamestnávateľa, ktorý by ani v súčasnosti nebol nižší ako 1 000,- eur, a ako výživné primerané možnostiam a schopnostiam oboch manželov určil sumu 120 eur mesačne. Súd vyjadril pochybnosť o výdavkoch vyčíslených povinným, ako aj o tom, že mu prispievajú jeho rodičia 300,- eur mesačne, pretože podľa názoru súdu za takýchto okolností by sa nebol dohodol na výživnom na maloleté dieťa v sume 200,- eur mesačne. K nedoplatku na zročnom výživnom súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že ide o nedoplatok za mesiac február 2018 vo výške 37 eur, celé výživné za mesiace marec až október 2018 vo výške 960 eur a výživné za vo výške 42,58 eur.

2. Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil rozsudok vo výroku II. tak, že nedoplatok na zročnom výživnom má správne znieť „1.039,58 eur“ a opravil aj odôvodnenie rozsudku v časti týkajúcej sa výpočtu nedoplatku.

3. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie povinný bývalý manžel navrhovateľky z dôvodov podľa , (ďalej len „“), teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne v prospech navrhovateľky. Nesprávne vyhodnotil majetkové a príjmové pomery oboch účastníkov konania, konkrétne pochybil v tom, že navrhovateľka nie je schopná nájsť si vhodnejšie zamestnanie. Podľa neho bola schopná nájsť si vhodnejšie zamestnanie s vyšším príjmom, avšak zo súkromných dôvodov to

nedokázala, resp. úmyselne nechcela. Podľa odvolateľa mala navrhovateľka v posudzovanom období reálne oveľa vyšší mesačný príjem, a to vo výške cca 500,- eur. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa ďalej pochybil, keď nebral do úvahy jeho primerané možnosti a schopnosti, a vychádzal z ekonomickej situácie spoločnosti, ktorú on (odvolateľ) bol nútený previesť bezplatne na svojho otca, nakoľko len on do nej investoval vysoké finančné prostriedky a fakticky to bola jeho firma. Porovnávanie s príjmom u odporcovho bývalého zamestnávateľa H. s.r.o. je podľa odvolateľa nenáležité a pochybnosti súdu, že rodičia mu neprispievajú sumou 300,- eur mesačne, sú nedôvodné a ničím nepodložené. K dohode o výživnom na mal. dieťa v sume 200,- eur mesačne uviedol, že predsa išlo o výživné na jeho dieťa. Vysoké úvery si nebral len na podnikanie, ale aj na kúpu pozemku a 4-izbového bytu, ktoré tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov. Prvostupňový súd podľa odvolateľa pochybil, keď dospel k záveru, že navrhovateľka splnila podmienku odkázanosti naňho, pričom neakceptoval argumenty a dôkazy o jeho veľmi nízkom mesačnom príjme a vysokých výdavkoch (vysoké úvery, úhrady za byt, v ktorom žije navrhovateľka s mal. T., výživné na mal. T., výpomoc synovi W., ako aj náklady na domácnosť, v ktorej žije s priateľkou. On takisto v posudzovanom období mal problémy zabezpečiť si naplnenie svojich potrieb, a to aj základných potrieb, a nebyť pomoci rodičov, s obrovskými problémami by zvládal vyššie uvedené výdavky. Odvolateľ má za to, že by malo byť vykonané doplnenie dokazovania na preukázanie výpomoci jeho rodičov, a to ich výsluchom a následne by mal súd prvej inštancie opätovne objektívne prehodnotiť jeho majetkovú a príjmovú stránku, teda jeho primerané možnosti a schopnosti v posudzovanom období platiť výživné na manželku.

4. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a aby jej priznal 100 % náhrady trov konania. Uviedla, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k správnemu a úplnému zisteniu skutkového stavu a vo veci správne rozhodol. Odvolateľ si sám vo svojich tvrdeniach protirečí - na jednej strane uvádza, že spláca pôžičky, ktoré boli brané na rozbeh firmy a na strane druhej uvádza, že obchodný podiel bezodplatne previedol na svojho otca, ktorý vložil do tejto spoločnosti veľké finančné prostriedky a firma bola de facto jeho; ďalej odvolateľ uvádza, že jeho otec mu mesačne prispieva 300,- eur na jeho výdavky a na strane druhej uvádza, že príjmy obchodnej spoločnosti, ktorej spoločníkom je jeho otec, stačia iba na pokrytie réžie. Odvolateľ podľa navrhovateľky nepreukázal príjmy svojho otca, ktorý je dôchodca, a ani nepreukázal splácanie úverov, ktoré uvádzal. Aj spôsob života a životná úroveň odvolateľa - dovolenky, kúpa nadštandardného vybavenia domácnosti ako napr. sušička na prádlo, podľa navrhovateľky preukazujú, že príjem odvolateľa je diametrálne odlišný od príjmu, ktorý deklaruje, a určite nie je na hranici existencie. Pokiaľ odvolateľ uviedol, že platí poplatky spojené s užívaním bytu, v ktorom žije navrhovateľka s mal. synom účastníkov konania T., podľa nej to nie je pravda - tieto poplatky odvolateľ neplatí od januára r. 2018.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa (ďalej len „“) a (ďalej len „“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa . Aj keď odvolateľ uviedol, že jeho odvolanie smeruje proti celému rozsudku súdu prvej inštancie, je zrejmé, že vo výroku III., ktorým bol návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti zamietnutý, bol bývalý manžel navrhovateľky úspešný, teda proti tejto časti rozsudku jeho odvolanie nesmeruje (ani by nebolo prípustné, resp. išlo by o odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa ). Keďže navrhovateľka v tejto časti odvolanie nepodala a odvolací súd je v tejto veci viazaný rozsahom odvolania ( a contrario), odvolací súd výrok III. nepreskúmaval.

6. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam (správne zistil skutočný stav veci - ) a vec aj správne právne posúdil. K námietke odvolateľa, že navrhovateľka nesplnila podmienku odkázanosti naňho, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie odkazuje na ustanovenie Zákona o rodine, ktorý pri vyživovacej povinnosti medzi manželmi (na rozdiel od príspevku na výživu pre rozvedeného manžela) nestanovuje predpoklad odkázanosti resp. neschopnosti oprávneného manžela samostatne sa živiť, naopak, vyživovacia povinnosť medzi manželmi má mať taký rozsah, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.

7. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so skutočnosťou, že výživou povinný manžel v rozhodnom období (02.02.2018 - 11.11.2018) bezodplatne previedol fungujúcu spoločnosť (hoci podľa daňového priznania vykazujúcu stratu) s vysokými aktívami (majetkom) a s výrazne rastúcim objemom tržieb

na svojho otca, pričom nijako nepreukázal svoje tvrdenie, že tak urobil z dôvodu predchádzajúcich pôžičiek resp. vkladov jeho otca do tejto spoločnosti. Tým sa povinný manžel bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu a možného zárobku (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Preto súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že ako vodič nákladnej dopravy resp. vodič autobusu mohol dosahovať aj v rozhodnom období minimálne rovnaký príjem, aký dosahoval v čase, keď bol zamestnaný v spoločnosti H., s.r.o. (1 000 eur mesačne). Pokiaľ ide o vysokú mieru zadlženia, odvolací súd uvádza, že pokiaľ povinný previedol na svojho otca svoju obchodnú spoločnosť, mali naňho prejsť aj dlhy spojené s touto formou podnikania. Pokiaľ ide o úver na kúpu pozemku a bytu, ktoré tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, tento úver (podobne ako ostatné pôžičky, ktoré boli uzavreté v čase trvania manželstva) by mal byť vyporiadaný v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

8. Pokiaľ povinný manžel namietal, že neboli vypočutí jeho rodičia na preukázanie, že mu finančne vypomáhajú, odvolací súd uvádza, že ak by tomu tak aj bolo (teda aj keby sa preukázalo, že povinnému manželovi v súčasnosti finančne pomáhajú, resp. aj v rozhodnom období pomáhali jeho rodičia), nič by to nemenilo na vyššie uvedenom právnom závere, že povinný manžel sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu a že by mohol dosahovať vyšší príjem než dosahuje. Preto bol výsluch jeho rodičov k tejto otázke nadbytočný.

9. V súlade s ustanovením § 71 ods. 1 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti medzi manželmi prihliada na starostlivosť o domácnosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo (a povinný manžel to ani nespochybňoval), že povinný manžel prestal prispievať navrhovateľke na náklady spoločného bytu vo februári 2018, teda na začiatku rozhodného obdobia. To znamená, že v rozhodnom období všetku starostlivosť o domácnosť (osobne i finančne) znášala výlučne navrhovateľka. Pritom do dňa právoplatnosti rozvodu je potrebné vychádzať z toho, že domácnosť manželov má byť spoločná („manželia sú povinní žiť spolu“ - § 18 Zákona o rodine), preto nemožno zohľadniť výdavky povinného manžela na inú domácnosť, v ktorej začal žiť ešte pred právoplatnosťou rozvodu.

9. Pokiaľ ide o príjmy navrhovateľky, súd prvej inštancie vychádzal z lekárskych správ, podľa ktorých navrhovateľka trpí závažným ochorením - tetániou a vzhľadom k jej zdravotnému stavu môže vykonávať prácu iba bez nočných zmien a bez väčšej fyzickej a psychickej záťaže. Je pravdou, že z toho nevyplýva, že by nemohla vykonávať jednoduchšie práce (bez väčšej fyzickej a psychickej záťaže) aj na plný 8- hodinový úväzok. Aj v takom prípade by sa však jej zárobok - práve vzhľadom na jednoduchosť týchto prác - mohol pohybovať len tesne nad úrovňou minimálnej mzdy (v rozhodnom období 480 eur brutto). Teda aj keby odvolací súd dal za pravdu odvolateľovi, že navrhovateľka si mohla nájsť zamestnanie s príjmom okolo 500 eur mesačne, rozdiel medzi potenciálnymi príjmami navrhovateľky a jej manžela by aj tak bol okolo 500 eur, čo po odpočítaní výživného 200 eur na syna T. stále predstavuje rozdiel 300 eur (tu treba uviesť, že výživné je oprávneným výdavkom na strane povinného otca, avšak nie je príjmom matky, takže ho nemožno započítať na strane matky), teda (vzhľadom na zákonnú požiadavku rovnosti životnej úrovne oboch manželov podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine) výživné na manželku vo výške 120 eur mesačne by aj v takom prípade bolo primerané a správne.

10. K výroku II. napadnutého rozsudku v znení opravného uznesenia (nedoplatok na zročnom výživnom a povolenie jeho splátok) odvolateľ neuviedol žiadne konkrétne odvolacie dôvody. Keďže ide o výrok závislý od výroku I. (, ), odvolací súd preskúmal aj tento výrok a zistil, že výpočet nedoplatku je správny. Výšku splátok odvolací súd neskúmal, keďže proti nej odvolanie nesmerovalo.

11. Podobne ako závislý výrok preskúmal odvolací súd aj výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie a dospel k záveru, že aj tento výrok je vecne správny. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

13. Keďže navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uplatnila náhradu trov konania, odvolací súd v zmysle rozhodol aj o trovách odvolacieho konania, pričom aplikoval vyššie citované ustanovenie . Odvolací súd dospel k záveru, že nebol dôvod odchýliť sa od tohto základného pravidla o trovách v

mimosporovom konaní, keďže nešlo o osobitné okolnosti, ustanovené ako výnimky v , 54 a 55 (osobitné typy konaní, zavinenie trov účastníkom, ktorý mal v konaní nejakú povinnosť, resp. výnimočné zohľadnenie princípu spravodlivosti s ohľadom na okolnosti prípadu). Samotnú skutočnosť, že jeden z účastníkov podal odvolanie, nemožno v mimosporovom konaní považovať za dôvod na priznanie náhrady trov odvolacieho konania druhému z účastníkov.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).