Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/132/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti žalovanému H. L., W.. XX. XX. XXXX, F. U. T. XX, o 1.686,06 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15. 01. 2019 č.k. -61 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.125,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 17. 01. 2016 do zaplatenia, to všetko v 30 eurových mesačných splátkach počnúc právoplatnosťou rozsudku vždy k 25-tému dňu toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 32 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.686,06 eur s prísl. a zmluvnej pokuty.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle , , , , , , , , a nar. vl. č. vzal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 06. 03. 2015 zmluvu o revolvingovom úvere. Ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorú podrobil kontrole v zmysle v platnom znení. Po preskúmaní zmluvy zistil, že táto neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru tak, ako to ustanovuje Tieto údaje sa nachádzajú len v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, toto však nemožno považovať za písomne uzatvorenú zmluvu tak, ako má na mysli spomínaného zákona. Oznámenie je podpísané len veriteľom a nie dlžníkom. Navyše žalobca nepreukázal, že by toto oznámenie dlžníkovi riadne doručil. Na základe týchto zistení dospel k záveru, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na spomínaného zákona. Súd prvej inštancie tiež zistil, že v oznámení o schválení úveru je uvedená iná výška RPMN ako je uvedená v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktorá je návrhom na uzavretie zmluvy zo dňa 05. 03. 2015. V oznámení o schválení úveru je uvedená výška RPMN 26,87 % a v žiadosti vo výške 27,03 %. Nakoľko návrh na uzavretie zmluvy a oznámenie veriteľa

o schválení úveru neobsahuje totožné údaje, súd považoval oznámenie veriteľa o schválení úveru za nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorý mal byť dlžníkom aj písomne prijatý alebo odmietnutý v zmysle . Nebolo zistené, že by dlžník takýto ďalší úkon urobil, ktorým by tento nový návrh žalobcu prijal, preto súd nemal preukázanú existenciu dvoch zhodných vzájomne obsahovo prejavov vôle zmluvných strán v časti údajov pre úver. Pre nedodržanie obligatórnej písomnej formy je tak zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná aj v zmysle v spojení s . Aj z tohto dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

4. V konaní nebolo sporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi titulom plnenia úveru 224,82 eur a tiež tá skutočnosť, že žalovanému bola poskytnutá titulom úveru suma 1.350 eur. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zostatok poskytnutého úveru vo výške 1.125,18 eur a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Spolu s istinou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania uvedené vo vyhovujúcom výroku rozsudku vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.125,18 eur od 17. 01. 2016 do zaplatenia.

5. Súd zamietol žalobu čo do zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná v čl. 8 bod 8.1 zmluvy. Dojednanie o zmluvnej pokute súd nepovažoval za platné aj v prípade, pokiaľ by bolo dojednanie o zmluvnej pokute platné, toto dojednanie je potrebné v zmysle podľa názoru súdu prvej inštancie považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca od žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý neplnil svoj záväzok totiž považoval neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku. Výška zmluvnej pokuty 14,6 % ročne dosahuje takmer výšku požadovaného úroku z úveru vo výške 17,77 % ročne.

6. Žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi prisúdenú sumu v splátkach s prihliadnutím na jeho osobné a majetkové pomery a to pod stratou výhody splátok tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.

7. O trovách konania rozhodol v zmysle vychádzajúc z pomeru úspechu strán sporu. Žalobca mal v konaní úspech vo výške 32 % a žalovaný mal úspech vo výške 34 %, z čoho vyplýva, že čistý úspech žalobcu činí 32 %. Preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 32 %.

8. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa a a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok vo vyhovujúcom výroku zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie Uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že nezdôvodnil, na základe akých skutočností a z akých dôvodov mal za to, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov by si účastníci zmluvy vôbec legálne mohli dohodnúť. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia uvádza, že nedošlo k dohode o výške RPMN. Takýto formalistický prístup súdu je predčasný. Žalobca tvrdí, že hodnota RPMN medzi stranami úverovej zmluvy sa nedojednáva, a preto účastníci na tejto náležitosti sa ani nemôžu dohodnúť. Navyše RPMN sa dohodnúť objektívne nedá. RPMN sa vypočíta spôsobom stanoveným v Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k vzniku zmluvy z dôvodu, že sa strany nedohodli na hodnote RPMN, tento záver je nesprávny. S poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ má žalobca za to, že termín „konečná splatnosť úveru“ nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k zmene a táto náležitosť bola z tohto zákona vylúčená. S požiadavkou na eurokonformný výklad nie je potrebné zachovať požiadavku zákona uvedením termínu konečnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie sa tak nesprávne vyporiadal s relevantnými skutočnosťami, na základe ktorých došlo k záveru o bezúročnosti úveru. Termín konečnej splatnosti úveru bol v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnený viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim z čl. 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Termín konečnej splatnosti treba vykladať vo vzájomných súvislostiach. Skutočnosť, že ustanovenie o zmluvnej pokute nie je individuálne dohodnuté, nespôsobuje jeho neplatnosť. Vyplýva to z ust. , . V danom prípade boli ustanovenia a obmedzenia ohľadom zmluvnej pokuty vyplývajúce z - 3 nar. vlády č. dodržané. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí nárokov na zmluvnú pokutu odôvodnil skutočnosťami, ktoré sú všeobecné, neurčité a nepreskúmateľné a sú v rozpore s ust. .

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov v rozsahu danom ust. a a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

10. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil.

12. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

13. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpovede na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní. Žalobca pritom argumentuje skutočnosťami, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci.

14. V danom prípade niet pochýb o tom, že zmluvný vzťah uzavretý medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, ktorý podlieha právnej úprave a tiež ochrane pred neprijateľnými podmienkami v zmysle a nasl. . Správne preto súd prvej inštancie daný zmluvný vzťah podrobil súdnej kontrole v zmysle týchto zákonných ustanovení.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade vznikli pochybnosti o výške RPMN, keď v žiadosti je uvedená predpokladaná RPMN vo výške 27,03 % a v oznámení veriteľa o schválení úveru je uvedená RPMN vo výške 26,87 %. Za takej situácie, keď údaj o RPMN je uvedený nejasne a neurčito, je správny záver súdu prvej inštancie, že v danom zmluvnom vzťahu absentuje údaj o uvedení RPMN tak, ako vyplýva z , pričom ide o obligatórnu náležitosť, absencia ktorej spôsobuje, že daný úver je potrebné v zmysle spomínaného zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov.

16. Za nepatričnú je potrebné považovať odvolaciu námietku žalobcu, ktorý vytýka súdu prvej inštancie, že dospel k nesprávnemu záveru o tom, že zmluvné strany sa nedohodli na hodnote RPMN. Súd prvej inštancie totiž k takémuto záveru nedospel, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku.

17. Odvolací súd sa zhoduje aj s názorom súdu prvej inštancie, že absencie náležitosti uvedenej v ust. , ktorou je termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobujú, že daný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle spomínaného zákona. V čase uzavretia zmluvy toto ust. spomínaného zákona bolo účinné, preto bolo povinnosťou žalobcu ako dodávateľa spomínaný údaj uviesť v úverovej zmluve. Pokiaľ tento údaj v úverovej zmluve chýba, táto skutočnosť spôsobuje, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Úvahy odvolateľa v tomto smere, ktorými žalobca naznačuje, že tento záver je v rozpore s únijným právom, nemožno považovať za správne. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že dojednanie o zmluvnej pokute je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku vzhľadom na výšku dojednanej zmluvnej pokuty 14,6 % ročne, ktorá dosahuje takmer výšku dojednaného úroku z úveru vo výške 17,77 % ročne, ktorú je z tohto dôvodu potrebné považovať za neprimerane vysokú. K odvolacím námietkam žalobcu je potrebné uviesť, že samotný odkaz na ustanovenia zákona je nedostačujúci za situácie, keď žalobca neozrejmil, z akého dôvodu považoval dojednanie o zmluvnej pokute za súladné so zákonom.

18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania v zmysle ako vecne správny.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

20. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).