Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-1T/48/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v senáte zloženom z predsedu senátu, JUDr. Romana Benedikoviča, a prísediacich, Ing. Judity Gogovej a Vladimíra Lieskovského, na hlavnom pojednávaní konanom v Bratislave dňa 19. 02. 2020, rozhodol

rozhodol:

Obžalovaný:

D. D., nar. XX. XX. XXXX/XXXX v R., bytom R.-D., prechodne R., R. XX, vo väzbe od 28.01.2019

sa uznáva vinným, že

dňa 17.01.2019 v čase asi od 17:50 h do 18:03 h v Bratislave na Belinského 24, po tom, ako sa dostal dovnútra obytného domu, vyšiel na 6. poschodie k bytu č. 43, vlastníkmi ktorého sú poškodení - Q. a B. L., kde začal búchať a kopať do dverí bytu, ktoré vylomil v oblasti zámku poškodením kovovej zárubne dverí, následne vnikol do bytu, kde búchal po klávesoch klavíra, vypil šálku vody, ktorú si nabral v kuchyni a následne byt opustil, pričom tohto konania sa dopustil bez vedomia vlastníkov bytu Q. a B. L. ako i jeho oprávnených užívateľov - G. R., F. L. a G. B.,

teda

neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene zotrval a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

čím spáchal

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na ust. § 138 písm. e) Tr.zák.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.zák., k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák., sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4, § 74 ods. 1 Tr.zák., súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Naproti tomu podľa , súd obžalovaného D. D., nar. XX.XX.XXXX, spod obžaloby OP V, č.k. -69 z 18.07.2019 pre zločin vydierania podľa , Tr.zák. na tom skutkovom základe

že

dňa 17.01.2019 asi o 14:00 h v Bratislave na Belinského 24 v prevádzke opravy odevov oslovil maloletého F.K., nar. XX.XX.XXXX, s tým, že má nejakú akciu, ktorú musí spraviť do deviatej večer, následne išiel s maloletým k bytovému domu v Bratislave na Lietavskej 5, kde býva babka maloletého a keď mu maloletý F.K. povedal, že nemôže ísť k babke, zareagoval slovami: „Ak mi to ešte raz povieš, tak ti dám pár faciek“. Po príchode na Lietavskú 5, Bratislava, maloletému F.K. povedal, že ak niekomu povie o tej akcii, zabije babku a vyhodí do vzduchu Lietavskú, načo maloletý zo strachu a obavy rýchlo zobral od babky Y. L. jedlo a vrátil sa pred bytový dom, kde ho čakal obvinený a spolu odišli k bydlisku maloletého na Budatínskej 57 v Bratislave, kde obvinený maloletému povedal, že sa chce ísť k nim najesť, načo ho maloletý radšej bez odporu pustil do bytu, ktorý obvinený zamkol a dal kľúč tak, aby sa nikto nedostal dnu, maloletému vybral z mobilného telefónu kartu a po tom, ako sa najedol, začal v byte hľadať cigarety, zobral z neho presne nezistené veci - bonboniéry, tabatierky, hodinky maloletého, fotky a nejaké písomnosti, povedal maloletému, že to nemá nikomu rozprávať, lebo zabije jeho babku a následne, keď mu maloletý povedal, že musí ísť na tréning, spolu s ním z bytu odišiel, pričom jeho správanie u maloletého vyvolalo strach a stres, ktoré zanechali následky na jeho psychike,

oslobodzuje,

nakoľko nie je dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa , súd poškodenú A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, R. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

K odsudzujúcej časti

Obž. D. D. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa , že je vinný zo spáchania žalovaného skutku, na otázky podľa , , , , odpovedal zhodne „áno“. Súd prijal toto vyhlásenie obžalovaného a rozhodol, že dokazovanie ohľadne tohto skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Predtým bol však obž. poučený o následkoch svojho vyhlásenia v zmysle ust. až 8

Z dokazovania mal súd teda za preukázané, že obž. P. D. bez povolenia vlastníka, či prenajímateľa bytu neoprávnene doň vznikol, t.j. do obydlia iného a neoprávnene tam i potom zotrval, pričom urobil tak závažnejším spôsobom konania a to vlámaním, keďže dvere vylomil v oblasti zámku. Tým spáchal prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na ust. § 138 písm. e) Tr.zák.

Obž. svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane domovej slobody a jej nedotknuteľnosti.

Obž. bol doposiaľ trikrát priestupkovo prejednaný, prevažne išlo o priestupky dopravné. Súdne trestaný bol štyrikrát, avšak hľadí sa na neho akoby odsúdený nebol.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadal na všetky vyššie uvedené skutočnosti a riadiac sa ust. § 34 Tr.zák. dospel k záveru, že účel generálnej i individuálnej prevencie bude naplnený uložením trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky, ktorého výkon súd obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 roky. Súd pri tom zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to priznanie a úprimné oľutovanie trestnej činnosti (§ 36 písm. l)), priťažujúcu nezistil a preto trest ukladal podľa § 38 ods. 3 Tr.zák., kde pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica základnej trestnej sadzby (1 až 5 rokov odňatia slobody) znižuje o jednu tretinu.

Na dovŕšenie nápravy obžalovaného súd na odporúčanie znalkyne - psychiatričky, MUDr. Denisy Meszárošovej, pri konštatovaní chorobnej závislosti obžalovaného na omamných a psychotropných látkach a za splnenia zákonných podmienok § 72 ods. 2 písm. d) Tr.zák., uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie formou ústavnou.

K oslobodzujúcej časti:

V tomto bode obžaloby - bod 1), okresná prokuratúra prezentovala jediný dôkaz a to výpoveď pošk. Mal. F.K., ktorá bola vykonaná za použitia audiovizuálneho technického prostriedku na OR PZ Bratislava V, OKP, pred vyšetrovateľkou, npor. JUDr. R. R.. Tento záznam bol na hlavnom pojednávaní oboznámený postupom podľa

Ostatné vo veci vykonané dôkazy a to výpoveď matky maloletého - svedkyne A. L. a ďalších svedkov, sú dôkazy nepriame, nakoľko nikto iný okrem obžalovaného a poškodeného mal. F.K. pri skutku prítomný nebol.

Výsluch maloletého F.K., osoby 12 ročnej, však pred vyšetrovateľkou bol vykonaný spôsobom príkro odporujúcim zákonu a to ust. , dokonca písaný prepis tohto výsluchu zjavne nezodpovedá obsahu audiovizuálneho záznamu, vzájomne si odporuje a vykazuje dokonca znaky falšovania, resp. uvádzania nepravdy v ňom. Preto súd na takto nezákonne vykonaný dôkaz v žiadnom prípade prihliadnuť v súdnom konaní nemohol, považoval ho za nulitný, právne irelevantný. Pri tomto úkone bolo tiež flagrantným spôsobom porušené právo obhajoby vtedy obvineného P. D.. Je zarážajúce, že na tomto nezákonne vykonanom dôkaze sa podieľala i dozorujúca prokurátorka OP V, ktorej povinnosťou je práve opak, a to stráženie zákonnosti vykonania úkonov prípravného konania.

Ak by si Krajský súd Bratislava, ako sťažnostný súd rozhodujúci o sťažnosti OP V proti uzneseniu súdu z 31.07.2019, ktorým podaním obžalobu odmietol a vec vrátil prokurátorovi, prezrel predmetný audiovizuálny záznam priebehu výsluchu mal. F.K., iste by nerozhodol tak, ako rozhodol.

Dozorovej prokurátorke ani tak neprekážalo i v záverečnej reči argumentovať práve týmto jediným priamym „dôkazom“.

Podľa , ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jeho vek, vzťah k páchateľovi alebo závislosť od páchateľa, povahu a okolností spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, alebo vystaviť ju riziku druhotnej viktimizácie alebo ak ide o trestný čin proti ľudskej dôstojnosti, treba výsluchu vykonať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. K výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet

výsluchu a duševného vývoja vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu a zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak nie je na výsluchu prítomný opatrovník podľa § 48 ods. 2. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca alebo pedagóg....

Obsah tohto zákonného ustanovenia bol zo strany orgánov činných v trestnom konaní absolútne odignorovaný.

Je nepochybné, že osoba mal. F.K., 12 ročného chlapca s poruchami pozornosti, navštevujúceho pravidelne detského psychológa, spĺňa všetky vyššie uvedené zákonné podmienky, ako i fakt, že okolnosti a povaha trestného činu vo veci ktorého bol maloletý vypočúvaný, by opätovným výsluchom mohli ohroziť jeho duševný i mravný vývoj a vystaviť ho tak i riziku druhotnej viktimizácie.

Ust. však kategoricky - obligatórne stanovuje orgánom činným v trestnom konaní povinnosť k výsluchu pribrať psychológa, prípadne znalca a zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Zákonný zástupca sa na rozdiel od vyššie uvedeného môže pribať len vtedy, ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, čo sa v tomto prípade minulo svojmu účelu.

Z tohto vyplýva, že v prvom rade sa k výsluchu priberie psychológ, prípadne znalec, ako aj zástupca sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Zo súdnej praxe je zrejmé, že účasť zákonného zástupcu, ktorý sám má na trestnej veci záujem (podal trestné oznámenie), je na takomto úkone neprípustná, nakoľko môže obsah výpovede a spôsob výsluchu maloletej osoby ovplyvniť, čo sa v predmetnom prípade naozaj aj udialo.

Slovná formulácia „k výsluchu sa priberie“ znamená, že pri výsluchu takej osoby sú ostatné osoby prítomné, t.j. sedia v tej istej miestnosti, v blízkej vzdialenosti od vypočúvanej osoby, sledujú jej výpoveď, mimiku, gestikuláciu, pozorujú, čo a ako hovorí, kladú jej otázky a pod.

Po dôkladnom a dôsledkom vzhliadnutí vyše 40-minútového audiovizuálneho záznamu výsluchu pošk. mal. F.K. je jasne vidieť, že v miestnosti s maloletým, sediacim pri otvorených dverách miestnosti vyšetrovateľky, chrbtom sa opierajúc o stenu miestnosti, je iba vyšetrovateľka a matka maloletého. Nik iný. Za otvorenými dverami kancelárie vyšetrovateľky, na chodbe, na ktorej občas vidieť aj prechádzajúcich ľudí, vidieť len hlavu vtedy ustanoveného obhajcu obvineného - JUDr. Mešenca, ten však, či, a čo sa deje vo vyšetrovacej miestnosti, nemá ani poňatia. Vedľa neho údajne mala sedieť dozorujúca prokurátorka a za stenou, v podstate za chrbtom maloletého, mala zase sedieť znalkyňa - psychologička, PhDr. Fortis, ktorá viackrát pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní vehementne presviedčala senát, že mala stále očný kontakt s maloletým, čo evidentne pravda nebola a ani byť nemohla (viď zvukový záznam z hlavného pojednávania). Teda, evidentne znalkyňa o tejto skutočnosti úmyselne klamala, nie len, že nehovorila pravdu.

Súd si technicky nevie predstaviť, napokon nebolo to vôbec viditeľné ani na audio-obrazovom zázname výsluchu, ako mohla byť znalkyňa, sediaca za stenou miestnosti na chodbe, kde na druhej strane vo vnútri miestnosti vyšetrovateľky mal vyslúchaný maloletý opretú stoličku o túto stenu a bol vlastne stene chrbtom, v stálom očnom kontakte s vyslúchaným maloletým. Jedine, že by znalkyňa bola čarodejníkom. Napokon znalkyňa na úvod sama od seba tvrdila, že výsluch maloletého bol vykonaný v súlade s princípmi stanovenými , čo jej ako znalkyni vôbec neprislúcha hodnotiť. Súdu to preto evokuje

podozrenie o úmysle zakryť, alebo obhájiť uvedený nedostatok, t.j. fakt, že sa sama zúčastnila úkonu zjavne nezákonného.

Ak vyšetrovateľka chcela tým osobám, ktoré sedeli za dverami výsluchovej miestnosti niečo povedať, musela vyjsť von z kancelárie a tam s nimi komunikovať. O čom sa však rozprávali počuteľné do vyšetrovacej miestnosti vôbec nie je.

Možno teda konštatovať, že pri výsluchu maloletého F.K. boli prítomné, k výsluchu podľa zákona pribraté osoby, ako aj obhajca obvineného? Rozhodne nie a tak to súd i vyhodnotil.

Podľa predmetného záznamu ani len na chodbe nebol prítomný zástupca sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, hoci podľa zákona prítomný mal byť pri výsluchu maloletého. Takáto osoba je osobou absolútne objektívnou, majúcou skúsenosti s výsluchmi detí v takýchto a podobných prípadoch, čo celkom určite môže prispieť k objektivite vykonaného výsluchu.

Súd si nevie predstaviť zákonnosť takého úkonu - hlavného pojednávania, kde by vo vnútri pojednávacej miestnosti nebol prítomný obhajca, hoci by išlo o povinnú obhajobu, ale sedel by pred dverami pojednávacej miestnosti, kde by bol i prokurátor, znalec, prípadne sociálny kurátor, alebo zákonný zástupca, kde v prípade kladenia nejakých otázok oprávnenými osobami by sudca vychádzal pred dvere pojednávacej miestnosti a tlmočil otázky či odpovede.

Pokiaľ ide o samotný priebeh vypočúvania mal. F.K., v rozpore so závermi znalkyne PhDr. Fortis, maloletý pôsobil uvoľnene, smial sa a vôbec nevyplývalo, že by kladenie otázok malo na neho nejako pôsobiť negatívne. Veľmi často po položenej otázke vyšetrovateľkou sa pred odpoveďou obracal na

matku, ktorá mu aj radila, ako a čo má hovoriť. Dokonca, keď maloletý hovorí, že v súčasnosti má strach, hovorí tak s úsmevom, pričom vyšetrovateľka upozorňuje do výsluchu často zasahujúcu matku, aby maloletého nenútila. (!!!).

Pokiaľ ide o písomný prepis predmetného audiovizuálneho záznamu výsluchu maloletého, založeného v spise na čl. 73, z jeho prvej strany okrem iného vyplýva, že maloletý je vypočúvaný v prítomnosti sociálnej kurately a psychológa. Avšak na druhej strane tejto zápisnice je výpočet osôb, ktoré mali byť výsluchu prítomné, absentuje uvedenie zástupcu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, čo však odporuje obsahu poslednej strany zápisnice, kde sú uvedené a aj podpísané pri výsluchu prítomné osoby, kde, div sa svete, je podpísaná PhDr. B. R. za sociálnu kuratelu, a to aj napriek tomu, že ani po vzhliadnutí audiovizuálneho záznamu ju ani vo vypočúvacej miestnosti, ani na chodbe za dverami, vidieť nebolo.

Slovom klasika, ide o nebetyčný podvod pri tak dôležitom a jedinečnom úkone, totálnu nezákonnosť a flagrantné porušenie aj práva obvineného na obhajobu.

Matka maloletého F:K., svedkyňa A. L. vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že po tom, čo dňa 17.01.2019 vo večerných hodinách (okolo 21:00 h) sa na Budatínsku 57 v Bratislave, dostavila policajná hliadka v zložení W. a L., tímto o vydieraní jej syna hovorila, ale maloletý s policajtmi nehovoril.

Uvedené je v príkrom rozpore s obsahom úradného záznamu vyhotoveného dňa 17.01.2019 policajtmi W. a L. na čl. 521b, z ktorého je zrejmé, že o žiadnom vyhrážaní sa synovi sv. A. L. vtedy nehovorila, dokonca z tohto úradného záznamu vyplýva, že s policajnou hliadkou osobne rozprával aj samotný maloletý.

Policajt W. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní ako svedok, si vzhľadom na odstup času i periodicitu podobných prípadov na predmetný zákrok spred roka nepamätal, ale potvrdil, že ak by im matka maloletého o nejakom vyhrážaní hovorila, celkom iste by to do úradného záznamu zapracovali.

Súd odmietol výsluch ďalšieho člena hliadky, p. L., u ktorého možno tiež dôvodne a rozumne predpokladať, že si na celkom bežný a ničím výnimočný zásah už tiež pamätať nebude.

Pri hodnotení výpovede sv. A. L. nemožno opomenúť fakt, že trestné oznámenie na P. D. podala až o 5 dní, ďalej, že zakročujúci príslušníci policajnej hliadky sú osoby absolútne v takýchto prípadoch nezaujaté a objektívne, im je jedno, čo do úradného záznamu uvedú, ak by im nejaká osoba, ktorá ich zavolala, uviedla, že došlo k nejakému vyhrážaniu, tak túto skutočnosť by bez akýchkoľvek problémov do úradného záznamu celkom iste uviedli. Preto sa výpoveď sv. R. L. súdu javí nevierohodnou.

Nevieryhodnosť výpovede sv. A. L. potvrdzuje i ďalší fakt a to obsah výpovede svedkyne I. H., ktorej výpoveď bola na hlavnom pojednávaní postupom podľa prečítaná, z ktorej jasne vyplýva, že nevidela, že by obžalovaný bránil niekomu vojsť dovnútra jej miestnosti a taktiež nepočula, že by sa niekomu vyhrážal. Pritom matka maloletého poškodeného F.K. hovorila vo výpovedi opak, a to, že obžalovaný bránil poškodenému vstup do miestnosti sv. H..

Vzhľadom k vyššie uvedenému, kedy z vykonaného dokazovania nevyplýva, t.j. prokurátorom nebol predložený ani jeden zákonom vykonaný dôkaz, na základe ktorého by súd mohol uznať obž. P. D. vinným zo spáchania zločinu vydierania, súd postupom podľa , obžalovaného spod obžaloby pre tento skutok oslobodil.

Keďže v tomto bode súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, obligatórne postupom podľa , pošk. R. L. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho

oznámenia na OS Ba V.