Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_B2-8C-25-2019.pdf
PDF · 76.51 KB
No categories available
B2-8C/25/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: U.. B. M., Z.., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX I., proti žalovanému: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 24 000,00 EUR, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.04.2019 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 24.000 eur spôsobenej nezákonným zadržaním hliadkou policajného zboru.
2. Žalobkyňa dňa 14.02.2020 doručila súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť, aby sa príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky zdržali vykonávať pre saleziánov z farnosti Trnávka - Okružná 13 a zo Slovenskej provincie - Miletičova 5 služby presahujúce ich služobné práva a povinnosti, ktorými znemožňujú žalobkyni uplatniť súdnou cestou náhradu škody v predmetnom konaní.
3. Svoj návrh odôvodnila tým, že Slovenská republika ako právny štát má povinnosť nebrániť občanom pri uplatňovaní ich občianskych práv na národných aj na európskych súdoch. Korektnosť vzájomného vzťahu bola veľmi vážne narušená výrokmi a konaním príslušníka policajného zboru O.. X. O., ktorý sa pri vypočúvaní suseda žalobkyne na Obvodnom oddelení Bratislava - Trnávka žalobkyni nepriamo vyhrážal slovami „Dobrina bude o 2-3 týždne zbavená svojprávnosti...“. Prezentované zastrašovanie žalobkyne ako osoby uplatňujúcej si odškodné podľa zákona č. 514/2003 Z.z. žalobkyňa považuje za neprípustné v právnom štáte a za ohrozenie jej práv a bezpečnosti.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
6. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách predbežných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné.
15. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že navrhovateľ sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Navrhovateľ je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak navrhovateľ neosvedčil svoj nárok.
16. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.
17. Súd preštudoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že podmienka osvedčenia dôvodnosti potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi nie je splnená.
18. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd zakázal žalovanému vykonávať prostredníctvom príslušníkov policajného zboru pre žalovaného taký druh služieb, ktorými príslušníci policajného zboru znemožňujú žalobkyni uplatniť súdnou cestou v predmetnom konaní náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa v návrhu dostatočným spôsobom neopísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, nakoľko dostatočným spôsobom nekonkretizuje činnosti účastníkov policajného zboru a činnosti žalovaného, ktoré údajne žalobkyni bránia v uplatňovaní jej práv v konaní pred súdom. Jedinou konkrétnou skutočnosťou uvedenou v návrhu je tvrdenie príslušníka policajného zboru, podľa ktorého má byť žalobkyňa zbavená spôsobilosti na právne úkony v časovom období do štyroch týždňov. Samotné tvrdenie príslušníka policajného zboru neosvedčuje, že žalovaný vyvíja takú činnosť, ktorá je spôsobilá žalobkyni znemožniť uplatňovanie jej práv pred civilným súdom a nevyvoláva potrebu úpravy pomerov medzi stranami prostredníctvom neodkladného opatrenia. V prípade, ak pred súdom prebieha konanie o obmedzenie spôsobilosti žalobkyne na právne úkony, posudzovanie jej právnej spôsobilosti je v kompetencii zákonného sudcu v mimosporovom konaní.
19. Zákonnou povinnosťou žalobkyne bolo uviesť dostatočne určitý petit navrhovaného neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalobkyňa žiada uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa takého konania, ktoré je vykonávané v prospech farnosti saleziánov a ktoré znemožňujú žalobkyni uplatňovať jej práva pred súdom, takáto formulácia navrhovanej povinnosti nie je podľa názoru súdu dostatočne určitou. Žalobkyňa v petite návrhu nekonkretizuje o aké konanie, prípadne konania žalovaného má ísť. Súd zároveň dodáva, že skutočnosť, či určité konanie je vykonávané v prospech žalovaného subjektu (a s úmyslom poškodiť žalobkyňu) je bez vykonaného dokazovania nepreukázaná a vyplýva len zo subjektívneho vnímania a posúdenia žalobkyňou. Nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenom znení by malo za následok jeho následnú nevykonateľnosť.
20. Vzhľadom na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahoval určitý a vykonateľný petit ani dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, súd návrh zamietol.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.