Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Sa-9-2019.pdf
PDF · 112.7 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sa/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: W. K., nar. XX. XX. XXXX, W. 4, O., proti žalovanému: M. poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o správnej zo dňa 18. 07. 2019 proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 06. 2019, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca si podal žiadosť o prehodnotenie svojho zdravotného stavu, ktorou zároveň žiadal o zvýšenie invalidného dôchodku.
2. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 23Sd/185/2016-15 zo dňa 08. 08. 2016 potvrdil rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. 12. 2016, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Rozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/185/2016-15 zo dňa 08. 08. 2016 a zmenil rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. 02. 2016 tak, že ho zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
4. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 11. 2018 bol realizovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/235/2016 zo dňa 27. 06. 2018. Týmto rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie, ako správny orgán prvého stupňa, zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky zo dňa 25. 10. 2018 je naďalej invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má mieru poklesu o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 55 %.
5. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasil so zamietnutím jeho žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku.
6. Žalovaný na základe podaného odvolania opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky dňa 16. 04. 2019, ktorý zotrval
na pôvodnom odbornom posudku o invalidite a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia.
7. Následne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 06. 2019 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 11. 2018, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, pobočky Nové Zámky, zo dňa 25. 10. 2018 je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola určená naďalej na 55 %, z tohto dôvodu žalobcovi patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
8. Žalobca rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 06. 2019 napadol správnou žalobou, nakoľko nesúhlasil s posúdením zdravotného stavu a opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/235/2016 zo dňa 27. 06. 2018. Podľa názoru žalobcu mal byť zaradený podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v kapitole XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, položky 4 - stavy po operácii chrbtice, písmena c), kde sa uvádza - „s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov.“ Žalobca ďalej uviedol, že nie je tam špecifikovaná teda len porucha inkontinencie, na čo sa žalovaný odvoláva, ale aj obštrukčné močenie je v dôsledku poruchy zvieračov, preto žiada o uznanie invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. Žalobca prezentoval názor, že spĺňa kritériá aj podľa priloženého MRI vyšetrenia zo dňa 23. 09. 2015, pričom EMG vyšetrenie dokazuje chronickú axonálnu poruchu v koreňoch S1 bilat. a prevahu vľavo.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
9. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 06. 2019 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v ďalšom texte len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 11. 2018, vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku zamietol v celom rozsahu a uvedené rozhodnutie potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len ako „správny orgán prvého stupňa“) rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08. 11. 2018, ktorým žalobcovi zamietla žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky zo dňa 25. 10. 2018 je naďalej invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má mieru poklesu o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 55 %.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasil so zamietnutím jeho žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku.
Žalovaný na základe podaného odvolania opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky dňa 16. 04. 2019, ktorý zotrval na pôvodnom odbornom posudku o invalidite a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia.
Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 21. 05. 2019 s nasledovným záverom: po zohľadnení predloženej lekárskej dokumentácie a vlastnom vyšetrení, posudkový lekár sociálneho poistenia konštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je nevidomosť jedného oka pri dobrej funkcii druhého oka. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %.
Za ostatné zdravotné postihnutia je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. zvýšená o 10 %, na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %.
V zmysle názoru, ktorý prezentoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9So/235/2016 zo dňa 27. 06. 2018, bol na posúdenie zdravotného stavu žalobcu dňa 25. 10. 2018 prizvaný odborný lekár - neurológ, ktorý popísal stav po operácii bedrovej chrbtice s občasnou radikulopathiou, s obmedzenou funkciou bedrovej chrbtice. Ak by toto zdravotné postihnutie bolo hodnotené ako rozhodujúce, rovnako by mu prislúchala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Pre vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu operácie chrbtice žalobca nespĺňa podmienky, nemá sfinkterove potiaže, periferné parézy, ani hypotrofiu svalov. Urológ opakovane uviedol poruchy močenia ako obštrukčné, čiže sťažené, nie ako močovú inkontinenciu spôsobenú neurologicky. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % aj so zvýšením zodpovedá súčasnému zdravotnému postihnutiu žalobcu.
Na základe uvedených nálezov, ako aj z vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia mal žalovaný za preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu, choroby zmyslových orgánov, zrak, strata jedného oka pri zachovaní zrakových funkcií na druhom oku, podľa kapitoly VII, oddielu A, položky 7, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Za iné zdravotné postihnutia, stav po operácii bedrovej chrbtice pre herniu disku L5-S1 vľavo v roku 2012, bez radikulopathie, obštrukčné močenie, alergická rhinitída, supraventrikulárna tachykardia, ľahká obojstranná nedočujnosť s CSS 28,4 % patrí zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %.
Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je naďalej 55 %.
Záverom uviedol, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o sume jeho invalidného dôchodku, pretože sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumy a žalobcovi naďalej patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
10. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 07. 06. 2019 podal žalobca správnu žalobu zo dňa 18. 07. 2019, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 19. 07. 2019.
Žalobca v žalobe uviedol, že je invalidný od septembra 2011 s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 55 % (45 % pre stratu zrakových funkcií na pravom oku a 10 % pre dorzalgie a obojstrannú precepčnú stratu sluchu). Vo februári 2012 bol operovaný na platničku v driekovej chrbtici. Po operácii mal naďalej bolesti v drieku s vyžarovaním do ľavej dolnej končatiny a začali mu problémy s močením. Preto v novembri 2015 požiadal Sociálnu poisťovňu o prehodnotenie a zvýšenie invalidity. Ako rozhodujúce ochorenie žiadal posúdiť ochorenie chrbtice s následkami v zmysle chronickej bolesti do LDK a neurogénne podmieneného podielu na poruchách močenia. Uviedol, že jeho žiadosť bola zo strany žalovaného opakovane zamietnutá.
Žalobca žiadal vyhovieť žiadosti a uznať ho za invalidného so zníženou zárobkovou schopnosťou 70 %.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
11. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16. 08. 2019. Mal za to, že predmetné rozhodnutia sú správne a zákonné a žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa X7. 06. 2019 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08. 11. 2018, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože
podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, pobočky Nové Zámky zo dňa 25. 10. 2018 je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola určená naďalej na 55 %, z tohto dôvodu žalobcovi patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 11. 2018 bol realizovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/235/2016 zo dňa 27. 06. 2018.
Uviedol, že žalobca nesúhlasil s posúdením zdravotného stavu a opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/235/2016 zo dňa 27. 06. 2018. Podľa názoru žalobcu mal byť zaradený podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v kapitole XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, položky 4 - stavy po operácii chrbtice, písmena c), kde sa píše - „s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov.“ Žalobca ďalej uviedol, že tam nie je špecifikovaná len porucha inkontinencie, na čo sa žalovaný odvoláva, ale aj obštrukčné močenie je v dôsledku poruchy zvieračov, preto žiada o uznanie invalidity, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. Žalobca zastal názor, že spĺňa kritériá aj podľa priloženého MRI vyšetrenia zo dňa 23. 09. 2015, pričom EMG vyšetrenie dokazuje chronickú axonálnu poruchu v koreňoch S1 bilat. a prevahu vľavo. Žalovaný sa nestotožnil s námietkami žalobcu z dôvodov, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky žalovaného, ústredie v Bratislave, podľa ktorého žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %.
Po zohľadnení predloženej lekárskej dokumentácie a vlastnom vyšetrení, posudkový lekár sociálneho poistenia skonštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je nevidomosť jedného oka pri dobrej funkcii druhého oka. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %.
Za iné zdravotné postihnutia, stav po operácii bedrovej chrbtice pre herniu disku L5-S1 vľavo v roku 2012, bez radikulopathie, obštrukčné močenie, alergická rhinitída, supraventrikulárna tachykardia, ľahká obojstranná nedočujnosť s CSS 28,4 %, bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/ 2006 Z. z. zvýšená o 10 %, na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %.
V zmysle právneho názoru uvedeného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/235/2016 zo dňa 27. 06. 2018 bol na posúdenie zdravotného stavu žalobcu dňa 25. 10. 2018 prizvaný odborný lekár - neurológ, ktorý popísal stav po operácii bedrovej chrbtice s občasnou radikulopathiou, s obmedzenou funkciou bedrovej chrbtice. Ak by toto zdravotné postihnutie bolo hodnotené ako rozhodujúce, rovnako by mu prislúchala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Pre vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu operácie chrbtice nespĺňa žalobca podmienky, nemá sfinkterove potiaže, periférne parézy, ani hypotrofiu svalov. Urológ opakovane uviedol poruchy močenia ako obštrukčné, čiže sťažené, nie ako močovú inkontinenciu spôsobenú neurologicky. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % , aj so zvýšením zodpovedá súčasnému zdravotnému postihnutiu žalobcu.
Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Nitre pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu zohľadnil nasledovné lekárske správy: neurologické vyšetrenie zo dňa 15. 05. 2019, imunoalergologické vyšetrenie zo dňa 01. 04. 2019, urologické vyšetrenie zo dňa 07. 03. 2019, očné vyšetrenie zo dňa 03. 09. 2004 a vlastné vyšetrenie posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu určil na 55 %.
Vzhľadom na uvedené, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov preukázané, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a zotrval na pôvodnom posúdení jeho zdravotného stavu a celkovej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej na 55 %.
Pretože sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumy, žalobcovi patrí invalidný dôchodok naďalej v nezmenenej sume.
Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali plnej invalidite alebo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a dospeli k zhodnému posudkovému záveru.
Žalobca neuviedol také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi.
Žalovaný trval na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a mal za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
12. Následne sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril žalobca, ktorý nesúhlasil s vyjadrením žalovaného z dôvodu, že lekár - urológ, ktorého určil žalovaný ako odborníka na urológiu zistil, že má obštrukčné močenie, čo je sfinkterová porucha a OAB (dráždivý močový mechúr) spôsobená problémom v driekovej oblasti. Uviedol, že poruchy močenia mu začali až po operácii driekovej chrbtice a pravidelne musí užívať lieky na močenie.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
13. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. § 10, 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 06. 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol podľa § 190 SSP. Správny súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), lebo ani jeden z účastníkov nepožiadal o prejednanie veci s nariadením pojednávania a nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
14. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 až 10 vyššie citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 153 ods. 5 vyššie citovaného zákona, lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
15. Podľa § 199 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
16. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. 06. 2019 a posúdiť, či vo vzťahu k žalobcovi postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 08. 11. 2018, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku.
17. Správny súd má za to, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom ustanovený postup pri posudzovaní žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok, prípadne o jeho zvýšenie, posudzujú posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, ktorým je táto kompetencia ako odborne spôsobilým osobám zverená v ustanovení § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.
18. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím alebo o invalidnú osobu, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28. 10. 2015). Správnemu súdu nepatrí kompetencia vyslovovať odborný záver o tom, či ide o invalidnú osobu, ani mu nepatrí kompetencia vyslovovať záver ohľadom medicínskych otázok - skúma len, či posudky ako podklady rozhodnutia o invalidnom dôchodku sú úplné, logické, objektívne a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení.
19. Vychádzajúc z uvedeného záveru, vysloveného aj v citovanej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto správny súd preskúmal závery lekárskych posudkov žalovanej ako podklad v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia žalovanej. Správny súd vychádzal z predložených lekárskych posudkov a posudzoval presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, a to s prihliadnutím na lekárske správy a nálezy s diagnostickými závermi, ako aj s prihliadnutím na žalobné námietky.
20. V posudzovanom prípade po oboznámení sa s lekárskymi nálezmi a správami, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie lekárskych posudkov, správny súd konštatuje, že nemal dôvod pochybovať o objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkových lekárov. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, je zrejmá ich úvaha pri určení rozhodujúceho ochorenia žalobcu pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj zotrvanie na pôvodnom zaradení tohto ochorenia do príslušnej kapitoly a oddielu podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Z predloženého celkového posudku nebolo preukázané, že by došlo k zmene zdravotného stavu žalobcu v súvislosti so stavom po operácii chrbtice pre herniu disku L5/S1. Po zohľadnení lekárskej dokumentácie, vlastnom vyšetrení posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, posudkový lekár konštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je nevidomosť oka pri dobrej funkcii druhého oka. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 45 %. Na ostatné zdravotné postihnutia je miera poklesu zvýšená o 10 % na výslednú mieru 55 %. V zmysle názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol na posúdenie zdravotného stavu žalobcu prizvaný odborný lekár - neurológ dňa 25. 10. 2018, ktorý popísal stav po operácii bedrovej chrbtice s občasnou radikulopathiou, s obmedzenou funkciou bedrovej chrbtice. Ak by toto zdravotné postihnutie bolo hodnotené ako rozhodujúce, rovnako by mu prislúchala miera poklesu 45 %. Pre vyššiu mieru poklesu z dôvodu operácie chrbtice nespĺňa podmienky, nemá sfinkterove potiaže, periférne parézy, ani hypotrofiu svalov. Urológ opakovane uviedol poruchy močenia ako obštrukčné, čiže sťažené, nie ako močovú inkontinenciu spôsobenú neurologicky. Miera poklesu 55 % aj so zvýšením zodpovedá súčasnému zdravotnému postihnutiu. V zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení považoval posudkový lekár žalobcu za invalidného, pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ohodnotil naďalej na 55 %. K rovnakému posudkovému záveru dospeli viacerí posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej.
21. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno vziať do úvahy iba rozhodujúce zdravotné postihnutie a iné zdravotné postihnutie určené lekárom a im zodpovedajúcu percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalšie ochorenia nemožno vziať pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do úvahy, pretože jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Žalobca v priebehu konania predkladal lekárske správy, ktoré boli predmetom posúdenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Po ich posúdení nepredložil žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by preukazovali objektívne zhoršenie jeho zdravotného stavu v porovnaní so zdravotným stavom, ktorý bol naposledy posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 21. 05. 2019.
22. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k tomuto zákonu.
23. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. 06. 2019 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. Ak by žalobca relevantným spôsobom preukázal výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu, môže kedykoľvek požiadať žalovaného o prehodnotenie svojho zdravotného stavu i o zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
24. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorá mala v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.