Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8S-77-2018.pdf
PDF · 107.02 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/77/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: W.. Y.Á. Š., V. XXX/XX, L. T., právne zastúpeného: Advokátka kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova 1, Bratislava, o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-269-3/14-2018 zo dňa 18.05.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 23.07.2018, doručenou správnemu súdu dňa 24.7.2018, sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-269-3/14-2018 zo dňa 18.05.2018, ktorým bol potvrdený Personálny rozkaz č. 22 riaditeľa Ú. W. U.Ý. M. I. L. N. zo dňa 31.1.2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 97 zák. č. 73/1998 Z.z. a § 10 ods. 3 RGR č. 12/2009 v znení neskorších predpisov dňom 1.2.2018 odňatý príplatok za nerovnomernosť vo výške 100,00 eur.
2. Žalobca uviedol, že riaditeľ Ú. N. vydal dňa 31.1.2018 personálny rozkaz č. XX, ktorým žalobcovi odňal príplatok za nerovnomernosť času služby v zmysle § 97 zákona č. 73/1998 Z.z. (ďalej len „zákon") a v zmysle §10 ods. 3 Rozkazu generálneho riaditeľa A. XX/XXXX, ktorú v mesiaci február 2018 vykonával žalobca zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii referent režimu úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu trestu Ú. N.. Správny orgán v prvom stupni personálny rozkaz odôvodnil len stručne jednou vetou tým, že pominuli dôvody, pre ktoré mal žalobca príplatok priznaný.
3. Žalobca podal dňa 23.3.2018 odvolanie proti personálnemu rozkazu zo dňa 31.1.2018 o odňatí príplatku za nerovnomernosť času služby dňom 1.2.2018, dňa 23.3.2018 s odkazom na ust. § 97 zák. č. 73/1998 Z.z. a § 10 ods.3 rozkazu Generálneho riaditeľa zboru väzenskej a justičnej stráže RGR č. XX/XXXX o priznávaní niektorých zložiek služobného príjmu príslušníka ZVJS. Namietal nepreskúmateľnosť personálneho rozkazu pre nedostatok dôvodov a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že personálny rozkaz sa obmedzil len na jednu vetu v časti odôvodnenie a nie je zjavné akými úvahami sa riadil aj pri právnom posúdení veci.
4. Žalovaný, ako odvolací orgán, napadnutým rozhodnutím personálny rozkaz potvrdil a odvolanie žalobcu zo dňa 23.3.2018 zamietol. V odôvodnení žalovaný dôvodil s poukazom na § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z, ako aj na rozkazy GR ZVJS č. XX/XXXX a 74/2015, z ktorých znenia mal za to, že žalobca mal prvých 6 dní službu plánovanú ako „PN" - práceneschopnosť a v dôsledku PN nemal žalobca v
danom mesiaci nerovnomerne rozložený čas služby a ani jej výkon nebol v nepretržitej zmene, preto neboli dané podmienky na priznanie príplatku za nerovnomernosť rozvrhnutia služobného času vo výške 100 eur, lebo nesplnil zákonné podmienky.
5. Žalovaný v senáte poradnej komisie 30.4.2018 doručil žalobcovi oznámenie s možnosťou s poučením podať námietky do 3 dní od doručenia oznámenia. Odkázal na ust. § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.:“ Policajtovi, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca a charakter štátnej služby vyžaduje jej výkon v nepretržitých zmenách, patrí príplatok do výšky 100 eur mesačne a ust. § 10 ods. 1 RGR č. 12/2009: „Príslušníkovi zboru, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca s dĺžkou základného času služby v týždni, patri príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100 eur mesačne."
6. Uviedol, že „služobný úrad pri vydaní personálneho rozkazu postupoval správne, a to v súlade s § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ktorého dikcia vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok. Tými sú rozvrhnutie času služby príslušníka počas celého kalendárneho mesiaca nerovnomerne a zároveň služba príslušníka v nepretržitej zmene. V posudzovanom prípade uvedené podmienky splnené neboli, pretože po preskúmaní v spisovom materiáli priloženom „Plánu služieb na mesiac február" bolo zistené, že odvolateľ mal na prvých šesť dní plánovanú službu označenú ako „PN“, teda práceneschopnosť. Podľa § 4 ods. 4 rozkazu Generálneho riaditeľa ZVJS č. XX/XXXX, ktorým sa upravuje plánovanie a vykonávanie služieb v Zbore väzenskej a justičnej stráže a o zmene a dopĺňaní RGR č. XX/XXXX o priznávaní niektorých zložiek služobného pomeru príslušníka ZVJS. „Pri plánovaní (rozvrhnutí) základného času služby príslušníka zboru na jednotlivé dni a týždne rozvrhového obdobiu je nadriadený povinný dodržiavať nasledovné zásady: na nepretržitom stanovišti plánovať službu prednostne príslušníkovi zboru s nerovnomerne rozvrhnutým základným časom služby, ktorý nemá počas nasledujúceho kalendárneho mesiaca plánovanú neprítomnosť na pracovisku napríklad z dôvodu čerpania dovolenky, služobného voľna, preventívnej rehabilitácie a kúpeľnej starostlivosti; čerpanie dovolenky, služobného voľna, preventívnej rehabilitácie a kúpeľnej starostlivosti nie je dôvodom na odňatie príplatku za nerovnomernosť času služby podľa osobitného predpisu.“
7. Žalovaný tvrdil, že napadnutým personálnym rozkazom zo dňa 31.1.2018 príplatok pre plánovanú práceneschopnosť v mesiaci február 2018 žalobcovi nepriznal, pretože nesplnil zákonné podmienky zaradenia počas celého kalendárneho mesiaca nerovnomerne, a to pre plánovanú prekážku práceneschopnosti prestal spĺňať podmienky § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 a § 10 ods. 1 RGR č. XX/XXXX. Pretože reálne v týchto dňoch nevykonával štátnu službu, žalovaný vychádzal z toho, že v mesiaci február žalobca mal prvých 6 dní plánovanú službu označenú ako PN, preto s odkazom na § 130 ods. 1 zákona 73/1998 Z.z. priznal mu platových náležitostí v súvislosti s výkonom štátnej služby, pretože práceneschopnosť nie je časom výkonu štátnej služby, keďže službu nemôže pre dodržiavanie liečebného režimu príslušník vykonávať reálne pre práceneschopnosť, čo bolo vopred známe, (§ 97 ods. 1 z.č. 73/1998 Z.z.).
8. Žalovaný mal za to, že zákonné ustanovenie § 97 ods. 1 zák. č. 73/1998 vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to rozvrhnutie času služby príslušníka na celé kalendárne obdobie mesiaca nerovnomerne a zároveň služba, /pozn. súdu. resp možnosť príslušníka v nepretržitej zmene slúžiť/.
9. Podľa obsahu správnej žaloby žalobca namietal, že žalovaný potvrdil personálny rozkaz bez jeho riadneho odôvodnenia, vytvoril novú argumentáciu, hoci podľa žalobcu personálny rozkaz mal povinnosť zrušiť ako nepreskúmateľný a arbitrárny. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci citoval právnu úpravu.
10. Žalobca namietal v žalobe proti tvrdeniu, že nesplnil obe kumulatívne podmienky podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z, pretože hoci technicky neodslúžil plný počet 38 hodín týždenne tak, ako sa to uvádza v § 64 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a predpokladá aj § 65 ods. 4 cit. zákona, to pre žalobcu neznamená, že nemá nárok na sporný príplatok len s poukazom na poslednú vetu § 4 ods. 4 písm. c) RGR XX/XXXX.
11. Uviedol, že pre správne posúdenie veci je rozhodujúci charakter rozvrhnutia služby, ktorá sa rozvrhuje vopred a pri žalobcovi bola rozvrhnutá nerovnomerne. To, že ju nemohol vykonať tak, ako
chcel kvôli práceneschopnosti, nič nemení na tom, že rozvrhnutie bolo nerovnomerné, Pokladal za nesprávne, aby v prípade práceneschopnosti s odkazom len na § 4 ods. 4 písm. c) RGR XX/XXXX, hoci aj žalobca nevykonával službu táto podmienka nebola splnená pre plánovanú PN, lebo službu vykonával v nepretržitej zmene v bežnom mesiaci, okrem práceneschopnosti žalobcu prvých 5 dní služby, čím sa ani žalovaný nijako nezaoberal. Uviedol, že RGR XX/XXXX, je predpisom, ktorý vydal ako interný predpis. Jeho argumentáciu žalobca považuje za nesprávnu.
12. Žalovaný vo vyjadrení z 28.8.2018 k správnej žalobe žalobcu uviedol : -k námietke nepreskúmateľnosti personálneho rozkazu, že pre nedostatok dôvodov mal ako odvolací orgán povinnosť postupovať podľa § 243 ods. 3 zákona o štátnej službe odstrániť formálne i materiálne nedostatky prvostupňového rozhodnutia. Preto námietky žalobcu vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu sa nezakladajú na pravde a nie sú dôvodné a rozhodnutie žalovaného nie je arbitrárne ani nepreskúmateľné.
- k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: žalovaný odkázal na § 97 ods. 1 zákona o štátnej službe, na § 30 ods. 1 toho istého zákona, § 2 ods. 1 rozkazu GR ZVJS č. XX/XXXX, § 2 ods. 1 písm. 1/ toho istého rozkazu, § 10 ods. 1 a ods. 3 rozkazu č. XX/XXXX.
13. Podľa žalovaného plánovaná práceneschopnosť z hľadiska § 130 ods. 1 zákona o štátnej službe nie je faktickým výkonom štátnej služby. Podmienka pre priznanie takéhoto nároku uplatňovaného žalobcom je naplnenie oboch kumulatívnych podmienok priznania príplatku podľa § 10 ods. 1 zákona o štátnej službe, to znamená nie len neplánované nepretržité zaradenie do takejto služby, ale aj jej výkon. Žalobcova práceneschopnosť nebola náhla, ale plánovaná a uvádza, že dôvody uvedené v § 4 ods. 4 písm. c/ interného predpisu RGR č. XX/XXXX ukladajú žalovanému povinnosť dodržiavať zásadu, že príslušníkov s nerovnomerne rozvrhnutým časom služby, ktorí majú naplánovanú dovolenku, služobné voľno alebo preventívnu rehabilitáciu, neplánuje na nepretržité stanovište, lebo všetky vyššie uvedené odchýlky majú charakter plánovaných odchýlok a žalovaný ich jednoducho berie na zreteľ a uvedené osoby nezaradzuje do takejto služby. Žalovaný uvádza, že dočasná práceneschopnosť sa nedá plánovať a takáto situácia nastala u žalobcu, pretože nevedel ustáliť trvanie práceneschopnosti, poveril iného pracovníka služobnou činnosťou žalobcu, čo mohlo mať za následok priznanie zákonného príplatku náhradníkovi žalobcu. Preto sa žalovaný rozhodol odňať príplatok žalobcovi, súc si vedomý toho, že nebude vykonávať celý kalendárny mesiac nepretržitú služobnú činnosť. Žalovaný uviedol, že mzdové ohodnotenie žalobcu bolo kompenzované v zmysle § 97 ods. 3 zákona o štátnej službe v rozsahu 44 eur. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
14. Z administratívneho spisu, ktorý je pripojený k vyjadreniu žalovaného vyplýva, že žalobca v odvolaní z 13.4.2018 argumentuje zmysluplnosťou ustanovenia o náhradných dobách, ktoré na rozdiel od práceneschopnosti spôsobujú trvanie nároku na príplatku za nerovnomerný rozvrh výkonu služby príslušníkov ZVJS. Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 písm. c) RGR XX/XXXX poslednej vety „čerpanie dovolenky, služobného voľna, preventívnej rehabilitácie a kúpeľnej starostlivosti nie je dôvodom na odňatie príplatku za nerovnomernosť času služby podľa osobitného predpisu."
15. Žalobca sa písomne 29.1.2019 vyjadril replikou k vyjadreniu žalovaného. Pripomenul, že ako odvolací správny orgán nemal nahrádzať činnosť prvostupňového správneho orgánu a v prípade zistenia skutkových a právnych pochybení rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť a vrátiť na nové konanie. Zopakoval argumentáciu obsiahnutú v odôvodnení správnej žaloby a založenú aj na jeho odvolaní. Týkala sa výkladu zákonných ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. a uviedol, že za rozhodujúce je treba pokladať skutočnosť uvedenú v § 130 ods. 1 cit zákona.
16. Namietal, že v súvislosti s náhradnými dobami pre výkon štátnej služby pre posudzovanie otázky nerovnomerného zadelenia do výkonu štátnej služby, vykonávanie štátnej služby, upravuje § 10 ods. 3 rozkazu GR ZVJS č. XX/XXXX a konštatuje, že príslušníkovi s nerovnomerne rozvrhnutým časom služieb, ktorý službu reálne nevykonáva, ale čerpá dovolenku, je na rehabilitácii, priznáva postavenie príslušníka, ktorý štátnu službu s nerovnomerne rozvrhnutým časom aj vykonával. Pokladal za nedôvodné, že jeho práceneschopnosť, ktorú žalovaný považoval za prekážku takéhoto posudzovania výkonu služby s nerovnomerne rozvrhnutým časom nevidel, žalovaný v prekážke jeho práceneschopnosti, ktorú oznámil, s poukazom na to, že jej dĺžku žalovaný nevedel predpokladať.
17. Z personálneho rozkazu riaditeľa Ú. W. U. M. I. L. N. z 31.1.2018, ktoré je stručné, vyplýva, že pominuli dôvody, pre ktoré mal žalobca priznaný príplatok za nerovnomernosť vo výške 100 eur. Z dokladov o práceneschopnosti žalobcu založeného v administratívnom spise pod č. 8 vyplýva, že trvala od XX.X.XXXX H. X.X.XXXX. Dôvodil, že časy a obdobia plánovanej neprítomnosti pri výkone už naplánovaného, nerovnomerného rozvrhu času služby sa priznávajú náhradníkovi po vzniku prekážky, akým je práceneschopnosť. Odvolaniu žalobcu správny orgán prvého stupňa oznámením z 13.4.2018 nevyhovel a odstúpil ho odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.
18. Súd v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného podľa § 177 a nas. SSP konštatuje, že sa oboznámil s obsahom žalobných námietok, podrobne preštudoval napadnuté rozhodnutie žalovaného, i správneho orgánu prvého stupňa, ako i administratívny spis žalovaného a uzatvára, že žaloba je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
19. Podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. policajtovi, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca a charakter štátnej služby vyžaduje jej výkon v nepretržitých zmenách, patrí príplatok do výšky 100 eur mesačne. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. dĺžka základného času služby v týždni, ktorý je počas celého kalendárneho mesiaca rozvrhnutý nerovnomerne, sa ustanovuje na 38 hodín.
Podľa § 65 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak je základný čas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne tak, že v niektorých týždňoch je kratší, v iných dlhší než určený základný čas služby v týždni, ale v rámci príslušného obdobia, spravidla štvortýždenného, najdlhšie ročného, sa jeho priemerná dĺžka rovná dĺžke základného času služby v týždni.
Podľa § 10 ods. 1 RGR č. 12/2009: „Príslušníkovi zboru, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca a charakter štátnej služby vyžaduje jej výkon v nepretržitých zmenách, patrí príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100,- € mesačne.
Podľa ustanovenia §4 ods. 4 písm. c) RGR 74/2015 poslednej vety „čerpanie dovolenky, služobného voľna, preventívnej rehabilitácie a kúpeľnej starostlivosti nie je dôvodom na odňatie príplatku za nerovnomernosť času služby podľa osobitného predpisu." Podľa § 97 ods. 1 zákona o štátnej službe.: „Policajtovi, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca a charakter štátnej služby vyžaduje jej výkon v nepretržitých zmenách, patrí príplatok do výšky 100 eur mesačne.“ Podľa § 130 ods. 1 zákona o štátnej službe: Ak priznanie platových náležitostí a ďalších náležitostí je podmienené vykonávaním štátnej služby, za vykonávanie štátnej služby sa posudzuje aj čas a) čerpania dovolenky, dodatkovej dovolenky, prvých dvoch týždňov kúpeľnej starostlivosti alebo preventívnej rehabilitácie, b) keď policajt nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý deň výkonu štátnej služby, c) náhradného voľna za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni, d) služobného voľna pre prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu, ak policajtovi nebola poskytnutá náhrada služobného platu alebo iná náhrada, e) služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe, f) služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej služby, g) prehlbovania kvalifikácie, h) prestávky v službe, i) prestávky na dojčenie, j) služobnej cesty strávený inak ako plnením služobných úloh, ktorý spadá do základného času služby policajta v jednotlivých dňoch.
Podľa § 2 ods. 1 Rozkazu generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 12/2009 o priznávaní niektorých zložiek služobného príjmu príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „RGR č. 12/2009"): „Príslušníkovi zboru patrí služobný príjem za kalendárny mesiac, v ktorom vykonával štátnu službu podľa určeného rozvrhu základného času služby v týždni.“
Podľa § 2 ods. 3. písm. 1) RGR č. 12/2009: „Zložkami služobného príjmu príslušníka zboru, ktoré sa priznávajú a odnímajú personálnym rozkazom sú: príplatok za nerovnomernosť času služby podľa osobitného predpisu.“
Podľa § 10 ods. 1 Rozkazu generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 12/2009 o priznávaní niektorých zložiek služobného príjmu príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „RGR č. 12/2009“): Príslušníkovi zboru, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca v nepretržitých zmenách s dĺžkou základného Času služby v týždni stanovenou na 38 hodín, patrí príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100 eur mesačne.“
Podľa § 10 ods. 3. RGR č. 12/2009: „Príplatok za nerovnomernosť Času služby nadriadený odníme, ak pominuli dôvody na jeho poskytovanie (napríklad prevedenie alebo preloženie príslušníka zboru na inú funkciu).“
Podľa ustanovenia §4 ods. 4 písm. c) RGR 74/2015 poslednej vety „čerpanie dovolenky, služobného voľna, preventívnej rehabilitácie a kúpeľnej starostlivosti nie je dôvodom na odňatie príplatku za nerovnomernosť času služby podľa osobitného predpisu.“
20. Rozhodnutia oboch správnych orgánov sú s akcentom na rozhodnutie žalovaného zákonné a založené na správnom právnom posúdení veci a nie je daná žalobná námietka podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP. Podľa názoru správneho súdu pre prekážku práceneschopnosti v zaradení žalobcu do služby s nepravidelne rozvrhnutým časom mohol žalovaný dôvodne rozhodnúť o odňatí príplatku za nerovnomernosť služby, lebo priznanie platových náležitostí a ďalších náležitostí je podmienené vykonávaním štátnej služby. Za vykonávanie štátnej služby sa posudzuje aj čas podľa § 130 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona o štátnej službe presne charakterizovaný. Do služby s nepravidelne rozvrhnutým časom sa neumožňuje zaradiť toho, kto je PN.
21. Podľa právneho názoru správneho súdu ust. § 130 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona o štátnej službe zahŕňané také osoby, ktoré majú plánovanú neprítomnosť na uvedených pobytoch / súčasne tieto pobyty uvádza ako také, z dôvodu ktorých, neprítomnosť vo výkone služby nezakladá dôvod na odňatie príplatku za nerovnomernosť času služby podľa osobitného predpisu/. Ich vymenovanie je v označenom zákonnom ustanovení explicitné. Označené zákonné dôvody v citovanom ustanovení nie sú uvádzané príkladmo, ani uvádzané napr. slovíčkom „najmä“. Možno tak uzavrieť, že len v týchto prípadoch neprítomnosť vo výkone služby nezakladá dôvod na odňatie príplatku za nerovnomernosť času služby podľa osobitného predpisu. Medzi tieto prípady nie je zahrnutá prekážka plánovanej práceneschopnosti. Teda ten, kto je plánovane práceneschopný, podľa právnej úpravy nemá nárok na príplatok na zaradenie do nepretržitej služby a takto nezaradený byť nemôže, lebo práceneschopnosť je stav, kedy príslušník nemôže pre chorobu a dodržiavanie liečebného režimu /na rozdiel od iných prekážok uvedených v § 130 ods. 1 písm. a) až j) zákona o štátnej službe/ nielen byť zaradený, ale ani službu s nepravidelne rozvrhnutým časom vykonávať a tzv. „byť k dispozícii“.
22. Zo žiadneho znenia zákonných ustanovení ani interných predpisov nevyplýva, že by priznanie platových náležitostí a ďalších náležitostí nebolo podmienené vykonávaním štátnej služby, ak k jej nevykonaniu došlo pre PN. Nevykonávaním štátnej služby pre PN nemožno posudzovať za prípad, ktorý je tiež možné považovať za ďalší dôvod pre priznanie platových náležitostí a ďalších náležitostí aj jej nevykonávaním podľa § 130 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona o štátnej službe. PN nie je možné považovať za vykonávanie štátnej služby. Na zaradenia príslušníka do služby s nerovnomerným rozvrhnutím času, ktorá by zakladala príplatok za takéto zaradenie ako je tomu v prípadoch citovaných upravil v § 4 ods. 4 písm. c/ rozkazu č. 74/2015, doplňujúceho rozkaz 12/2009 na ktorý poukazuje samotný žalovaný.
23. Súd sa stotožnil so žalovaným, že pre PN žalobca stráca nárok upravený personálnym rozkazom s poukazom na § 130 ods. 1 písm. a) až j) zákona o štátnej službe aj s poukazom na ustanovenia interného predpisu podľa § 4 ods. 4 písm. c) RGR 74/2015 , ktorý je interným predpisom. K názoru žalobcu, že podľa neho je podmienkou priznania takéhoto príplatku fakt, že bol zaradený do služby s nerovnomerným rozvrhnutím bez ohľadu na to, že v príslušnom mesiaci pre práceneschopnosť takúto službu nevykonával, nie je správny a nemá oporu v zákone. Žalobca nedôvodne odkazuje na § 130
ods. 1 zákona o štátnej službe a § 10 ods. 3 rozkazu č. XX/XXXX. Nie je správny názor žalobcu, že ak príslušník nenastúpi s nerovnomerne rozdelenou službou do tejto služby z akéhokoľvek dôvodu, aj kvôli PN, vychádzajúc z analógie ust. § 130 ods. 1 zákona o štátnej službe v úprave danej pod písm. a/ až j/ , ktorá zohľadňuje doby pre vznik nároku na príplatok aj za PN. Žalobca nedôvodne namietal i proti tvrdeniu, že ak nesplnil obe kumulatívne podmienky podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. technicky neodslúžil plný počet 38 hodín týždenne tak, ako sa to uvádza v § 64 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a § 65 ods. 4 cit. zákona to neznamená, že nemá nárok na sporný príplatok len s poukazom na poslednú vetu § 4 ods. 4 písm. c) RGR 74/2015. Súd pripomína, že k jeho námietke nesprávneho právneho posúdenia veci opodstatnene žalovaný poukázal na § 97 ods. 1 zákona o štátnej službe, na § 130 ods. 1 toho istého zákona, v spojení s § 2 ods. 1 rozkazu GR ZVJS č. 12/2009, § 2 ods. 1 písm. 1/ toho istého rozkazu, § 10 ods. 1 a ods. 3 rozkazu č. 12/2009.
24. Správny súd nezistil pochybenia správneho orgánu prvého stupňa, ani žalovaného v konaní, ani v právnom posúdení veci. Preto rozhodnutie žalovaného, i správneho orgánu prvého stupňa, pokladá za zákonné. Rozhodnutia oboch správnych orgánov sú s akcentom na rozhodnutie žalovaného riadne a dostatočne odôvodnené a tak zrozumiteľné a nie je daný ani žalobná námietka podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. Vychádzajúc z hore uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu zamietol procesným postupom podľa § 190 SSP.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že ich nepriznal žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, ani žalovanému správnemu orgánu, ktorý a náhradu odôvodnených trov konania nežiadal.
26. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne podľa § 139 ods. 4 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).