Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_7C-25-2019.pdf
PDF · 106.41 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/25/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce sudca JUDr. Milan Mitterpák v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava 37, IČO: 31 749 542 proti žalovanému v 1. rade: A. B., nar. X. X. XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. D. E., v zastúpení JUDr. Miroslavom Vidovencom, advokátom, so sídlom Námestie osloboditeľov 1, 071 01 Michalovce a žalovanej v 2. rade: F. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX, XXX XX C. D. E. o zaplatenie sumy 6 598,75 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6 598,75 EUR, zmluvný úrok vo výške 61,88 EUR, zmluvnú pokutu vo výške 657,07 EUR, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 7 317,70 EUR od 3. 9. 2016 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu vedený v F. G. H. I. J., H., IBAN: F. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: 807313097.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. rade a 2. rade v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou došlou na tunajší súd dňa 29. 3. 3. 2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných povinnosťou na zaplatenie istiny vo výške 6 598,75 EUR, zmluvného úroku vo výške 61,88 EUR, zmluvnej pokuty vo výške 657,07 EUR s 8 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 7 317,70 EUR od 3. 9. 2016 do zaplatenia. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 807/3130/1997, ktorá je podľa svojho obsahu typickou zmluvou upravenou v § 497 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
2. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že v danom prípade ide o absolútne obchodný záväzkový vzťah uzavretý podľa § 497 Obchodného zákonníka v dôsledku čoho sa na ustanovenia zmluvy o úvere vzťahujú právne normy Obchodného zákonníka v zmysle § 261 Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že v danom prípade zmluva o úvere nie je spotrebiteľským úverom a to vychádzajúc z § 1 ods. 3 písm. p/ zákona č. 129/2010, kde prípadom osobitného predpisu na ktorý sa citované ustanovenie vzťahuje je uvedený aj zákon č. 607/2003 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov. Okrem toho žalobca poukázal na tú skutočnosť, že zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a to s poukazom na § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade žalobca nekoná samostatne ako podnikateľský subjekt, nakoľko je spravovaný Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v zmysle § 2 ods. 1 zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.
3. Žalobca dňa 21. 10. 1997 uzatvoril so žalovanými zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru na základe ktorého bola žalovaným poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 16 596,96 EUR / pôvodne 500 000,- SK / pri základnej úrokovej sadzbe 1 % s dobou splatnosti 30 rokov a nenávratný príspevok vo výške 4 979,09 EUR / pôvodne 150 000,- SK /. 4. Poskytnutý úver mali žalovaní splatiť formou splátok s tým, že výška prvej až 359. – tej splátky bola určená na sumu 53,41 EUR a výška poslednej 360. – tej splátky bola stanovená na sumu 43,85 EUR.
5. Dodatkom č. 1 k zmluve o úvere uzatvoreným dňa 13. 6. 2002 z dôvodu narodenia dieťaťa a jeho dožitia veku 1 roka ku dňu podania žiadosti žalovaným žalobca odpustil 10 % z poskytnutého úveru na základe čoho bola upravená výška 56. – tej až 359. – tej mesačnej splátky zo sumy 53,41 EUR na sumu 47,23 EUR a výška 360. – tej mesačnej splátky bola určená ako zostatok dlhu. Zmluva o úvere bola zabezpečená ručiteľmi a následne zriadením záložného práva na nehnuteľnosť.
6. V zmysle článku VIII. bod 8.4 Zmluvy o úvere, ak je dlžník v omeškaní so splátkami úveru po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov aj po zaslaní písomnej upomienky veriteľom, veriteľ si vyhradzuje právo požadovať okamžité vrátenie celého zostatku úveru vrátane prislúchajúceho úroku ako i zaplatenia pokuty vo výške 10 % z dlžnej sumy do termínu 30 dní odo dňa písomného vyzvania dlžníka veriteľom.
7. Žalobca zaslal žalovaným výzvu k úhrade dlhu, upomienka č. 2 zo dňa 7. 3. 2016, ktorou vyzval žalovaných, aby uhradili svoj dlh na omeškaných splátkach, úrokoch z omeškania. Výzvou k úhrade dlhu boli žalovaní vyzvaní na úhradu dlhu vo výške 264,48 EUR v lehote do 7 dní od doručenia výzvy. Výzva na úhradu dlhu bola doručená žalovanému v 1. rade dňa 24. 3. 2016 a žalovanému v 2. rade dňa 15. 3. 2016. Napriek výzve k úhradu dlhu nedošlo zo strany žalovaných s tým, že ku dňu 19. 7. 2016 boli žalovaní v omeškaní s 11 – timi splátkami úveru, čím došlo k splneniu podmienky ustanovenia článku VIII., bod 8.4 Zmluvy o úvere oprávňujúcej žalobcu k odstúpeniu od zmluvy o úvere.
8. Žalobca odstúpil od zmluvy o úvere podaním zo dňa 20. 7. 2016, čím sa celý dlh stal splatným. Odstúpenie bolo doručené žalovanému v 1. rade dňa 3. 8. 2016 a žalovanej v 2. rade dňa 2. 8. 2016. Napriek doručenému odstúpeniu nedošlo zo strany žalovaných k úhrade sumy 7 317,70 EUR. Zároveň si žalobca uplatnil úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka s poukazom na § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. vo výške 8 % ročne od 3. 9. 2016, t. j. po uplynutí 30 dní od doručenia výzvy žalovaným.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27. 5. 2019 na č. l. 182 spisu okrem iného uviedol, že je si vedomý zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru o ktorej sa zmieňuje žalobca v žalobe. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že jeho manželstvo so žalovanou v 2. rade bolo právoplatne rozvedené dňa 10. 9. 2010 a následne bolo rozhodnutím Okresného súdu Michalovce zo dňa 8. 9. 2019 konanie o vyporiadanie BSM manželov pod sp. zn. 8C 180/2013 schválený zmier v zmysle ktorého výroku II. sa žalovaná v 2. rade stala dlžníkom voči žalobcovi z titulu práve predmetného úveru, ktorý je predmetom podanej žaloby. S poukazom na uvedené by malo byť predmetné rozhodnutie Okresného súdu v Michalovciach žalobcom akceptované v plnej miere a žalobca by v ďalšom mal uplatňovať svoju pohľadávku iba voči žalovanej v 2. rade. S poukazom na uvedené navrhol žalobu voči nemu zamietnuť.
10. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 7. 2019 k vyjadreniu žalobcu na č. l. 187 – 189 spisu okrem iného uviedol, že žalovaný v 1. rade písomným podaním doručeným žalobcovi dňa 7. 12. 2010 požiadal žalobcu o oznámenie zostatku úveru ku dňu 1. 10. 2010.
11. Následne žalovaný v 1. rade podaním doručeným dňa 16. 1. 2015 požiadal žalobcu o aktuálny stav zostatku úveru s tým, že žalobca túto skutočnosť oznámil žalovanému v 1. rade listom zo dňa 21. 1. 2015.
12. Žalovaný v 1. rade zo dňa 10. 12. 2015 oznámil žalobcovi, že nebude ďalej uhrádzať mesačnú splátku úveru, nakoľko neužíva nehnuteľnosť na ktorú bol jemu a žalovanej v 2. rade žalobcom poskytnutý úver. Uviedol, že nehnuteľnosť užíva žalovaná v 2. rade a dohodou ju súd pridelil žalovanej v 2. rade.
13. Žalobca posúdil list žalovaného v 1. rade zo dňa 10. 12. 2015 podľa obsahu ako žiadosť, aby výlučným dlžníkom žalobcu bola žalovaná v 2. rade a o vyňatie žalovaného v 1. rade z úverového vzťahu. Žalobca v liste žalovanému v 1. rade oznámil, že v prípade, ak budúci dlžník bude posúdený ako neschopný splácať úver sám, žalobca nebude akceptovať dohodu o vyporiadaní BSM a úver bude povinný naďalej splácať s bývalou manželkou, so žalovanou v 2. rade spoločne a nerozdielne. Súčasne upozornil žalovaného v 1. rade na skutočnosť, že až do uzatvorenia dodatku k úverovej zmluve č. 807/3130/1997 na základe ktorého, by sa žalovaná v 2. rade stala výlučnou dlžníčkou, je žalovaný v 1. rade dlžníkom z úverovej zmluvy, preto má povinnosť ďalej splácať úver riadne a včas.
14. Žalovaný v 1. rade nepredložil žalobcovi podklady potrebné pre posúdenie schopnosti splácať úver jedným z dlžníkom, na základe ktorých by uzatvorením dodatku k úverovej zmluve došlo k zmene v osobe dlžníkov. Po doručení predžalobnej výzvy žalovaný v 1. rade v prílohe 15. listom zo dňa 16. 11. 2018 predložil žalobcovi uznesenie Okresného súdu Michalovce, ktorým bolo vysporiadané BSM, resp. schválený zmier medzi žalovanými. Žalobca z výpisu LV č. XXX, katastrálne územie C., časť C – ťarchy zistil, že k predmetnej nehnuteľnosti na ktorú žalobca poskytol úver žalovaným je zriadených viac exekučných záložných práv. Vzhľadom na uvedené žalobca trvá na podanej žalobe.
16. Žalovaná v 2. rade sa k žalobe nevyjadrila.
17. Podľa § 180 CSP súd prejednal vec v neprítomnosti žalovanej v 2. rade.
18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 účinného ku dňu 21. 10. 1997 tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,
c) o poskytnutí úveru bez platby úroku a poplatkov, ktoré zabezpečujú splatenie úveru jednou splátkou,
d) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,
e) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,
f) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.
20. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
21. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: d/ zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o
úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
22. Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
23. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
24. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
26. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
27. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
28. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
29. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
30. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
31. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
32. Podľa § 768 ods. 2 Obchodného zákonníka právnické osoby, ktoré sa podľa doterajších predpisov zapisujú do podnikového registra, sa od účinnosti tohto zákona zapisujú do obchodného registra.
33. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
34. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
35. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 124/1996 účinného ku dňu 21. 10. 1997 na základe rozhodnutia podľa § 11 ods. 9 uzavrie fond so žiadateľom zmluvu.
36. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 124/1996 účinného ku dňu 21. 10. 1997 zmluva musí obsahovať najmä a) údaje o zmluvných stranách,
b) účel, výšku a druh poskytovanej podpory,
c) spôsob plnenia záväzkov zmluvných strán,
d) zabezpečenie záväzkov,
e) bezhotovostný spôsob úhrady z podpory,
f) technické podmienky stavby a dĺžku času jej uskutočnenia,
g) sankcie za porušenie zmluvných podmienok,
h) spôsob kontroly plnenia zmluvných podmienok a dôsledky ich nedodržania,
i) ak je žiadateľom osoba podľa § 7 písm. a), tak aj minimálny čas, v ktorom bude stavbu užívať on alebo jeho rodinní príslušníci.
37. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 124/1996 účinného ku dňu 21. 10. 1997 kontrolu dodržiavania zmluvných podmienok počas platnosti zmluvy vykonáva fond a okresné úrady príslušné podľa miesta stavby.
38. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 124/1996 účinného ku dňu 21. 10. 1997 ak žiadateľ neoprávnene použil alebo zadržal prostriedky fondu v rozpore s určenými alebo s dohodnutými podmienkami, je povinný ich vrátiť fondu a zaplatiť penále podľa osobitného predpisu. 22)
39. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 607/2003 účinného ku dňu uzavretia zmluvy financovanie štátnej podpory (ďalej len "podpora") pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu sa uskutočňuje prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania 1) (ďalej len "fond").
40. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 607/2003 účinného ku dňu uzavretia zmluvy Fond je právnická osoba so sídlom v Bratislave.
41. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 607/2003 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy Štátny fond rozvoja bývania zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov je Štátnym fondom rozvoja bývania podľa tohto zákona.
42. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 607/2003 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy pohľadávky, záväzky, pracovnoprávne vzťahy, právne vzťahy a iné vzťahy Štátneho fondu rozvoja bývania vzniknuté pred 1. januárom 2004 sa považujú za pohľadávky, záväzky, pracovnoprávne vzťahy, právne vzťahy a iné vzťahy Štátneho fondu rozvoja bývania podľa tohto zákona.
43. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 150/2013 účinného v čase uzavretia zmluvy Štátny fond rozvoja bývania 1) je právnická osoba so sídlom v Bratislave (ďalej len „fond“).
44. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 150/2013 financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu sa uskutočňuje prostredníctvom fondu.
45. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 150/2013 na účely tohto zákona je fond finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu nástrojov finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu. 2)
46. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 150/2013 v čase uzavretia zmluvy Štátny fond rozvoja bývania podľa zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov je fondom podľa tohto zákona.
47. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 150/2013 pohľadávky, záväzky, pracovnoprávne vzťahy, právne vzťahy a iné vzťahy fondu vzniknuté pred 1. januárom 2014 sa považujú za pohľadávky, záväzky, pracovnoprávne vzťahy, právne vzťahy a iné vzťahy fondu podľa tohto zákona.
48. Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 150/2013 na konanie podľa tohto zákona sa okrem § 15 vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 39)
49. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 374/2014 účinného v čase uzavretia zmluvy správcom na účely tohto zákona je správca majetku štátu podľa osobitného predpisu,7) ak spravuje pohľadávky štátu; správcom je aj právnická osoba, z ktorej činnosti vznikajú pohľadávky, ktorých výnos je podľa osobitných predpisov8) príjmom štátneho rozpočtu alebo štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa osobitných predpisov9) spravuje pohľadávky štátu.
50. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 374/2014 správou pohľadávky štátu na účely tohto zákona je súhrn oprávnení a povinností, na ktorých základe je správca oprávnený s pohľadávkou štátu nakladať, uplatňovať a vymáhať ju v mene štátu.
51. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 374/2014 Správu pohľadávky štátu vykonáva správca, a) z ktorého činnosti pohľadávka štátu vznikla,
b) do ktorého pôsobnosti patrí ochrana majetkových záujmov štátu, poškodením ktorých pohľadávka štátu vznikla,
c) ktorý vykonáva správu majetku štátu, s ktorým pohľadávka štátu súvisí,
d) z ktorého rozpočtu je financovaný orgán bez právnej subjektivity, z činnosti ktorého pohľadávka štátu vznikla, ak osobitné predpisy9) neustanovujú inak.
52. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 374/2014 ak nemožno určiť správcu podľa odseku 3, je na správu pohľadávky štátu príslušný ústredný orgán štátnej správy, ktorého pôsobnosti sa pohľadávka týka, alebo správca, ktorého určí tento orgán.
53. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 374/2014 ak nemožno určiť správcu podľa odseku 4, určí správcu Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií").
54. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 374/2014 ustanovenia odsekov 3 až 5 sa použijú primerane aj na záväzky Slovenskej republiky v správe správcu.
55. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 374/2014 účinného v čase uzavretia zmluvy Správca je povinný nakladať s pohľadávkou štátu podľa tohto zákona, využívať všetky právne prostriedky na jej vymoženie a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu. Správca je povinný a) uplatňovať pohľadávku štátu riadne a včas, najmä oznamovať dlžníkovi písomnou výzvou na úhradu, že eviduje voči nemu splatnú pohľadávku štátu a upozorniť ho na následky neuhradenia pohľadávky štátu,
b) viesť osobitnú evidenciu splatných pohľadávok štátu v rozsahu obsahujúcom najmä meno a priezvisko, ak je dlžníkom fyzická osoba alebo názov, ak je dlžníkom právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, sumu a dátum splatnosti pohľadávky štátu,
c) vykonávať ďalšie činnosti nevyhnutné na dosiahnutie úhrady pohľadávky štátu.
56. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 374/2014 Ak § 9,14 až 18 neustanovujú inak, správca je povinný riadne a včas a) uplatniť právo na zaplatenie pohľadávky štátu na súde, podať návrh na nútené vymáhanie pohľadávky štátu10) alebo uskutočniť výkon rozhodnutia podľa všeobecného predpisu o správnom konaní,
b) prihlásiť pohľadávku štátu do príslušného konania, ak bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia11) alebo dlžník vstúpil do likvidácie,
c) prihlásiť pohľadávku štátu do dedičského konania, ak dlžník zomrel a správca sa o tejto skutočnosti dozvedel.
57. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 374/2014 Správca je povinný spolu s pohľadávkou štátu vyúčtovať a uplatniť aj jej príslušenstvo.12) Správca nie je povinný vyúčtovať a uplatniť príslušenstvo12) pohľadávky štátu, ak pohľadávka štátu nepresiahne 50 eur. Z verejnej pohľadávky štátu sa úroky z omeškania13) nevyúčtujú a neuplatňujú
58. Podľa § 3 nariadenia č. 21/2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Výška úrokov je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade 8 %.
59. Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa so žalobou a jednotlivými vyjadreniami strán a listinnými dôkazmi súd mal za to, že žaloba žalobcu je dôvodná. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami a to žalobcom a žalovanými bola uzavretá dňa 21. 10. 1997 zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 807/3130/1997, ktorej právny režim sa spravuje vzhľadom na dobu jej vzniku a prechodné ustanovenia nasledujúcich novelizácii zákonom č. 124/96 Z. z. Zmluva spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 12 tejto právnej úpravy.
60. Zároveň sa tento právny vzťah z titulu úveru ako absolútneho obchodu spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka zakotvenými v § 497 a nasledujúcich. V konaní nebolo sporné čerpanie úveru
žalovanými v sume 500 000,- SK / 16 596,96 EUR /. Nebola sporná výška uplatnenej istiny v sume 6 598,75 EUR a taktiež výška zmluvného úroku v sume 61,88 EUR a nerozporovanou nebola ani uplatnená žalobcom zmluvná pokuta vo výške 657,07 EUR. Žalobca preukázal a žalovaní nerozporovali realizáciu jeho práva v zmysle článku VIII., bod 8.4 zmluvy odstúpiť od zmluvy, lebo žalovaní z dôvodov finančných problémov úver riadne a včas nesplácali. Žalobca z uvedeného dôvodu odstúpil od zmluvy o úvere podaním zo dňa 20. 7. 2016, čím sa celý dlh stal splatným. Odstúpenie bolo doručované žalovanému v 1. rade dňa 3. 8. 2016 a žalovanej v 2. rade dňa 2. 8. 2016. Splatnosť záväzku v zmysle skôr uvedeného bodu 8.4 zmluvy nastala do 30 dní od doručenia odstúpenia, teda dňom 2. 9. 2016. Od nasledujúceho dňa 3. 9. 2016 sa žalovaní dostali do omeškania s plnením záväzku a žalobcovi od uvedeného dátumu patrí úrok z omeškania z dlžnej istiny 6 598,75 EUR úveru.
61. Vychádzajúc z absolútneho charakteru úverového vzťahu / nejde o spotrebiteľský úver ani o spotrebiteľský právny vzťah, lebo žalobca nevystupoval ako dodávateľ – osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keďže žalobca nie je podnikateľom / je výška úroku z omeškania daná § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. a o 8 percentuálnych bodov viac ako je úroková sadzba platná k prvému dňu omeškania. V danom prípade je to 8 %. Úroky sú splatné spolu s istinou a doba ich splatnosti sa zhoduje s dobou splatnosti úveru v zmysle § 503 Obchodného zákonníka. Vyčíslený zmluvný úrok vo výške 61,88 EUR, ktorý vyplýval z dohodnutého článku V., bod 1 nebol žalovanými žiadnym spôsobom rozporovaný a taktiež zo strany žalovaných nebola rozporovaná vyčíslená zmluvná pokuta, ktorá bola dohodnutá v zmysle článku VIII., bod 6 v sume 657,07 EUR.
62. Vychádzajúc zo skôr uvedených skutkových záverov vykonaného dokazovania súd mal za to, že žaloba žalobcu je dôvodná a to vo vzťahu k obom žalovaným, nakoľko uznesením Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 8C/180/2013 o schválení zmieru, ktorým došlo k vyporiadaniu BSM medzi žalovanými na základe ktorého sa žalobkyňa stala dlžníkom voči žalobcovi z titulu úveru č. 807/3130/1997 došlo iba k úprave vzťahu medzi dlžníkmi, t. j. žalovanými v zmysle skôr uvedeného úveru, ale nie k úprave vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi. To znamená, že skôr uvedeným rozhodnutím Okresného súdu Michalovce o vyporiadaní BSM medzi žalovanými nezanikla povinnosť žalovaného v 1. rade ako dlžníka vo vzťahu ku žalobcovi ako veriteľovi na základe zmluvy o poskytnutí podpory úveru č. 807/3130/1997, preto súd žalovaného v 1. rade a žalovanú v 2. rade, ako pasívne vecne legitimovaných žalovaných zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy v zmysle výroku tohto rozsudku s poukazom na § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
63. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému v spore žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.