Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Tos-7-2020.pdf
PDF · 77.26 KB
Case nature
Subarea
2Tos/7/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov JUDr. Marcely Malatkej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. februára 2020 sťažnosť obžalovaného Y. D. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/7/2018 z 13.12.2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. b) Tr. por. sťažnosť obžalovaného Y. D. z a m i e t a , lebo bola podaná oneskorene.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresného súdu samosudkyňa rozhodla tak, že podľa § 32 ods. 2 Tr. por. Mgr. Vanda Mikulášová nie je vylúčená z prejednávania trestnej veci obžalovaného Y. D., vedenej na Okresnom súde Námestovo, sp.zn. 4T/7/2018.
Samosudkyňa uznesenie zdôvodnila tak, že z vyjadrenia Mgr. Vandy Mikulášovej vyplynulo, že sa necíti byť zaujatá a obžalovaného pozná len z prejednávania tejto trestnej veci. Skutočnosť, že ošetrujúcim lekárom poškodeného V. Y. bol MUDr. G. P., ktorý je jej otcom, nie je podľa nej dôvodom na vznik pochybností o jej nezaujatosti, nakoľko poškodený nebol jediným pacientom jej otca a s týmto nepreberajú, kedy a aký pacient bol u neho na lekárskom ošetrení. Rovnako aj skutočnosť, že MUDr. E. E. bol podriadený jej otcovi v Hornooravskej nemocnici s poliklinikou Trstená, nezakladá dôvod na pochybnosti o jej nezaujatosti, nakoľko jej otec bol riaditeľom v predmetnej nemocnici pred 23 rokmi. Taktiež ani ďalšie tvrdenie, že na súde pracuje ako súdna tajomníčka Mgr. H. L., rod. P., ktorá je dcérou svedkyne H. P., nie je dôvodom na vznik pochybností o jej nezaujatosti, prípadne jej vylúčenie. S poukazom na vyjadrenie zákonnej sudkyne bolo rozhodnuté s prihliadnutím na ustanovenie § 32 ods. 3 Tr. por., že táto nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej trestnej veci.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť obžalovaný Y. D. prostredníctvom obhajcu, písomným podaním doručeným okresnému súdu elektronickými prostriedkami (mailovou poštou na adresu podateľne okresného súdu) dňa 8.1.2020 a následne osobne podaným na Okresnom súde Námestovo dňa 13.1.2020. Podanú sťažnosť obžalovaný zdôvodnil nasledovne:
Obžalovaný poukazuje na § 31 ods. 1 Tr. por. podľa ktorého, z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci"), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní. Vzhľadom na uvedené je výrok napadnutého uznesenia neurčitý, pretože je v rozpore s § 31 ods. 1 Tr. por. a s platnou súdnou judikatúrou. Súd nemal rozhodovať o tom, či sudkyňa Mgr. Vanda Mikulášová je alebo nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej proti
obžalovanému Y. D.. Vo výroku napadnutého uznesenia navyše absentuje údaj o tom, že Mgr. Vanda Mikulášová je sudkyňou Okresného súdu Námestovo. Ďalej obžalovaný poukazuje na to, že podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR v sebe zahŕňa aj právo na nestranného sudcu. Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov alebo predpojatosti (absenciu objektivizmu). Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu prezumuje až do predloženia dôkazu o opaku (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zo dňa 1.10.1982 vo veci Piersack c/a Belgické kráľovstvo). Objektívna nestrannosť sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán. Objektívne hľadisko je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenže má byť vykonaná, ale sa musí javiť, že je vykonaná (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zo dňa 17.1.1970 vo veci Delcourt c/a Belgické kráľovstvo). Z doterajšieho postupu a konania sudkyne Mgr. Vandy Mikulášovej v tejto veci je zrejmé, že je zaujatá, a preto mala postupom podľa § 32 ods. 1 Tr. por. Krajskému súdu v Žiline oznámiť svoju zaujatosť. Na základe uvádzaných skutočností navrhuje, aby krajský súd podľa § 32 ods. 1 Tr. por. rozhodol o vylúčení Vandy Mikulášovej z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej proti obžalovanému Y. D. pod sp.zn. 4T/7/2018.
Prokurátor sa k dôvodom sťažnosti obžalovaného písomne nevyjadril.
Krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. na podklade podanej sťažnosti preskúmal napadnuté uznesenie a zistil, že sťažnosť obžalovaného Y. D. je podaná oneskorene.
Podľa § 185 ods. 1 Tr. por. opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.
Podľa § 187 ods. 1 Tr. por. sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého uzneseniu smeruje, a to do troch pracovných dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou sťažnosti proti uzneseniu podľa § 83 ods. 2; ak sa koná podľa § 204 ods. 1, sťažnosť sa podáva do skončenia skráteného vyšetrovania. Ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako aj jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
Podľa § 179 ods. 1 Tr. por. uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala svojim návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením rovnopisu uznesenia.
Podľa § 62 ods. 1 Tr. por., podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané so zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez zaručeného elektronického podpisu. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná.
Podľa § 63 ods. 3 Tr. por. do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.
Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. por., do vlastných rúk sa doručuje osobným oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis takéhoto rozhodnutia.
Podľa § 66 ods. 3 Tr. por., ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak
zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že napadnuté uznesenie okresného súdu bolo obžalovanému Y. D. v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 179 ods. 1 Tr. por. oznámené doručením rovnopisu uznesenia. Obžalovaný Y. D. síce podľa doručenky pripojenej k napadnutému uzneseniu toto uznesenie osobne prevzal dňa 2.1.2020 (doručenka na č.l. 246). Uznesenie sa však s poukazom na § 66 ods. 3 Tr. por. považuje za doručené obžalovanému už skôr dňa 23.12.2019 z dôvodu tzv. náhradného doručenia.
K vyššie uvedenému konštatovaniu ohľadne doručenia napadnutého uznesenia obžalovaného tzv. náhradným doručením v zmysle § 66 ods. 3 Tr. por. dňa 23.12.2019 krajský súd považuje za potrebné v podrobnostiach uviesť nasledovné:
V prípade napadnutého uznesenia o nevylúčení sudkyne Mgr. Vandy Mikulášovej sa jedná o rozhodnutie, ktoré sa podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. por. doručuje do vlastných rúk (do vlastných rúk sa doručuje osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis takéhoto rozhodnutia). Z doručenky na č.l. 246 je zrejmé, že súd správne napadnuté uznesenie obžalovanému Y. D. doručoval do vlastných rúk, a to na adresu, ktorú uviedol ako adresu na doručovanie písomností. Z doručenky na č.l. 246 ďalej vyplýva, že zásielku súdu obsahujúcu napadnuté uznesenie poštový doručovateľ obžalovanému neúspešne s výzvou o opakované doručenie doručoval dňa 17.12.2019. Obžalovanému sa zásielku nepodarilo doručiť ani v rámci opakovaného doručovania dňa 18.12.2019 a toho istého dňa 18.12.2019 bola zásielka uložená. Vzhľadom na dátum uloženia zásielky 18.12.2019, postupujúc v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 66 ods. 3 Tr. por., sa zásielka považuje za doručenú obžalovanému dňa 23.12.2019 (tretí pracovný deň od uloženia zásielky). Nakoľko podľa ustanovenia § 66 ods. 3 Tr. por. sa zásielka považovala za doručenú obžalovanému dňa 23.12.2019, a to aj, ak sa obžalovaný o uložení nedozvedel, posledným dňom na podanie sťažnosti bol deň 31.12.2019 (§ 187 ods. 1 Tr. por.). V tejto súvislosti krajský súd len na okraj poznamenáva, že obhajcovi obžalovaného bolo napadnuté uznesenie doručené skôr ako obžalovanému (doručenka na č.l. 246), preto lehota troch pracovných dní od oznámenia (doručenia) uznesenia na podanie sťažnosti bola počítaná od doručenia uznesenia obžalovanému dňa 23.12.2019 (§ 187 ods. 1 veta posledná Tr. por.). Krajský súd tiež považuje za potrebné dať obžalovanému do pozornosti, že pri výsluchu v procesnom postavení obvineného v tomto trestnom konaní dňa 10.10.2017 bol preukázateľne poučený o účinku a následkoch tzv. náhradného doručovania podľa § 66 ods. 3 Tr. por. a obžalovaný poučenie preukázateľne podpísal. Ako už bolo vyššie krajským súdom podrobne rozobraté, posledným dňom na podanie sťažnosti obžalovaným proti napadnutému uzneseniu bol deň 31.12.2019. Obžalovaný proti uzneseniu sťažnosť podal prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa 8.1.2020, doručeným do podateľne Okresného súdu Námestovo elektronickými prostriedkami dňa 8.1.2020 (č.l. 250, 253) a následne osobne podaným na Okresnom súde Námestovo dňa 13.1.2020 (č.l. 254-255). Je teda nesporné, že obžalovaný proti napadnutému uzneseniu sťažnosť podal oneskorene.
Podľa § 193 ods. 1 písm. b) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť.
Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd z dôvodu obžalovaným oneskorene podanej sťažnosti, napadnuté uznesenie okresného súdu meritórne nepreskúmaval, ale sťažnosť obžalovaného Y. D. bez ďalšieho postupom podľa § 193 ods. 1 písm. b) Tr. por. zamietol ako oneskorene podanú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.