Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (26)Rozsudok_1T-63-2019.pdf
PDF · 89.82 KB
No categories available
1T/63/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Beátou Polyákovou, v trestnej veci obžalovaného P. V., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 20.02.2020, takto
rozhodol:
ObžalovanýP. V. T. E. A. H. V. D. Č. , narodený XX.XX.XXXX V. I. F., trvale bytom: Z. XX/X,
s a u z n á v a z a v i n n é h o ž e :
ako otec maloletej E. B.A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky D. B. v I. F., hoci má k nej vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn.: 11P/68/04 zo dňa 22.09.2004, právoplatným dňa 20.08.2005, mu výška vyživovacej povinnosti bola určená tak, že má prispievať na výživu maloletej E. B. sumou vo výške 66,39 € (2000,- Sk) mesačne a rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn.: 24P/308/2018 zo dňa 14.03.2019, právoplatným dňa 22.03.2019 mu výška vyživovacej povinnosti bola zvýšená na sumu 150,- Eur mesačne počnúc dňom 01.11.2018, ktoré je povinný platiť vždy do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, si túto zákonnú vyživovaciu povinnosť riadne neplní za obdobie od 01.01.2019 do 20.02.2020, čím na výživnom dlhuje k rukám matky D. B., B. X. F. Č.. XXXX/X, I. F. sumu vo výške 1.950,- Eur,
t e d a :
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, t ý m s p á c h a l :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlh na výživnom podľa svojich schopností a možností.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby okresnej prokurátorky prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému P. V.Č. (ďalej v texte len „obžalovaný“) a za splnenia zákonom ustanovených podmienok vykonal dňa 20.02.2020 hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, pričom realizoval dokazovanie prečítaním jeho výpovede z prípravného konania, výsluchom svedkyne D. B. a prečítaním listinných dôkazov. Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil, hoci o jeho termíne preukázateľne vedel, nakoľko dňa 03.12.2019 na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, obžalovaný zobral tento termín hlavného pojednávania na vedomie s tým, že prisľúbil, že sa na ďalšie hlavné pojednávanie dostaví a dlh na výživnom do uvedenej doby uhradí. Obžalovaný bol riadne poučený a rovnako tak upozornený na následky nedostavenia sa na súd bez dostatočného ospravedlnenia a zároveň bol obžalovaný informovaný o tom, akým spôsobom je potrebné súdu preukázať existenciu prekážky brániacej mu zúčastniť sa konania pred súdom, ak táto spočíva v zdravotných dôvodoch. Súčasne bol obžalovaný súdom poučený o jeho povinnostiach vzťahujúcich sa k jeho účasti na hlavnom pojednávaní a tiež o postupe, ktorý je upravený v § 86 Trestného zákona (účinná ľútosť). Nakoľko obžalovaný sa dňa 20.02.2020 nedostavil na hlavné pojednávanie, svoju neprítomnosť na hlavnom pojednávaní neospravedlnil, tak súd za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 odsek 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Súd pri tom vychádzal zo skutočností, že obžaloba bola obžalovanému riadne a včas doručená, obžalovaný mal vedomosť o termíne konania hlavného pojednávania, mal možnosť vyjadriť sa ku zažalovanému skutku v prípravnom konaní a vec bolo možné spoľahlivo objasniť aj v jeho neprítomnosti a tak postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 09.09.2019. Takto súd zistil, že obžalovaný si je plne vedomý svojej vyživovacej povinnosti, ako aj rozsahu v akom si ju má plniť voči svojmu dieťaťu. Z jeho výpovede tiež vyplynulo, že oprávnenej na plnenie vyživovacej povinnosti, t. j. matke dieťaťa, D. B. neposielal riadne a včas financie, nakoľko nemal peniaze a ešte sa stará o dve deti, ktoré má s ďalšou bývalou partnerkou v striedavej osobnej starostlivosti. Ako živnostník si hľadal prácu, ale bolo jej pomenej. Prejavil snahu dlh na výživnom uhradiť.
Svedkyňa D. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že za stíhané obdobie od 01.01.2019 do termínu hlavného pojednávanie, t. j. do dňa 20.02.2020 obžalovaný neuhradil žiadnu sumu titulom výživného v prospech dcéry E. B., Z..: XX.XX.XXXX. Okrem toho, že si obžalovaný vôbec neplní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, neprejavuje o ňu záujem a ani sa s ňou nestretáva. Naposledy sa s dcérou náhodne stretol pred dvoma týždňami v pohostinstve, kde jej kúpil kofolu, ale ani sa pri nej nepristavil a neporozprával sa s ňou. Obžalovaný sa prezentuje navonok tak, že si žije na dobrej úrovni, cestuje po zahraničí, hrá automaty, nosí reťaze na krku. S plnením vyživovacej povinnosti mal vždy problémy, dostať od neho nejaké peniaze bol vždy boj. Ľahkovážne pristupoval k svojej povinnosti vyživovať dcéru, prezentoval sa tak, že však čo mu môžu orgány činné v trestnom konaní za to, že si riadne a včas neplní vyživovaciu povinnosť a to i napriek tomu, že už v minulosti bol súdom právoplatne uznaný za vinného za prečin zanedbania povinnej výživy. Svedkyňa D. má s dcérou E. B. náklady spojené s bežnou starostlivosťou, ošatením, stravovaním a s dochádzkou do školy, nakoľko navštevuje 2. ročník strednej odbornej školy, kde sa učí za kozmetičku. Dcéra chodí na prax, kde musí mať špeciálne ošatenie. Venuje sa manikúre s čím sú spojené výdavky na kúpu lakov, odlakovačov a krémov. Svedkyňa poberá invalidný dôchodok v sume 120,- Eur mesačne, rodinné prídavky na dieťa a príspevok ZŤP spolu v sume 44,60 Eur mesačne. Brigádne si je schopná ako upratovačka privyrobiť cca 500,- Eur mesačne. Je vlastníčkou dvoj izbového bytu, má hypotekárny úver. Náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, splácaním záväzku a hradením telefónu predstavujú sumu vo výške 350,- Eur/mesačne. Pokiaľ by jej nepomáhali blízky, syn a matka, tak by to určite finančne nezvládla. Napriek tomu, že jej finančná situácia je nepriaznivá, všetky výdavky dcéry dokázala zabezpečiť, maloletá E. B. nebola vystavená nebezpečenstvu núdze.
Z prečítaných listinných dôkazov, a to najmä z rodného listu, rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 22.09.2004, sp. zn.: 11P/68/2004, právoplatného dňa 20.08.2005, rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14.03.2019, sp. zn.: 24P/308/2018, právoplatného dňa 22.03.2019, potvrdenia o návšteve školy, správy ÚPSVaR, listov vlastníctva, osvedčení o dedičstve, živnostenského oprávnenia, správy obce Z., z odpisu registra trestov a lustrácie priestupkov ako aj zvyšných prečítaných listín na hlavnom pojednávaní súd zistil, že obžalovaný je otcom dieťaťa E. B., Z. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 22.09.2004, sp. zn.: 11P/68/2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.08.2005 bol upravený
výkon rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že E. bola zverená do osobnej starostlivosti matke D. B. s tým, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou vo výške 66,39 Eur (2.000,- SK) mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do posledného dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 08.07.2003. Vyživovacia povinnosť obžalovaného k dieťaťu bola zmenená rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 14.03.2019, sp. zn.: 24P/308/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.03.2019 tak, že súd zvýšil vyživovaciu povinnosť obžalovaného na maloletú E. B., Z..: XX.XX.XXXX zo sumy 66,39 Eur (2.000,- Sk) na sumu 150,- Eur mesačne počnúc dňom 01.11.2018, ktoré je otec povinný platiť vždy do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Zároveň súd určil zročné výživné za čas od 01.11.2018 do 28.02.2019 v sume 336,- Eur, ktoré je otec povinný uhradiť k rukám matky v lehote do 30.04.2019. Ďalej súd z prečítaných listín zistil, že obžalovaný je podielovým spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Č. A. T. V. V.. Obžalovaný podniká na základe živnostenského oprávnenia v oblasti stavebných prác. Má nedoplatky na poistnom voči Sociálnej poisťovni. V rozhodnom - stíhanom období nebol evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal pomoc v hmotnej núdzi ani štátne sociálne dávky. Výživné za obžalovaného nebolo vyplácané úradom. V mieste svojho trvalého bydliska je hodnotený kladne.
Súdu z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynula potreba upraviť skutkovú vetu obžaloby o preukázané a podstatné skutočnosti, spočívajúce predovšetkým v ustálení obdobia a výšky zanedbaného výživného. Vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti súd upravil v skutkovej vete obžaloby obdobie, v ktorom prichádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu vyhlásenia rozsudku a príkladne k tomu ustálil aj výšku zanedbaného výživného, pričom v skutkovej vete dôsledne vyšpecifikoval výšku dlžného výživného, ako aj jednotlivé obdobia neplnenia vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu konkrétne od 01.01.2019 do 20.02.2020, pričom súd považoval za rozhodujúcu výšku sumy 150,- Eur/mesačne, z titulu bežného výživného, s poukazom na rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 14.03.2019, sp. zn.: 24P/308/2018, a to počas všetkých mesiacov stíhaného obdobia (01.01.2019 - 20.02.2020), nakoľko predmetným rozhodnutím súdu bola zmenená výška vyživovacej povinnosti obžalovaného na 150,- Eur počnúc dňom 01.11.2018, t. j. obžalovaný mal povinnosť počas celého stíhaného obdobia prispievať na dcéru výživným v sume 150,- Eur mesačne, počas stíhaného obdobia neuhradil žiadnu sumu, preto dlh na nezaplatenom výživnom súd ustálil na konečnú sumu 1.950,- Eur (13 kalendárnych mesiacov po 150,- Eur = 1.950,- Eur). Z takto upravenej skutkovej vety mal potom súd za to, že skutok spáchal obžalovaný P. V. a tento svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, keď najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, za čo je možné potrestať páchateľa trestom odňatia slobody až na dva roky.
Z výpovede obžalovaného z prípravného konania vyplynulo, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti, ako aj výšky dlhu na výživnom voči svojej dcére. Okrem toho, súd z jeho výpovede zistil, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť dôsledne neplnil vzhľadom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu, čo však podľa názoru súdu samotného obžalovaného neospravedlňuje, ani neznižuje závažnosť jeho protiprávneho konania. V konaní pred súdom nevypovedal, nakoľko súd vykonal hlavné pojednávanie za splnenia zákonných podmienok v jeho neprítomnosti. Obžalovaný sa napriek svojim opakovaným prísľubom, ktoré prezentoval jednak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom, kedy došlo k odročeniu hlavného pojednávania bez prejednania veci dňa 03.12.2019, nepričinil o to, aby sumu dlžného výživného uhradil aj napriek tomu, že mal možnosť pracovať, pretože zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by u neho v kritickom období existovala relevantná prekážka, ktorá by mu bránila pracovať a zabezpečovať si tak pravidelný príjem.
Výpoveď svedkyne D. B. nebola jediným usvedčujúcim dôkazom, pretože súd jej výpoveď vyhodnocoval aj v kontexte ďalších dôkazov, teda aj z právoplatného súdneho rozhodnutia, z ktorého obžalovaný bezpečne vedel, že vyživovacia povinnosť mu bola určená a v nadväznosti na túto podstatnú skutočnosť obžalovaný vedel aj to, komu, kedy, koľko a akým spôsobom má platiť výživné, pričom napriek tomu tak nerobil.
Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchaného skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane jeho správnej právnej kvalifikácie.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného poriadku, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Súd pri hodnotení osobných pomerov páchateľa zistil, že má v registri trestov jeden záznam, tiež za prečin zanedbania povinnej výživy vo vzťahu k tomu istému dieťaťu, avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 03.04.2007, sp. zn.: 1T/33/2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2007, viedol riadny život, osvedčil sa dňa 07.07.2009 a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Z evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ priestupkovo prejednávaný. Z dôvodu uvedeného súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona, a to konkrétne, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (písmeno j/). Z priťažujúcich okolností upravených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil žiadnu. Takto zistený výsledný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností umožňoval súdu aplikáciu ustanovenia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, kedy v dôsledku prevahy poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v pomere 1 : 0, znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, teda ukladal obžalovanému trest za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona v sadzbe trestu odňatia slobody až na šestnásť mesiacov.
Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona, teda že konal v nepriamom úmysle, kedy vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom a pre prípad, že také ohrozenie alebo porušenie spôsobí, bol s tým uzrozumený. Súd v tejto súvislosti dodáva, že k záveru o úmyselnom zavinení dospel po vyhodnotení obranných argumentov obžalovaného („nemám dostatok financií“, „starám sa o ďalšie deti“), ktoré sú absolútne nehodné dospelého, zdravého a teda práceschopného a spôsobilého muža - rodiča nezaopatrených detí, pretože majú povahu len povrchných výhovoriek a zostávajú teda celkom bezvýznamné. Naopak, z hľadiska formy zavinenia v plnom rozsahu odôvodňujú prijatie záveru, že u obžalovaného sa nejedná len o vedomú nedbanlivosť (teda neodôvodnené spoliehanie sa, že neplatením výživného snáď výživa detí nebude ohrozená), ale o zjavné uzrozumenie s tým, že výživa jeho maloletej dcéry E., je ohrozená, pretože uspokojovanie potrieb dieťaťa, resp. výživné ako také patrí medzi tzv. prioritné pohľadávky.
Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona ako aj všetky okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov, teda tesne nad polovicou zákonom stanovenej trestnej sadzby. Vzhľadom na to, že boli splnené podmienky uvedené v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, súd podmienečne odložil obžalovanému výkon tohto trestu a v zmysle § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na dva roky spoločne s uložením primeranej povinnosti v zmysle § 51 odsek 4 Trestného zákona, aby dlžné výživné v tejto skúšobnej dobe zaplatil podľa svojich schopností a možností.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.