Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/156/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu Alektum, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 44 721 587, zastúpeného Advokátska kancelária Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, Bratislava, IČO: 36 855 260 proti žalovaným 1/ G. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. U. L. XX, 2/ L. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD, s.r.o., so sídlom Májová 1582, Čadca, IČO: 50 473 522, o zaplatenie 5 281,25 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. -147 zo dňa 26. 10. 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaní 1/, 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 4 755,05 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 28. 11. 2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 519,94 eur spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 08. 12. 2012 do zaplatenia a 5,75 % ročný úrok z omeškania zo 4 755,05 eur od 08. 12. 2012 do 26. 11. 2016, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobcovi proti žalovanému 1/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

Žalobcovi proti žalovanej 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov celého konania vo výške 80 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie podľa ust. ObchZ, , , , , , , , , , , , o bankách zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby mu žalovaní spoločne a nerozdielne zaplatili 5 281,25 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5 274,99 eur od 08. 12. 2012 do zaplatenia, pričom žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %. Vychádzal z toho, že právny predchodca žalobcu O. R. E. uzatvorila so žalovanými 26. 11. 2011 zmluvu o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo, na základe ktorej im poskytla úver vo výške 5 000,- eur, ktorí sa zaviazali splácať v 60 mesačných splátkach po 124,- eur, plus mesačne účtovaný poplatok za vedenie účtu a zabezpečenie poistenia. Žalovaní si svoj záväzok voči právnemu predchodcovi žalobcu neplnili riadne a včas, keďže splátky uhrádzali v rôznych, nie však zmluvou dohodnutých sumách a následne ich prestali splácať, na základe čoho tento po márnych upomienkach a urgenciách vyhlásil úver 06. 11. 2012 za predčasne splatný. Vyhlásenie úveru za predčasne splatný s výzvou na zaplatenie do 10 dní bolo doručené žalovanému 1/ 27. 11. 2012. Jeho doručenie žalovanej 2/ preukázané nebolo. Listom

z 24. 05. 2013 bolo oznámené postúpenie pohľadávky na žalobcu žalovaným. Mal za to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia a predmetný spor je sporom spotrebiteľským, pri ktorom sa zmena žaloby podľa v spojení s , nepripúšťa, t. j. vychádzal zo skutkových okolností, na základe ktorých si žalobca svoj nárok uplatnil v žalobe a nie z jeho návrhu na pripustenie jej zmeny, kde sa už domáhal zaplatenia splatných anuitných splátok zvýšených o dojednaný poplatok za vedenie účtu a dojednané mesačné poistné, ktoré neboli ku dňu podania žaloby premlčané do dňa 26. 01. 2016, t. j. do dňa splatnosti úveru, pričom zvýšenie jednotlivých nezaplatených splatných anuitných splátok o dojednaný poplatok za vedenie úverového účtu a dojednané mesačné poistné uplatnil len pre splátky splatné pred postúpením pohľadávky banky na neho 20. 05. 2013, nakoľko po postúpení pohľadávky tieto nároky už nevznikli a súčasne si uplatnil aj dojednaný úrok z omeškania zo sumy každej jednotlivej nezaplatenej mesačnej splátky odo dňa nasledujúceho po dni jej splatnosti až do zaplatenia. Vychádzal z toho, že žalobca v priebehu konania nepreukázal, že žalovaná 2/ bola napriek písomnej výzve právneho predchodcu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah vznikol z bankového úveru regulovaného zákonom o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ust. citovaného zákona podlieha bankovému povoleniu a zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť. Žalobca nepreukázal, že by disponoval povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaných fyzickým osobám bankami, teda bankovú činnosť, v ktorom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti jeho právneho predchodcu. Podľa citovaného zákona spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú splatné, teda banka má oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. V rozpore s účelom zákona by bolo, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona pod dohľad NBS, pretože spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou by sa ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom, čo by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktoré je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Aj keď banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, pre takýto postup banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred postúpením pohľadávky. Žalobca však takéto oprávnenie nemá. Spôsobilým predmetom postúpenia podľa ust. citovaného zákona môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po tom, čo bol nepretržite klient dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní, ktoré predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného ustálil, že žalobca v danom spore nie je aktívne vecne legitimovaný, keďže nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom konania, pretože bez platného postúpenia záväzku nie je na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie uplatňovať bankovú pohľadávku. Pohľadávka O. R. E. nebola na žalobcu platne postúpená, nakoľko voči žalovanej 2/ nebolo vyhlásenie úveru za predčasne splatný, učinené, nakoľko jej nebolo doručené. Citáciou poukazoval na nerozlučné spoločenstvo žalovaných. O trovách konania rozhodol podľa vzhľadom na plný úspech žalovaných v spore.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. a a žiadal ho zmeniť tak, že žalobe bude v znení ako sa domáhali jej zmeny, t. j. zaplatenia jednotlivých nezaplatených splatných anuitných splátok zvýšených o dojednaný poplatok a poistné, ktoré neboli ku dňu podania žaloby premlčané. Mal za to, že závery súdu, že nie je v spore aktívne vecne legitimovaný, že v priebehu celého konania nepreukázal, že žalovaná 2/ bola napriek písomnej výzve právneho predchodcu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením časti svojho peňažného záväzku ( zákona o bankách) sú nesprávne a u v rozpore s vykonaným dokazovaním, najmä predloženým listinným dôkazom, a to výzvou pred odpredajom pohľadávky adresovanom aj žalovanej 2/ spolu s dokladom o doručení, z ktorého je zrejmé, že listina jej bola doručená 21. 03. 2013. Túto skutočnosť žalovaná nespochybňovala a bránila sa len tvrdením o nemožnosti postúpenia nesplatnej pohľadávky na iného veriteľa, nie nespĺňaním podmienok ako uviedol prvoinštančný súd, pričom žalovaný 1/ nespochybňoval a nespochybňuje žiadne z jeho tvrdení ani dôkazov. Omeškanie žalovaných viac ako 90 dní (teda aj žalovanej 2/ je zrejmé z vykonaného dokazovania, a to listiny zo 06. 11. 2012 označenej ako vyhlásenie úveru za predčasne splatný, v ktorej sa uvádza, že k danému času bol po lehote splatnosti záväzok vo výške 1 467,17 eur, čo pri

dojednanej mesačnej anuitnej splátke vo výške 124,- eur predstavuje viac ako 10 mesačných splátok, keďže prijatý úver vôbec nesplácali. Súčasne predložil okamžitý výpis z úverového účtu žalovaných. Poukázal na to, že v konaní nebolo medzi stranami sporné poskytnutie úveru, ako ani skutočnosť, že žalovaní svoj dlh nesplácali. Pokiaľ súd konštatuje, že nepreukázal, že by disponoval bankovým povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaných fyzickým osobám bankami, teda bankovú činnosť, poukázal na stanovisko Národnej banky Slovenska, ktorá k otázke možnosti prevodu nezosplatneného úveru zmluvou o postúpení pohľadávky na tretí subjekt, ktorý nemá postavenie banky a nemá bankové povolenie na vykonávanie tejto činnosti, uviedla, že v zmysle zákona o bankách na banku a pobočku zahraničnej banky sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona, ak zákon o bankách neustanovuje inak, na základe čoho sú banky a pobočky zahraničných bánk oprávnené v súlade s a nasl. postúpiť svoje pohľadávky tretej osobe, pričom musia byť dodržané ustanovenia zákona o bankách o ochrane bankového tajomstva. Ak je úver splatný v splátkach, banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatenú časť pohľadávky z úveru (pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku klienta) za podmienky, že a) klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splátku istiny úveru (dohodnuté čiastkové plnenie) alebo úrokov alebo ich časť (časť peňažného záväzku klienta), b) jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a c) na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. Súd preto v rozpore s ust. zákona o bankách zaujal názor, že postúpiť je možné len zosplatnenú pohľadávku, ktorá nesprávnosť vyplýva aj z uvedeného gramatického, systematického a logického výkladu a účelu citovaného paragrafu, v zmysle ktorých je ust. treba vykladať tak, že ak je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, môže banka celú svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, teda vrátane časti, ktorá ešte nie je splatná a s ktorého splnením dlžník nie je v omeškaní, postúpiť tretej osobe. Úpravu bankového tajomstva pritom nemožno považovať za dôvod obmedzujúci postúpenie pohľadávky dlžníka, ktorý je v omeškaní, keď postúpiť možno aj pohľadávku, ktorá vznikne až v budúcnosti. Žalobou sa domáha priznania práva na splnenie dlhu voči žalovaným, ktorí sa ako spoludlžníci zaviazali splatiť dlh, ktorý vznikol poskytnutím úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa u nich jedná o solidárny záväzok podľa . Uplatnený nárok treba posudzovať samostatne voči žalovanému 1/, aj voči žalovanej 2/, ktorí netvoria nerozlučné spoločenstvo, na ktoré poukazoval pri citácii súd. Vzhľadom na uvedené mu mal priznať právo voči žalovanému 1/ v rozsahu pôvodnej žaloby na základe toho právneho základu, že úver bol voči žalovanému 1/ platne vyhlásený za predčasne splatný a následne opäť platne postúpený na neho ako žalobcu. Vo vzťahu k žalovanej 2/, keďže súd dospel k záveru, že úver nebol vyhlásený za predčasne splatný, a teda mala i naďalej povinnosť splácať dlh v dojednaných anuitných splátkach, ktoré nie sú premlčané. Poukázal na to, že vzhľadom na prvé odvolanie, v ktorom akceptoval zamietnutie žaloby v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy 4 755,05 eur s príslušenstvom sám svojím dispozičným úkonom znížil (zmenšil) uplatnený nárok voči žalovanej 2/, avšak rovnako i voči žalovanému 1/.

3. Žalovaná 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že v konaní je potrebné aplikovať ustanovenia o ochrane slabšej strany ( a nasl. ), pretože sa jedná o spotrebiteľský spor, a preto neobstojí argument žalobcu, že strana niečo nerozporovala, keďže v sporoch o ochranu slabšej strany sú potlačené princípy kontradiktórnosti civilného procesu a súd môže vykonať aj dôkazy nad rámec navrhovaných dôkazov stranami, pričom podľa sa zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je spotrebiteľ žalovaným, v dôsledku čoho nemožno prisvedčiť ani zmene žalobného návrhu. Napriek uvedenému žalobca aj v odvolaní žiada rozhodnúť tak ako bolo uvedené v zmene žaloby. Žalobca navrhuje vykonanie dôkazov, na ktoré v odvolacom konaní už nie je možné prihliadať, pričom sám priznal, že bolo v žalobe uvádzané, že úver bol plne zosplatnený a takto uvádzané skutkové a právne tvrdenia následne zmenil a priznal, že úver nebol platne zosplatnený, a preto nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nemožno postúpiť pohľadávku ako celok, keďže nie je prípustné postúpenie celého záväzkového vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky musí jednoznačne jasne a zreteľne vyplývať, akú pohľadávku žalobca postupuje a aká pohľadávka bola na žalobcu postúpená zo strany O. R. E.. Z oznámenia o postúpení pohľadávky v spojení s vyhlásením úveru za predčasne splatným adresovaným žalovanému 1/ vyplýva, že došlo k zosplatneniu úveru 06. 11. 2012, pričom zosplatnená suma činí 5 281,25 eur a týmto sa odoberala aj možnosť splácať úver v mesačných splátkach a tu už bola aj vyrátaná istina vo výške 4 464,20 eur, úroky vo výške 713,80 eur a úroky z omeškania vo výške 6,26 eur a poplatky vo výške 96,91 eur. Predmetom postúpenia nemôže byť

celý záväzkovo právny vzťah, t. j. všetky práva a povinnosti, ktoré mal doterajší veriteľ. Žalobca nevstúpil do existujúceho zmluvného vzťahu namiesto pôvodného veriteľa. Došlo k postúpeniu pohľadávky, teda konkrétneho nároku zo zmluvy, na ktorý ale O. R. E. v čase postúpenia nemala nárok. Tento uplatnený nárok postúpenia pohľadávky jednoducho neexistoval. Dôkaz, t. j. okamžitý výpis z úverového účtu žalovaných, z ktorého vyplýva platobná história, bol predložený až v odvolacom konaní, pričom neobstojí tvrdenie žalobcu, že ho získal až po vyhlásení rozsudku, a preto ho nemohol predložiť v prvoinštančnom konaní, keďže postupca je povinný s postúpenou pohľadávkou predložiť aj celú dokumentáciu. Uvedené však svedčí o tom, že pohľadávka nemohla byť platne postúpená aj z dôvodu, že neboli k nej priložené ani listiny, ktoré by ju odôvodňovali. Vo vzťahu bola s O. R. a nie žalobcom, teda nemožno hovoriť o možnosti plnenia v splátkach, pretože takáto možnosť vyplýva zo zmluvného vzťahu, nie z postúpeného vzťahu. Mala za to, že zmluvný vzťah nemožno postúpiť z bankovej inštitúcie, ktorá sa riadi zákonom o bankách na nebankový subjekt žalobcu, ktorý by mal požadovať plnenie splátok v zmysle zmluvy. Je nesporné, že ak úver nie je zosplatnený celý, nemožno postúpiť pohľadávku z bankového na nebankový subjekt, keďže spotrebiteľ má byť chránený a práve bankové inštitúcie by si mali byť vedomé svojej povinnosti vo vzťahu k nemu, pričom banka ako profesionál by mala vedieť, kedy môže úver zosplatniť, nie spotrebiteľa zavádzať argumentačne, že úver zosplatnený bol, pričom k tomu jednoznačne nedošlo, čo bolo v konaní preukázané. Plnenie v splátkach je teda neprípustné aj v zmysle zásady ultra petitum a princípu ochrany slabšej zmluvnej strany. Žalobca nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá by aspoň čiastočne mohla vyvrátiť pochybnosti o platnosti postúpenia pohľadávky, t. j. nie je zrejmé, či vôbec došlo k postúpeniu pohľadávky a na základe akých skutočností, z ktorého dôvodu žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno. Nie je zrejmé, či vôbec existuje zmluvný základ, na základe ktorého došlo k postúpeniu pohľadávky a taktiež je zrejmé, že postupovaná pohľadávka bola úplne iná ako si v súčasnosti uplatňuje v konaní žalobca. Treba vychádzať zo skutočnosti, aká pohľadávka bola postúpená, pričom na základe žaloby si žalobca uplatnil nárok vo výške 5 281,25 eur a tvrdil, že tento nárok bol postúpený z O. R. na žalobcu. Preto nemožno argumentovať, že na žalobcu boli postúpené jednotlivé splátky zo zmluvného vzťahu, pretože žalobca tvrdil, že došlo k zosplatneniu celého úveru. Ak podľa žalobcu došlo k zosplatneniu celého úveru, nemohlo logicky dôjsť k postúpeniu jednotlivých splátok zo zmluvného vzťahu. V takom prípade zmluva o postúpení pohľadávky nemôže byť platná, pretože ako už bolo uvedené nemožno postúpiť celý záväzkovo právny vzťah, čiže všetky práva a povinnosti, ktoré mal doterajší veriteľ, a preto žalobca nevstúpil do existujúceho zmluvného vzťahu namiesto O. R. E., z ktorého dôvodu žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v spore.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej nesúhlasil s tým, že sú potlačené princípy kontradiktórnosti civilného procesu, keďže podľa ust. ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ust. sa nepoužije, t. j. v spore sa majú použiť aj ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii, ako aj ustanovenia o popretí skutkových tvrdení stranou ( ). Pokiaľ žalovaná poukázala na ust. , a to že žiadal v odvolaní rozhodnúť tak ako bolo uvedené v zmene žaloby, opomenula uviesť, že krajský súd v uznesení, ktorým zrušil prvý rozsudok vo veci a vec vrátil na ďalšie konanie, poukázal na skutočnosť, že ak aj žalobcovi nepatrí celá žalovaná suma, sám rozhodne aj bez toho, aby to vyžadovalo zmenu petitu, pričom v danom prípade by pritom nešlo o prisúdenie iného nároku. Ďalej poukázal, že pokiaľ nedošlo k platnému zosplatneniu úveru (vyhlásenie úveru za predčasne splatný vo vzťahu k žalovanej 2/, tak táto bola naďalej povinná plniť v splátkach. Neplatnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný voči žalovanej bolo pritom tvrdené a akceptované aj ním. Nestotožnil sa s právnym názorom žalovanej, že predmetom postúpenia nemôže byť celý záväzkovo právny vzťah, a teda že je možné postúpiť len zosplatnenú pohľadávku a to vychádzajúc z jednotlivých výkladových metód, ako aj z vyjadrenia Národnej banky Slovenska, pričom žalovaná nepredkladá žiadnu presvedčivú argumentáciu na podporu svojich tvrdení, ani žiadne relevantné zákonné ustanovenia. Žalovaná napáda postúpenie pohľadávky výlučne z dôvodu údajného rozporu s o bankách, pričom nerozporovala samotné postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu na neho, prípadne neexistenciu zmluvy o postúpení pohľadávky a zároveň ani nenavrhla vykonať takýto dôkaz, keďže o postúpení pohľadávky vedomosť mala ako to vyplýva z doručenky a výzvy pred odpredajom pohľadávky, pričom podľa ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Tvrdenia žalovanej sú pritom novotou v odvolacom konaní.

5. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu ďalej uviedla, že tento s odvolaním predložil ako dôkaz okamžitý výpis z úverového účtu žalovaných aj napriek skutočnosti, že základné konanie sa vedie už od roku 2015 a mal dostatok času tieto listinné dôkazy predložiť. V replike zas predložil doručenku žalovanej,

výzvu pre odpredaj pohľadávky z 18. 03. 2013 s doručenkou, čo je v rozpore s ust. , podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, čo v danom prípade neplatí, vzhľadom k tomu, že žalobca nimi musel disponovať už skôr, a preto na ne nemožno prihliadať. Nie je podstatné, či došlo k predloženiu zmluvy o postúpení pohľadávky čo sa týka vo vzťahu k nej, ale dôležité je preukázať postúpenie pohľadávky vo vzťahu k súdu, v dôsledku čoho nemožno argumentovať ust. , pretože dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia je na strane žalobcu. Jej tvrdenie nie je novotou v odvolacom konaní, pretože v celom konaní argumentovali neplatnosťou postúpenia pohľadávky a tým pádom aj neexistujúcou aktívnou vecnou legitimáciou, a to vo svojich vyjadreniach, ako aj na pojednávaní. Zo strany žalobcu nie je jasne definované, na základe akého právneho titulu si uplatňuje nárok, keď na jednej strane je to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a na druhej samotná zmluva o úvere.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (, ) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. , keďže neboli podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ), zmenil tak, že žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 4 755,05 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 28. 11. 2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Ďalej žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 519,94 eur spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 08. 12. 2012 do zaplatenia a 5,75 % ročný úrok z omeškania zo 4 755,05 eur od 08. 12. 2012 do 26. 11. 2016, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

7. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia krajský súd uvádza, že dlžník vo všeobecnosti nemá v spore, v ktorom je proti nemu uplatnený nárok postupníka na zaplatenie postúpenej pohľadávky, námietku, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, pretože oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu (tzv. notifikácia), je skutočnosťou, na ktorú hmotné právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Oznámením o postúpení pohľadávky postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie a berie na seba riziko, že aj v prípade neplatnosti zmluvy splní dlžník tretej osobe dlh s účinkami aj pre postupcu. Preto, ak podľa hmotného práva nie je pre určenie osoby, ktorá je v dôsledku postúpenia pohľadávky a následnej notifikácie veriteľa dlžníkovi oprávnená prijať plnenie s účinkami splnenia dlhu rozhodujúce, či bola zmluva o postúpení platná, potom táto okolnosť nemôže byť významná ani v tomto súdnom konaní. Námietka neplatnosti zmluvy o postúpení tak s výnimkou prípadov uvedených v (resp. v právnej úprave jednotlivých záväzkových vzťahov, resp. v inom všeobecne záväznom právnom predpise, ako aj v prípadoch, že sa jedná o pohľadávky, s ktorými veriteľ nemôže disponovať, medzi ktoré patria pohľadávky, ktoré vznikli z výkonu verejnej moci) dlžníkovi voči postupníkovi neprislúcha. Otázku, či pohľadávka bola skutočne postúpená a či postúpenie bolo platné, možno preto riešiť len v spore medzi postupcom a postupníkom, z ktorého dôvodu ani nemusí postupca preukázať dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky ( ).

8. Vo všeobecnosti, pohľadávka ktorá je predmetom postúpenia, nemusí byť splatná a dovolené je postúpiť aj budúcu pohľadávku.

9. Podľa ust. o bankách (ZoB), ak je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, môže banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol 1 rok. Nasledujúcim gramatickým, systematickým a logickým výkladom z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, môže banka celú svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku (teda vrátane časti, ktorá ešte nie je splatná a s ktorého splnením dlžník nie je v omeškaní) postúpiť inej osobe. Právo postúpiť túto pohľadávku banka nemôže

využiť len, ak klient ešte pred postúpením uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Ak ale súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku presiahol 1 rok, potom je banka oprávnená postúpiť zvyšnú časť pohľadávky, aj keď klient pred postúpením uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Zo znenia prvej vety citovaného ustanovenia je zrejmé, že formulácia „tomuto peňažnému záväzku“ je mužského rodu a vzťahuje sa teda k pojmu peňažný záväzok (s ktorého časťou je dlžník v omeškaní) a nie k pojmu časť peňažného záväzku (ktorá je ženského rodu). Banka je teda podľa citovaného ustanovenia oprávnená postúpiť celú pohľadávku zodpovedajúcu záväzku, s ktorého čo len časťou je dlžník v omeškaní (gramatický výklad). Vo vzťahu k druhej vete citovaného ustanovenia krajský súd konštatuje, že splnením pohľadávky podľa dlh zanikne, preto zanikne pohľadávka veriteľa, t. j. spôsobilý predmet postúpenia, keďže podľa možno postúpiť len pohľadávku, t. j. právo na plnenie, ktoré existuje. Ak by z uvedeného ustanovenia mala vyplynúť len možnosť postúpiť splatnú pohľadávku, nemala by druhá veta tohto odseku zmysel, pretože, ak klient uhradí banke zmeškaný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, tento podľa zanikne, a tým aj korelujúca pohľadávka banky, ktorú ako zaniknutú nie je možné postupovať, a preto by druhá veta citovaného ustanovenia zakazovala niečo, čo nie je možné a čo nemožno u zákonodarcu racionálne predpokladať, keďže tieto závery sú notorietou. Druhá veta má preto zmysel len vtedy, ak sa prvá veta interpretuje tak, že možno postúpiť celú (aj nesplatnú) pohľadávku, ktorej časť je splatná a dlžník (klient) je v omeškaní s jej úhradou o viac ako 90 dní. V takom prípade druhá veta znamená, že ak dlžník omeškanú časť v celom rozsahu zaplatí (vrátane príslušenstva), zanikne právo banky postúpiť zvyšnú (nesplatnú) časť svojej pohľadávky (systematický a logický výklad). Na tento záver nadväzuje aj systematika a logika časti druhej vety za bodkočiarkou, keďže táto by nemala význam, ak by prvá veta predmetného ustanovenia dovoľovala postúpiť len splatnú pohľadávku. Ak totiž dlžník zaplatil omeškanú časť tohto záväzku, táto by zanikla a banka by ju nemohla postúpiť, lebo by neexistovala. Preto v prípade výkladu prvej vety predmetného ustanovenia, podľa ktorého by bolo možné postúpiť len zosplatnenú pohľadávku, by nemohla postúpiť zvyšnú časť, nakoľko by jej to podľa takého výkladu prvá veta zakazovala, čo nemožno u zákonodarcu racionálne predpokladať. Preto aj časť druhej vety za bodkočiarkou je nutné vyložiť v súvislosti s prvou vetou a prvou časťou druhej vety tak, že ak aj dlžník omeškanú časť záväzku v celom rozsahu zaplatí (vrátane príslušenstva), potom má banka predsa len právo postúpiť zvyšok tejto pohľadávky (nesplatný zvyšok, teda s ktorého úhradou dlžník nie je v omeškaní), ak celkový súčet omeškaní klienta so splnením čo len časti tohto záväzku presiahol jeden rok.

10. K podstatným náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky patrí identifikácia účastníkov zmluvy (postupca - pôvodný veriteľ a - nový veriteľ) a postúpenej pohľadávky spôsobom, z ktorého možno jednoznačne zistiť, aká pohľadávka je predmetom postúpenia označením dlžníka postupcu, predmetu postúpenia, prípadne právneho dôvodu jej vzniku (napr. odkazom na príslušnú zmluvu s tým, že sa postupujú pohľadávky z nej) bez toho, aby museli byť postupované pohľadávky jednotlivo identifikované, aby nemohla byť zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu voči tomu istému dlžníkovi. Postúpenie takto identifikovanej pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu dlžníkovi oznámiť (), pričom nový veriteľ nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na jej súdne uplatnenie a vymáhanie.

11. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva a medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu O. R. E., a.s. uzavrel 26.01.2011 so žalovanými ako spoludlžníkmi zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z ktorej výslovne vyplýva, že sú zaviazaní splniť dlh spoločne a nerozdielne, t. j. jedná sa na ich strane o pasívnu solidaritu podľa ust. , v zmysle ktorého, ak je účastníkmi dohodnuté, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich, pričom ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Pasívna solidarita je daná teda tým, že viacerí dlžníci sú identickému veriteľovi zaviazaní spoločne a nerozdielne. Spoločne v tom zmysle, že sú zaviazaní všetci spolu na to isté plnenie a nerozdielne v tom zmysle, že každý zo spoludlžníkov je povinný splniť veriteľovi nerozdelený dlh ako celok, pričom nemôže žiadať jeho rozvrhnutie medzi ostatných spoludlžníkov. Veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov a ak dlh splní jeden dlžník, zanikne tým aj povinnosť ostatných dlžníkov. Spoločným znakom solidárnych záväzkov pritom je, že jednotlivé solidárne povinnosti sú samostatné, t. j. v prípade pasívnej solidarity existuje toľko právnych vzťahov, koľko je dlžníkov. Každý zo solidárne zaviazaných dlžníkov môže proti žalobe veriteľa na splnenie dlhu vznášať námietky, ktoré sú buď spoločné všetkým dlžníkom alebo svoje vlastné námietky. Spoločné

námietky a obrany sa týkajú spoločného základu ich záväzku (napr. platnosť zmluvy, ktorá založila solidaritu, zániku záväzku s právnymi účinkami pre všetkých a pod.). Ako vlastnú námietku môže dlžník vzniesť námietku, že jeho záväzok nie je dosiať splatný alebo je podmienený a podmienka ešte nenastala, veriteľ vo vzťahu k nemu odpustil dlh alebo povolil odklad a podobne. Pokiaľ však ide o námietku premlčania, tú je oprávnený vzniesť každý zo spoločných dlžníkov samostatne, keďže sa záväzok každého z dlžníkov premlčuje samostatne. Dlžník môže vzniesť námietku premlčania iba vo vzťahu k svojej časti dlhu a nemôže tak urobiť za ostatných dlžníkov, keďže nejde v konaní o žalobe veriteľa o nerozlučné procesné spoločenstvo. Námietka premlčania práva veriteľa na plnenie (pohľadávka) niektorého zo solidárne zaviazaných dlžníkov sa teda netýka zodpovednosti ostatných solidárnych dlžníkov voči veriteľovi. Keďže záväzok každého zo spoludlžníkov sa premlčuje samostatne, aj prerušenie a spočívanie premlčania, ku ktorému došlo vo vzťahu k jednému zo spoludlžníkov nepôsobí voči ostatným. Z uvedeného vyplýva, že z premlčania záväzku jedného zo solidárne zaviazaných dlžníkov nemôžu mať prospech ostatní spoludlžníci, ak pohľadávka veriteľa nie je voči nim premlčaná. Premlčanie pohľadávky vo vzťahu k jednému z dlžníkov nie je prekážkou toho, aby si veriteľ mohol uplatňovať pohľadávku voči ostatným dlžníkom. Ako bolo uvedené splatnosť záväzku jednotlivých solidárnych dlžníkov môže, ale nemusí byť totožná, čo sa môže prejaviť v tom, že následky omeškania sa u každého zo spoludlžníkov prejavujú samostatne. Omeškanie niektorého zo solidárne zaviazaných dlžníkov má právne následky uvedené v a nasl. len voči nemu. Spolu s ním však môže dôjsť aj k omeškaniu ostatných dlžníkov, resp. niektorého z nich (napr. ak bola dohodnutá rovnaká splatnosť dlhu pre všetkých dlžníkov alebo pre niektorého z nich už nastala). Inak právne následky omeškania ( ) postihujú v prípade samostatného omeškania iba toho dlžníka, ktorý je v omeškaní.

12. Z vykonaného listinného dôkazu, a to z výzvy O. R. E., a.s. pred odpredajom pohľadávky z 18.03.2013, ktorá bola žalovaným doručená 21. a 22.03.2013 vyplýva, že sa jedná o poslednú výzvu pred odpredajom pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. 0134400211 tretej osobe s tým, že ak sa chcú vyhnúť postúpeniu pohľadávky, majú vyrovnať celý dlh, resp. jeho 30 % a dohodnúť sa o doplatení do 31.03.2013, keď výška záväzku je 5.592,55 Eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní boli bankou v zmysle § 92 ods. 8 veta prvá ZoB písomne vyzvaní na zaplatenie časti svojho peňažného záväzku, s ktorým boli v omeškaní dlhšie ako 90 dní, ktorú skutočnosť nikdy nepopierali a ktorá vyplýva aj z jeho výšky 1.467,17 Eur k 06.11.2012 uvedenej vo vyhlásení úveru za predčasne splatný (adresovanému žalovanému), ktorú žalovaní v priebehu celého konania nepopierali a výšky mesačnej anuitnej splátky 124,00 Eur v zmysle článku IV. bod 1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j. je nesporná ( ). Uvedený listinný dôkaz bol pritom žalobcom predložený do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí v rámci jeho vyjadrenia k vyjadreniu žalovanej k žalobe, v ktorej uvedené skutočnosti aj tvrdil, t. j. včas (, ). Z vykonaného listinného dôkazu, a to z oznámenia O. R. E., a.s. z 24. 05. 2013 o postúpení pohľadávky vyplýva, že banka žalovaným oznámila postúpenie svojej pohľadávky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. 0134400211 z 26. 01. 2011 uzavretej so žalovanými spolu s príslušenstvom a všetkými právami z akéhokoľvek zabezpečenia na , t. j. žalobcu. Z uvedeného, vzhľadom na predtým konštatované (ods. 9, ods. 10) vyplýva, že banka ako postupca previedla v zmysle ust. ZoB na žalobcu ako , ktorý nemusí byť bankou, celú svoju pohľadávku voči žalovaným zodpovedajúcu peňažnému záväzku z úverovej zmluvy, teda vrátane časti, ktorá ešte nebola splatná a s plnením ktorého žalovaná ako dlžník ešte nebola v omeškaní. Na základe uvedeného nový veriteľ t. j. žalobca nadobudol nielen postúpenú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na jej súdne uplatnenie a vymáhanie. Dlžníkovi námietka, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, pritom nepatrí (ods. 7). Z vykonaného listinného dôkazu, a to vyhlásenia úveru z predmetnej úverovej zmluvy O. R. E., a.s. za predčasne splatný z 06.11.2012, ktorý bol žalovanému doručený 27.11.2012 a len jemu adresovaný, vyplýva ako už bolo uvedené, že záväzok po lehote splatnosti predstavuje 1.467,17 Eur, preto banka vyhlásila predčasnú splatnosť celého úveru (t. j. možnosť splácať úver mesačnými splátkami), vrátane úrokov a poplatkov a vyzvala ho do 10 dní od doručenia výzvy uhradiť celý peňažný záväzok zo zmluvy, ktorý k 06.11.2012 predstavuje 5.281,25 Eur (istina 4.464,20 Eur, úroky 713,88 Eur, úroky z omeškania 6,26 Eur, poplatky 96,91 Eur), na základe čoho sa úver vo vzťahu k žalovanému sa stal splatným uplynutím uvedenej lehoty. Uvedené sa však vzhľadom na predtým konštatované (ods. 11) nevzťahuje na žalovanú, aj u nej však vzhľadom na konečnú splatnosť úveru 26.01.2016 bol tento v čase vyhlásenia rozsudku súdom už taktiež splatný ( ). Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobcom (5.281,25 Eur). Žalovaná však nikdy výslovne nepopierala výšku žalobcom uvedených

nepremlčaných splátok, a preto tieto skutkové tvrdenia žalobcu sa považujú za nesporné ( ), pričom žalovaný v priebehu sporu nepoprel žiadne skutkové tvrdenia žalobcu. Odvolací súd preto vzhľadom na už vznesenú námietku premlčania a už predtým uvedené (ods. 11) zaviazal žalovaných, aby zaplatili žalobcovi spoločne a nerozdielne len 4.755,05 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od zosplatnenia celého dlhu, t. j. od 27.11.2016 do zaplatenia podľa ust. , Nariadenia vlády SR č. , keďže v žalobe sa konkrétneho úroku z omeškania z jednotlivých splátok nedomáhal, vo zvyšnej časti žalobu voči nej zamietol a výlučne žalovaného zaviazal na zaplatenie rozdielu do uplatnenej sumy, a to 519,94 Eur spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 08.12.2012 do zaplatenia, ako aj na zaplatenie 5,75 % ročného úroku z omeškania z 4 755,05 eur od 08. 12. 2012 do 26. 11. 2016 a vo zvyšnej časti žalobu voči nemu zamietol. Odvolací súd žalobcovi nepriznal v úverovej zmluve podľa dohodnutý úrok z omeškania 8 % z dôvodu, že na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú ustanovenia , aj keby sa mali použiť normy obchodného práva ( posledná veta ), a preto v tejto časti (ako už bolo uvedené) žalobu zamietol voči žalovanému, aj žalovanej (vo vzťahu ku ktorej žalobu zamietol aj v časti premlčaného nároku).

13. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými vyjadreniami strán v prvoinštančnom, ako aj odvolacom konaní, krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

14. O nároku na náhradu trov celého konania ( ) žalobcu rozhodol odvolací súd vo vzťahu k žalovanému podľa a tento mu priznal vzhľadom na vyššie uvedený nepatrný neúspech v spore v plnom rozsahu.

15. O nároku na náhradu trov celého konania rozhodol vo vzťahu k žalovanej taktiež podľa ust. a priznal ho žalobcovi vo výške 80 %, keďže aj vo vzťahu k nej si žalobou uplatnil 5.281,25 Eur predstavujúcich 100 % úspech a bolo mu priznaných 4.755,00 Eur, čo predstavuje 90 % úspešnosť v spore a úspešnosť žalovanej 10 % (90 % - 10 % = 80 %).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).