Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Saz/24/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: E. I., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť O., zastúpený občianskym združením Liga za ľudské práva, Baštová 5, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pivonková ul. č. 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- PO-177-16/2019-Ž zo dňa 25.10.2019, takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 20.11.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-177-16/2019-Ž zo dňa 25.10.2019, ktorým žalovaný zamietol jeho žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. Zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca ju rovnako informoval, že pred Migračným úradom nevypovedal pravdu ohľadne jeho azylových dôvodov, pričom predložila aj jeho vyhlásenie, ktoré dala ako súčasť správnej žaloby, ktoré sa nachádza na č.l. 10 a 11 spisu.

2. Žalobca mal za to, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a na jeho prípad sa má aplikovať ustanovenie a . Dodal, že od februára 2016 do decembra 2016 na O. D. I. Y. predával zbrane osobám bojujúcich na strane proruských separatistov. Prácu vykonával bez zmluvy alebo inej dohody, pričom celkovo predal 10 granátov, 20 automatických zbraní a 30 pištolí značky Makarov, ktoré predával výlučne osobám bojujúcich na strane proruských separatistov. V apríli 2017 na základe jeho činnosti mu začali volať a vyhrážať sa mu členovia C. G. krajne pravicovej organizácie, ktorá všetky osoby, ktoré podporujú proruských bojovníkov na O., označuje za teroristov. Mal štyri telefonáty, ktoré sa mu vyhrážali zabitím jeho, jeho rodine, ako aj synovi. Členovia tohto sektora ho vypátrali a dňa 02.04.2017 pri meste H. X. v Y. B. na neho zaútočili, zastavili jeho auto, začali po ňom strieľať, pričom sa mu podarilo ujsť a vbehnúť do lesa. Odvtedy má veľkú jazvu, o ktorej predložil fotografickú dokumentáciu na č.l. 12 spisu. Zo zranení sa liečil až do októbra 2017. Príslušníci C. G. ho kontaktovali aj počas jeho pobytu na Slovensku, naposledy v júni alebo v júli 2019 a povedali mu, že vedia, že sa nachádza na Slovensku. Preto si vymenil SIM kartu, aj mobilný telefón. Je presvedčený, že ak by ho v apríli 2017 chytili, zabili by ho a rovnako by ho aj zabili v prípade jeho návratu na O.. Udali ho aj bezpečnostnej službe O., ktorá ho od roku 2017 hľadá, pričom jej členovia boli u žalobcových rodičov doma s tým, že majú príkaz na jeho zadržanie. Má za to, že jeho aktivity v prospech proruských separatistov, to, že im predával zbrane, ho chcú štátne orgány uväzniť na doživotie. Uvedomoval si zodpovednosť za uvádzanie nepravdivých údajov v konaní pred žalovaným a že má vypovedať pravdu o svojom živote na O. a chce zabrániť nútenému návratu na O. a možnému

prenasledovaniu zo strany príslušníkov C. G.. Žalovaný nemal možnosť vedieť o jeho vyššie popísaných aktivitách, ani o vyplývajúcich následkoch, výhražných telefonátoch, streľbe príslušníkov C. G., keďže o nich neinformoval. Nepripisoval to na ťarchu žalovanému, že nesprávne posúdil možnosť udelenia jeho azylu, keďže žalovanému neboli známe žiadne azylovo relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali splnenie podmienok pre ich udelenie. Preto jeho tvrdenia je nutné preveriť v konaní pred žalovaným, aby sa potvrdilo alebo vyvrátila obava z prenasledovania žalobcu na O.. Žiadal, aby súd využil plnú jurisdikciu danú mu v zmysle a , keďže sa zmenili skutočnosti na strane žalobcu, žiadateľa o azyl, týkajúce sa jeho identity a zaobchádzania s ním a mohli by mať vplyv na preukázanie dôvodov prenasledovania podľa zákona o azyle alebo vážneho bezprávia podľa zákona o azyle. Zástupkyňa žalobcu mala za to, že výpoveďou žalobcu sa podstatne zmenili okolnosti spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci, na čo by mal krajský súd prihliadnúť a postupovať v zmysle (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

3. V Prílohe č. 4, tvoriacej prílohu správnej žaloby, nachádzajúcej sa na č.l. 10-11 spisu označenej „Vyjadrenie žalobcu k azylovým dôvodom“ zo dňa 19.11.2019 žalobca uviedol, že v konaní pred Migračným úradom na pohovore neuvádzal pravdivé údaje týkajúce sa svojich azylových dôvodov a nie je pravdou, že by mal problémy s otcom, ako to uvádzal. Jeho vzťah s otcom je dobrý a nikdy neprišlo k násiliu medzi nimi v žiadnej forme. Nepravdivé údaje uviedol z dôvodu, že veľmi sa bál návratu na O.. Myslel, že ním uvádzané rodinné problémy budú postačovať na udelenie ochrany na Slovensku a pred podaním žiadosti o azyl nemal k dispozícii právne poradenstvo a teda nevedel, z akých dôvodov sa na Slovensku udeľuje azyl.

4. Za skutočný dôvod, pre ktorý sa nechce a nemôže vrátiť na O. bolo to, že od februára 2016 do decembra 2016 na O. predával zbrane osobám bojujúcim na strane proruských separatistov, vykonával to bez zmluvy alebo inej dohody a predal celkovo 10 granátov, 20 automatických zbraní a 30 pištolí značky Makarov výlučne osobám proruských separatistov. Preto sa mu v apríli 2017 začali vyhrážať členovia Pravého sektora, krajne pravicovej organizácie, ktorá všetky osoby podporujúce proruských bojovníkov na O. označuje za teroristov, pričom mu volali asi štyrikrát, vyhrážali sa zabitím jemu, jeho rodine, ako aj synovi. Dňa 02.04.2017 na neho zaútočili, prestrieľali jeho auta, strieľali do jeho auta, utiekol a vbehol do lesa. Bol postrelený do nohy, kde má veľkú jazvu, má jazvy na tvári a predlaktiach z poranení rozbitým sklom na aute. Zo zranení sa liečil do októbra 2017. Príslušníci C. G. ho kontaktovali aj počas jeho pobytu na Slovensku, naposledy asi v júni alebo v júli 2019 a povedali mu, že vedia, že je na Slovensku, preto si vymenil SIM karu a mobilný telefón. Ak by sa vrátil na O. teraz, zabili by ho, o čom bol presvedčený. Členovia tohto sektora ho udali aj bezpečnostnej službe O., ktorá navštívila v roku 2017 jeho rodičov a preto je presvedčený, že jeho aktivity v prospech proruských separatistov za to, že im predával zbrane, ho chcú štátne orgány uväzniť na doživotie.

5. Rovnako v odseku, ktorým sa obracia na súd uviedol, že ho mrzí, že v azylovom konaní nehovoril pravdu a pochopil, že si tým iba privodil problémy, avšak rád by celú situáciu napravil. V jeho krajine prežil udalosti, ktoré odôvodňujú jeho obrovský strach pred návratom do tejto krajiny a je pripravený začať hovoriť pravdu. Všetky udalosti, ktoré popísal, sa skutočne stali, nemalo by zmysel, aby sám seba udával z takejto činnosti, ak by sa jej skutočne nedopustil.

6. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-177-16/2019-Ž zo dňa 25.10.2019 v konaní podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“, respektíve „ZoA“) podľa a zákona o azyle zamietol žiadosť ako zjavne neopodstatnenú cudzincovi (E. I., narodený XX.XX.XXXX, v obci V., M. H., B. Y., O. štátnej príslušnosti a národnosti, Y. C. vierovyznania, rozvedený, bez dokladov totožnosti, adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí v meste H. X., obec G., Z., S. Č.. XX, Č.. H. XX, Y. Y., O.).

7. V odôvodnení uviedol, že cudzinec požiadal dňa 28.08.2019 pred pracovníkmi Ú. G. o azyl alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život. Jeho žiadosti predchádzalo zaistenie dňa 05.08.2019 policajtmi Obvodného oddelenia PZ Košice - Staré mesto z dôvodu priestupku proti majetku, ktorého sa mal dopustiť tým, že od XX.XX. S. XX.XX.XXXX v predajni H. T. T. B.B. odpíjal z rôznych alkoholických nápojov a následne bez zaplatenia odchádzal. Dňa 06.08.2019 bol vypočutý a uviedol, že nemá žiadne peniaze, ani doklad totožnosti, nemá ako sa dostať na O. a preto bude pokračovať v protiprávnej činnosti do tej doby, pokiaľ ho slovenská polícia nevyhostí na O.. Keďže

sa na území SR zdržiaval neoprávnene, bolo rozhodnutím PPZ-HPC-PO-5-32-012/2019-ZVC zo dňa 06.08.2019 administratívne vyhostený a za účelom realizácie vyhostenia z územia SR bol toho istého dňa zaistený a umiestnený do Ú. G..

8. Za účelom zistenia skutkového stavu bol s ním vykonaný pohovor dňa 11.09.2019, v ktorom uviedol, že o udelenie azylu žiada z dôvodu, že na O. má nezhody s otcom, ktoré pretrvávajú od roku 2010. Jeho otec bol nespokojný s tým, že nepokračoval v kariére profesionálneho vojaka, rovnako nesúhlasil s jeho sobášom. V priebehu konania popísal dva incidenty, kedy prišlo zo strany otca k jeho fyzickému napadnutiu. Raz v roku 2014 ho údajne otec porezal na nohe, druhýkrát v roku 2019 ho kladivom mal zraniť na líci. K profesionálnej kariére uviedol, že nepredĺžil zmluvu profesionálnej vojenskej službe keďže ho nebavila nechcelo sa mu čakať na výhody z nej plynúce. Otec ho preto vyhodil z domu a zakázal mu stretávať sa s matkou. Preto vykonával rôzne príležitostné práce ako U., D., Č. B. T. H. C.. V roku 2017 bol aj v C., kde mal udelené pracovné vízum a pracoval v obci W., v závode na výrobu Z.. Po skončení platnosti víz sa vrátil domov, kde jeho posledné zamestnanie na O. bolo v rádiu H., kde pracoval od Q. XXXX S. Q. XXXX, odkiaľ odišiel znova pre nezhody s otcom, ktoré vyústili do fyzického napadnutia žiadajúce si liečbu. Po vyliečení mu bola ponúknutá práca v G.B., kde nelegálne pracoval od XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX. Potom sa chcel vrátiť domov, vybaviť si oficiálne povolenie na prácu a vrátiť sa späť na Slovensko a legálne sa tu zamestnať. Dňa XX.XX.XXXX G. D. Y. B. Z. XX.XX. ráno zistil, že mu počas spánku bola odcudzená taška z dvoma mobilnými telefónmi, 200 Eur a dvoma cestovnými pasmi. Krádež ohlásil na políciu, kde mu nepomohli a tak začal prespávať v parku a dopúšťať sa krádeží, aby si ho polícia všimla a pomohla mu. Preto aj kradol vodku v obchode pred bezpečnostnou kamerou, čo malo za následok, že ho zadržali a odviezli na políciu, kde sa rozhodol požiadať o azyl.

9. Žalovaný uviedol, že v priebehu správneho konania boli všetky nim uvedené skutočnosti objektíve vyhodnotené a komplexne posúdené, pričom z jeho výpovede a všetkých dostupných informácií je zrejmé, že nesplnil zákonom ustanovené podmienky a zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch, ako sú uvedené v § 8 zákona o azyle. Nevzťahuje sa na neho ani § 10 zákona o azyle. Svoju žiadosť neodôvodňuje ani takými dôvodmi a skutočnosťami, ktoré sú uvedené v § 13a a § 13b, ktoré vymedzujú, za akých podmienok je žiadateľovi poskytnutá doplnková ochrana. Zdôraznil, že po dôkladnom posúdení jeho výpovede je zrejmé, že krajinu pôvodu opustil dobrovoľne bez toho, aby bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, ako je uvedené v § 8 zákona o azyle. V priebehu konania síce poukázal na to, že na O. mal problémy s otcom, tieto boli osobného a lokálneho charakteru, bez akýchkoľvek známok perzekúcie alebo prenasledovania v zmysle § 8 zákona o azyle. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že jeho žiadosť možno považovať za účelovú s cieľom vyhnúť sa stíhaniu za spáchané skutky s alkoholom a tiež za nelegálny pobyt na území SR. Nasvedčuje tomu aj výpoveď do zápisnice Mobilnej jednotky PZ Prešov zo 06.08.2019, kde uviedol: „Súhlasím s mojím zaistením, žiadam o to, aby bol proces vybavovania čo najrýchlejší, aby som sa dostal čím skôr do mojej rodnej krajiny na O..“ Rovnako uviedol, že na území O. mu nehrozí prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a tiež mu nehrozí mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, ani žiaden trest. Rovnako nežiadal o udelenie azylu na území SR a chcel vycestovať domov. Správny orgán podotkol, že cudzinec má v krajine pôvodu rodinné zázemie, brata, ktorý žije a pracuje v Y. ako advokát a ktorý by mu mohol pomôcť. Takisto uviedol, že na O. nebol členom žiadnej politickej strany, nevyvíjal žiadne politické aktivity, nebol trestne stíhaný a taktiež nikdy nemal žiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi orgánmi.

10. Rovnako neodôvodňoval svoju žiadosť ani takými dôvodmi a skutočnosťami uvedenými v § 13a ZoA, ktoré vymedzujú za akých podmienok je žiadateľovi poskytnutá doplnková ochrana, ako inštitútu, ktorý je možné poskytnúť v prípade preukázania existencie reálnej hrozby vážneho bezprávia. Nikdy voči nemu nebolo vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý, ani zadržaný a uloženie trestu smrti možno v jeho prípade vylúčiť. Nebol zo strany štátnych orgánov O., ani neštátnych aktérov vystavený mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a nevykonával žiadnu činnosť, ktorá by v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu viedla oficiálne štátne orgány O. k takýmto neprimeraným opatreniam voči jeho osobe. V regióne odkiaľ pochádza H. X. v Y. M. neprebieha žiaden vnútroštátny, ani medzinárodný konflikt, nemožno predpokladať hrozbu vážneho bezprávia v podobe vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas takýchto konfliktov. Záverom zdôraznil, že rovnako aj jeho právna zástupkyňa mala možnosť v zmysle

§ 33 zákona o Správnom konaní pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa vo svojom vyjadrení k podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, túto možnosť však nevyužila.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11.12.2019 navrhol, aby súd správnu žalobu zamietol. Poukazoval na to, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z výpovede žalobcu zo dňa 11.09.2019, ako aj zo všeobecne dostupných informácií o krajine jeho pôvodu. Deklarovanie nových skutočností týkajúcich sa samotného žalobcu považoval za účelové s cieľom nájsť vhodné dôvody na udelenie azylu, respektíve poskytnutie doplnkovej ochrany a legalizovať tým svoj pobyt na území SR čo najjednoduchším spôsobom. Dodal, že žalobca bol dopytovaný pracovníkom Migračného úradu pri pohovore, či uviedol všetky dôvody, kvôli ktorým žiada o udelenie azylu, pravdivo a vyčerpávajúco, pričom sám žalobca uviedol, že áno. Jeho nová verzia, prečo vlastne žiada o udelenie azylu na území SR bola prezentovaná až v samotnej správnej žalobe (zo dňa 20.11.2019), ako aj vo vyjadrení žalobcu k azylovým dôvodom (zo dňa 19.11.2019), ktoré je súčasťou prílohy k správnej žalobe podané jeho právnou zástupkyňou. Vo svojej výpovedi zo dňa 11.09.2019 počas pohovoru uviedol, že nebol nikdy prenasledovaný, pričom nečelil žiadnej perzekúcii zo strany štátnych orgánov, nebol trestne stíhaný a neangažoval sa v žiadnej politickej strane alebo hnutí a ani nebol politicky aktívny. Žalobca pritom odôvodňoval svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Žalovaný nepovažuje zdôvodnenie uvádzania nových dôvodov a skutočností, pre ktoré žalobca žiadal o poskytnutie ochrany až v rámci správnej žaloby za dostatočné a presvedčivé. Poukazoval na ustálenú prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenú aj v rozsudku sp. zn. zo dňa 01.07.2019.

12. Zo Zápisnice o vyjadrení účastníka konania č. PPZ-HCP-PO5-32-011/2019-ZVC zo dňa 06.08.2019 (nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovaného) správny súd zistil, že žalobca vo konaní vo veci jeho administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC vo svojej výpovedi okrem iného aj uviedol, že do Y. pricestoval dňa XX.XX.XXXX, prespával v parku, bola mu odcudzená taška, kde mal cca 200,-EUR, dva cestovné pasy a dva mobilné telefóny. V obchode kradol preto, že nemal peniaze. Rovnako potvrdil, že v prípade jeho administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu nebude ohrozená jeho sloboda z dôvodov rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie. Takisto mu nehrozí v prípade jeho vyhostenia do krajiny pôvodu uloženie trestu smrti alebo predpoklad jeho uloženia v prebiehajúcom trestnom konaní. Uviedol, že mu ani nehrozí prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo zastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine a ani mu nehrozí mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie ani žiadne prenasledovanie. Potvrdil, že sa chce vrátiť na O..

13. Zo Zápisnice o vyjadrení účastníka konania č. PPZ-HCP-PO5-33-009/2019-ZVC zo dňa 06.08.2019 (nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovaného) správny súd zistil, že žalobca v konaní vo veci jeho zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC vo svojej výpovedi okrem iného aj uviedol, že súhlasí so svojim zaistením a žiada o to, aby bol proces vybavovania čo najrýchlejší, aby sa dostal čím skôr do svojej domovskej krajiny.

14. Z Úradného záznamu zo dňa 07.01.2020 (č.l. 42 spisu) v spojení so záznamom Mobilnej jednotky Policajného zboru Prešov zo dňa 07.01.2020 (č.l. 43 spisu) adresovanej do spisu tunajšieho súdu sp. zn. , týkajúceho sa zaistenia žalobcu správny súd zistil, že žalobca dňa 19.12.2019 dobrovoľne vycestoval z územia SR cez hraničný priechod B. C. Y. - W. do krajiny svojho pôvodu.

15. Zo Záznamu o dobrovoľnom návrate zaistenej osoby do krajiny pôvodu č. PPZ-HCP- SE1-100-028/2019 zo dňa 18.12.2019 (č.l. 44 spisu) súd zistil, že dňa 19.12.2019 dobrovoľne vycestoval z územia Slovenskej republiky cez hraničný priechod OHK PZ Košice - letisko E. I., narodený XX.XX.XXXX, štátny príslušník O., cez dopravný prostriedok Y. - D. - Y. do krajiny pôvodu s cieľom O.. Rovnako z daného záznamu súd zistil, že žalobca disponoval náhradným cestovným dokladom č. X.. Predmetný dobrovoľný návrat žalobcu sa uskutočnil prostredníctvom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM).

16. Právna zástupkyňa žalobcu podaním zo dňa 23.01.2020 (č.l. 40 spisu) uviedla, že žalobca trvá na podanej správnej žalobe v celom rozsahu, požiadaním o dobrovoľný návrat však nešlo z jeho strany o prejav neexistencie obáv z prenasledovania, či vážneho bezprávia voči jeho osobe, či už zo strany

štátnych orgánov alebo neštátnych orgánov. Netrvala na vytýčení pojednávania v tejto veci a súhlasila s rozhodnutím súdu bez vykonania pojednávania.

17. Podľa , o azyle a o z mene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „“), Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

18. Podľa , Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa .

19. Ustanovenie rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

20. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákon a o azyle, Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ a) odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.

21. Podľa , Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Ustanovenie rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

23. Podľa , vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

24. Podľa o správnom konaní tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutia správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

26. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

27. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

28. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.

29. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

30. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, Na účely tohto zákona sa rozumie a) asistovaným dobrovoľným návratom návrat štátneho príslušníka tretej krajiny do krajiny pôvodu, posledného bydliska alebo ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, a ktorý zabezpečuje Medzinárodná organizácia pre migráciu alebo iná mimovládna organizácia na základe dohody s vládou Slovenskej republiky.

31. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, správny súd právne uzatvára:

32. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ČAS: MU-PO-177-16/2019-Ž zo dňa 25.10.2019, ktorým žalovaný podľa a zamietol žiadosť žalobcu ako zjavne neopodstatnenú.

33. Podstatným znakom zjavne neopodstatnenej žiadosti je jej zrejmá nerelevantnosť pri porovnaní so zákonnými podmienkami na udelenie azylu a na poskytnutie doplnkovej ochrany. Zrejmá nerelevantnosť sa vzťahuje na žiadosti, ktoré sú založené na úplne iných dôvodoch ako tých, ktoré predpokladá na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany.

34. V prejednávanej veci správny súd dokazovanie nedoplnil, avšak oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného ČAS: MU-PO-177/2019-Ž. Žalovaný zákonným postupom uskutočnil so žalobcom vstupný pohovor dňa 11.09.2019, v priebehu ktorého tento dostatočným spôsobom objasnil dôvody svojej žiadosti o udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany. Počas neho uviedol, že o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany žiada kvôli svojmu otcovi, ktorý mu chce ublížiť. Je veľmi prísny, panovačný a zvykol si, že sa mu všetci podriaďujú. Chce riadiť jeho život, nesúhlasil s jeho manželstvom a po tom, čo zanechal C. D. G., ho vyhodil z domu. Jeho útoku voči jeho osobe prerástli aj do fyzického násilia. Výslovne uviedol, že hlavným dôvodom jeho žiadosti sú problémy s jeho otcom.

35. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v . Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení , t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

36. Žalobca v správnej žalobe žiadal súd, aby posudzoval preskúmavané rozhodnutia z pohľadu ustanovenia a a vychádzal zo stavu veci v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia a zrušil preskúmavané rozhodnutie, keďže sa od jeho vydania podstatne zmenili okolnosti veci.

37. Za túto podstatnú zmenu okolností považoval jeho nové dôvody, na základe ktorých treba jeho žiadosť o azyl považovať za opodstatnenú. Týmto dôvodom, pre ktorý sa nechce a nemôže vrátiť na O. je, že predával zbrane proruským separatistom. Na tomto základe sa mu začali vyhrážať členovia C. G., krajne pravicovej organizácie, ktorí ho chceli aj zabiť a dokonca ho kontaktovali aj na Slovensku. Títo členovia ho udali aj bezpečnostnej službe O., ktorá navštívila jeho rodičov, hľadá ho a chce ho uväzniť na doživotie.

38. Uvedenie nových skutočností odôvodňoval tým, že pred správnym orgánom nehovoril pravdu, čo ho veľmi mrzí. Neskoro pochopil, že si tým privodil problémy, avšak rád by túto situáciu napravil. Tieto nové dôvody v ňom vyvolávajú obrovský strach pred návratom na O. a je pripravený hovoriť pravdu.

39. K veci je potrebné uviesť, že vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.

Pravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní nutné vychádzať.

40. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršej judikatúre (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 09.04.2013) uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou.

41. Správny orgán nijako nespochybňoval dôveryhodnosť žalobcu a z jeho výpovede aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia aj vychádzal. Svoju samotnú dôveryhodnosť však spochybnil žalobca v správnej žalobe uvádzaním nových skutočností, ktoré zamlčal aj napriek tomu, že bol dopytovaný pracovníkom správneho orgánu, či uviedol všetky dôvody, kvôli ktorým žiada o udelenie azylu, pravdivo a vyčerpávajúco, pričom sám žalobca uviedol, že áno. Tým, že tak neurobil, spochybnil sám svoju osobu z pohľadu svojej dôveryhodnosti. Otázka dôveryhodnosti žiadateľa o medzinárodnú ochranu z hľadiska rozhodovania o jej udelení je zásadná. Nepochybne platí, že základný rámec posudzovania vytvára výpoveď žiadateľa.

42. K posúdeniu samotnej dôveryhodnosti žalobcu, ako aj hodnovernosti žalobcom uvádzaných nových skutočnosti, nie je bez významu jeho správanie predtým, ako požiadal o udelenie azylu na území SR dňa 28.08.2019 z dôvodu obavy o svoj život (Zápisnica č. PPZ-HCP-SE1-57-024/2019 zo dňa 28.08.2019 nachádzajúca sa v administratívnom spise žalovaného). Pred týmto dňom sa žalobca dopustil priestupku proti majetku v predajni H. v období od XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX, kde odpíjal z alkoholických nápojov, pričom sám vo svojich výpovediach vo veci jeho administratívneho vyhostenia a zaistenia uviedol, že sa chce vrátiť naspäť na O. a chce, aby čo najrýchlejšie bolo všetko vybavené tak, aby sa čím skôr vrátil domov. Rovnako potvrdil vo svojej výpovedi (z 06.08.2019) vo veci administratívneho vyhostenia, že v prípade jeho administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu nebude ohrozená jeho sloboda z dôvodov rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie. Takisto mu nehrozí v prípade jeho vyhostenia do krajiny pôvodu uloženie trestu smrti alebo predpoklad jeho uloženia v prebiehajúcom trestnom konaní, ani mu nehrozí prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo zastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine a ani mu nehrozí mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, ani žiadne prenasledovanie. Výslovne prejavil vôľu vrátiť sa čím skôr na O..

43. Dané jeho tvrdenia jednoznačne preukazujú to, že nemal žiadne obavy zo svojho prenasledovania v krajine pôvodu, či už štátnymi alebo neštátnymi pôvodcami. Ba práve naopak, chcel sa naspäť vrátiť na O., pričom páchaním protiprávnej činnosti chcel vzbudiť pozornosť orgánov polície. Možno dokonca tvrdiť, že tento záujem orgánov polície vzbudil touto protiprávnou činnosťou úmyselne, keďže sa chcel vrátiť na O., aby bol zabezpečený jeho transfer na územie O..

44. Neexistenciu jeho obáv z možného prenasledovania a hrozby vážneho bezprávia a tým aj celkovú dôveryhodnosť jeho výpovedí preukazuje aj to, že sa navyše do krajiny pôvodu dobrovoľne vrátil dňa XX.XX.XXXX, pričom asistovaný dobrovoľný návrat žalobcu sa uskutočnil prostredníctvom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM). Tento sa realizuje sa na základe žiadosti osoby, ktorá prejaví záujem sa dobrovoľne vrátiť do krajiny pôvodu, posledného bydliska alebo ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme. V danom prípade touto krajinou bola krajina pôvodu žalobcu, ohľadne ktorej tvrdil, že má obavy sa tam vrátiť.

45. Preto má správny súd zato, že po vydaní rozhodnutia správneho orgánu sa nezmenili podstatne okolnosti veci, ktoré by odôvodňovali postup súdu v zmysle ustanovenia vzhľadom na tú skutočnosť, že na osobu žalobcu nemožno hľadieť ako na dôveryhodnú osobu pre nekonzistentnosť jeho výpovedí v priebehu obdobia od Z. XXXX až do podania správnej žaloby.

46. Pokiaľ sa týka samotného preskúmavaného rozhodnutia a žalobnej námietky, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci správny súd uvádza, že žalovaný so žalobcom v zmysle vykonal vstupný pohovor, na ktorom mu kládol jednoznačné otázky vedúce k zisteniu dôvodov udelenia azylu, ktoré následne zhrnul v napadnutom rozhodnutí. Úlohou žalovaného nie je domýšľať si, či vyhľadávať ďalšie dôvody. V administratívnom konaní sú vždy smerodajné len tvrdenia žalobcu, žalovaný nemá povinnosť a ani objektívnu možnosť skúmať, či by u žalobcu nemohol existovať iný

dôvod, ktorý by eventuálne umožňoval udelenie azylu. Dôvody žiadosti o udelenie azylu uvádzané v priebehu celého azylového konania sú konkrétne a jednoznačné, zaznamenané tak, ako ich žalobca prezentoval. Žiadne z jeho vyjadrení nenesie znaky perzekúcie ( ) a ani vážneho bezprávia ( ).

47. Správny súd dodáva, že žalobca nemôže byť posudzovaný ako utečenec v zmysle Ženevskej konvencie z roku 1951 a ani v zmysle . Dané potvrdzuje najmä tá skutočnosť, že krajinu pôvodu opustil dobrovoľne (legálne) a nie v dôsledku skutočností uvedených v . Bez právneho významu nie je ani skutočnosť, že do krajiny pôvodu sa dobrovoľne vrátil.

48. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný rozhodol tak, že zamietol žalobcovu žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú s poukazom na . Tento typ rozhodnutia je vo svojej podstate rozhodnutím procesného charakteru, ktorým sa nerozhoduje vo veci samej, ale ktorým sa rieši iba otázka, či podaná žiadosť o azyl spĺňa predpoklady pre jej posúdenie v jej merite. Konkrétne, či podaná žiadosť je takou, v ktorej žiadateľ o azyl na jej odôvodnenie prezentoval niektorý z dôvodov uvedený v ustanoveniach , 10, 13a, 13b . Pre rozhodnutie podľa je teda podstatným vyhodnotenie obsahu podaného vyhlásenia, resp. vykonaného pohovoru.

49. Záver žalovaného o tom, že dôvody žiadosti o udelenie azylu sú osobného charakteru, má oporu vo vykonanom dokazovaní. Nemožno ich subsumovať pod ustanovenie a , pretože tieto sú diametrálne odlišnými od predpokladov vymedzených v týchto ustanoveniach. Z vykonaného dokazovania je zjavné, že žalobca neodôvodnil svoju žiadosť o azyl žiadnymi obavami z prenasledovania z dôvodu jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, či zastavaním politických názorov ( ). Podobne neodôvodnil svoju žiadosť ani uložením, či výkonom trestu smrti, neľudským, či ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestom a ani vážnym a individuálnym ohrozením života alebo nedotknuteľnosti svojej osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu ( ). Podobne nežiadal o azyl z dôvodu zlúčenia s rodinou azylanta, či osoby, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana (, ). Dôvody uvádzané žalobcom nie sú dôvodmi, pre ktoré by mu mohla byť poskytnutá jedna z foriem medzinárodnej ochrany podľa .

50. V konaní pred žalovaným žalobcom udané dôvody jeho žiadosti o azyl nie sú dôvodmi, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý z dôvodov vymedzených v ustanoveniach , , a . Preto námietka žalobcu, týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci, nie je dôvodná a správny súd má zato, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je správne a zákonné.

51. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že nevypovedal pred správnym orgánom pravdivo, pričom novými dôvodmi jeho žiadosti o udelenie azylu bolo aj to, že vzhľadom na jeho aktivity - nelegálny predaj zbraní, sa dostal do možného konfliktu so štátnou mocou, keďže ho hľadá bezpečnostná služba O. a chce ho uväzniť.

52. Odhliadnuc od dôveryhodnosti samotného žalobcu súd k možnému trestnému stíhaniu žalobcu uvádza, že podľa konštantnej judikatúry NS SR je treba rozlišovať medzi prenasledovaním a hrozbou trestu za skutok, ktorý má povahu trestného činu podľa platného práva. Osoby, ktoré utekajú pred trestným stíhaním, či potrestaním za takýto trestný čin, nie sú utečencami, pretože utečenec je obeťou alebo potenciálnou obeťou bezprávia a nie osobou utekajúcou pred zákonom. Pokiaľ žiadateľ o azyl v priebehu administratívneho konania neuvedie žiadne relevantné dôvody, ktoré by indikovali, že je utečencom, obeťou alebo potenciálnou obeťou prenasledovania alebo bezprávia, ale je zrejmé, že je osobou utekajúcou pred trestným stíhaním, či potrestaním, správny orgán zamietne jeho žiadosť podľa § 12 ods. 1 ZoA.

53. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu zo dňa 20.11.2019 podľa zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.

54. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že nepriznal ich náhradu žalobcovi, nakoľko tento nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.