Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/13/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o mal. V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X., z rodičov: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., V. XXX/X a Z. I., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom K., t.č. G., S. XXXX/ X, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. V., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným počnúc dňom 23.01.2019 zo sumy 30 Eur mesačne na sumu 70 Eur mesačne a počnúc dňom 01.09.2019 na sumu 90 Eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

II. Zaostalé výživné za obdobie od 23.01.2019 do 20.02.2020 vo výške 650,32 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 30 Eur popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 31.07.2013, č. k. XXP/XX/ XXXX-XXX vo výroku o výživnom.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 23.01.2019 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca pre mal. V. zo sumy 30 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne. Poukázala na to, že syn navštevuje základnú školu, zvýšili sa na neho náklady. Otec síce bežné výživné uhrádza, navyše synovi nič nedáva, nestretávajú sa. Dokonca si otec syna zablokoval na sociálnej sieti. Poukázala na to, že sama poberá len rodičovský príspevok a rodinné prídavky a má tiež ďalšie vyživovacie povinnosti. V záverečnom vyjadrení výživné žiadala zvýšiť aspoň na 100 Eur mesačne.

2. Otec súhlasil so zvýšením výživného max. na sumu 60 Eur mesačne, nakoľko vyššie výživné by nemal z čoho hradiť. Síce má živnosť, z ktorej má príjem okolo 500-600 Eur mesačne. V roku 2018 napr. nemal zákazky a živila ho priateľka a tiež mu pomáhala plnoletá dcéra. Poukázal na to, že priateľka bola nezamestnaná bez evidencie na úrade práce. Všetky spoločné náklady platil sám, keďže aj ona mu finančne pomáhala. Medzičasom sa im narodilo dieťa, museli sa presťahovať do väčšieho podnájmu, a teda sa zvýšilo aj nájomné. Priateľka ich spoločné dieťa nekojí a sú zvýšené náklady na kúpu umelého mlieka.

3. Kolízny opatrovník s poukazom na zmenu pomerov u mal. dieťaťa ako i skutočnosť, že otec sa okrem uhrádzania výživného nepodieľa inak na starostlivosti o syna, navrhol výživné zvýšiť na sumu 90 Eur mesačne.

4. Dokazovaním mal súd preukázaný tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca bola určená vo výške 30 Eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 31.07.2013, č. k. XXP/XX/XXXX-XXX, ktorým rozhodnutím bol mal. V. zverený do osobnej starostlivosti matke. V tom čase pracovala na dohodu o vykonaní práce, kde mesačne dosahovala príjem 35 Eur. Bola vedená v evidencii nezamestnaných. Dávky v hmotnej núdzi nepoberala, len rodinné prídavky vo výške 46 Eur. Mala tiež vyživovaciu povinnosť k mal. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v tom čase bola zverená do jej osobnej starostlivosti a k tomuto dieťaťu zo strany jeho otca bolo výživné určené vo výške 100 Eur mesačne. Matka nevlastnila žiaden majetok. S mal. deťmi bývala v rodinnom dome svojich rodičov (spolu s nimi ako i s bratom a jeho rodinou), ktorým na domácnosť prispievala podľa svojich možností. Pri určení výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že otec u svojho posledného zamestnávateľa dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 299,62 Eur, pričom pracovný pomerov ukončil na vlastnú žiadosť. Mal. V. navštevoval materskú školu, kde mesačný poplatok za stravu bol 25 Eur a za anglický jazyk 4,50 Eur. V súvislosti s astmou užíval lieky, pričom mesačný poplatok sa pohyboval v rozmedzí 20-25 Eur.

5. V súčasnosti matka poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur a rodinné prídavky 73,02 Eur. Je vydatá. Podľa jej vyjadrenia manžel pracuje bez zmluvy v Kosove a dosahuje príjem okolo 500-600 Eur mesačne. Na výživu spoločných detí jej mesačne prispieva sumou kolo 100 Eur. Pribudli jej vyživovacie povinnosti k mal. M., nar. XX.XX.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX. Dcéra X. bola rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24.01.2017, č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zverená do osobnej starostlivosti svojho otca a zo strany matky bolo určené výživné 50 Eur mesačne. Naďalej býva spolu s rodičmi v ich rodinnom dome. Delia si náklady na elektrinu, ktoré sú mesačne 44 Eur a plyn 111 Eur. Uhrádza tiež poplatok za internet 15 Eur a na základe exekúcie spláca dlh po 20 Eur mesačne, o ktorej skutočnosti doklad nepredložila.

6. Otec dieťaťa je živnostník. Za rok 2018 dosiahol príjem 5.650 Eur; výdavky 4.156,08 Eur a základ dane 1.493,92 Eur. Mesačne uhrádza Všeobecnej zdravotnej poisťovni sumu 70,91 Eur; poplatok mobilnému operátorovi 10 Eur; internet 10,50 Eur; exekúciu 50 Eur. V čase začatia konania s priateľkou bývali v podnájme, za ktorý uhrádzal mesačne 333 Eur. Od decembra 2019 bývajú v inom podnájme, kde mesačné nájomné (vrátane energií) prestavuje 450 Eur. Podľa tvrdenia otca jeho priateľka poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky. V priebehu konania otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. Z., nar. XX.XX.XXXX. Podľa účtovných dokladov predložených otcom fakturoval za vykonané práce sumu od 630 do 1.080 Eur mesačne.

7. V čase začatia konania mal. V. navštevoval 4. a od 01.09.2019 navštevuje 5. ročník základnej školy. Stravuje sa v školskej jedálni, kde je minimálny poplatok. Nakoľko má poruchy učenia, navštevuje Centrum poradensko - psychologických služieb v X., ktoré poradenstvo je bezplatné. Je zdravý.

8. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Podľa§ 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. Z výkladu ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného resp. oprávneného, alebo objektívne

- vývojom životných nákladov. Až v prípade, že má súd preukázanú zmenu pomerov, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

13. Súd poukazuje nato, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich riadneho náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

14. Účelom výživného je uhrádzanie nie len priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k mal. deťom musí mať súd na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nie len výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoju záujmov a záľub, príp. prípravu na povolanie.

15. Základnými pravidlami pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného, ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie, ale súd dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými čo kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj na potencionálne príjmy, teda nie len to čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod. Skúma tiež majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.

16. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že od ostatnej úpravy výživného uplynulo skoro 7 rokov, za ktoré obdobie sa kvalifikovaným spôsobom zmenili pomery na strane všetkých účastníkov konania. Mal. V. fyzicky vyspel, teda už len v tejto súvislosti došlo k zvýšeniu nákladov na zabezpečenie jeho výživy, ošatenia, zdravotnej starostlivosti, hygienických potrieb. Je žiakom základnej školy, teda oproti stavu v čase určenia výživného pribudli i náklady so zabezpečením školských pomôcok. Matke mal. dieťaťa pribudli dve ďalšie vyživovacie povinnosti, pričom z dôvodu starostlivosti o mal. deti z objektívnych príčin nie je v súčasnosti schopná zapojiť sa do pracovného pomeru. U otca dieťaťa došlo k zvýšeniu jeho príjmu, pričom je celkom zrejmé, že jeho priemerný čistý mesačný príjem deklarovaný v

daňovom priznaní nezodpovedá skutočnosti, nakoľko z takého príjmu by otec nebol schopný uhrádzať ním prezentované mesačné výdavky. Prihliadnuc na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, možnosti, schopnosti, majetkové pomery oboch rodičov ako i ich ďalšie vyživovacie povinnosti, súd zvýšil zo strany otca výživné diferencovane na sumu 70 Eur mesačne odo dňa začatia konania a od 01.09.2019 na sumu 90 Eur mesačne, keď bolo prihliadnuté na skutočnosť, že mal. V. začal navštevovať druhý stupeň základnej školy. I napriek skutočnosti, že otcovi počas konania pribudla vyživovacia povinnosť, je podľa názoru súdu v jeho schopnostiach platiť výživné bez ohrozenia možnosti uspokojovať si svoje nevyhnutné potreby ako i plniť si ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Zvýšené výživné zo strany otca, spolu s výživným zo strany matky i keď len v minimálnom rozsahu, spolu s rodinnými prídavkami je spôsobilé pokryť súčasné odôvodnené potreby maloletého a zodpovedá zásade zakotvenej v Zákone o rodine v zmysle ktorej, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

17. Výživné súd v súlade s § 77 Zákona o rodine zvýšil odo dňa podania návrhu, t.j. 23.01.2019. Do dňa rozhodnutia súdu vznikla otcovi na výživnom zaostalosť vo výške 650,32 Eur (mal zaplatiť január 2019: 70 Eur : 31 dní = 2,26 Eur x 8 dní + 7 mesiacov x 70 Eur + 6 mesiacov x 90 Eur; zaplatil január 2019: 30 Eur : 31 dní = 0,97 Eur x 8 dní + 13 mesiacov x 30 Eur), ktorú mu súd uložil zaplatiť v mesačných splátkach po 30 Eur popri bežnom výživnom s tým, že ak čo i len jednu splátku nezaplatí načas, celý zvyšok nesplateného dlhu sa stane splatným naraz.

18. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa (iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok).

Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením ( ).