Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-76-2019.pdf
PDF · 104.55 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/76/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobkyne S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, U., zastúpenej advokátkou JUDr. Natáliou Kubáňovou, Zsigmonda Móricza 5707/8, Dunajská Streda proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP2-2019/011653 zo dňa 11.04.2019 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU- TT-OOP2-2019/011653 zo dňa 11.04.2019, ktorým žalovaný zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-TT- OCDPK-2019/004801 zo dňa 21.01.2019 ukladajúce jej podľa § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke pokutu vo výške 150 eur za správny delikt, ktorého sa dopustila tým, že ako prevádzkovateľ vozidla ev. č. TT035CO dňa 26.11.2016 v čase o 12,58 hod. užívala vymedzený úsek cesty R1 vozidlom bez úhrady diaľničnej známky.
2.
Namietala, že vlastníčkou osobného motorového vozidla značky Škoda Fabia ev. č. TT035CO bola od 20.01.2006 do 26.11.2016, kedy vozidlo prostredníctvom splnomocnenca A-Z AUTOCENTRUM, s.r.o. Trnava odpredala F. W., bytom G. XXXXX/X, T. F., ktorému vozidlo odovzdala v deň podpisu kúpnej zmluvy o 12,30 hod.
3.
Poukazovala na to, že odvolací správny orgán ignoroval predaj motorového vozidla a predloženú kúpnu zmluvu, jej odvolanie zamietol s tým, že neposkytla meno vodiča, ktorý motorové vozidlo šoféroval, pričom nepreveril ani diaľničný záznam so zameraním sa na osobu vodiča a na čas spáchania správneho deliktu.
4.
Uvádzala, že správny orgán je v odôvodnení rozhodnutia povinný uviesť čoho sa účastník domáhal z akých dôvodov, ako sa k veci vyjadril. Stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje správny orgán za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Správny orgán dbá na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu musí mať náležitosti uvedené v ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Pretože povinnosťou správneho orgánu je riadne odôvodniť rozhodnutie, je to odrazom práva účastníka konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníkov konania; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti správneho orgánu na druhej strane sa účastníkovi konania odníme možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu správneho orgánu. Spravodlivým prejednaním veci je také správne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.
5.
Podľa žalobkyne správny orgán vo svojom rozhodnutí neuviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ako sa vysporiadal s jej tvrdeniami, dôkazmi, akými úvahami bol vedený, ako a akú právnu úvahu použil, na základe čoho rozhodol a ako sa vysporiadal s jej vyjadreniami.
6.
Tieto zákonné náležitosti v odôvodnení rozhodnutia chýbajú, preto rozhodnutie považuje za nejasné, nezrozumiteľné a prekvapivé.
7.
Správne orgány podľa žalobkyne mali konať v úzkej spolupráci s účastníkmi konania i s novým majiteľom vozidla F. W., od ktorého mala byť vyžiadaná informácia, kto bol vodičom jeho motorového vozidla v čase spáchania deliktu. Nestotožňuje sa s názorom správneho orgánu, že mala uviesť meno vodiča, keď v čase deliktu už nebola vlastníčka vozidla. Zistenie mena vodiča bolo úlohou správneho orgánu, ktorý bez náležitého preverenia veci pristúpil k jej potrestaniu za skutok, ktorý nespáchala a ktorý nemohla ovplyvniť.
8.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci uviedol, že žalobkyňa v podanom odpore ani v odvolaní neuviedla v zmysle § 13 ods. 7 zák. č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kto mal byť v čase porušenia zák. č. 488/2013 Z.z. vodičom vozidla. Žalobkyňa v podanom odpore uviedla, že predmetné vozidlo predala a uviedla meno kupujúceho a priložila kópiu kúpnej zmluvy. Uvedené však neznamená, že kupujúci je okamžite považovaný aj za vodiča vozidla v čase porušenia zák. č. 488/2013 Z.z. Keďže kupujúci nebol žalobkyňou výslovne označený ako vodič vozidla v čase spáchania správneho deliktu, nebolo možné, aby príslušný správny orgán začal konať o priestupku s kupujúcim ako s vodičom podozrivým zo spáchania priestupku. Žiadne ustanovenie zák. č. 488/2013 Z.z. neumožňuje konajúcemu správnemu orgánu, aby sám označil za vodiča predmetného vozidla kupujúceho len z toho dôvodu, že bol kupujúcim. Sama žalobkyňa v závere podanej žaloby uvádza, že nevie, kto bol vodičom vozidla v čase spáchania správneho deliktu. Žalobkyňa sa mylne domnieva, že uzatvorením kúpnej zmluvy a odovzdaním vozidla kupujúcemu je zistenie a označenie vodiča, ktorý viedol vozidlo v čase porušenia zák. č. 488/2013 Z.z. úlohou správneho orgánu.
9.
V § 13 ods. 7 zák. č. 488/2013 Z.z. sa jednoznačne uvádza, že údaje o vodičovi, ktorý viedol vozidlo v čase porušenia zák. č. 488/2013 Z.z. má uviesť prevádzkovateľ vozidla v podanom odpore. V čase spáchania správneho deliktu bola prevádzkovateľom vozidla preukázateľne žalobkyňa. Z uvedeného vyplýva, že príslušný správny orgán mohol začať konať o priestupku vodiča len v tom prípade, ak by žalobkyňa ako prevádzkovateľ vozidla kupujúceho sama označila ako vodiča vozidla v čase porušenia zákona.
10.
Poukazoval na to, že súčasťou záznamu o vykonaní kontroly č. 3476866 sú 2 ks fotografií, z ktorých (aspoň z jednej) má byť jednoznačne čitateľné evidenčné číslo vozidla, ktoré je potrebné pre účely kontroly úhrady diaľničnej známky. Fotografie nie sú vyhotovované so zameraním na fotografiu vodiča, značku auta, okolie a pod. Na základe zobrazeného evidenčného čísla vozidla na fotografii, ktoré je v tomto prípade bez akýchkoľvek pochybností čitateľné, sú potom spracovávané údaje o prevádzkovateľovi vozidla. Z uvedeného dôvodu nie je možné na základe fotografií priložených k záznamu stotožňovať vodiča.
11.
Podľa jeho názoru je z ustanovení § 2 ods. 4 a § 4 ods. 2 zák. č. 488/2013 Z.z. a § 118 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. zrejmé, že momentom podpisu kúpnej zmluvy a odovzdaním vozidla kupujúcemu žalobkyňa neprestáva byť považovaná za prevádzkovateľa vozidla nakoľko v zmysle § 118 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. mala až do vykonania avíza prevodu držby vozidla (t.j. do dňa 28.11.2016) všetky práva a povinnosti prevádzkovateľa vozidla. Podpisom kúpnej zmluvy a odovzdaním vozidla sa svojich práv a povinností prevádzkovateľa vozidla nezbavila.
12.
Pokiaľ žalobkyňa v žalobe uvádzala povinnosti držiteľa vozidla podľa § 6a zák. č. 8/2009 Z.z., tieto nesúvisia s povinnosťou prevádzkovateľa v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 488/2013 Z.z. a preto ich považuje za bezpredmetné.
13.
Podľa žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol ustanovenia právnych predpisov, z ktorých v konaní vychádzal, ako vyhodnotil žalobkyňou predložené dôkazy (kúpnu zmluvu s preberacím protokolom) a prečo ich nemohol v konaní zohľadniť. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé aj to, akou úvahou správny orgán dospel k záveru, že správny delikt spáchala žalobkyňa.
14.
V písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa argumentovala totožne ako v obsahu žaloby.
15.
Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
16.
Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke (v znení účinnom v rozhodnom čase) Prevádzkovateľom vozidla je na účely tohto zákona prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke Prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.
Podľa § 10a ods. 1 a 2 zák. č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke (1) Správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2.
(2) Za správny delikt podľa odseku 1 sa uloží pokuta od 150 eur do 500 eur.
Podľa § 13 ods. 7 zák. č. 488/2013 Z.z. Ak prevádzkovateľ vozidla v odpore proti rozkaz o uložení pokuty za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 uvedie údaje o vodičovi, ktorý viedol vozidlo alebo jazdnú súpravu v čase porušenia, v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu, okresný úrad konanie o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla preruší a začne konanie o priestupku vodiča podľa § 10. Ak v konaní o priestupku vodiča podľa § 10 okresný úrad v lehote ustanovenej osobitným predpisom zistí, že nie je možné zistiť skutočnosti svedčiace o
tom, že skutok spáchala konkrétna osoba, priestupok nemožno prejednať, skutok nespáchal obvinený alebo spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému preukázané, vo veci nerozhodne podľa osobitného zákona, pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla; inak okresný úrad konanie o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
17.
Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 11.04.2019 žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.01.2019, ktorým žalobkyni bola podľa § 10a ods. 2 zák. č. 488/2013 Z.z. uložená pokuta vo výške 150 eur za správny delikt podľa § 10a ods. 1, ktorého sa dopustila užívaním vymedzeného úseku cesty R1 vozidlom ev. č. TT035CO bez úhrady diaľničnej známky.
18.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného prvostupňový správny orgán na základe záznamu o vykonaní kontroly č. 3476866 a fotografií (2 ks), vyhotovených dňa 27.11.2016 v čase o 02:54:55 hod. Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., Dúbravská cesta 14, Bratislava, zistil a mal za preukázané, že S. D. ako prevádzkovateľ vozidla s evidenčným číslom TT035CO, dňa 26.11.2016, v čase o 12:58:42 hod. užívala vymedzený úsek cesty R1, 6,1 km, smer TT, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky, čím spáchala správny delikt podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zák. č. 488/2013 Z.z. Za spáchanie tohto správneho deliktu uložil prvostupňový správny orgán S. D. rozkazom č. OU-TT-OCDPK-2019/004801 zo dňa 09.01.2019 pokutu vo výške 150 eur. Predmetný rozkaz bol S. D. doručený dňa 11.01.2019.
19.
Proti uvedenému rozkazu podala S. D. dňa 11.01.2019 odpor, ktorý nebol prvostupňovým správnym orgánom odmietnutý. S. D. v podanom odpore na svoju obranu uviedla, že auto predala dňa 26.11.2016 F. W. a preberací protokol bol podpísaný dňa 26.11.2016 o 12.30 hod. K odporu bola priložená kópia kúpnej zmluvy zo dňa 26.11.2016 uzatvorená medzi predávajúcou S. D. a kupujúcim F. W. a kópia preberacieho protokolu zo dňa 26.11.2016. Prvostupňový správny orgán po posúdení námietok a listín v podanom odpore skonštatoval, že nie je dôvod na zastavenie konania vo veci uloženia pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla a dňa 21.01.2019 vydal rozhodnutie č. OU-TT-OCDPK-2019/004801, ktorým uložil S. D. ako prevádzkovateľovi vozidla s evidenčným číslom TT035CO pokutu vo výške 150 eur za spáchanie správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 2 zák. č. 488/2013 Z.z. a zároveň jej v zmysle § 13 ods. 8 zák. č. 488/2013 Z.z. uložil uhradiť trovy konania vo výške 30 eur. Uvedené rozhodnutie bolo S. D. doručené 12.02.2019.
20.
Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií ako odvolací správny orgán preskúmal podľa § 59 zákona o správnom konaní napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je správne a je v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 488/2013 Z.z., zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a zákonom o správnom konaní.
21.
K tvrdeniu odvolateľky, že prvostupňový správny orgán nevenoval pozornosť tvrdeniam uvedeným v odpore a neuviedol, prečo nebral ohľad na to, že vodičom bola iná osoba, žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v zmysle § 13 ods. 7 zák. č. 488/2013 Z.z. ak prevádzkovateľ vozidla v podanom odpore uvedie údaje o vodičovi, ktorý viedol vozidlo v čase porušenia, v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu, okresný úrad konanie o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla preruší a začne konanie o priestupku vodiča podľa § 10 zák. č. 488/2013 Z.z.
22.
Odvolací správny orgán po preskúmaní podaného odporu konštatuje, že S. D. v podanom odpore neuviedla F. W. ako vodiča predmetného vozidla v čase porušenia. V podanom odpore uviedla, že predmetné vozidlo predala kúpnou zmluvou dňa 26.11.2016 F. W.. Konajúci správny orgán bol povinný vychádzať z konkrétnych skutočností uvedených v odpore a z predložených listín a nemohol začať konať o priestupku vodiča, keďže F. W. ako vodič vozidla S. D. označený nebol. Nie je možné, aby konajúci správny orgán sám označil F. W. ako vodiča vozidla len z dôvodu, že bol S. D. uvedený v odpore ako kupujúci. Odvolací správny orgán považuje za potrebné uviesť, že po preskúmaní kópie kúpnej zmluvy zo dňa 26.11.2016 predloženej S. D. zistil, že v kúpnej zmluve nie je uvedené presné bydlisko kupujúceho (je uvedená iba ulica, bez uvedenia obce alebo mesta) a taktiež v časti zmluvy „podpis predávajúceho“ je uvedené „v.z.“ a neidentifikovateľný podpis. Z uvedeného je možné vyvodiť, že zmluva nebola podpísaná S. D.. Žiadne splnomocnenie však k zmluve doložené nebolo. K odporu bol doložený aj preberací protokol zo dňa 26.11.2016, v ktorom uvádza, že A-Z Autocentrum s.r.o. (bez uvedenia ďalších identifikačných údajov) preberá od predávajúceho na predaj motorové vozidlo. Preberací protokol bol uvedený bez podpisu sprostredkovateľa a bez uvedenia mena a podpisu kupujúceho na prvej strane protokolu. K odvolaniu bola taktiež doložená kúpna zmluva s preberacím protokolom, v ktorom bol však uvedený nečitateľný podpis sprostredkovateľa a meno kupujúceho bez jeho podpisu na prvej strane. Odvolací správny orgán konštatuje, že k odporu a k odvolaniu nebola priložená identická kópia preberacieho protokolu. K odvolaniu bola doložená aj kópia osvedčenia o evidencii č. SA7266854, v ktorom je orgánom PZ vyznačený prevod držby vozidla na inú osobu dňa 28.11.2016.
23.
V zmysle § 118 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. je zrejmé, že až do 28.11.2016, kedy bolo na príslušnom orgáne PZ vykonané avízo prevodu držby vozidla, mala S. D. všetky práva a povinnosti ako držiteľka predmetného vozidla. Z vyššie uvedeného dôvodu kópiu kúpnej zmluvy s preberacím protokolom a kópiu osvedčenia o evidencii nie je možné v konaní zohľadniť a nič nemenia na skutočnosti, že S. D. ako prevádzkovateľ vozidla s evidenčným číslom TT035CO bola dňa 26.11.2016 zodpovedná za vyššie uvedený správny delikt. Z vyššie uvedeného dôvodu sa prvostupňový správny orgán kúpnou zmluvou a preberacím protokolom v odôvodnení rozhodnutia bližšie nezaoberal. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, z akého ustanovenia zák. č. 488/2013 Z.z. a z akých skutočností a dôkazov vychádzal a akú úvahu pri hodnotení dôkazov použil. Nie je povinnosťou správneho orgánu uvádzať celé znenia príslušných ustanovení zákona. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia je v súlade s § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní.
24.
Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa samotného zistenia správneho deliktu, vlastníctva motorového vozidla ev. č. TT035CO, jeho predaja žalobkyňou Z. W., obsah žalobkyňou predložených dokladov a jej podaní neboli medzi účastníkmi spornými.
25.
Žalobkyňa spochybňovala svoju zodpovednosť za správny delikt na základe skutočnosti, že v čase jeho spáchania motorové vozidlo vlastnícky patrilo inej osobe a vozidlo ako vodič neviedla.
26.
Nespochybnila však, že v čase zistenia správneho deliktu bola v zmysle § 2 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z.z. prevádzkovateľom vozidla ako osoba zapísaná v osvedčení o evidencii motorového vozidla, porušenia povinnosti ktorého vyplývajúcej z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona bolo rozkazom zo dňa 09.01.2019 a následne rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 21.01.2019 pokutou vo výške 150 eur sankcionované.
27.
Možnosť zbavenia sa tejto zodpovednosti, resp. jej prenesenia na osobu, ktorá vozidlo v čase deliktu viedla (na vodiča), prevádzkovateľovi vozidla poskytovalo ustanovenie § 13 ods. 7 zákona o diaľničnej
známke za podmienky označenia mena, priezviska a adresy vodiča v odpore proti rozkazu o uložení pokuty.
28.
V danom prípade však žalobkyňa v odpore proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-TT-OCDPK-2019/004801 zo dňa 09.01.2019 dôvodila iba predajom motorového vozidla F. W. kúpnou zmluvou zo dňa 26.11.2016 a podpísaním preberacieho protokolu toho istého dňa o 12,30 hod. Neuviedla teda meno, priezvisko a adresu vodiča, ktorý vozidlo v čase porušenia povinnosti viedol, kupujúceho F. W. vo svojom podaní neoznačila za vodiča a neuviedla ani jeho adresu, ktorá sa nenachádza ani v žalobkyňou pripojených dokladoch - v kúpnej zmluve (pri údajoch kupujúceho obsahuje iba ulicu a číslo) a v preberacom protokole zo dňa 26.11.2016.
29.
Ustanovenie § 13 ods. 7 zákona žalobkyňa citovala v obsahu svojho odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty zo dňa 21.01.2019 ako aj v obsahu žaloby, avšak bez ozrejmenia akýchkoľvek súvislostí, ktoré by správnemu orgánu či súdu umožňovali usudzovať nad opodstatnenosťou domnienky žalobkyne, že v ňom uvedené zákonné podmienky obsahom svojho odporu proti rozkazu o uložení pokuty splnila.
30.
Z ustanovení právnych predpisov, ktoré sa na konanie a rozhodovanie správneho orgánu v predmetnej veci vzťahujú, pritom v rozpore s právnym názorom žalobkyne, nemožno vyvodzovať povinnosť správnych orgánov zisťovať vodiča motorového vozidla iným spôsobom, ani konať vo veci správneho deliktu prevádzkovateľa vozidla ako s účastníkom konania so F. W., ktorý v čase deliktu prevádzkovateľom vozidla podľa zákona nebol.
31.
Podľa zistenia súdu rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov obsahujú všetky podstatné zákonné náležitosti a ich odôvodnenie spĺňa podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
32.
S argumentáciou žalobkyne vychádzajúcou z tvrdenia o predaji vozidla tretej osobe v dobe pred spáchaním deliktu sa v odôvodnení rozhodnutia správny orgán jasne a zrozumiteľne vysporiadal už v rozhodnutí zo dňa 21.01.2019, v ktorom vysvetlil (okrem iného), z akých dôvodov sa nestotožňuje s tvrdeniami účastníčky konania uvedenými v jej odpore, ako sa prevádzkovateľ vozidla deliktu dopustil a kto sa za prevádzkovateľa vozidla považuje.
33.
S obsažnejšou argumentáciou žalobkyne v odvolaní (v porovnaní s obsahom jej odporu proti rozkazu o uložení pokuty) sa rovnako dostatočne a zrozumiteľne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal žalovaný, ktorý (okrem iného) vysvetlil, z akého dôvodu podanie žalobkyne s predloženými odkladmi nespĺňa podmienky ustanovenia § 13 ods. 7 zákona o diaľničnej známke a neumožňuje viesť konanie voči vodičovi vozidla.
34.
Skutkový stav veci preukazujúci spáchanie správneho deliktu prevádzkovateľa vozidla a identifikujúci osobu prevádzkovateľa vozidla bol vo veci konajúcimi a rozhodujúcimi orgánmi bez pochybností objasnený, pričom správne orgány sa v konaní nedopustili pochybenia majúcich za následok porušenie práv žalobkyne a odôvodňujúcich zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktoré aj vzhľadom na jeho zrozumiteľný obsah a jeho vydaniu predchádzajúce rozhodnutie o uložení pokuty zo dňa 21.01.2019 a dňa 09.01.2019 vydaný rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla nemožno považovať za prekvapivé, ako to namietala žalobkyňa, odhliadnuc už od skutočnosti, že
žalobkyňa v konaní nepreukazovala ani netvrdila nesúlad preskúmavaného rozhodnutia s ustálenou rozhodovacou praxou správneho orgánu.
35.
Súd preto žalobu podľa § 190 SSP (zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok) ako nedôvodnú zamietol.
36.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľne z mysle § 168 SSP nevznikli.
37.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.