Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8T-3-2024.pdf
PDF · 87.18 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/3/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci obžalovaného: W. G., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom G., t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 22.02.2024 takto
rozhodol:
Obžalovaný
W. G., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Trnava, t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 08.10.2023 asi o 15.40 hod. v G., v priestoroch bytu na V. ulici XX fyzicky napadol svoju matku poškodenú L. G. tým spôsobom, že ju niekoľkokrát udieral päsťou do oblasti hlavy a nôh, viackrát ju kopol do oblasti nôh, pričom pri tomto fyzickom útoku sa jej opakovane vyhrážal usmrtením, pričom poškodenej L. G. sa vyhrážal zabitím aj po príchode privolanej policajnej hliadky B. Krajského riaditeľstva PZ Trnava, čím poškodenej L. G., svojej matke spôsobil zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, tržne zmliaždenú ranu v temennej oblasti vpravo asi 4 cm dlhú, zasahujúcu do podkožného tkaniva vyžadujúce si liečbu spojenú s práceneschopnosťou v trvaní do dvoch týždňov, ktoré ju obmedzovali vo fyzickej aktivite, náročnej manuálnej práci a činnosti, v hygiene hlavy v dôsledku rany a čiastočne i v psychickej aktivite v trvaní do dvoch týždňov,
t e d a
inému úmyselne ublížil na zdraví a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, a inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému pri určení probačného dohľadu ustanovuje skúšobná doba v trvaní 42 (štyridsaťdva) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť, ktorá je súčasťou probačného dohľadu, a to povinnosť spočívajúcu v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
B. § 51 ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť, ktorá je súčasťou probačného dohľadu, a to povinnosť spočívajúcu v zákaze vstupu do bydliska poškodenej L. G., nar. XX.XX.XXXX, na adrese: U. V. XXXX/XX, G..
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť, ktorá je súčasťou probačného dohľadu, a to povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú: L. G., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. V. 6037/10, Trnava, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
B. Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 22.01.2024 obžalobu na obvineného: W. G., nar. XX.XX.XXXX v Z., t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal byť obvineným spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.
Súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.
Obžalovaný po poučení o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku, o možnosti radiť sa s obhajcom pred vyhlásením podľa § 257 ods. 3 Trestného poriadku a o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku v rozsahu § 257 ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať.
Súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, prijal, pretože súd nemal žiadne pochybnosti o naplnení všetkých štyroch zákonných formálnych znakov žalovanej trestnej činnosti, a to prečinu ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ako aj znaku prečinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona. Súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie vykoná v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o výroku o treste a náhrade škody.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rozsahu: výsluch obžalovaného W. G., výsluch svedka J. J., lustrácia obžalovaného v registri obyvateľov (RO), lustrácia obžalovaného v databáze súdov (CDB), lustrácia obžalovaného v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (CESDAP), odpis registra trestov obžalovaného (RT) a lustrácia obžalovaného v ZVJS.
K výroku o treste.
Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný nemá v odpise registra trestov žiadny záznam. Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný v nej má 7 záznamov za obdobie od septembra 2021 do januára 2023, z toho 6 záznamov je na úseku dopravy, a 1 záznam (26.09.2021) sa týka priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
Pri prečine ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody 1 (jeden) rok až 3 (tri) roky.
Pri prečine nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody až 1 (jeden) rok.
Súd pri skúmaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona dospel k záveru, že u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval, a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov (prečin ublíženie na zdraví a prečin nebezpečné vyhrážanie). Z dôvodu vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností nebolo potrebné upraviť sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona.
Súd s poukazom na skutočnosť, že odsudzoval obžalovaného za dva trestné činy, ukladal obžalovanému s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest, a to podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, pretože prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona je prísnejšie trestný oproti prečinu nebezpečného vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona vzhľadom na vyššiu hornú hranicu trestnej sadzby.
Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, ktorý považuje za primeraný, spravodlivý a naplňujúci účel trestu.
Súd zároveň dospel k záveru, že u obžalovaného sú dané okolnosti podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a preto súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Súd v prospech obžalovaného zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný sa k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval, skutočnosť, že urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, a s ktorým sú spojené následky ako neodvolateľnosť vyhlásenia, výrazné obmedzenie opravných prostriedkov a vzdanie sa práva na prejednanie veci v celom rozsahu. Súd v prospech obžalovaného ďalej zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný vo svojom výsluchu prezentoval záujem bývať na inom mieste ako poškodená, teda prezentoval záujem opustiť miesto, v ktorom prichádzal do osobného kontaktu s poškodenou, a v ktorom sa trestný čin stal. Uviedol, že kým si nenájde prenájom, môže bývať u strýka J. J. na adrese V. XX, O., ktorý sám túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. V prospech obžalovaného súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že z výpovede obžalovaného vyplýva, že jeho vzťah s poškodenou (matkou) sa určitým spôsobom zlepšil, pravidelne si telefonujú, počas výkonu väzby bola aj na návšteve. M. J. J. vo svojej výpovedi uviedol, že je strýko obžalovaného, s obžalovaným má dobrý vzťah, rovnako aj matka a partnerka svedka, konanie obžalovaného označil ako skratové v rámci odpovede na užívanie alkoholu zo strany obžalovaného, čo súd všetko zohľadnil pri posúdení osobnosti obžalovaného v tom smere, že sa javí, že obžalovaný dokáže vychádzať s inými osobami aj bez konfliktov. I. súd v prospech obžalovaného zohľadnil aj tú skutočnosť, že doposiaľ nebol odsúdený.
Súd v neprospech obžalovaného zohľadnil povahu trestnej činnosti, v zmysle ktorej sa obžalovaný opakovane dopustil násilného (fyzického aj verbálneho) konania voči poškodenej - jeho matke, ktorá je voči obžalovanému chránenou osobou - blízkou osobou, a ktoré naplnilo skutkovú podstatu dvoch trestných činov, pričom z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že obžalovaný sa nie tak dávno v septembri XXXX dopustil taktiež násilného konania voči inej osobe, ktorej dal po predchádzajúcej slovnej hádke facku.
Súd všetky uvedené skutočnosti spoločne posúdil tak, že odôvodňujú uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, a zároveň, že umožňujú konštatovať záver, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravy obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto je u obžalovaného možné výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložiť za súčasného uloženia probačného dohľadu. Násilnú povahu trestnej činnosti, početnosť trestnej činnosti, a samotné spáchanie trestnej činnosti v spojení so spáchaním priestupku násilného charakteru súd premietol do dlhšej skúšobnej doby v trvaní 42 mesiacov.
Súd v rámci probačného dohľadu uložil obžalovanému zákaz vstupu do bydliska poškodenej L. G. na adrese U. V. XXXX/XX, G.. Tento zákaz má viesť k eliminácii kontaktu medzi obžalovaným a poškodenou v mieste, kde došlo k spáchaniu trestného činu. S poukazom na vzťah medzi obžalovaným a poškodenou ako vzťah medzi matkou a synom, ako aj s poukazom na aktuálne dobrý ich vzájomný vzťah, čo vyplýva z výpovede obžalovaného, súd obžalovanému neukladal zákaz stretávania sa alebo zákaz kontaktu s poškodenou, nakoľko podľa názoru súd je pre ďalší vývoj ich vzťahu a spolužitia vhodné, aby v prípade, ak obidve strany prejavia záujem kontaktovať sa alebo stretnúť sa (na inom mieste ako v mieste bydliska poškodenej), aby im táto možnosť zostala zachovaná.
Súd ďalej v rámci probačného dohľadu uložil obžalovanému zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, nakoľko z dokazovania mal súd za preukázané, že táto okolnosť mala vplyv na spáchanie trestného činu, a takýto zákaz má viesť k tomu, aby sa obžalovaný nedostal pod vplyv alkoholických nápojov, ktoré majú negatívny vplyv na jeho konanie. Súd je toho názoru, že osoby, ktoré nie sú pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok, sú spôsobilejšie zvládnuť rôzne záťažové alebo konfliktné situácie.
Napokon súd v rámci probačného dohľadu uložil obžalovanému príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Táto povinnosť má viesť k tomu, aby za odbornej pomoci viedla obžalovaného k lepšiemu zvládaniu záťažových a stresových životných situácií, k lepšiemu ovládaniu svojho konania, k prehodnoteniu prístupu k alkoholickým nápojom, a k prípadnému naučeniu sa tých schopností a zručností, ktoré sú potrebné pre budovanie si lepších medziľudských vzťahov, vrátane vzťahu s poškodenou.
Všetky zákazy a príkazy uložené v rámci probačného dohľadu majú v súhrnne viesť k tomu, aby v čo najväčšej miere eliminovali príčiny, ktoré mali vplyv na spáchanie trestného činu obžalovaným, ako aj k tomu, aby na obžalovaného pôsobili výchovne a tak, aby sa v budúcnosti trestnej činnosti už nedopustil.
K výroku o náhrade škody.
Súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodenú L. G. s nárokom na náhradu škody na civilný proces, pretože zo zápisnice o výsluchu poškodenej síce vyplýva, že poškodená požiadala o náhradu spôsobenej škody v plnej výške, avšak neskôr poškodená už ďalšiu aktivitu v tomto smere nevykonala, a na hlavnom pojednávaní (poškodená sa hlavného pojednávania nezúčastnila) ani nebolo vykonané dokazovanie týkajúce sa dôvodu a výšky náhrady škody, preto podľa výsledku dokazovania nebol podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.