Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/18/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu SLOVNAFT, a.s., so sídlom Vlčie hrdlo, Bratislava, zastúpeného JUDr. Petrom Pandym, Advokátska kancelária Ľ. Kossutha 99, Kráľovský Chlmec, proti žalovanému: S. K., R.. X.X.XXXX, D. J. N. XXX, zastúpenému advokátom JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., Advokátska kancelária, ul. 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 16.1.2018 č.k. - 196 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. F., zapísaných na LV č. XXXX, a to podľa geometrického plánu č. XXXXXXXXX novovytvorených parciel č. XXXX/XX vo výmere 278 m2 a č. XXXX/XX vo výmere 319 m2, vytvorených geometrickým plánom č. XC XXX/XXXX - X/XXXX. Priznal žalobcovi nárok vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tohto nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je opodstatnená. Bolo totiž zistené, že právny predchodca žalobcu nadobudol vlastnícke práva k pozemkom, ktoré tvoria predmet konania, a to kúpnou zmluvou z 1.9.1971, pokiaľ ide o podiel 5/8 a kúpnou zmluvou z 8.1.1974 nadobudol podiel 3/8 z pozemku, ktorého vlastníčkou bola K. I., rod. S., nar. XX.X.XXXX a ktorá bola právnou predchodkyňou žalovaného. Uviedol, že právny predchodca žalobcu BENZINOL n.p., po nadobudnutí pozemkov na susediacich parcelách postavil čerpaciu stanicu v rámci hlavného predmetu jeho podnikania a na pozemku, ktorý je predmetom sporu, postavil odjazdovú miestnu komunikáciu z čerpacej stanice na nadväzujúce mestské komunikácie. Poukázal na závery znalca X.. K. K., ktoré vyjadril v znaleckom posudku č. X/XXXX a ktorý aj vo svojej znaleckej výpovedi stotožnil, že predmetom sporu je práve pozemok - podľa súčasného číslovania označený č. XXXX/ XX a XXXX/XX. V roku 2006 v danej lokalite bol vykonaný register obnovenej evidencie pozemkov, a to nesprávne, keď tieto pozemky boli opätovne zaregistrované ako vlastníctvo právnych nástupcov predávajúcej K. I., rod. S., a to vo vzťahu k jej synovi O. I., nar. XX.X.XXXX. Žalovaný kúpnou zmluvou z 18.5.2008 tieto pozemky kúpil od menovaného ako od nevlastníka. K námietke žalovaného, že v kúpnej zmluve z 1.9.1971 je uvedené iné parcelné číslo pozemku, a to XXX/X, súd prvej inštancie uviedol, že ide len o zrejmú chybu v písaní v tejto zmluve, správne malo byť uvedené číslo parcely XXX/X a preukazuje to samotná chronológia a logická následnosť uzatváraných právnych úkonov, ktorými právny

predchodca žalobcu uvedené pozemky nadobúdal. Opäť zdôraznil, že ide tu o kúpnu zmluvu z 1.9.1971, kedy právny predchodca žalobcu nadobudol prvú X/X časť pozemku a X/X podiel na uvedených pozemkoch K. S. previedol darovacou zmluvou z 24.11.1971 na sestru K. I., ktorá následne ďalšou kúpnopredajnou zmluvou z 8.1.1974 tento podiel previedla opäť na právneho predchodcu žalobcu. K námietke žalovaného, že právnym predchodcom žalobcu nadobudnutá celková výmera pozemkov za účelom výstavby čerpacej stanice XXXX K. korešponduje všetkým nadobúdacím titulom žalobcu, vrátene tých, ktoré sú predmetom konania. Súd prvej inštancie uviedol, že z dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu môže mať zapísané aj vlastníctvo k pozemkom, ku ktorým nemá nadobúdací titul, avšak bude vecou prípadných iných vlastníkov domáhať sa od žalobcu vydania svojho vlastníckeho práva, avšak uvedené nemožno vzťahovať na daný predmet konania s poukazom na identifikáciu tejto nehnuteľnosti znalcom. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj námietkou žalovaného ohľadom prípadného vydržania nehnuteľností, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou z roku 2008 od O. I. a zistil, že vo vzťahu k jeho osobe, predpoklady vydržania podľa nemôžu byť splnené. Žalovaný ani jeho právny predchodca tieto pozemky po zákonom stanovenú dobu 10 rokov nemali v držbe a je tu aj pochybnosť o dobromyseľnosti nadobudnutia predmetu sporu žalovaným, nakoľko v čase kúpy tento mal vedomosť o umiestnení účelovej komunikácie na týchto pozemkoch a na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že predávajúci O. I. tieto pozemky nadobudol vykonaním ROEP, keďže tento štátny orgán pri osvedčení vlastníckeho práva predávajúcemu k týmto pozemkom zrejme pochybil. Žalobe preto vyhovel ako opodstatnenej a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa .

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V podanom odvolaní žalovaný zdôrazňuje, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na vedení tohto konania. V tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje, že na OS Vranov nad Topľou sa viedlo súdne konanie medzi tými istými účastníkmi konania, v ktorom sa súčasný žalobca domáhal určenia, že na pozemku vo vlastníctve žalovaného s označením č. XXX/XX vo výmere 320 m2 sa zriaďuje vecné bremeno „in rem“ spočívajúce v práve cesty pre účely prístupovej cesty do čerpacej stanice za jednorazovú náhradu vo výške 3.200,- eur. Takejto žalobe žalobcu bolo vyhovené, kde súd v inom konaní rozhodol rozsudkom pre uznanie. Podľa tohto rozsudku žalobca už aj žalovanému plnil. Takýmto spôsobom došlo k ustáleniu pomerov medzi účastníkmi konania, bol vydaný právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa ustálil tento právny stav k sporenej nehnuteľnosti. Akýkoľvek stav neistoty na strane žalobcu navždy pominul, a preto nemôže mať naliehavý záujem na žiadanom určení. Nebol to žalovaný, ale samotný žalobca, ktorý v konaní OS Vranov nad Topľou sp. zn. sám seba označil za osobu oprávnenú z vecného bremena a žalovaného za vlastníka tejto nehnuteľnosti. Vytýka súdu prvej inštancie, že po 46 rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy v roku 1971 opravuje jej znenie a domnienkou mení text zmluvy, čo považuje žalovaný za neprípustný postup súdu, pokiaľ tento poukazuje na chybu v písaní pri označení parcely, ktorá bola predmetom tejto zmluvy. Vytýka súdu prvej inštancie, že prihliadal na nesprávne výsledky znaleckého dokazovania a má nedôveru voči znaleckým zisteniam. Uvádza, že znalec záver o tom, že žalobca má byť výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností založil na svojom vlastnom predpoklade, a to že podiel 5/8 na parcele XXX/X nie je podielom na tejto parcele, ale znalec predpokladá, že si vtedy chcel právny predchodca žalobcu kúpiť podiel na inom pozemku, a to parcele č. XXX/X. Tento predpoklad pritom tvorí základný pilier najdôležitejšieho záveru znalca o „nepochybnom“ vlastníctve žalobcu, lenže toto nebolo nijako preukázané vykonaným dokazovaním a nevyplýva to ani z predložených listinných dôkazov. Na kúpnej zmluve zo dňa 1.9.1971 je totiž jasne uvedená parcela č. XXX/X a z nej podiel 5/8 ako predmet predaja, ale znalec sa týmto neriadil a vyslovuje vlastné závery. Uvedené spochybňuje aj odbornosť znalca, keďže tento nemôže poznať zákon o katastri nehnuteľností. Žalovaný ďalej opakovane zdôrazňuje, že žalobca má na svojom liste vlastníctva parcely, ktorých celková výmera je 3883 m2 a na základe tohto rozsudku má mať vo svojom vlastníctve aj ďalšie pozemky vo výmere 597 m2, hoci nepribudol žiaden ďalší právny titul na zvýšenie výmery pozemku SLOVNAFTu, pretože ten právny titul, ktorý žalobca uplatňuje v konaní už je súčasťou vyššie spomínanej výmere 3883 m2, ktoré má žalobca na svojom liste vlastníctva. Znalec k tejto nezrovnalosti vysvetľoval, že uvedené vzniklo pri novom meraní a mapovaní v kat. úz. F., a že tých 597 m2 navyše žalobca má z iných parciel, z iných častí, avšak žalovaný s týmto vysvetlením znalca nesúhlasí. Vydaným rozsudkom sa v tomto smere vytvára vznik bezdôvodného obohatenia na vlastníctve nehnuteľností na strane žalobcu, hoci o tom presne vie. Žalobca nielenže nestratil nič z výmery svojich vlastnícky držaných pozemkov, ale získa nových 597 m2 napriek tomu, že má vlastniť iba 3883 m2. Súd si nedal námahu zistiť a preukázať koľko m2 mal žalobca pred vykonaním ROEP na svojom liste vlastníctva a v tomto prípade by zistil, že žalovaný má od počiatku pravdu a že žalobca už svoju výmeru pozemkov vlastní. Ďalej zdôrazňuje,

že list vlastníctva pre tieto parcely bol založený v roku 2006 ako výsledok ROEP vykonanej v kat. úz. F., takto vznikol LV č. XXXX. Ako prvý vlastník bola zapísaná I. K., rod. S., a to v dvoch zápisoch 1- krát s podielom o veľkosti 5/8 a druhýkrát s podielom vo veľkosti 3/8. Obidva údaje, pre ktoré sa K. I. stala zapísanou do katastra ako vlastníčka, vychádzali z pozemkovej knihy, presnejšie z PK č. XXX, kat. úz. F., kde boli tieto parcely zapísané od roku 1937 a od roku 1975. Osvedčením o dedičstve v roku 2008 sa stal ich výlučným vlastníkom O. I.. Je preto správne tvrdenie žalovaného o tom, že jeho právni predchodcovia sa dôvodne domnievali a boli dobromyseľne presvedčení o svojom vlastníckom práve k nehnuteľnostiam, vychádzali zo zápisu v katastri nehnuteľnosti a niet ani najmenších pochybností o ich presvedčení o tom, že sú, resp. boli postupne výlučnými vlastníkmi sporných nehnuteľností. Od 17.6.2008 s takýmto vnútorným presvedčením o svojom legálnom vlastníctve k pozemkom vystupuje aj žalovaný. Žalobca nemal žiaden dôvod myslieť si, že mu patrí niečo navyše, že užíva nejakú cudziu vec, ktorú považuje za svoju, pretože žalobca mal na svojom LV plnú výmeru jemu vlastnícky patriacich pozemkov. Na základe týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v a nasl. (ďalej len ) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného opodstatnené nie je.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

7. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

8. Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

9. Podľa , , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

10. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v citovanom ust. vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva, najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Základným predpokladom úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva k predmetu sporu nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha.

11. Podanie určovacej žaloby je viazané na preukázanie naliehavého právneho záujmu v zmysle predpokladov . Súdy obvykle považujú právny záujem žalobcu na usporiadaní vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľností za notorietu, pretože bez listinného dôkazu o vlastníctve nemožno nehnuteľnosti scudziť, získať na ňu stavebné povolenie, použiť ju na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky zriadením záložného práva a pod. Väčšina vlastníckych určovacích žalôb je vyvolaná nedoloženými právnymi vzťahmi k nehnuteľnostiam. Tým sa určovacia žaloba stáva aj právnym prostriedkom, ktorým sa umožňuje poskytnutie ochrany právneho postavenia vlastníka skôr, než dôjde k porušeniu jeho práva. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne zdôraznil, že žalovaný je aktuálne zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, a preto v takej situácii žalobca, ktorý sa domáha priznania svojho vlastníckeho práva k predmetu sporu, má naliehavý právny záujem na takto koncipovanom žalobnom návrhu.

12. V prejednávanej veci ide o riešenie právnych vzťahov strán konania, ktoré súvisia s vlastníctvom pozemkov - parciel vytvorených geometrickým plánom č. XC/XXX/XXXX - X/XXXX z parciel CKN XXXX/ XX a XXXX/XX vedených toho času na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovaného.

13. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne zistil, že nehnuteľnosti tvoriace predmet konania odkúpil právny predchodca žalobcu, spoločnosť BENZINOL, národný podnik Bratislava, závod Košice, od právnej predchodkyne žalovaného, pôvodnej vlastníčky K. I., rod. S.. Stalo sa tak kúpnou zmluvou z 1.9.1971, ktorou predávajúca odpredala svoj podiel 5/8 k nehnuteľnosti zapísanej v PK č. XXX, kat. úz. F. s tým, že výmera odpredávanej parcely bola ustálená geometrickým plánom I. geodézie vo C. nad T. č. XXX - XXXX - XX.

14. Po tom, čo K. I., rod. S., darovacou zmluvou z 24.11.1971 nadobudla od svojho brata K. S., okrem iného aj ostávajúci podiel 3/8 zo všetkých parciel zapísaných v PK č. XXX, kat. úz. F. (mpč. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X) uzatvorila dňa 8.1.1974 s právnym predchodcom žalobcu v poradí druhú kúpnu zmluvu, ktorou odpredala aj ostávajúci 3/8 podiel z parcely mpč. XXX/X, zapísanej v PK č. XXX, kat. úz. F.. V kúpnej zmluve sa konštatuje, že výmera odpredávanej parcely bola ustálená spomínaným geometrickým plánom I. geodézie vo C. nad T..

15. Pokiaľ ide o geometrický plán č. XXX - XXXX - XX je zrejmé, že bol vyhotovený pre účely oddelenia parcely EN XXX/X, ktorej súčasťou sa okrem iného stala aj odpredávaná mpč. XXX/X vo výmere 597 m2 (v geometrickom pláne vyznačená dielom „a“) a táto novovytvorená parcela bola zapísaná na LV č. XXX kat. úz., následne bola prečíslovaná v roku 1976 na parcelu EN XXXX a v roku 1986 na parcelu EN XXXX.

16. V konaní ustanovený znalec X.. K. K. v znaleckom posudku č. X/XXXX ustálil, že novovytvorené parcely XXXX/XX a XXXX/XX tvoria pôvodný diel „a“ z GP č. XXX - XXXX - XX vo výmere 597 m2 so zdôraznením, že týmto geometrickým plánom došlo k majetkoprávnemu usporiadania parcely EN č. XXX/X a bola ním zameraná plocha, ktorej súčasťou sú parcely CKN XXXX/XX a XXXX/XX, avšak s čiastkovými odchýlkami v geometrickom určení.

17. Je ďalej zrejmé, že dôsledkom Registra obnovenej evidencie pozemkov, ktorý bol právoplatne schválený rozhodnutím I. katastra vo C. nad T. zo dňa XX. 6. 2006 bol v kat. úz. F. založený LV č. XXXX so spresnenou výmerou parcely EKN č. XXX/X - orná pôda o výmere 2 644 m2, kde vlastníkom tejto nehnuteľnosti pod poradovým číslom 1 bola opäť zapísaná pôvodná vlastníčka I. K., rod. S. v podiele 5/8 (údaje prevzaté z PK č. XXX, kat. úz. F.) a pod poradovým číslom 2 I. K., rod. S. v podiele 3/8, ktorý podiel nadobudla uvádzanou darovacou zmluvou zo dňa 24. 11. 1971.

18. Okresný úrad C. nad T. - katastrálny odbor zároveň potvrdil, že v rámci konania ROEP spoločnosť žalobcu nebola účastníkom konania a neboli jej žiadne výpisy z ROEP zasielané (č. l. 181 - 182).

19. Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. po K. I., rod. S. sa stal výlučným vlastníkom parcely EKN č. XXX/X O. I., ktorý následne dňa 18. 05. 2008 kúpnou zmluvou túto nehnuteľnosť odpredal žalovanému.

20. Podľa záverov znalca X.. K. K. (č. l. 158) štátny orgán pri konaní o ROEP v roku 2006 mal dôsledne skúmať, že časť mpč. XXX/X označená v geometrickom pláne z roku 1970 ako diel „a“, už bola kúpnymi zmluvami z roku 1971 a 1974 odpredaná právnemu predchodcovi žalobcu a stala sa tak súčasťou pôvodnej parcely EN č. XXX/X, kat. úz. F..

21. Odvolací súd sa ďalej zhoduje so závermi súdu prvej inštancie v tom zmysle, že pokiaľ sa v kúpnej zmluve zo dňa 1.9.1971 uvádza označenie odpredávanej parcely mpč. XXX/X, reálne išlo o parcelu s označením mpč. XXX/X, kat. úz. F.. Uvedené plynie zo súdom prvej inštancie spomínanej chronológie uzatvárania jednotlivých právnych úkonov (kúpna zmluva z 1.9.1971, darovacia zmluva z 24.11.1971, kúpna zmluva z 8.1.1974). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že predmetom oboch kúpnych zmlúv bol výlučne pozemok zapísaný v PK č. XXX, kat. úz. F. a podľa jeho úplného výpisu, parcela s označením mpč. XXX/X nebola jeho súčasťou. V PK č. XXX, kat. úz. F., bola o. i. vedená parcela mpč. XXX/X a znalec X.. K. K. potvrdil, že parcela s označením mpč. XXX/X sa nachádza úplne mimo priestoru parciel odkupovaných právnym predchodcom žalobcu, z ktorých následne vznikla parcela EN XXX/X.

22. Bez právneho významu je ďalej poukaz žalovaného na aktuálnu celkovú výmeru nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a sú zapísané na LV č. XXX, kat. úz. F.. Podstatnou pre prejednávanú vec je

identifikácia predmetných nehnuteľností vykonaná znalcom v spomínanom znaleckom posudku, a to v nadväznosti na geometrický plán z roku 1970, ktorý bol podkladom pri uzatváraní oboch kúpnych zmlúv v roku 1971 a 1974.

23. Súd prvej inštancie sa napokon správne vyporiadal aj s námietkou prípadného vydržania sporných nehnuteľností ( ), žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom a súvisiacou otázkou dobromyseľnosti, keďže je zrejmé, že tieto nehnuteľnosti sú dlhodobo zastavané prístupovou cestou spevnenou asfaltom, ktorá vedie od čerpacej stanice vybudovanej právnym predchodcom žalobcu a o tejto skutočnosti žalovaný pri uzatváraní kúpnej zmluvy mal vedomosť (č. l. 156). Žalobca napokon v priebehu sporu aj dostatočne objasnil situáciu súvisiacu s právoplatne ukončeným konaním Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. o zriadenie vecného bremena k danej nehnuteľnosti za náhradu, a to v dôsledku existujúceho neprehľadného stavu, ktorý vznikol v nadväznosti na uplatňovanie vlastníckeho práva žalovaného, ktorý sa stal ich vlastníkom na základe kúpnej zmluvy z roku 2008, čo ohrozovalo riadnu prevádzku čerpacej stanice.

24. S poukazom na všetky uvádzané dôvody tak odvolací súd hodnotí preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, odvolací súd ho potvrdil postupom podľa , , prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti Ústavný súd SR sp. zn. ).

25. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. . S ohľadom na výsledok odvolacieho konania má žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov tohto štádia konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v ďalšom konaní ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).