Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-39-2021.pdf
PDF · 148.43 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/39/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu COOP Jednota Humenné, spotrebné družstvo, Družstevná 24, Humenné, IČO: 00 169 081, zastúpeného JUDr. Štefanom Práznovským, advokátom so sídlom Ul. 26. novembra 1, Humenné proti žalovanému A. B., nar. X. X. XXXX, bytom C. XX, zastúpenému JUDr. Ing. Zuzanou Lodovou Amrichovou, advokátkou so sídlom Námestie slobody 25, Humenné o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom parciel KN-C 7/1 zastavaná plocha o výmere 506 m2 a KN-C 7/3 zastavaná plocha o výmere 43 m2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom znalca Ing. Miroslava Mihálika č. XXXXXXXX-XX/XXXX z 22. 2. 2023, overeného dňa 16. 3. 2023 pod D./XXXX z časti parciel KN-E 127 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 170 m2 a KN-E 128 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 543 m2, zapísaných na LV č. XXXX pre obec C., kat. úz. C., ktorý je súčasťou tohto rozsudku.
II. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 16. 7. 2021 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom parcely č. 127 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 170 m2 a parcely č. 128 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 543 m2 kat. úz. C., zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. C..
Podanú žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Jednota – ľudové spotrebné družstvo v E. uzatvoril dňa 25. 5. 1965 kúpnu zmluvu, na základe ktorej mu F. B. odpredal parcelu mpč. 126 – 128 v kat. úz. C. pre potreby zabezpečenia občianskej vybavenosti a to výstavbu predajne a závodu verejného stravovania. Predávajúci kúpnu zmluvu podpísal dňa 25. 2. 1965. Na odkúpenej parcele právny predchodca žalobcu realizoval stavbu v mesiaci október 1965 a kolaudačné konanie bolo ukončené 11. 8. 1966.
2. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že aj keď z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že jeho právny predchodca kúpil 866 m2, skutočnosť bola taká, že nadobudol kúpou výmeru 1298 m2 tak ako to vyplýva z geometrického plánu z r. 1966 a na základe ktorého bola na LV č. XXXX pre obec C. zapísaná parcela EN 258.
Na preukázanie skutočností, že parcela EN 258 bola identifikovaná s pôvodnou parcelou mpč. XXX – XXX žalobca preukazoval aj predložením znaleckého posudku znalca Ing. Miroslava Mihálika. Ten zároveň konštatoval, že vyhlásením platnosti nového operátu THM pod položkou výkazu zmien 39/79 bola parcela EN 258 prečíslovaná a na LV boli zapísané parcely EN 3 o výmere 398 m2, EN 4 o výmere
139 m2 a EN 5 o výmere 138 m2. Došlo však k chybe v tom, že aj parcela EN 7 bola súčasťou parcely 258, ale nebola zapísaná na LV.
Znalec tiež vykonal identifikáciu parciel KN-E XXX G. XXX, ktoré na základe osvedčenia v dedičskom konaní 11D/262/2013 boli zapísané na LV č. XXXX v prospech žalovaného a dospel k záveru, že prešetrenie právneho vzťahu k parcelám mpč. XXX - XXX z pozemnoknižnej vložky č. XXX spracovateľom ROEP bolo nedostatočné a mylné.
Znalec v znaleckom posudku potvrdil, že odkúpené mpč. XXX – XXX zahŕňa aj parcely KN-E XXX G. XXX a tieto parcely sú parcelami, ktoré už boli predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej v r. 1965. Od uzatvorenia kúpnej zmluvy žalobca, resp. jeho právny predchodca nadobudnuté parcely nepretržite a v dobrej viere, najmenej po dobu 10 rokov, užíval ako vlastné, čím vlastnícke právo k týmto parcelám nadobudol vydržaním. Žalobca preto žiadal, aby ho súd určil za výlučného vlastníka týchto parciel.
3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal, aby ju súd zamietol s odôvodnením, že jeho právny predchodca – otec F. B. odpredal žalobcovi parcelu mpč. XXX – XXX výhradne v rozsahu 866 m2, čo doslovne vyplýva zo znenia kúpnej zmluvy, ako aj z výpočtu kúpnej ceny. Keďže k odpredaju parciel KN-E č. 127 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 170 m2 a KN-E 128 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 543 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX kat. úz. E. nedošlo, je zapísaný ako výlučný vlastník týchto parciel na základe dedičského rozhodnutia. Dlho sa snažil o to, aby žalobca tieto parcely odkúpil, avšak k dohode nedošlo. Dokonca žalobca navrhol, aby žalovaný tieto parcely odpredal správcovi verejnoprospešných zariadení, ktoré sa nachádzajú v zemi a pri vzájomnej komunikácii sa ani raz nezmienil o tom, že parcely považuje za svoje vlastníctvo. Až listom z 10. 7. 2020 mu oznámil, že sa stal vlastníkom sporných parciel nesprávnym úradným postupom katastra, čo vyplývalo zo znaleckého posudku. Žalovaný uviedol, že so závermi znaleckého posudku sa nestotožňuje a poukázal na to, že žalobca užíva parcely KN-C č. 3, č. 4 a č. 5 o celkovej výmere 675 m2 a navyše žiada určiť vlastnícke právo k parcelám žalovaného, ktoré majú výmeru 713 m2. Spolu by tak bol vlastníkom rozlohy 1388 m2, hoci kúpnou zmluvou nadobudol len 866 m2. Rozdiel vo výmere by tak bol 522 m2 v prospech žalobcu a to bez právneho dôvodu.
Žalovaný tvrdil, že žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k sporným parcelám vydržaním, keďže z jeho strany sa nemohlo jednať o dobromyseľný vstup do držby, keďže z kúpnej zmluvy je nepochybné, že odkúpil len 866 m2 a nie výmeru, ktorú chce mať a to 1388 m2. To, že zo strany žalobcu nešlo o dobromyseľné užívanie parciel, potvrdzuje aj vzájomná písomná komunikácia strán sporu v r. 2019 až 2020.
Žalovaný poukázal tiež na to, že vlastníkom sporných parciel sa stal titulom dedenia po svojom otcovi F. B. na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 11D/262/2013 z 11. 12. 2013 a do predmetu nadobudnutého vlastníctva v právnom zmysle slova nikdy nijako nezasahoval.
4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že predmetom kúpnej zmluvy s predávajúcim F. B. bol predaj pozemku mpč. 126 – 128 v celosti tak ako to vyplýva z kúpnej zmluvy a teda nie iba jeho časti. Následne bol tento pozemok v celosti už ako parcela EN 258 zapísaný na LV č. XXXX o výmere 1298 m2. Keďže žalobca a jeho právny predchodca parcelu č. 258 od okamihu odkúpenia dobromyseľne a nerušene užívali ako svoj vlastný po dobu viac ako 10 rokov bez akýchkoľvek pochybností, tento pozemok žalobca vydržal.
5. Na základe vypracovania doplnku k znaleckému posudku a geometrického plánu žalobca v priebehu konania požiadal o pripustenie zmeny žalobného petitu tak, že žiada, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom novovytvorených parciel KN-C č. 7/1 zastavaná plocha o výmere 506 m2 a KN-C 7/3 zastavaná plocha o výmere 43 m2 kat. úz. C. tak ako boli vytvorené geometrickým plánom znalca H. F..
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s uznesením Rady MNV v obci C., s kúpnou zmluvou, so zápisnicou z 11. 8. 1966, s LV č. XXXX G. XXXX kat. úz. C., so znaleckým posudkom a doplnkom k znaleckému posudku, vypočul znalca H. F., vypočul žalovaného, oboznámil sa so stanoviskami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Na základe aktuálnych listov vlastníctva obce Jasenov, kat. úz. C. mal súd za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom parciel zapísaných na LV č. XXXX a to parcely KN-C 3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 398 m2, KN-C 4 záhrady o výmere 139 m2 a KN-C 5 záhrady o výmere 138 m2. Žalovaný je vlastníkom parciel zapísaných na LV č. XXXX a to KN-E 127 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 170 m2 a KN-E 128 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 543 m2.
8. Rada Miestneho národného výboru v C. uznesením č. 5/1965 dňa 12. 2. 1965 prejednala výstavbu predajne a ZVS v obci. Túto stavbu schválila a zaviazala sa, že bude nápomocná JĽSD v E. a zabezpečí všetky svojpomocné práce.
9. Predloženou kúpnou zmluvou mal súd za preukázané, že F. B., obyvateľ obce C. I. XXX, ako predávajúci a Jednota – ľudové spotrebné družstvo v E., ako kupujúci, uzatvorili kúpnu zmluvu. Predávajúci ako výlučný vlastník a držiteľ p. č. 126 – 128 zapísaný v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. úz. C. v celosti na jeho o výmere 866 m2 odpredáva kupujúcemu tento stavebný pozemok v celosti pre potrebu výstavby predajne a ZVS v miestnej obci.
Kúpna cena bola určená v zmysle vyhl. č. 73/64 Zb. tak, že pozemok do výmery 800 m2 bol v cene 0,80 Kčs za 1 m2, t. z. 640,-- Kčs, pozemok nad výmeru 800 m2, t. j. 66 m2 za sumu 0,40 Kčs za 1 m2, t. z. 26,40 Kčs. Ďalej boli ohodnotené ovocné stromy a oplotenie a spolu tak predávajúcemu bola vyplatená kúpna cena vo výške 9.916,40 Kčs. Predávajúci kúpnu zmluvu podpísal 25. 2. 1965 a kupujúci 25. 5. 1965.
10. Zo zápisnice z 11. 8. 1966 vyplýva, že bola spísaná zápisnica o odovzdaní a prevzatí novostavby predajne a závodu verejného stravovania v obci C..
11. Žalobca predložil do konania znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom Ing. Miroslavom Mihálikom, ktorý v jeho závere konštatoval, že parcele EN č. 258 pred THM o výmere 1298 m2, ktorá bola zapísaná na LV č. XXXX odpovedajú v súčasnosti parcely KN-C 7, KN-C 3 – časť, KN-C 4 – časť, KN- C 5 – časť a pre presné geometrické a polohové zobrazenie je potrebné vypracovať geometrický plán.
Parcele mpč. XXX – XXX z pozemnoknižnej vložky č. XXX v porovnaní s terajším stavom katastra zodpovedajú parcely KN-E 127 a KN-E 128, a časť parciel KN-C 4, KN-C 3, KN-C 5 a celá parcela KN- C 7.
Parcely KN-E 127 a 128 sú súčasťou parcely EN 258 o výmere 1298 m2.
12. Znalec vo svojej výpovedi pred súdom vysvetlil, že pozemková kniha v obci C. bola vytvorená tak, že výmera parciel nebola určovaná na základe matematického výpočtu, ale iba odhadom, pretože pozemnoknižná mapa bola iba skicou, kde boli zobrazované určité parcely, ich čísla, avšak nie konkrétna výmera. Teda pokiaľ ide o zápis v pozemnoknižnej zápisnici kat. úz. obce Jasenov nemožno hovoriť o matematickom výpočte výmery jednotlivých parciel, ale len o orientačných číslach. Hoci sú tam uvedené siahy, nie je možné ich prepočítavať na metre štvorcové a vychádzať z týchto údajov. Keďže v obci existovala len mapa bez matematického základu, bola vykonaná tzv. JEP (jednotná evidencia pôdy), na základe ktorej bolo vytvorené parcelné číslo JEP 258, na ktorú sa viazal geometrický plán.
Pokiaľ ide o pozemnoknižnú zápisnicu č. XXX kat. úz. C., znalec uviedol, že je v nej zapísaná parcela 126 – 128 a on ako geodet nevie určiť smerovanie týchto parciel, lebo zo zápisu vyplýva len to, že malo ísť o 3 parcely, ktoré boli pod jedným číslom zapísané v pozemnoknižnej zápisnici. Po vypracovaní geometrického plánu z 2. 3. 1965 bola do evidencie nehnuteľností zapísaná nie mpč. 126 – 128, ale parcela s číslom 258, na ktorej bola postavená budova. Došlo k tomu, že geometrický plán nebol vytvorený pred uzatvorením kúpnej zmluvy, ale až po postavení budovy na kúpenej parcele. Následne bolo zistené, že vypracované mapovanie JEP nevyhovuje a preto sa uskutočnilo THM mapovanie v júni 1973. V r. 1979 boli na LV zapísané nové parcely č. 3, 4, 5 a pôvodná parcela č. 258 bola preškrtnutá. Došlo však k takej chybe, že nebola vôbec zapísaná parcela č. 7, ktorá ani v súčasnosti nefiguruje na žiadnom liste vlastníctva. Ide pritom o vnútorný dvor.
Znalec vysvetlil, že pokiaľ ide o merania v r. 1976 až 1979, tak vtedy súkromné vlastníctvo takmer neexistovalo a merania a zápisy do evidencie nehnuteľností robili 2 samostatné skupiny. Jedna robila
vyšetrovania v teréne a druhá mapovanie. Parcela č. 7 mala mať výmeru 715 m2, čo však vôbec nezodpovedá realite. V tom čase sa merania robili ručne, aj všetky zápisy, ktoré neboli presné. Ak vznikla odchýlka, tak sa rozdiel dával do tzv. vyrovnávacích parciel. K takej chybe došlo aj pri parcele č. 7, lebo chýba jej zápis v súčasnom katastri nehnuteľností, ale chýbal aj v evidencii nehnuteľností, hoci pôvodne bola určená a zakreslená, avšak výmera je nereálna. Pôvodná mpč. 126 – 128 mala podľa pozemkovej knihy výmeru 234 siah, čo v prepočte znamená asi 842 m2. Súčasné parcely KN-C 3, 4, 5 majú spolu 675 m2 a parcely KN-E 127 a 128 majú spolu výmeru 713 m2. Spolu je to 1388 m2. Ak by k tomu mala byť pripočítaná ešte výmera parcely č. 7 ato 715 m2, spolu by to bolo viac než 2000 m2, čo je nereálne a taká odchýlka je nemožná.
Znalec ďalej konštatoval, že pri tvorbe geometrického plánu z r. 1966 boli parcely zamerané dňa 2. 3. 1965, kedy niekto parcely reálne zameral v prírode a zapísal skutočnú výmeru 1226 m2. Základom merania bol oporný múr kostola, ktorý je minimálne 80 rokov starý a doteraz neporušený. To znamená, že pri meraní sa vychádzalo z hranice tohto oporného múra, ktorý tvoril aj hranicu pôvodnej parcely mpč. 126 – 128. Na základe tohto geometrického plánu bola určená výmera a boli zapísané parcely č. 121 a 122, pričom parcela 121 bola zastavanou plochou a parcela 122 bola záhradou. V GO-pláne je uvedené, že ide o stav podľa JEP. V súčasnej dobe sa už nedá zo žiadnych podkladov určiť, ako v prírode prebiehali hranice parcely mpč. 126 – 128, lebo ich nezobrazuje ani pozemnoknižná mapa ako škica a teda možno vychádzať len z údajov v geometrickom pláne z r. 1965, ktorý vychádzal zo zamerania pôvodnej mpč. 126 – 128. Určil výmeru 1226 m2 a znázornil ju ako parcely č. 121 a 122, ktoré boli na základe merania JEP premenované a označené už ako parcela č. 258.
Znalec ďalej konštatoval, že terajšie parcely KN-E č. 127 a 128 zapísané na LV č. XXXX kat. úz. C. vznikli pri ROEP a išlo o výlučné rozhodnutie orgánu, ktorý vykonal ROEP a nechal ich zapísať na list vlastníctva. Boli vedené ako vlastníctvo F. B., ktorý mal ženu J., K. B. a titul nadobudnutia je skutočná držba z r. 1950 č. d. 230 a nasleduje zápis o tom, že ako správca je vedený Slovenský pozemkový fond Bratislava, lebo vlastní bol neznámy. Z podkladov vyplýva, že najprv boli do evidencie nehnuteľností zapísané parcely EN 3, 4, 5 a mala byť zapísaná aj parcela č. 7, čo by tvorilo pôvodnú výmeru parcely mpč. 126 – 128. Ak by bol vykonaný správny zápis, bola by zapísaná parcela č. 7, tak neskôr by v rámci ROEP nemohol vzniknúť zápis parciel č. XXX a XXX, lebo by neexistovali. Boli by už vyčerpané na LV iného vlastníka, v danom prípade žalobcu alebo jeho právneho predchodcu. Chybou bolo to, že parcela č. 7 nebola zapísaná a výmera parciel č. 3, 4 a 5 bola len 675 m2 a zo zvyšku vznikli po ROEP parcely č. 127 a 128. Namiesto parcely č. 7 tak vznikli parcely KN-E 127 a 128, hoci ani výmera týchto parciel spolu nezodpovedá pôvodne určenej výmere 1226 m2. Na presné vymedzenie výmery všetkých parciel by však bolo potrebné vyhotoviť geometrický plán, lebo pôvodná mpč. 126 – 128 zodpovedá teraz 5 parcelám, ale ich výmery momentálne nie je možné presne určiť.
Znalec konštatoval, že postupnými zápismi pôvodnej parcely mpč. a chybami, ktoré nastali, sa vytvoril terajší stav, ktorý je komplikovaný a možno vychádzať len zo zamerania z 2. 3. 1965 pre potreby geometrického plánu. Výmera parcely mpč. 126 – 128 je v pozemkovej knihe len orientačná, ale aj po prepočítaní tam uvedenej výmery zo siah na metre štvorcové by to malo byť 842 m2, ale v zmluve je uvedená výmera 866 m2, ktorá nezodpovedá matematickému prepočtu siah na metre štvorcové. Možno len uvažovať o tom, že keď sa vyhotovovala zmluva, tak nebol k dispozícii geometrický plán a zrejme sa vedelo, že metre štvorcové reálne nezodpovedajú tomu, čo je uvedené v pozemnoknižnej zápisnici. Nezodpovedá ani dĺžka plotu, pričom v zmluve je uvedené, že je to 136 bežných metrov, ale časť pôvodnej mpč. na hranici tvoril kamenný múr ohraničujúci pozemok kostola, ktorý je tam doteraz. Znalec celý prípad posúdil ako značne komplikovaný kvôli viacerým pochybeniam zo strany orgánov evidencie nehnuteľností.
K samotnému zápisu vlastníctva parcely mpč. 126 – 128 v pozemkovej knihe tak znalec uviedol, že ako vlastník je tam zapísaný F. B. (žena J., rod. B.) v celosti. Ak je v pozemkovej knihe evidovaný vlastník menom a priezviskom a v zátvorke je uvedené žena meno a priezvisko, ide o údaj, ktorý spresňuje identifikáciu osoby, ktorá je uvedená ako vlastník. Znalec jednoznačne konštatoval, že na základe zápisu v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. úz. C. bol výlučným vlastníkom celej parcely mpč. 126 – 128 F. B. a údaj v zátvorke o žene slúžil len na jeho bližšiu identifikáciu. Ak by meno manželky bolo za menom manžela alebo pod menom manžela, tak by vlastníctvo nemohlo byť v celosti pre jedného z nich, ale muselo by tam byť lomítko. Podľa zápisu v pozemnoknižnej zápisnici vlastnícke právo v prospech F. B. bolo vložené ako jeho výlučné vlastníctvo na základe skutočnej držby. Rovnako tak len F. B. bol zapísaný
na LV ako výlučný vlastník, lebo sa tam dostal prepisom z pozemkovej knihy. ROEP znamená prepis údajov a vlastníckych vzťahov z pozemkovej knihy na LV a vytvorenie parciel KN-E z parciel mpč.. Na to existuje určitý softvér a údaje sa prepísali tak ako boli uvedené v pozemkovej knihe.
13. Z doplnku k znaleckému posudku č. 5/2020 vyplýva, že bol vypracovaný geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX znalcom Ing. Miroslavom Mihálikom dňa 22. 2. 2023. Tento geometrický plán bol overený dňa 16. 3. 2023 pod D./XXXX. Znalec v tomto geometrickom pláne zakreslil a prečísloval pôvodné parcely a určil ich novú výmeru. V geometrickom pláne a v doplnku k znaleckému posudku jednak graficky znázornil a jednak polohovo vyšpecifikoval v metroch štvorcových parcely, ktoré v súčasnej dobe zodpovedajú pôvodnej mpč. 126 – 128 zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. úz. C.. Určil, že ide o parcely bez LV C-KN 7/2 v užívaní inej osoby ako COOP Jednota o výmere 40 m2, C-KN 7/1 v užívaní COOP Jednota o výmere 506 m2, C-KN 7/3 v užívaní COOP Jednota o výmere 43 m2 a parcely zapísané na LV a to C-KN 3/1 v užívaní COOP Jednota o výmere 380 m2, C-KN 3/2 v užívaní COOP Jednota o výmere 18 m2, C-KN 5/1 v užívaní COOP Jednota o výmere 77 m2, C-KN 5/2 v užívaní COOP Jednota o výmere 27 m2, C-KN 4/1 v užívaní COOP Jednota o výmere 112 m2 a C-KN 4/2 v užívaní COOP Jednota o výmere 27 m2.
14. Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že pozemok, ktorý je predmetom sporu, ale aj iné pozemky, odkúpil jeho otec v r. 1952 od švagra C. I., ktorý emigroval s rodinou do Ameriky. Za otcom chodil pán, ktorý sa volal L. a nahováral ho, aby parcelu, ktorá je predmetom sporu, odpredal, lebo ak nie, tak mu ju štát aj tak zoberie. To predchádzalo uzatvoreniu kúpnej zmluvy, pričom otec pri meraniach nebol, ale keď predal iba 866 m2, za čo mu bolo zaplatené, tak iba to bolo predmetom predaja. Otec už nežije a nežijú ani zástupcovia Jednoty, ktorí s ním jednali. Parcela bola oplotená iba od cesty, od kostola je kostolný múr a od potoka oplotená nebola. Otec mal oplotenú časť svojej parcely a zvyšok mal oplotený sused, ktorý mal vlastný plot. Otec parcelu užíval, mal v ňom sad a dokonca tam v minulosti bola aj budova, v ktorej bola škola a bola zbúraná potom, čo otec parcelu odpredal. Po odpredaji otec časť parcely ešte kosil a dostal sa tam od potoka. Potom došlo k tomu, že už nevládal kosiť a žalobca tam postavil septik a vybudoval kanalizačnú prípojku. Keď zistil, že je vlastníkom dvoch parciel, tak chodil za zástupcami Jednoty, aby tieto parcely odkúpila, ale oni nemali záujem.
15. Žalovaný predložil do konania aj výpis z pozemnoknižnej zápisnice č. XXX, v ktorej bola zapísaná parcela mpč. 126 – 128, kde došlo k zápisu 24. 2. 1950 čd. XXX, na základe skutočnej držby bolo vlastníctvo zapísané v prospech F. B. (žena J., K. B.) v celosti.
Žalovaný z toho vyvodil, že v čase podpisu kúpnej zmluvy boli bezpodielovými vlastníkmi mpč. 126 – 128 F. B. s manželkou J., avšak kúpna zmluva bola uzatvorená a podpísaná iba F. B.. Z toho dôvodu ide o absolútne neplatný právny úkon, lebo z ust. § 144 OZ platného v deň podpisu zmluvy platilo, že bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov a v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch. Inak je právny úkon neplatný. Tvrdil, že súd by mal ex offo skúmať platnosť právneho úkonu a nie je zrejmé, ako mohlo dôjsť k pochybeniu, kedy bol prevod vlastníctva zapísaný v prospech právneho predchodcu žalobcu bez overenia, že predávajúci nebol výlučným vlastníkom predmetu prevodu, ale parcela bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Na zmluve chýba podpis manželky a preto je predmetná kúpna zmluva absolútne neplatným právnym úkonom.
Žalobca sa vyjadril tak, že z doslovného znenia kúpnej zmluvy vyplýva, že F. B. bol výlučným vlastníkom odpredávanej nehnuteľnosti a zároveň znalec z odboru geodézie a kartografie potvrdil výlučné vlastníctvo predávajúceho F. B. a uviedol, že ak sa v zátvorke za menom vlastníka nachádza označenie manželky menom a priezviskom, tak ide len o skutočnú identifikáciu samotného vlastníka a nič iné. V obci totiž žili viaceré osoby s rovnakým menom a priezviskom a bolo nevyhnutné ich rozlíšiť a presne identifikovať.
16. Na základe doplnku k znaleckému posudku a vypracovaného geometrického plánu žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že ho určí za výlučného vlastníka parciel KN-C 7/1 zastavaná plocha o výmere 506 m2 a parcely KN-C 7/3 zastavaná plocha o výmere 43 m2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom, lebo tieto parcely boli vytvorené z pôvodnej mpč. 126 – 128.
Žalovaný sa k zmenenému petitu vyjadril tak, že naďalej zotrváva na stanovisku, že jeho otec odpredal právnemu predchodcovi súčasného žalobcu len parcelu s rozlohou 866 m2, lebo to vyplýva z vyplatenej
kúpnej ceny aj doslovného znenia kúpnej zmluvy. Nestotožňuje sa s polohovým vymedzením toho, čo v súčasnosti zodpovedá pôvodnej mpč. 126 – 128 a konštatovaním znalca, že niektoré časti parciel boli neknihované. Z dôvodu hospodárnosti konania však voči znaleckému posudku nevzniesol výhrady a stotožnil sa s tým, aby tento doplnok znaleckého posudku bol podkladom pre rozhodnutie súdu.
Vo vyjadrení tiež uviedol, že ak by súd rozhodnutím určil, že žalobca je čo i len sčasti vlastníkom nehnuteľností, ktorých sa žalobou domáha, žalovaný žiada od žalobcu vydanie bezdôvodného obohatenia získaného na jeho úkor ako právneho nástupcu pôvodného vlastníka F. B.. Bezdôvodné obohatenie spočíva vo všeobecnej hodnote pozemkov o výmere presahujúcej rozdiel medzi súčtom súčasnej výmery pozemkov prináležiacej žalobcovi podľa listu vlastníctva a výmery určenej súdnym rozhodnutím v tomto konaní a výmery 866 m2, za ktorú žalobca právnemu predchodcovi žalovaného zaplatil.
Žalovaný nechal vypracovať znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty parciel KN-E č. 127 a 128, podľa ktorého všeobecná hodnota 1 m2 predstavuje sumu 18,31 eur. Za novovytvorené parcely 7/1 a 7/3 by tak mala byť vyplatená suma 6.554,98 eur, avšak žalovaný žiadal, aby bola majetkoprávne vysporiadaná aj parcela 7/4, lebo žalobca ju užíva. Žalobca by sa mal zaviazať, že túto parcelu odkúpi za sumu 2.307,06 eur.
Žalobca k nárokom žalovaného uviedol, že o vyporiadanie parcely KN-C 7/4 nemá záujem, trvá len na určení vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám KN-C 7/1 a KN-C 7/3 a vznáša námietku premlčania uplatneného finančného nároku.
Podaním z 26. 1. 2024 žalovaný oznámil, že prehodnotil podanie vzájomnej žaloby a rozhodol sa v danom štádiu konania si vzájomnou žalobou voči žalobcovi neuplatňovať svoje nároky a preto protižalobu nepodáva. Napriek tomu má za to, že v konaní by malo byť vyporiadané aj vlastníctvo k parcelám KN-C 7/2 a KN-C 7/4, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom, hoci žalobca nežiada, aby bol určený za vlastníka týchto parciel.
17. Podľa § 399 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 25. 5. 1965 z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť vec kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť za ňu predávajúcemu dohodnutú cenu.
18. Výpisom z obchodného registra žalobca preukázal, že je právnym nástupcom spoločnosti Jednota – ľudové spotrebné družstvo E., ktorá dňa 25. 5. 1965 uzatvorila ako kupujúca kúpnu zmluvu s predávajúcim F. B., obyvateľom obce C. I. XXX.
Podľa čl. I. zmluvy predávajúci F. B. ako výlučný vlastník a držiteľ parcely č. 126 – 128 zapísaný v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. úz. C. v celosti na neho, o výmere 866 m2 odpredal Jednote – ľudovému spotrebnému družstvu v E. tento stavebný pozemok v celosti pre potrebu výstavby predajne a ZVS v miestnej obci.
Článok IV. predmetnej zmluvy obsahuje stanovenie kúpnej ceny a to tak, že pozemok do výmery 800 m2 bol kúpený za 0,80 Kčs za 1 m2, nad výmeru 800 m2 to bolo 0,40 Kčs za 1 m2 a boli ocenené aj ovocné stromy a oplotenie a celkovo bola dohodnutá kúpna cena vo výške 9.916,-- Kčs. Predávajúci predmetnú zmluvu podpísal 25. 2. 1965 a predstavenstvo JĽSD ju schválilo dňa 25. 5. 1965 a predseda ľudového družstva ju podpísal.
Medzi stranami bolo spornou skutočnosťou to, či predmetom predaja a kúpy bola celá parcela mpč. 126 – 128 alebo len 866 m2 z tejto parcely. Žalovaný tiež namietal absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu, že podľa jeho tvrdenia predmetná parcela patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov B. a zmluvu podpísal len výlučne F. B..
19. Súd nepovažoval kúpnu zmluvu za neplatnú z dôvodu, že nebola podpísaná obidvoma manželmi, lebo z výpisu z pozemnoknižnej zápisnice č. XXX kat. úz. C. nepochybne vyplýva, že výlučným vlastníkom parcely mpč. 126 – 128 bol len F. B., pre ktorého bolo vložené vlastnícke právo dňa 24. 2. 1950 na základe skutočnej držby. To, že v pozemnoknižnej zápisnici bolo v zátvorke uvedené žena J., K. B. len bližšie identifikovalo osobu F. B.. Až za touto zátvorkou je uvedené „v celosti“, t. z. že osoba
s menom a priezviskom F. B. bola v celosti vlastníkom parcely mpč. 126 – 128 a bližšie bola identifikovaná tak, že táto osoba mala ženu J., K. B.. Takýto výklad zápisu v pozemkovej knihe zodpovedá záverom odbornej literatúry týkajúcej sa zápisu v pozemkovej knihe a rovnako tak to uviedol znalec z odboru geodézie a kartografie H. F. vo svojej výpovedi pred súdom. Potvrdil, že aj pri zápise parciel po ROEP bol na list vlastníctva zapísaný ako výlučný vlastník len F. B., lebo išlo o prepis údajov z pozemkovej knihy. Dokonca bol tam údaj za menom F. B. M., D: ž., t. z. že to bola domnelá žena J., K. B. a malo ísť o neznámeho vlastníka, ktorého zastupovala Slovenská republika. Vlastníctvo bolo zapísané 1/1, t. z. celosť pre F. B..
Súd má za to, že ide o platnú kúpnu zmluvu, ktorú ako predávajúci uzatvoril výlučný vlastník tam označenej nehnuteľnosti parciel mpč. 126 – 128. Z dôvodu namietanej neplatnosti kúpnej zmluvy nebolo teda možné žalobu zamietnuť tak ako to navrhoval žalovaný.
20. Spornou skutočnosťou bolo to, či právny predchodca súčasného žalobcu kúpil z mpč. 126 – 128 len 866 m2, za ktoré zaplatil kúpnu cenu alebo kúpil parcely v celosti, lebo v kúpnej zmluve je uvedené, že F. B. ako výlučný vlastník odpredáva kupujúcemu stavebný pozemok v celosti pre potrebu výstavby predajne a ZVS v miestnej obci.
Žalobca k tomu predložil uznesenie Rady Miestneho národného výboru v obci C. z 23. 3. 1965, ktorá schválila výstavbu predajne a ZVS a zaviazala sa svojpomocne urobiť niektoré práce.
Žalobca tiež predložil zápis o odovzdaní a prevzatí stavby z 11. 8. 1966 a geometrický plán č. XX- XX/XXX-XXX-XX z 2. 3. 1965, ktorým boli vytvorené parcely č. 121 a 122 o celkovej výmere 1226 m2. Parcela č. 121 bola zastavanou plochou a parcela č. 122 záhradou. Išlo o prvé zameranie parciel nadobudnutých právnym predchodcom súčasného žalobcu kúpnou zmluvou a to po výstavbe predajne a ZVS v obci C..
Súd má za to, že aj keď v kúpnej zmluve je uvedená výmera 866 m2, v skutočnosti právny predchodca žalobcu nadobudol výmeru 1226 m2. Ak by súd pripustil možnosť, že predmetom kúpy bola len výmera 866 m2, nebolo by možné reálne v prírode určiť, o ktorú časť parcely ide, lebo žalobca začal užívať celú parcelu mpč. 126 – 128 a postavil na nej budovu. Nebolo by tak možné určiť, či výmera 866 m2 by sa mala určiť od jedného alebo druhého kraja parcely, prípadne v jej strede, či od kostolného múra, alebo od plota suseda. Žalovaný len namietal, že jeho otec odpredal len 866 m2, ale neoznačil tú časť pôvodnej mpč, ktorá odpredaná nebola. Po vyhotovení geometrického plánu mal právny predchodca žalovaného, F. B. možnosť domáhať sa doplatenia kúpnej ceny za výmeru, ktorá bola zaplatená pri uzatvorení kúpnej zmluvy, t. z. nad 866 m2. To, že tak neurobil, nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva v prospech žalobcu.
Znalec H. F. F. nielen v znaleckom posudku a jeho doplnku, ale ja vo svojej výpovedi pred súdom veľmi podrobne popísal chyby, ku ktorým došlo pri jednotlivých zápisoch do evidencie nehnuteľností a ktoré spôsobili súčasný, veľmi komplikovaný stav. Predovšetkým vysvetlil, že pozemková kniha v obci C. bola vytvorená tak, že výmera parciel nebola určovaná na základe matematického výpočtu, ale iba odhadom, pretože pozemnoknižná mapa bola iba skicou, kde boli zobrazované určité parcely, ich čísla, avšak nie konkrétna výmera. Teda pri uzatvorení kúpnej zmluvy iba na základe údajov z pozemnoknižnej zápisnice č. XXX v obci C. nebolo možné zistiť presnú výmeru odpredávanej parcely. Chybou bolo to, že sa vychádzalo z údajov v pozemkovej knihe a predávajúci, ani kupujúci netrvali na vyhotovení geometrického plánu a presnom zameraní parciel, ktoré boli predmetom kúpy a predaja. Tu došlo k prvej a najpodstatnejšej chybe, lebo predmet predaja bol špecifikovaný ako parcela odpredávaná v celosti na meno F. B. a bolo zdôraznené, že predávajúci ju odpredáva kupujúcemu v celosti za účelom výstavby predajne a ZVS. Kúpna cena však pokiaľ ide o metre štvorcové plochy, bola určená nesprávne. Po prepočte siah uvedených v pozemnoknižnej zápisnici na metre štvorcové nezodpovedala ani výmere uvedenej v pozemnoknižnej zápisnici. Nie je vôbec zrejmé, prečo do kúpnej zmluvy bola uvedená výmera 866 m2, hoci po prepočte 234 siah to malo byť 842 m2. Znalec konštatoval, že nesprávny je aj údaj o dĺžke plotu, za ktorý bolo zaplatené, lebo reálne plot nemohol mať takú dĺžku ako je uvedená v kúpnej zmluve. Pri týchto nezrovnalostiach je možno konštatovať, že údaje týkajúce sa odpredávaných metrov štvorcových a určenia kúpnej ceny, podľa vtedy platnej vyhlášky, boli nepresné a eventuálne by tak bolo možné zmluvu v tejto časti považovať za neplatnú pre jej neurčitosť a nejasnosť, čo však nebolo predmetom sporu.
21. Predmetom sporu po pripustení zmeny žalobného petitu bolo určenie vlastníckeho práva k parcelám 7/1 o výmere 506 m2 a 7/3 o výmere 43 m2.
22. Žalobca doplnkom k znaleckému posudku č. 5/2020 preukázal, že tieto dve parcely boli vytvorené z pôvodnej mpč. 126 – 128, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy. Z vypracovaného doplnku k znaleckému posudku a geometrického plánu je zrejmé, že pôvodnej mpč. 126 – 128 zodpovedajú terajšie parcely KN-C 3, 4 a 5, ktorých ako výlučný vlastník je žalobca zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. C.. Znalec tieto parcely prečísloval v novovytvorenom geometrickom pláne, avšak neboli predmetom sporu, lebo žalobca je ich výlučným vlastníkom.
Žalovaný žiadal, aby predmetom sporu bola aj parcela KN-C 7/2 vytvorená z mpč. 126 – 128 a tiež parcela 7/4, ktorá však nebola vytvorená z tejto parcely. Žalobca ako strana sporu vymedzuje predmet konania a vymedzil ho tak, že žiada, aby bol určený za výlučného vlastníka len parciel KN-C 7/1 a KN-C 7/3. O určenie vlastníckeho práva k parcelám 7/2 a 7/4 nemá záujem. Parcela KN-C 7/2 je v užívaní inej osoby, pričom táto osoba v spore nebola identifikovaná, lebo pre vedenie konania to bolo bezvýznamné, keďže žalobca sa k tejto parcele nedomáhal určenia vlastníckeho práva. Parcela KN-C 7/4 rovnako tak nebola predmetom sporu, lebo bolo preukázané, že nebola vytvorená z mpč. XXX -128 a to, či ju žalobca užíva a na základe akého titulu, nebolo predmetom konania. Žalobca poukazoval aj na to, že na základe vykonaného dokazovania žalovaný, ani jeho právny predchodca, nikdy neboli vlastníkmi novovytvorenej parcely KN-C 7/4, lebo táto nepochádza z pôvodnej mpč. 126 – 128 a teda žalobca odmietol viesť so žalovaným rokovania o kúpe tejto parcely. Významným pre vedenie sporu bolo len zistenie, čo bolo predmetom uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktorá ako predmet sporu identifikovala parcelu mpč. XXX -128 v celosti. Znalec vo svojej výpovedi konštatoval, že prvé meranie, ktoré reálne v prírode prvýkrát zameralo priebeh a výmeru parcely mpč. 126 -128, bolo vytvorenie geometrického plánu z r. 1966. Zameranie sa uskutočnilo dňa 2. 3. 1965 a vykonalo sa tak, že základom bol oporný múr kostola, ktorý je doposiaľ neporušený a ďalšie oporné body vyznačené v tomto GO-pláne. Vtedy prvýkrát bola stanovená reálna výmera parcely mpč. 126 – 128 a to 1226 m2. Takáto výmera bola reálne F. B. odpredaná právnemu predchodcovi súčasného žalobcu a chybou bolo to, že k meraniu nedošlo pred uzatvorením kúpnej zmluvy, ale až po výstavbe. V predmetnom geometrickom pláne bola parcela mpč. 126 – 128 určená ako parcely č. 121 a 122, ktoré boli po vykonaní JEP v obci C. prečíslované na parcelu 258. Pri ďalších zápisoch do evidencie nehnuteľností boli vykonané chyby tak ako ich popísal znalec vo svojej výpovedi a podložil listinami, ktoré sú obsahom znaleckého posudku a jeho doplnku. Základnou chybou bolo THM mapovanie v r. 1973, kedy vypadla parcela č. 7 a z parcely č. 258 boli vytvorené parcely č. 3, 4 a 5. Ak by bolo THM správne, tak súčasné parcely KN-E č. 127 a 128 by nemohli vzniknúť a nemohli by byť predmetom neskoršieho dedenia v prospech žalovaného. Stalo sa však to, že parcela č. 7 nebola vôbec zapísaná a výmera parciel 3, 4 a bola len 675 m2. Zo zvyšku vznikli po ROEP parcely 127 a 128, hoci ani výmera týchto parciel spolu nezodpovedá pôvodne určenej výmere mpč. 126 – 128 a to 1226 m2. Preto znalec vypracoval nový geometrický plán, presne polohovo znázornil pôvodnú mpč. 126 – 128 a znázornil v ňom novovytvorené parcely, ktoré skutočne zodpovedajú pôvodnej mpč. 126 – 128.
Žalobca tak preukázal, že iba chybou po THM mapovaní boli do evidencie nehnuteľností znova zapísané terajšie parcely KN-E č. 127 a 128, ako vlastníctvo žalovaného, ktoré však už boli predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej jeho právnym predchodcom.
Súd tak podanej žalobe vyhovel a určil žalobcu za výlučného vlastníka novovytvorených parciel KN-C 7/1 a KN-C 7/3, lebo právny predchodca súčasného žalobcu ich nadobudol kúpnou zmluvou od výlučného vlastníka zapísaného v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. úz. C., ktorý v celosti odpredal parcelu mpč. 126 – 128, ktorej súčasťou (mimo iných) boli aj novovytvorené parcely KN-C 7/1 a KN-C 7/3.
23. Ak by sa aj žalobcovi nepodarilo preukázať, že sporné parcely KN-C 7/1 a KN-C 7/3 nadobudol kúpnou zmluvou, súd by musel podanej žalobe vyhovieť a určiť ho za výlučného vlastníka týchto parciel na základe vydržania.
Kúpna zmluva bola uzatvorená v r. 1965 a Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. 4. 1964 inštitút držby a vydržania vlastníckeho práva neupravoval ani nepoznal. Ochrana držby a vydržania bola upravená až novelou Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb., ktorá nadobudla
účinnosť 1. 4. 1983. Vydržanie sa však týkalo len tých vecí, ktoré mohli byť v osobnom vlastníctve občana. Z nadobudnutia vlastníctva k veciam vydržaním boli vylúčené veci v socialistickom vlastníctve alebo veci, ku ktorým mala socialistická organizácia právo na užívanie podľa osobitných predpisov. Osobitný režim vydržania bol určený pre pozemky (ich časti), ktoré mali občania nepretržite v držbe 10 rokov a ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania.
Súčasná právna úprava vydržania obsiahnutá v § 134 Občianskeho zákonníka bola zavedená zák. č. 509/1991 Zb. účinným od 1. 1. 1992.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa ods. 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Súd má za to, že žalobca by sporné parcely nadobudol vydržaním (ak by ich jeho právny predchodca nenadobudol kúpou), lebo preukázal, že ide o spôsobilý predmet vydržania, držba je oprávnená, lebo bol od začiatku dobromyseľný a presvedčený o tom, že nehnuteľnosti mu patria a zároveň splnil vydržaciu dobu, ktorá trvá viac ako 10 rokov. Nepochybne žalobcu by bolo možné označiť za dobromyseľného držiteľa, keďže jeho právny predchodca kúpil celú parcelu mpč. 126 – 128, vystaval na nej už v r. 1966 predajňu a ZVS, neskôr vyhotovil všetky inžinierske siete a po celú vydržaciu dobu sporné parcely užíval s tým, že mu patria. Aj keď medzi stranami sa viedli rokovania o odkúpení parciel žalovaného, k dohode nedošlo, lebo žalobca bol presvedčený o tom, že je ich vlastníkom. Až na základe vykonaného dokazovania a najmä vypracovania doplnku k znaleckému posudku a geometrického plánu bolo zrejmé, čo bolo predmetom kúpy v r. 1965. Žalobca tak opodstatnene nepristúpil na uzatvorenie kúpnej zmluvy, lebo v priebehu súdneho sporu bolo preukázané, že ešte jeho právny predchodca sporné parcely od otca žalovaného odkúpil.
Súd preto podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.
24. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
V danom prípade súd žalobe vyhovel a teda podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP súd by mal priznať žalobcovi ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý bol v konaní neúspešný.
Súd vopred upozornil strany sporu na možnosť aplikácie ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania z dôvodu jednak majetkových pomerov žalovaného a jednak v samotnom spore, keďže žalovaný nijakým spôsobom nezavinil chybu, ku ktorej došlo po meraniach a zápise vlastníckeho práva v ROEP.
Žalobca sa k možnej aplikácii ust. § 257 CSP nevyjadril, v závere konania uviedol, že žiada, aby mu bolo priznané právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu.
Žalovaný uviedol, že má za to, že aplikácia ust. § 257 CSP je dôvodná, lebo dané konanie nezavinil, nakoľko sporné parcely nadobudol titulom dedenia a v konaní vystupuje ako právny nástupca pôvodného vlastníka. Zároveň aplikáciu tohto ustanovenia odôvodňujú aj jeho majetkové a príjmové pomery, keďže je starobným dôchodcom vo veku 75 rokov a jeho jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 677,40 eur. Nie je vlastníkom žiadnych finančných aktív vo významnejšej hodnote, ani vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti určenej na bývanie. Je iba spoluvlastníkom podielov v poľnohospodárskych pozemkoch v katastri obce Jasenov.
25. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatňovaní základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok. Táto zásada sa však neuplatní vtedy, ak sú splnené podmienky pre postup podľa § 257 CSP. Toto ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok, aj od zásady zodpovednosti za zavinenie.
26. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania a použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z toho dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (R34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Zákon to však bližšie nešpecifikuje a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo k určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania, alebo charakterom procesnej situácie. Ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.
27. Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania, pričom vezme na zreteľ nielen pomery toho, kto by mal hradiť trovy konania, ale je nutné tiež uvážiť, ako by sa také rozhodnutie dotklo majetkových pomerov oprávneného účastníka. Významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie (IUS188/08). Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.
Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad. Je to odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania.
28. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V týchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán a skúma dopad takéhoto rozhodnutia na stranu, ktorá by pre úspech v konaní mala právo na náhradu trov konania.
29. V danom prípade súd považoval samotný obsah sporu za taký, ktorý odôvodňuje aplikáciu ust. § 257 CSP a tiež zohľadnil aj majetkové pomery žalovaného.
Žalobca žiadal o určenie vlastníckeho práva z dôvodu kúpy parcely od právneho predchodcu súčasného žalovaného. Dokazovaním v konaní bolo preukázané, že žalovaný parcely, ktorých je vlastníkom, nadobudol dedením po svojom otcovi, ktorý s právnym predchodcom súčasného žalobcu uzatvoril kúpnu zmluvu. Významným pre rozhodnutie vo veci boli pochybenia orgánov štátu, ale aj samotného kupujúceho pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Kupujúcim bol právny predchodca súčasného žalobcu, ktorý kúpnu zmluvu uzatvoril na základe nepresných zápisov v pozemkovej knihe a až po výstavbe budovy nechal vypracovať geometrický plán, na základe ktorého bola ustálená výmera parcely, ktorú nadobudol kúpou. V neskoršom období došlo k viacerým prepisom, jednak čísel označujúcich parcely
a jednak k zmene ich výmery a nakoniec k chybe pri ROEP, ktorá viedla k tomu, že vlastnícke právo k dvom parcelám bolo prinavrátené otcovi žalovaného. Súd zohľadnil skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom neparticipoval na predmete sporu a nemohol ho nijakým spôsobom ani ovplyvniť. Nebol predávajúcim pôvodnej parcely a nijakým spôsobom sa ani neusiloval o navrátenie vlastníckeho práva jeho otcovi. Naopak, bol dobromyseľný pri nadobudnutí terajších parciel z dôvodu, že boli predmetom dedičstva po jeho otcovi. Bolo by neprimerane prísne, ak by za danej situácie bol zaviazaný ešte uhradiť žalobcovi vzniknuté trovy konania. V rámci obrany v prebiehajúcom konaní poukazoval na samotný obsah zmluvy, kde jeho otcovi bola zaplatená kúpna cena len za 866 m2. Až po vyhotovení znaleckého posudku, jeho doplnku a geometrického plánu, bolo poukázané na pochybenia rôznych štátnych orgánov, ktorých následkom bolo rozhodnutie súdu o tom, že žalobca je výlučným vlastníkom tých parciel, ktoré boli vytvorené z pôvodnej mpč., ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy.
Nemenej významnou skutočnosťou pre aplikáciu ust. § 257 CSP sú aj majetkové pomery žalovaného, ktorý je starobným dôchodcom vo veku 75 rokov a s jediným príjmom vo forme starobného dôchodku vo výške 677,40 eur. Oproti tomu žalobca je družstvom podnikajúcim na celom území Slovenskej republiky zamestnávajúcim veľké množstvo zamestnancov a s majetkom, ktorý nebude nijako významne poškodený tým, že mu žalovaný nenahradí trovy, ktoré v konaní vznikli.
Za daného stavu súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.