Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-55-2019.pdf
PDF · 86.14 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/55/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, Z.. D. A., štátnej občianky S., bytomK. XXXX/X, J., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou LAW FIRM s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava a otca, Z. K., štátneho občana S., bytom G. XXX/XX, S., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom, so sídlom Haškova 18, Nové Mesto nad Váhom, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. júna 2019, č.k. 26P/112/2017-223, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca na maloletého z doterajších 80 eur mesačne na 120 eur mesačne s účinnosťou od 1.7.2017 do 31.8.2018 a na sumu 160 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2018. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorá žiadala výživné vo výške 300 eur mesačne. Vec právne posúdil podľa §§ 62, 63, 75 a 78 Zákona o rodine. Skutkovo vychádzal zo zistení, že výživné bolo naposledy upravované súdom schválenou rodičovskou dohodou zo dňa 26.03.2013 tak, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého po 80 eur mesačne. V dobe tejto úpravy výživného matka poberala rodičovský príspevok s rodinný prídavok spolu vo výške 223 eur mesačne. Matka bývala u svojich rodičov a svoj jednoizbový byt prenajímala za 250 eur mesačne, pričom súčasne splácala hypotéku na jeho obstaranie po 215 eur mesačne. Otec v dobe poslednej úpravy výživného pracoval ako živnostník so základom dane 4491 eur v roku 2012 a od 1/2013 bol zamestnaný v spoločnosti J., W.. s príjmom 3 eur / hod. a neskôr od 2/2013 sa zamestnal v spoločnosti G.. kde pôsobil ako spoločník aj konateľ a jeho príjem zo zamestnania bol 340 eur mesačne. Výdavky na maloletého boli zvýšené v súvislosti s jeho nepriaznivým zdravotným stavom. 2. Aktuálne pomery v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie boli také, že na strane maloletého došlo od poslednej úpravy výživného k výraznej zmene pomerov. V čase predchádzajúceho určenia výživného bol v útlom veku, nenavštevoval žiadne zariadenie a matka mu zabezpečovala celodennú starostlivosť. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného maloletý navštevoval MŠ a od 09/2018 ZŠ mimo miesta svojho bydliska. Na strane matky došlo k výraznému zvýšeniu jej príjmu, keďže v čase určenia výživného bola na rodičovskej dovolenke. Aktuálne je zamestnaná a v období od 08/2018 do 05/2019 dosiahla čistý príjem v priemernej výške 1.227,76 €. Príjem sa zvýšil aj na strane otca, keďže v čase určenia výživného bol zamestnaný vo svojej spoločnosti s príjmom 340,- € mesačne. Otec maloletého je stále zamestnancom tejto spoločnosti, v ktorej dosahoval v roku 2017 priemernú mesačnú mzdu 348,80 € netto. Z tejto mzdy súd vychádzal pri posúdení jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu v roku 2017. Taktiež súd zobral do úvahy skutočnosť, že spoločnosť otcovi v roku 2017 preplácala cestovné náhrady spolu 3.853,91 €. Okrem toho hradila otcovi výdavky za telefón a internet spolu 905,02 €.
Celkovo tieto výdavky spoločnosti v prospech otca maloletého v roku 2017 predstavovali sumu 4.759,- €, pričom tieto úhrady považoval súd za príjem otca. Spolu takto príjem otca priemerne mesačne v roku 2017 predstavoval sumu 745 €. Čo sa týka čistej mzdy otca v roku 2018, táto v období od 01/2018 do 07/2018 predstavovala sumu 349,67 € netto. Otec si nesplnil súdom uloženú povinnosť predložiť účtovníctvo svojej spoločnosti G. za rok 2018 s odôvodnením, že ho má len v elektronickej podobe a nepodarilo sa mu ho vytlačiť. Predložil len daňové priznanie za rok 2018 a účtovnú závierku za rok 2018, ktoré však nepostačovali na úplné zistenie príjmu otca za r. 2018. Pri posúdení príjmu otca tak súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že otec má popri mzde ďalší príjem, ktorého výšku súd prvej inštancie určil postupom podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine vo výške dvadsaťnásobku sumy životného minima. Súd prvej inštancie tak za obdobie od 01.01.2018 do 30.06.2018 ustálil príjem otca vo výške 4.339,27 € mesačne (3.989,60 € + čistá mzda 349,67 € mesačne) a od 01.07.2018 vo výške 4.45,07 € (4.101,40 € + čistá mzda 349,67 € mesačne). 3. Napokon súd prvej inštancie prihliadal ako sa ktorý z rodičov podieľa na výchove maloletého dieťaťa a zohľadnil, že otec sa v žiadnej miere nepodieľa na výchove maloletého. Za podstatný pre rozhodnutie o výživnom považoval súd prvej inštancie aj zdravotný stav maloletého, pričom už v minulosti bol nepriaznivý. Z ďalších okolností bral súd prvej inštancie zreteľ na to, že nebolo preukázané prenajímanie bytu zo strany matky, nebolo preukázané otcom tvrdené preplácanie výdavkov matky na zdravotnú starostlivosť o maloletého, a bral zreteľ aj na to, že otec mal príjem z predaja osobného motorového vozidla vo výške 900,- € podľa a z predaja motocykla zn. W. vo výške 1.000,- € a tieto finančné prostriedky mohol otec použiť na platenie prednostného výdavku na výživné a nie na všetko možné tak, ako sa otec vyjadril na pojednávaní dňa 26.06.2019. Zohľadňujúc všetko uvedené považoval súd prvej inštancie za primerané výživné pre maloletého v čase, keď navštevoval MŠ sumu vo výške 120,- € mesačne a od 09/2018, teda odkedy maloletý navštevoval ZŠ sumu vo výške 160,- €. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie súdu prvej inštancie. Uviedol, že zvýšené výživné je vzhľadom na jeho príjem a majetkové pomery neprimerané. Z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu otec nevykonáva strojárske práce, ku ktorým má stredoškolské vzdelanie s maturitou, ale vykonáva pomocné zámočnícke práce. Otec trval na tom, že svoj reálny príjem zdokladoval daňovými priznaniami a potvrdeniami o výške príjmu zamestnanca ako aj účtovnými závierkami za rok 2017 a 2018. Poukázal na skutočnosť že zmluvou o pôžičke zo 17. 9. 2018 si požičal sumu 5000 eur pre účely kúpy motorového vozidla. Následne z úveru poskytnutého z banky vo výške 3000 eur časť tejto pôžičky splatil a v súčasnosti spláca tento bankový úver sumou 140 eur mesačne. Súd prvej inštancie nevytvoril podľa otca priestor na to, aby sa mohol otec vyjadriť ako použil finančné prostriedky získané predajom motorového vozidla a motocykla v celkovej výške 1900 eur. Nesprávne ich súd považoval za použiteľné na úhradu výživného, pričom otec v konaní nikdy nepovedal, že tieto prostriedky minul všade možne. Použil ich na údržbu a poistenie zakúpeného vozidla, pretože toto vozidlo malo 10 rokov a údržbu tak nevyhnutne potrebovalo. Sčasti ich použil na úhradu pôvodnej pôžičky. Z otcom predložených listín podľa neho vyplýva, že nemá prostriedky na plnenie vyššej vyživovacej povinnosti, než ním navrhovaných 100 eur mesačne. V tejto súvislosti poukázal na výšky mzdy, ktoré mu boli vyplácané v roku 2016, 2017, 2018 a v januári 2019, kedy dosiahol najvyššiu mzdu vo výške 427 eur mesačne. Otec nespochybnil, že má nárok na stravné, avšak toto si zo svojej spoločnosti nevypláca, pretože mu na to nevychádzajú prostriedky. Otec považoval za nesprávne aby náklady spoločnosti na amortizáciu súkromného motorového vozidla boli považované za jeho príjem, pretože amortizácia zodpovedá výdavkom na údržbu vozidla. V tejto súvislosti poukázal na to, že z miesta bydliska precestuje denne do práce približne 120 kilometrov a automobil preto intenzívne používa. Svoje výdavky nepovažoval rozhodne za nadštandardné a mal zato, že určené výživné nezodpovedá jeho životnej úrovni. Naopak poukázal na zásadné zvýšenie príjmu matky, ktorý matka dosahuje vo výške 1.227 eur mesačne. Otec mal zato, že po odrátaní účelne vynaložených nákladov dokáže matka zabezpečiť maloletému životnú úroveň dostatočne vysokú aj pri výživnom 100 eur navrhovanom zo strany otca. Napokon otec nepovažoval za dôvodné, aby sa v plnom rozsahu podieľal na nákladoch liečby maloletého, pretože nemá možnosť rozhodovať o ich vynaložení. Ich vynaloženie nepovažoval v celej výške za opodstatnené zdravotným stavom maloletého. 5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. 6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a nasl. CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP. 7. Zmena výšky vyživovacej povinnosti, ktorá bola predmetom konania aj v tomto prípade, je možná iba vtedy, ak došlo na strane výživou povinných osôb alebo výživou oprávnenej osoby k zmene pomerov
(ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine). Pritom postačuje, ak k podstatnej zmene pomerov dôjde čo i len na strane jedného zo subjektov právneho vzťahu výživného na dieťa. Zmenu pomerov na strane maloletého zakladá súd prvej inštancie v zásade na vyššom veku a zmene školského zariadenia (MŠ na ZŠ). Tieto okolnosti sú rozhodovacou praxou všeobecne prijímané za zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie vyživovacej povinnosti. Nesporný vekový rozdiel štyroch rokov na strane maloletého je východiskom rozhodnutia o zvýšení výživného z pôvodných 80 eur mesačne na 120 eur mesačne. Súčasne je tu daná následná zmena školského zariadenia. Návšteva základnej školy so sebou skutočne prináša výdavky na dieťa, ktoré počas navštevovania materskej školy neexistujú, a to najmä výdavky na školské potreby, pomôcky a školské aktivity. Tieto okolnosti napokon otec vo svojom odvolaní ani nenamieta. 8. V danom prípade otec nepovažuje za správne zistenie súdu prvej inštancie o pomeroch na jeho strane. Pomery rodiča sú v zásade determinované jeho príjmom. Ten súd prvej inštancie zistil pre rok 2017 vo výške 745 eur mesačne, keď k dokladovanej mzde 348 eur mesačne pripočítal to, čo mu prepláca jeho spoločnosť ako zamestnávateľ, teda cestovné náhrady a výdavky za telefón a internet. Odvolací súd sa s týmto postupom stotožňuje. Vo všeobecnosti sú náklady cesty do práce, náklady na telefón a internet výdavkami, ktoré zamestnanec hradí z vlastných prostriedkov a na strane zamestnávateľov nie je daná zákonná povinnosť tieto osobné výdavky zamestnanca preplácať. Pokiaľ tak zamestnávateľ robí, predstavuje to bonus ku mzde a úsporu na strane zamestnanca, ktorú je potom správne zohľadniť akoby bola príjmom zamestnanca. Pri takto zistenom príjme ustálenom súdom prvej inštancie vo výške 745 eur mesačne bolo potom výživné zo strany otca vo výške 120 eur mesačne určené ako primerané. To aj pri zásadnom zvýšení príjmu na strane matky, pretože aj pri sume výživného 120 eur mesačne (a rovnako aj 160 eur mesačne) bude musieť byť nemalá časť nákladov na maloletého hradená aj zo strany matky. Výdavky na dieťa totiž nie sú len priame náklady na stravu, ošatenie, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a voľný čas, ale aj pomerná časť nákladov bývania zdieľaného s rodičom. Súčasne je z hľadiska podielu matky na výžive maloletého podstatná aj jej osobná starostlivosť, ktorá sa tiež považuje za plnenie vyživovacej povinnosti. 9. Čo sa týka zvýšenia výživného na 160 eur mesačne v súvislosti s nástupom maloletého na základnú školu k 1.9.2018, posúdenie príjmu otca pre rok 2018 spočívalo zo strany súdu prvej inštancie na tej zásadnej okolnosti, že otec na žiadosť súdu nepredložil účtovníctvo svojej spoločnosti, a preto súd postupoval podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 10. Otec v odvolaní nenamieta uvedený postup súdu prvej inštancie a odvolací súd ho považuje za v danej situácii za plne odôvodnený, keď otec nevyhovel požiadavke súdu na predloženie účtovníctva svojej spoločnosti. Citované ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine vytvára právnu domnienku, ktorou sa určuje príjem osoby povinnej výživným v situácii, kedy táto osoba má príjem aj z inej ako závislej činnosti a nie je ochotná sprístupniť podklady pre jeho riadne zistenie. Z povahy postavenia spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným a konateľa takejto spoločnosti majú tieto osoby priamy vplyv na majetkové pomery takejto spoločnosti a jej majetkoprávne vzťahy. Tento vplyv je zvlášť významný v prípade, že sa jedná o jediného spoločníka a súčasne jediného konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. Z priaznivých majetkových pomerov takejto spoločnosti môže jej jediný spoločník a konateľ významne profitovať, i keď priamo jeho osoba priaznivé majetkové pomery vykazovať nebude. Pokiaľ teda súd prvej inštancie žiadal, aby otec v pozícii jediného spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným predložil účtovníctvo tejto spoločnosti, bola táto požiadavka oprávnená pre posúdenie majetkových pomerov otca. Pretože tak otec neurobil, súd prvej inštancie správne vychádzal z domnelého príjmu vo výške dvadsaťnásobku sumy životného minima cca 4.000 eur mesačne. Z takto predpokladaného príjmu otca potom nemožno mať žiadne výhrady k výživnému určenému vo výške 160 eur mesačne. Akékoľvek ostatné okolnosti na strane otca o použití financií z predaja automobilu a motocykla, o stravnom, amortizácii vozidla, výdavkoch na zdravotnú starostlivosť maloletého a pod. sú pri uvedenom východisku o príjme otca prakticky bez vplyvu na rozhodnutie o výživnom. Preto sa nimi odvolací súd osobitne nezaoberal. Rozhodnutie o predložení, resp. nepredložení účtovníctva svojej spoločnosti súdu bolo plne na otcovi maloletého a prípadné negatívne následky s týmto rozhodnutím sú len jeho dôsledkom. 11. Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. 12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).