Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/62/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne A. Z., G.. XX.X.XXXX, K. Z. C., V. XX, zastúpenej advokátkou Mgr. Ivicou Štiglitz, Advokátska kancelária so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8, IČO: 42 324 017, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 2.344 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13. septembra 2018 č.k. -179 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.344 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.344 eur od 28.5.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 104,50 eur, na účet Okresného súdu Košice I, do troch 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť jej sumu 2.344 eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od podania žaloby, t.j. od 18.3.2016 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, tvrdiac, že na základe spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX uzavretej so žalovaným dňa X.X.XXXX, ktorú je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkovú v zmysle v znení platnom do 31.5.2014, lebo okrem iných náležitostí v zmluve nie je vôbec uvedená RPMN, žalovanému vrátila sumu 6.944 eur, hoci si požičala od žalovaného istinu vo výške 4.600 eur, a to na účely rekonštrukcie bytu a pre potreby rodiny.

3. V odôvodnení súd poukázal i na obranu žalovaného, že podľa článku 1 označená zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, ale zmluvou uzatvorenou medzi dvoma podnikateľskými subjektmi na účely výkonu podnikateľskej činnosti žalobkyne, označiac pritom argumentáciu o spotrebiteľskom postavení žalobkyne za účelovú.

4. Súd mal za preukázané, že dňa X.X.XXXX žalobkyňa a žalovaný uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXX-XXXXX, na základe ktorej jej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 10.416

eur na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa sa zaviazala splácať úver v 48 mesačných splátkach vo výške 217 eur ku 22. dňu mesiaca so splatnosťou prvej splátky ku dňu 22.8.2013 a splatnosťou poslednej splátky ku dňu 22.7.2017. Z výpisu účtu žalobkyne vyplýva, že dňa XX.X.XXXX jej bola poskytnutá suma 4.600 eur. Spornou skutočnosťou bolo, či predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa .

5. Po právnom posúdení veci podľa a , , a , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), , , a , , a , súd konštatoval, že nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a uzavrel, že zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko v priebehu konania nebolo preukázané žalovaným, na ktorom bolo dôkazné bremeno, že úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Nebolo to preukázané ani vzhľadom k jej zamestnaniu, resp. opatrovateľskej činnosti, ktorú vykonáva v Rakúsku. V prípade pochybností, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy znáša dodávateľ. V zmysle vyššie uvedeného súd priznal žalobkyni postavenie spotrebiteľa, zmluvu podrobil súdnemu prieskumu ex offo a zistiac, že zmluva neobsahuje náležitosť ustanovenú , a to hodnotu RPMN, s poukazom na zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov. Z nespornej skutočnosti, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 4.600 eur a žalobkyňa učinila úhrady v prospech žalovaného vo výške 6.944 eur, teda nad rámec toho, čo jej bolo poskytnuté žalovaným, usúdil, že žalovaný je podľa a , veta prvá, , veta prvá povinný titulom bezdôvodného obohatenia vrátiť žalobkyni sumu 2.344 eur. Dôvodiac, že žalovaný sa dostal do omeškania so súdom priznanou výškou bezdôvodného obohatenia od 28.5.2016, nasledujúci deň po doručení žaloby, kedy sa žalovaný v skutočnosti o bezdôvodnom obohatení dozvedel, v zmysle súd priznal žalobkyni nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej istiny od 28.5.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou , a a výrok, ktorým súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok v sume 104,50 eur na účet Okresného súdu Košice I odôvodnil tým, že žalobkyňa bola v konaní úspešná a v zmysle je oslobodená od súdnych poplatkov.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, okrem jeho výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa , a . Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobu zamietol, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalovaný v podstate namietol záver súdu prvej inštancie o spotrebiteľskom charaktere posudzovanej úverovej zmluvy, vyčítajúc súdu, že neposudzoval charakter úveru na základe skutočností, ktoré boli známe a predchádzali vzniku zmluvy o revolvingovom úvere, nevyhodnocoval obsah žiadosti o úver, z ktorej vyplýva, za akým účelom žalobkyňa o úver žiadala. Zdôraznil, že obsah a povaha zmluvy posudzujú k okamihu uzavretia zmluvy a zopakoval, že žalobkyňa sama označila a uviedla čerpanie úveru pre účely svojej podnikateľskej činnosti, preto pripravil zmluvu, kde v úvodnej časti bolo potrebné uviesť, že úver sa poskytuje za účelom podnikateľskej činnosti, pričom spôsob použitia peňažných prostriedkov nemá vplyv na obsah právnych úkonov ako sú žiadosť o úver a zmluva o úvere, a teda ani na povahu zmluvného vzťahu a z právnych prepisov nevyplýva, akým spôsobom má byť účel čerpania úveru uvedený. Tvrdil, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s niektorými dôkazmi, prijal predčasné závery a vec nesprávne posúdil aj po právnej stránke a odôvodnenie rozsudku neodpovedá na to, akým spôsobom má byť určený účel čerpania úveru.

8. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Opätovne pripomenula, že pri podpise zmluvy nevedela jej obsah ovplyvniť, nakoľko zmluva bola vopred naformulovaná. Nevedela ovplyvniť ani to, že veriteľ v zmluve uviedol podnikateľský účel, nakoľko zmluvu s ňou vypĺňala obchodná zástupkyňa spoločnosti a tá ju na dôsledky podnikateľského účelu úveru z právneho hľadiska neupozornila. Žalobkyňa podčiarkla, že nie je podnikateľkou registrovanou v zmysle ani v živnostenskom registri SR a ani obchodnom registri SR, predmetný úver nepoužila

v rámci podnikateľskej činnosti, ale na osobné účely, čo bolo počas konania aj preukázané, pričom žalovaný, na ktorom je dôkazné bremeno, to nevyvrátil, ani nepreukázal opak, lebo v zmluve chýba aj údaj o obchodnom konaní žalobkyne, či už v podobe identifikačného čísla, označenia obchodnej spoločnosti alebo živnostenského oprávnenia. Poukazom na rozhodovaciu prax súdov žalobkyňa dodala, že konanie, ktorým sa žalovaný snaží vyhnúť režimu ochrany spotrebiteľa je v judikatúre súdov hodnotené ako nekalá obchodná praktika.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by súd opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , 193, a alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle a , ku ktorej je odvolací súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

11. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie a vo svojom odvolaní v podstate uvádza skutočnosti a námietky, ktoré predniesol na súde prvej inštancie a s ktorými sa tento dôsledne vysporiadal v dôvodoch svojho rozsudku. Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody preskúmavanej časti prvoinštančného rozsudku, a preto v súlade s sa obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti, a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

12. Predovšetkým je správny záver súdu prvej inštancie, že posudzovaná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ktorou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( ), nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou, hoci má charakter absolútneho obchodu. Správne preto prvoinštančný súd postupoval, ak označenú úverovú zmluvu posúdil i podľa predpisov na ochranu spotrebiteľa.

13. V posudzovanom spore nie je totiž sporné, že žalovaný je dodávateľom služby, čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v Obchodnom registri a že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o úvere bezpochyby vystupovala ako fyzická osoba, keďže zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, žeby konala s cieľom smerujúcim (vzťahujúcim) sa k jej obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (čl. 2 písm. a/, b/ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Z obsahu spisu totiž nevyplýva, že by žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je síce uvedené, že úver je poskytnutý za účelom výkonu podnikateľskej činnosti žalobkyne, ako však vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobkyňa si úver brala na súkromné účely (živobytie rodiny a rekonštrukciu bytu). V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie účelu - výkon podnikania. S poukazom na interpretačné ustanovenie je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania, je na žalovanom (ako veriteľovi). Žalovaný v konaní nepreukázal, že úver poskytol žalobkyni na účel výkonu podnikania, naopak bolo preukázané, že žalobkyňa si úver brala na súkromné účely.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle a nasl. a žalobkyni je dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa. Zmluva o úvere bola predtlačená na vopred pripravenom formulári, ktorý žalovaný bežne používal v rámci svojej obchodnej činnosti. Je teda nepochybné, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, a teda aj ust. a nasl. tak, ako to správne učinil súd prvej inštancie v danom spore, ktorý náležite uzavrel, že posudzovaná zmluva o úvere zároveň predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy a na zistený skutkový stav aplikoval (o.i.) aj ust. , podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). Pre spotrebiteľské zmluvy totiž platí, že nesmú obsahovať neprijateľné klauzuly a nejasnosť alebo nezrozumiteľnosť zmluvných dojednaní nesmie byť na ťarchu spotrebiteľa. Samotným východiskom je pritom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zo stretu autonómie vôle a z myšlienky rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany, a to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, t.j. spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov. Predmetný právny vzťah medzi stranami sporu preto správne súd prvej inštancie posudzoval aj podľa (vyššie citovaných) tých ustanovení upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, ktoré v časti týkajúcej sa zneužívajúcich klauzúl v spotrebiteľských zmluvách predstavujú transpozíciu Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zavádzajúcej systém ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc pritom z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnej situácii voči predávajúcemu alebo dodávateľovi z hľadiska vyjednávacej sily i úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudok vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 25 a rozsudok zo dňa 26.10.2006 Mostaza Claro, C-168/05, bod 25).

15. V danom prípade je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, že dôvodom, prečo súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne je jeho právny názor, že označenú úverovú zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle v spojení s , pričom z nespornej skutočnosti, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 4.600 eur a žalobkyňa učinila úhrady v prospech žalovaného vo výške 6.944 eur, teda nad rámec toho, čo jej bolo poskytnuté žalovaným, súd usúdil, že žalovaný je podľa a , veta prvá, , veta prvá povinný titulom bezdôvodného obohatenia vrátiť žalobkyni sumu 2.344 eur, správnosť ktorého žalovaný vo svojom odvolaní nespochybňuje.

16. Zo všetkých týchto dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v preskúmavanej časti rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok potvrdil, okrem odvolaním nenapadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako vecne správny podľa , vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).