Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-74S-32-2022.pdf
PDF · 212.26 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-74S/32/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej veci žalobcu: PROFENERG, s.r.o., so sídlom Martinčekova 15, 821 01 Bratislava, IČO: 36 588 709, zast.: L/R/P advokáti, s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 6, 811 02 Bratislava, IČO: 52 735 354 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného A. XXXXXXXXX/XXXX, A. XXXXXXXXX/ XXXX, A. XXXXXXXXX/XXXX, A. XXXXXXXXX/XXXX, A. XXXXXXXXX/XXXX, A. XXXXXXXXX/XXXX, A. XXXXXXXXX/XXXX, A. XXXXXXXXX/XXXX, A. XXXXXXXXX/XXXX, všetky zo dňa 28. februára 2022, takto
rozhodol:
rozhodol:
rozhodol:
Žaloby z a m i e t a.
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u žalobcu v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) daňovú kontrolu na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vrátane oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobia (kalendárne mesiace) január až jún 2018 a august až október 2018. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 100229026/2001 zo dňa 09.02.2021 (ďalej len „Protokol“), ktorého súčasťou bola aj Výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Protokol bol žalobcovi doručený 15.02.2021 a nasledujúci deň (16.02.2021) sa v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 Daňového poriadku začalo vyrubovacie konanie. Žalobca dňa 29.03.2021 podal Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole a dňa 13.09.2021 správca dane na ústnom pojednávaní so žalobcom prerokoval pripomienky a dôkazy predložené k Protokolu.
2. Žalobca si v uvedených zdaňovacích obdobiach roka 2018 uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúr od spoločnosti NABI Korea, s.r.o., so sídlom Ferienčíkova 2, Bratislava, IČO: 44 133 260 (ďalej len „NABI Korea“) a spoločnosti MUNICON, s.r.o, so sídlom Martinčekova 15, Bratislava, IČO: 44 323 735 (výmaz spoločnosti z obchodného registra k 01.01.2020 z dôvodu prenesenia sídla do iného členského štátu EÚ) (ďalej len „MUNICON“). Išlo o nasledujúce faktúry:
- č. 2018028 za Poradenstvo pri sprostredkovaní predaja energií za 3/2017, dátum dodania 31.01.2018, v sume 14 356,87 eura od dodávateľa NABI Korea,
- č. 2018029 za Poradenstvo pri sprostredkovaní predaja energií za 4/2017, dátum dodania 31.01.2018, v sume 12 224,29 eura od dodávateľa NABI Korea,
- č. 2018030 za Poradenstvo pri sprostredkovaní predaja energií za 6/2017, dátum dodania 31.01.2018, v sume 6 646,26 eura od dodávateľa NABI Korea,
- č. 2018031 za Poradenstvo pri sprostredkovaní predaja energií za 6/2017, dátum dodania 31.01.2018, v sume 4 556,03 eura od dodávateľa NABI Korea,
- č. 2018032, za Poradenstvo pri sprostredkovaní predaja energií za 7/2017, dátum dodania 31.01.2018, v sume 4 677,68 eura od dodávateľa NABI Korea,
- č. 2018033 za Poradenstvo pri sprostredkovaní predaja energií za 8/2017, dátum dodania 31.01.2018, v sume 4 641,04 eura od dodávateľa NABI Korea,
- č. 2018034 za Poradenstvo pri sprostredkovaní predaja energií za 9/2017, dátum dodania 31.01.2018, v sume 6 630,10 eura od dodávateľa NABI Korea,
- č. 2018001 za Manažment a organizačné poradenstvo za december 2017, dátum dodania 04.01.2018, v sume 3 500,00 eur od dodávateľa MUNICON,
- č. 2018002 Poplatok za používanie vodidla Honda CRV za rok 2017, dátum dodania 04.01.2018, v sume 3 600,00 eur od dodávateľa MUNICON,
- č. 2018003 za Manažment a organizačné poradenstvo za január 2018, v sume 3 500,00 eur od dodávateľa MUNICON,
- č. 2018004 za Manažment a organizačné poradenstvo za február 2018 v sume 3 500,00 eur od dodávateľa MUNICON,
- č. 2018005 za Manažment a organizačné poradenstvo za marec 2018, v sume 3 500,00 eur od dodávateľa MUNICON,
- č. 2018006 Poplatok za používanie vozidla Honda CRV za I. štvrťrok 2018, v sume 600,00 eur od dodávateľa MUNICON,
- č.2018007 za Manažment a organizačné poradenstvo za apríl 2018, v sume 3 500,00 eur od dodávateľa MUNICON,
- č. 2018008 Poplatok za používanie vozidla Honda CRV za mesiac 2018 (doplatok za I. štvrťrok 2018), v sume 600,00 eur od dodávateľa MUNICON,
- č. 2018107 za Inžiniering MVE Sliač, dátum dodania 30.04.2018, v sume 1 500,00 eur od dodávateľa NABI Korea,
- č. 2018108 za Inžiniering MVE Nitrianska Streda, dátum dodania 30.04.2018, v sume 950,00 eur od dodávateľa NABI Korea,
- č. 2018009 za Manažment a organizačné poradenstvo za máj 2018, v sume 3 500,00 eur od dodávateľa MUNICON,
- č. 2018010 Poplatok za používanie vozidla Honda CRV za máj 2018, v sume 300,00 eur od dodávateľa MUNICON,
- č. 2018135 za Poradenstvo pri sprostredkovaní predaja energií za 11/2017, dátum dodania 31.05.2018, v sume 7 000,00 eur od dodávateľa NABI Korea,
- č. 2018011 za Manažment a organizačné poradenstvo za jún 2018, v sume 3 500,00 eur od dodávateľa MUNICON,
- č. 2018012 Poplatok za používanie vozidla Honda CRV za jún 2018, v sume 300,00 eur od dodávateľa MUNICON,
- č. 2018171 za Poradenstvo pri sprostredkovaní predaja energií za 10/2017 prvá časť, dátum dodania 30.06.2018, v sume 15 000,00 eur od dodávateľa NABI Korea,
- č. 2018017 za Manažment a organizačné poradenstvo za júl 2018, v sume 3 500,00 eur od dodávateľa MUNICON,
- č. 3018018 Poplatok za používanie vozidla Honda CRV za júl 2018, v sume 300,00 eur od dodávateľa MUNICON,
- č. 2018019 za Manažment a organizačné poradenstvo za august 2018, v sume 3 500,00 eur od dodávateľa MUNICON,
- č. 2018020 Poplatok za používanie vozidla Honda CRV za august 2018, v sume 300,00 eur od dodávateľa MUNICON,
- č. 2018021 Poplatok za používanie vozidla Honda CRV za september 2018, v sume 300,00 eur od dodávateľa MUNICON,
- č. 2018022 za Manažment a organizačné poradenstvo za september 2018, v sume 3 500,00 eur od dodávateľa MUNICON,
- č. 2018024 za Manažment a organizačné poradenstvo za október 2018, v sume 3 500,00 eur od dodávateľa MUNICON.
Rozhodnutia správcu dane
3. Správca dane Rozhodnutím č. 101801573/2021 zo dňa 24.09.2021 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 12 866,46 eura na DPH za zdaňovacie obdobie január 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane január 2018“). Správca dane Rozhodnutím č. 101801833/2021 zo dňa 24.09.2021 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 700,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane február 2018“). Správca dane Rozhodnutím č. 101799272/2021 zo dňa 24.09.2021 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 820 eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane marec 2018“). Správca dane Rozhodnutím č. 101799852/2021 zo dňa 24.09.2021 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 1 310,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane apríl 2018“). Správca dane Rozhodnutím č. 101800114/2021 zo dňa 24.09.2021 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 2 160,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane máj 2018“). Správca dane Rozhodnutím č. 101802211/2021 zo dňa 24.09.2021 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 3 760,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane jún 2018“). Správca dane Rozhodnutím č. 101802374/2021 zo dňa 24.09.2021 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 1 520,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane august 2018“). Správca dane Rozhodnutím č. 101800310/2021 zo dňa 24.09.2021 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 760,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane september 2018“). Správca dane Rozhodnutím č. 101802601/2021 zo dňa 24.09.2021 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 700,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane október 2018“) (ďalej spolu aj „prvostupňové rozhodnutia“).
4. Správca dane predmetnými rozhodnutiami vyrubil daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel na dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobia roka 2018 (kalendárne mesiaca január až jún a august až október). Konštatoval, že na základe všetkých úkonov a zisťovaní v priebehu daňovej kontroly nadobudol pochybnosť o uskutočnení zdaniteľných plnení fakturovaných žalobcovi jeho dodávateľmi NABI Korea a MUNICON. Pretože v konaní neboli predložené žiadne dôkazy o reálnom uskutočnení predmetných plnení, správca dane konštatoval, že daňový subjekt (žalobca) si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o DPH“ alebo „Zákon č. 222/2004 Z. z.“), pretože neboli splnené podmienky § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona.
Rozhodnutia žalovaného
5. O podaných odvolaniach žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutia správcu dane potvrdil: Rozhodnutím č. 100386218/2022 zo dňa 28.02.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane január 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného január 2018“) (sp. zn. BB-74S/32/2022). Rozhodnutím č. 100386571/2022 zo dňa 28.02.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane február 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného február 2018“) (sp. zn. BB-74S/34/2022).
Rozhodnutím č. 100387019/2022 zo dňa 28.02.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane marec 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného marec 2018“) (sp. zn. BB-74S/35/2022). Rozhodnutím č. 100387351/2022 zo dňa 28.02.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane apríl 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného apríl 2018“) (sp. zn. BB-74S/33/2022). Rozhodnutím č. 100387680/2022 zo dňa 28.02.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane máj 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného máj 2018“) (sp. zn. BB-74S/40/2022). Rozhodnutím č. 100388057/2022 zo dňa 28.02.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane jún 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného jún 2018“) (sp. zn. BB-74S/36/2022). Rozhodnutím č. 100388358/2022 zo dňa 28.02.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane august 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného august 2018“) (sp. zn. BB-74S/37/2022). Rozhodnutím č. 100388589/2022 zo dňa 28.02.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane september 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného september 2018“) (sp. zn. BB-74S/38/2022). Rozhodnutím č. 100388921/2022 zo dňa 28.02.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane október 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného október 2018“) (sp. zn. BB-74S/39/2022) (ďalej spolu „napadnuté rozhodnutia“).
6. Žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí opísal dôvody podaných odvolaní voči prvostupňovým rozhodnutiam, zopakoval zistenia správcu dane počas daňovej kontroly a dôvody rozhodnutí správcu dane. Konštatoval, že nezistil žiadny dôvod, aby sa odchýlil od záverov obsiahnutých v odôvodneniach rozhodnutí správcu dane. Námietky a dôvody uvádzané žalobcom v odvolaniach neboli podľa žalovaného spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutí správcu dane. Žalobca v podaných odvolaniach podľa žalovaného nepredložil také dôkazy, ktoré by zvrátili skutkový stav správcom dane v daňových kontrolách zistený a vo vyrubovacích konaniach vyhodnotený. Žalovaný zhrnul skutočnosti, ktoré vyplynuli z jednotlivých úkonov správcu dane, konkrétne závery z vypočutia svedka B. C. (konateľa NABI Korea), ďalej skutočnosti týkajúce sa prevodu obchodného podielu v spoločnosti MUNICON z pôvodného konateľa spoločnosti B. D. na E. B., trvale bytom v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Konštatoval, že správca dane zaslal výzvu účtovníčke dodávateľa NABI Korea, pani C. F., ktorá v odpovedi na žiadosť správcu dane uviedla, že zmluva o poskytovaní účtovníctva bola uzavretá len ústne s G. D. - prokuristom. Doklady k zaúčtovaniu jej odovzdávala E. H., osoba splnomocnená na preberanie pošty za spoločnosť NABI Korea. Táto sa vyjadrila, že spoločnosť NABI Korea aj konateľa B. C. pozná. Správca dane jej pri ústnom pojednávaní predložil k nahliadnutiu fotku B. C. a jeho podpis, na čo pani H. uviedla, že to nie je ten pán, ktorý sa predstavil ako Valo. Podpis nepoznala, nikdy ho nevidela. Ďalej sa vyjadrila, že asi v období rokov 2017 až 2019 preberala pre spoločnosť NABI Korea poštu, inak nekonala v ničom, nemala s touto spoločnosťou nič spoločné, iba preberala poštu, ktorú následne odniesla účtovníčke alebo konateľovi. Pani H. mala dispozičné právo v banke, udelil jej ho pán D., nevedela uviesť, akú pozíciu mal v spoločnosti. Ďalej sa vyjadrila, že B. D. (konateľa žalobcu) osobne nepozná, nikdy ho nevidela, ale vie, že existuje. Svedok G. D., prokurista spoločnosti NABI Korea v období od apríla 2015 do mája 2017 sa napriek opakovaným predvolaniam na ústne pojednávanie nedostavil a dňa 18.11.2020 v telefonickom rozhovore uviedol, že sa žiadneho pojednávania nezúčastní. Správca dane zaslal žalobcovi niekoľko výziev, ktorými ho vyzýval, aby doplnil a preukázal tvrdené skutočnosti, aby predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Napriek uvedenému daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane z plnení od dodávateľov NABI Korea a MUNICON. Správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal v súlade s požiadavkami žalobcu ďalšie dôkazy (výsluchy svedkov), skutková situácia sa však nezmenila. Žalobca v odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam uviedol všeobecné námietky a nešpecifikoval, na aké dôkazy správca dane neprihliadal. Nekonkretizoval, na základe čoho prišiel k presvedčeniu, že správca dane pri vyhodnotení dôkazov postupoval selektívne. Pretože správca dane počas daňovej kontroly nadobudol pochybnosti o zdaniteľných plneniach, realizoval úkony smerujúce k prevereniu uskutočnenia zdaniteľných plnení. Žalovaný poukázal na to, že pre účely ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 Zákona DPH je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok. Pre splnenie týchto podmienok nepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od dodávateľa. Zákonné podmienky po splnení ktorých vzniká platiteľovi dane právo na odpočítanie dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii (predložení) dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu. Daňová kontrola bola zameraná predovšetkým na skutkový stav veci (na realitu vecného plnenia). To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť odpočítanie dane z tohto dokladu, čo potvrdzujú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/11/2014 a
5Sžf/101/2013. Ani zaúčtovanie faktúr nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, čo vyslovil Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Sžf/31/2014. Pretože správca dane na základe zistení z daňovej kontroly spochybnil reálne dodanie služieb, dôkazné bremeno sa presunulo na kontrolovaný daňový subjekt (žalobcu), ktorý pochybnosti správcu dane o dodaní služieb dodávateľmi uvedenými na faktúrach nevyvrátil. U žiadneho z deklarovaných dodávateľov nebolo počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti a vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 Zákona o DPH, čo by následne zakladalo právo na odpočet dane u žalobcu. Žalovaný konštatoval, že daňový subjekt je povinný viesť evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v každej situácii mal dostatočné podklady, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov v zmysle daňových zákonov. Žalovaný uviedol, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav k posúdeniu preverovaných obchodov, postupoval v zmysle zásad ustanovených v § 3 v spojení s § 24 Daňového poriadku.
7. Vo vzťahu k dodávateľovi MUNICON žalovaný uviedol, že tento subjekt po výzve správcu dane nepredložil požadované písomnosti týkajúce sa plnení fakturovaných žalobcovi. Správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul ako svedka B. D., bývalého konateľa spoločnosti MUNICON, ktorý uviedol, že všetky obchody medzi touto spoločnosťou a žalobcom boli riadne zaúčtované, zdokladované a zdanené. Všetky obchodné vzťahy boli vykonávané v intenciách zmlúv. Správcovi dane boli doručené doklady, ktoré sa týkali žalobcu a spoločnosti MUNICON, opäť však išlo len o faktúry s prílohami, bez predloženia iných dôkazov o reálnom dodaní zdaniteľných plnení. Predložené doklady sa zhodujú s dokladmi predloženými žalobcom v priebehu daňovej kontroly. V súvislosti s návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania vypočutím odberateľov žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca nešpecifikoval, akým spôsobom by mali výpovede odberateľov žalobcu preukázať, že sporné služby boli žalobcovi dodané deklarovanými dodávateľmi. Listinné doklady, ktorými daňový subjekt (žalobca) preukazoval splnenie zákonom stanovených podmienok, nie sú spôsobilé privodiť uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Žalovaný konštatoval, že poukaz na rozsudky Súdneho dvora EÚ uvádzané v odvolaniach je nedôvodný, pretože predmetom dokazovania správcu dane v posudzovanom prípade nebola skutočnosť, či sú zdaniteľné plnenia zaťažené podvodom. Žalovaný konštatoval, že dôkazné bremeno v daňovom konaní zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Povinnosťou daňových orgánov nie je zisťovať, ako sa tvrdené obchodné transakcie stali. Daňové orgány len preverujú, či sa stali daňovým subjektom tvrdeným spôsobom. Zásada objektívnej pravdy ovládajúce daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02.2016 sp. zn. 8Sžf/75/2014). Žalovaný zdôraznil, že skutočné dodanie tovaru alebo služieb na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu, pri ktorom je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom, a to nielen po formálnej stránke (vystavenie faktúry), ale je nevyhnutné preukázať aj vecné plnenie. Správca dane poskytol žalobcovi dostatočný priestor, aby preukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane uvedenej v daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobia. Preto správca dane odôvodnene prijal záver, že daňový subjekt (žalobca) porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, pretože počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že fakturované plnenia boli dodané zo strany deklarovaných dodávateľov.
Žaloby
8. Žalobca sa správnymi žalobami podanými v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí žalovaného i rozhodnutí správcu dane o určení rozdielu dane za zdaňovacie obdobia január až jún 2018 a august až október 2018.
9. V prvej časti správnej žaloby (žalôb) žalobca zhrnul skutkové okolnosti veci a závery správcu dane, že žalobca v priebehu daňovej kontroly nepredložil správcovi dane doklady a dôkazy, ktoré by preukázali reálne uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov, teda dôkazy o dodaní služieb dodávateľmi NABI Korea a MUNICON. Žalobca namietal, že závery prijaté správcom dane a vymedzené v Protokole sú nesprávne a nemôžu byť podkladom smerujúcim k vyrubeniu dane. Správca dane vec nesprávne
právne posúdil, keď neuznal nárok žalobcu na uplatnenie odpočtu DPH s odôvodnením, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočtu, a to konkrétne nepreukázal, že fakturované služby mu boli skutočne dodané. V rámci vyjadrenia k Protokolu žalobca navrhol správcovi dane zabezpečiť vykonanie ďalších dôkazov, a to vypočuť štatutárneho zástupcu žalobcu (B. D.), bývalého povereného zástupcu spoločnosti NABI Korea (G. D. ml.), konateľa NABI Korea (B. C.) ako aj jednotlivých odberateľov žalobcu v relevantnom období. Na výsluchu týchto osôb zotrval aj po prejednaní veci na ústnom pojednávaní dňa 13.09.2021. Správca dane nepredvolal ako svedka G. D. ml. s odôvodnením, že nie je konateľom, prokuristom, či splnomocneným zástupcom spoločnosti NABI Korea. Správca dane vo vyrubovacom konaní nevykonal ani žalobcom navrhnuté opätovné vypočutie konateľa spoločnosti NABI Korea B. C. s odvolaním sa na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce z už realizovaných zistení. Správca dane nepredvolal na výsluch ani jednotlivých odberateľov žalobcu s odôvodnením, že nespochybňuje uskutočnenie zdaniteľných plnení žalobcom vo vzťahu k jeho odberateľom. Žalobca namietal, že správca dane odmietal prihliadať na zistené skutočnosti, odmietal vykonať dôkazy navrhované žalobcom a selektívnym spôsobom si vyberal, na ktoré dôkazy bude prihliadať a na ktoré nie.
10. V súvislosti s neuznanými faktúrami od spoločnosti NABI Korea žalobca uviedol, že prijatie zdaniteľných plnení je upravené Zmluvou o poskytovaní poradenstva pri sprostredkovaní predaja energií uzatvorenou medzi žalobcom a spoločnosťou NABI Korea 01.12.2014. Predmetom zmluvy bolo predovšetkým vyhľadávanie obchodných prípadov a zisťovanie, analyzovanie, spracovanie a hodnotenie trhu a podkladov v oblasti predaja energií. Uvedená zmluva bola ukončená Dohodou o ukončení zmluvy o poskytovaní poradenstva dňa 01.06.2017, pričom zmluvné strany sa dohodli na „dofakturovaní“ plnení najneskôr do 31.12.2018, a to kvôli zlej platobnej disciplíne odberateľa žalobcu (spoločnosti ELGAS, s.r.o.) Žalobca uviedol, že nakoľko je predmetom fakturácie poradenstvo pri sprostredkovaní predaja energií, ktorých množstvo nie je možné dopredu stanoviť konštantne, fakturácia zásadne prebiehala až na základe reálnej spotreby energií. Táto bola vždy známa až po období, za ktoré sa plnenie fakturovalo a prebiehala nasledovne. Žalobca vždy po skončení obdobia, ktoré bolo predmetom fakturácie, na základe zostavy s informáciami o odobratom množstve energií vyhotovil zostavu pre dodávateľa (spoločnosť NABI Korea), ktorá vystavila faktúru za predmetné obdobie podľa objemu sprostredkovaného obchodu. Okrem toho mal žalobca so spoločnosťou NABI Korea obchodnú spoluprácu aj na základe rámcovej zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytovanie činností súvisiacich s riadením projektov, fakturácia sa týkala projektu výstavby malých vodných elektrární.
11. Vo vzťahu k neuznaným faktúram od spoločnosti MUNICON žalobca uviedol, že služby manažmentu a organizačného poradenstva v roku 2018 zahŕňali služby riadenia, obchodnej a administratívnej agendy, plánovanie obchodnej stratégie a obchodných aktivít, aktívne sledovanie trhu a hodnotenie potenciálu nových obchodných príležitostí, koordinačnú a organizačnú činnosť medzi dodávateľmi a odberateľmi a ďalšie administratívne činnosti. Žalobca poukázal na to, že jeho hlavnou činnosťou je predaj energií a investičný manažment. Pretože rokoval o vstupe zahraničných strategických investorov do spoločnosti, chcel mať investičné projekty, t.j. svoju hlavnú činnosť, oddelené od administratívnych činností, ktoré boli zabezpečované spoločnosťou MUNICON. Fakturovaná čiastka bola stanovená na základe výkazov prác, ktoré obsahovali zoznam jednotlivých činností vykonaných v danom období a počet hodín strávených na jednotlivých úkonoch. Výkazy práce za jednotlivé mesiace boli správcovi dane predložené v prílohe Vyjadrenia k Protokolu. V súvislosti s fakturovanou dodávkou používania vozidla Honda CRV žalobca poukázal na to, že nemal v majetku žiadne motorové vozidlo, ktoré by používal na výkon ekonomickej činnosti. Predmetné vozidlo bolo vedené v majetku spoločnosti MUNICON a bolo zároveň používané na výkon ekonomickej činnosti žalobcu, preto alikvotná časť nákladov za používanie tohto vozidla bola fakturovaná žalobcovi.
12. Ďalej žalobca namietal, že správca dane porušil viaceré ustanovenia Daňového poriadku, pretože nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom - odmietol vykonať dôkazy navrhované žalobcom bez relevantného zdôvodnenia. Dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, avšak tieto nevyhodnotil objektívne, čo je potvrdené aj absenciou vysvetlenia, prečo na niektoré dôkazy prihliadal a na niektoré nie. Žalobca mal za to, že si splnil svoju zákonnú povinnosť, keď správcovi dane predložil ako dôkaz plnenia zmluvu, faktúry, zostavy, objednávky a výkazy prác, čím splnil materiálne a formálne podmienky na to, aby mu vznikol nárok na odpočet dane. Takto žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a došlo k preneseniu dôkazného bremena na správcu dane.
13. Pokiaľ správca dane tvrdil, že zmena sídla spoločnosti MUNICON bola účelová, s týmto žalobca vyjadril nesúhlas a poukázal na to, že konateľ tejto spoločnosti predložil správcovi dane riadnu Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 13.12.2019 na konateľa s bydliskom v inom štáte, preto je tvrdenie správcu o účelovosti zmeny sídla subjektívne (nepreukázané). Žalobca vyjadril nesúhlas aj so záverom, že zo strany pôvodného konateľa spoločnosti MUNICON nebola prejavená žiadna súčinnosť v daňovom konaní, pretože B. D. so správcom dane riadne spolupracoval. Taktiež nový konateľ MUNICON E. B. adresoval správcovi dane všetky potrebné dokumenty, a to na základe výzvy B. D., ktorý v tom čase už ako bývalý konateľ spoločnosti MUNICON dokladmi nedisponoval, pretože ich odovzdal novému konateľovi E. B.. V súvislosti s nepredvolaním jednotlivých odberateľov žalobcu s odôvodnením, že správca dane nespochybňuje uskutočnenie zdaniteľných plnení žalobcu uviedol, že toto konštatovanie správcu dane je zarážajúce až absurdné, pretože ako by žalobca mohol realizovať podnikateľskú činnosť vo vzťahu k svojim odberateľom, keby mu jeho dodávatelia reálne nedodali tovar, resp. neposkytli služby. Pokiaľ správca dane v prvostupňovom rozhodnutí tvrdil, že v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti spoločnosťou NABI Korea a MUNICON, ide len o tvrdenie, ktoré správca dane ničím nepodložil. Žalobca mal za to, že dostatočným spôsobom preukázal racionálny ekonomický dôvod zdaniteľného plnenia, pričom z Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo 07.12.2010 sp. zn. 3Sžf/25/2010 vyplýva, že ak daňová transakcia má racionálny ekonomický dôvod, správca dane ju nemôže prekvalifikovať. S poukazom na Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.09.2019 sp. zn. 3Sžfk/81/2017 žalobca konštatoval, že overovanie obchodných partnerov nie je povinnosťou žalobcu. Dôkazné bremeno žalobcu predstavujú skutočnosti vymedzené v ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ v prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Electronic) a C-484/03 (Bond House), kde Súdny dvor EÚ vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcie zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie, alebo nemôže vedieť. Žalobca poukázal na zásadu daňovej neutrality a právnej istoty, ktoré sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby v prípade existencie nepodložených podozrení zo strany vnútroštátne daňovej správy bolo zdaniteľnej osobe odopreté právo na odpočítanie DPH. Nárok na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe odoprieť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca nárok na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod. Žalobca konštatoval, že dlhodobo spolupracoval s obchodným partnerom NABI Korea a nevzniklo mu ani podozrenie, že by mohol vzniknúť potenciálny problém pri tejto obchodnej spolupráci.
14. Za porušenie zákona považoval žalobca odmietnutie vykonania výsluchu G. D. ml. s odôvodnením, že nie je konateľom, ani prokuristom spoločnosti NABI Korea. Žalobca zotrval na tom, že výpoveď tejto osoby by mala významný vplyv na objektívne preukázanie ním tvrdených skutočností, ktoré dokazujú jeho nárok na odpočet dane, pretože G. D. ml. konal ako sprostredkovateľ medzi spoločnosťou NABI Korea a žalobcom v čase, kedy pán G. D. st. (vtedajší prokurista NABI Korea) mal výrazné zdravotné problémy. Správca dane objektívne neodôvodnil, preto odmietol vykonať jeho výsluch. Tým porušil okrem iného zásadu rovnosti zbraní, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou účinnej ochrany práv. Žalobca zotrval na tom, že v daňovom konaní svoje dôkazné bremeno uniesol a správcovi dane bola doručená tak zmluva, faktúry, zostavy, objednávky ako aj výkazy prác. K týmto skutočnostiam sa správca dane akýmkoľvek a žiadnym spôsobom nevyjadril, v nadväznosti na čo žalobca poukázal aj na ďalšiu zásadu uplatňovanú v daňovom konaní, a to na zásadu in dubio pro mitius. Vo väzbe na výpoveď svedka B. C., ktorý poprel akékoľvek prepojenie so spoločnosťou NABI Korea, žalobca konštatoval, že je zarážajúce, že správca dane sa uspokojil s výpoveďou tejto osoby, žiadnym spôsobom ju neverifikoval, hoci do dnešného dňa je B. C. oficiálne zapísaný ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti NABI Korea. Aj keby s odstupom času B. C. zistil, že bol bez jeho vedomia zapísaný ako štatutárny orgán spoločnosti, jeho ďalším racionálnym a logickým krokom by malo byť vyvinúť všetku možnú snahu a úsilie smerujúce k tomu, aby bol stav zapísaný v obchodnom registri zosúladený s realitou t.j., aby sa vykonal výmaz jeho osoby, čo sa však do dnešného dňa nestalo, čím výpoveď B. C. stráca na objektivite a vierohodnosti. Konateľ žalobcu sám uviedol, že B. C. nestretol, ani ho nepozná, pretože stále jednal s G. D., prokuristom spoločnosti NABI Korea. Správca dane žiadnym spôsobom nedokázal, že svedok B. C. tvrdí vo svojej výpovedi pravdivé skutočnosti. Žalobca namietal aplikáciu Rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/11/2014 a 5Sžf/101/2013 s odôvodnením, že žalovaný selektívne a
zámerne vybral určité časti odôvodnenia rozhodnutí, ktoré podporujú jeho tvrdenia, avšak nevyhodnotil tieto rozhodnutia ako celok. Vo veci, o ktorej pojednáva Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.04.2015 sp. zn. 5Sžf/11/2014 išlo skutkovo o situáciu, kedy sa žalujúcej strane vyčítalo, že splnila len formálnu podmienku na vznik nároku na odpočítanie DPH, teda absentovalo splnenie materiálne podmienky. Tento skutkový stav nie je podľa žalobcu možné subsumovať na situáciu a vec žalobcu, pretože ten na základe predložených podkladov a dôkazov vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Žalobca predložil dostatočné podklady a dôkazy o tom, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, čo potvrdili aj samotní svedkovia pri ústnych pojednávaniach. Z tohto dôvodu považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne. Žalobca požiadal správny súd o nariadenie pojednávania vo veci a súčasne navrhol vykonať v konaní nasledovné dôkazy: výsluch osoby G. D. ml., výsluch konateľa spoločnosti NABI Korea Mateja Valu, výsluch jednotlivých odberateľov žalobcu (I. B. konateľa obchodnej spoločnosti ERVP, s.r.o., J. K. C., bývalú konateľku spoločnosti ECO ENERGO 3 s.r.o., B. L. D., konateľa spoločnosti HYDRO, s.r.o. a HYDRO TNS, s.r.o.). Súčasne so správnymi žalobami žalobca požiadal o priznanie odkladného účinku správnym žalobám s odôvodnením, že mu hrozí vznik značnej hospodárskej a finančnej škody ako aj nenapraviteľný následok. Vyjadrenia žalovaného
15. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám uviedol, že skutočnosti uvádzané v týchto žalobách nezakladajú dôvody na zrušenie rozhodnutí žalovaného a rozhodnutí správcu dane, preto na nich trvá a navrhuje žaloby zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania. Žalovaný konštatoval, že daňový subjekt (žalobca) v zmysle záverov správcu dane porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, pretože počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že fakturované plnenia boli dodané zo strany deklarovaných dodávateľov. Správca dane na základe kontrolných zistení spochybnil dodanie služieb dodávateľmi NABI Korea a MUNICON, čím sa dôkazné bremeno presunulo na kontrolovaný daňový subjekt, ktorý pochybnosti správcu dane o dodaní služieb nevyvrátil. Správca dane podľa žalovaného dostatočne zistil skutkový stav, všetky získané dôkazy dostatočne vyhodnotil a postupoval v zmysle zásad Daňového poriadku. Podľa žalovaného žalobca nešpecifikoval, s akými konkrétnymi námietkami sa správca dane, prípadne odvolací orgán, nevysporiadal, námietky obsiahnuté v správnych žalobách sú preto nedôvodné a všeobecné. Ťažisko dôkazného bremena bolo v daňovom konaní na žalobcovi, nevyhnutným pre nárok na odpočet DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda, že tovar alebo služby boli skutočne dodané. Zdôraznil, že predmetom dokazovania správcu dane nebolo preverovanie v reťazci dodávok, z ktorých by niektorá mala byť zaťažená daňovým podvodom, preto je súvisiaca argumentácia žalobcu nedôvodná. Správca dane zaslal kontrolovanému daňovému subjektu viacero výziev, v ktorých ho vyzval, aby doplnil údaje, aby predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Toto sa nestalo. V súvislosti s plneniami fakturovanými spoločnosťou MUNICON žalovaný poznamenal, že v rozhodnutiach správcu dane sa nikde v texte nenachádza formulácia, že zo strany B. D. alebo spoločnosti MUNICON nebola prejavená žiadna súčinnosť. Dňa 04.08.2021 boli správcovi dane doručené doklady, ktoré sa týkali žalobcu a spoločnosti MUNICON, boli však predložené opäť len faktúry s prílohami, bez predloženia dôkazov o reálnom dodaní zdaniteľných plnení. Pokiaľ žalobca navrhol vypočutie jeho odberateľov, neuviedol, akým spôsobom by mali preukázať, že tovar, resp. služby boli žalobcovi ako daňovému subjektu dodané práve deklarovanými dodávateľmi. V súvislosti s výpoveďou B. C. žalovaný konštatoval, že svedok bol poučený, že musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Podľa výpovede B. D., konateľa žalobcu, tento komunikoval s G. D. ml., s B. C. sa nestretol, zmluvu o spolupráci dostal podpísanú do schránky. Správca dane nevypočul G. D. ml., pretože žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že G. D. ml. bol oprávnený konať za spoločnosť NABI Korea.
Repliky žalobcu
16. Žalobca v replikách vyjadril nesúhlas so závermi žalovaného. Nesúhlasil s tvrdením, že je povinnosťou žalobcu preverovať svojich obchodných partnerov v rozsahu, v akom ho vymedzil žalovaný
- že žalobca je povinný viesť evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť tak, aby v každej situácii mal dostatočné podklady, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Jasný determinant rozsahu dôkaznej povinnosti žalobcu je stanovený v § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda aj tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Žalobca zotrval na tom, že objektívnym spôsobom preukázal realizáciu zdaniteľného plnenia, teda vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno a dôkaznú
núdzu správca dane. V súvislosti s návrhom na vypočutie odberateľov žalobcu zdôraznil, že je absolútne logické, že bez toho, aby boli zo strany deklarovaných dodávateľov žalobcovi poskytnuté služby, by žalobca sám nemohol realizovať svoju ekonomickú činnosť vo vzťahu k svojim odberateľom. S poukazom na princíp materiálnej publicity obchodného registra, v zmysle ktorej skutočnosti zapísané v obchodnom registri sú účinné voči tretím osobám, vo väzbe na fakt, že B. C. je až do dnešného dňa, t.j. 03.10.2022 zapísaný v obchodnom registri ako štatutárny orgán spoločnosti NABI Korea, mal žalobca za to, že vyjadrenia tejto osoby sú nedôveryhodné. Žalobca uviedol, že z vyjadrení žalovaného je možné usúdiť, že pripisuje žalobcovi získanie neoprávnenej daňovej výhody, čo je možné subsumovať pod množinu jednej z troch základných foriem zneužívania daňového práva, a síce daňový podvod, preto argumentoval rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ týkajúcimi sa tejto otázky.
Konanie pred správnym súdom
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd samostatnými uzneseniami zo dňa 09.09.2022 (samostatné uznesenie v každom z konaní sp. zn.: 74S/32/2022, 74S/33/2022, 74S/34/2022, 74S/35/2022, 74S/36/2022, 74S/37/2022, 74S/38/2022, 74S/39/2022, 74S/40/2022) návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 21.09.2022.
18. Krajský súd v Banskej Bystrici samostatnými uzneseniami zo dňa 29.11.2022 prerušil konanie sp. zn.: 74S/32/2022, 74S/33/2022, 74S/34/2022, 74S/35/2022, 74S/36/2022, 74S/37/2022, 74S/38/2022, 74S/39/2022, 74S/40/2022 podľa § 100 ods. 1 písm. e) SSP do právoplatného skončenia konania o návrhu na obnovu konania vo veci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania za jednotlivého zdaňovacie obdobia roku 2018. Po odpadnutí prekážky, pre ktorú sa konania prerušili, keď právoplatnými rozhodnutiami žalovaného bol zamietnutý návrh na obnovu konania, predsedníčka senátu samostatnými uzneseniami zo dňa 10.05.2023 (právoplatnými dňa 15.05.2023) rozhodla o pokračovaní v každom uvedenom konaní.
19. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa konania pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 74S/32/2022, 74S/33/2022, 74S/34/2022, 74S/35/2022, 74S/36/2022, 74S/37/2022, 74S/38/2022, 74S/39/2022, 74S/40/2022 vedú na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-74S/32/2022, BB-74S/33/2022, BB-74S/34/2022, BB-74S/35/2022, BB-74S/36/2022, BB-74S/37/2022, BB-74S/38/2022, BB-74S/39/2022, BB-74S/40/2022.
20. Správny súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. BB-74S/32/2022-205 zo dňa 20.02.2024 (právoplatným dňa 21.02.2024) v záujme hospodárnosti spojil na spoločné konanie veci vedené na správnom súde pod sp. zn. BB-74S/32/2022, BB-74S/33/2022, BB-74S/34/2022, BB-74S/35/2022, BB-74S/36/2022, BB-74S/37/2022, BB-74S/38/2022, BB-74S/39/2022, BB-74S/40/2022 s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn. BB-74S/32/2022.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
21. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 22.02.2024 v neprítomnosti žalobcu a žalovaného (§ 114 SSP), ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Pojednávanie vo veci bolo nariadené na základe výslovnej žiadosti žalobcu. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, z dôvodov uvedených v podaných správnych žalobách v súlade s § 134 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správne žaloby nie sú dôvodné.
22. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
23. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
24. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom v zdaňovacom období roku 2018 (od 01.01.2018 do 31.12.2018) (ďalej len „Zákon o DPH“) dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. 25. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
26. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
27. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
28. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
29. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
30. Predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia žalovaného potvrdzujúce rozhodnutia správcu dane, ktorými bol žalobcovi ako platiteľovi DPH určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia roka 2018 (kalendárne mesiace január až jún 2018 a august až október 2018). Žalobcovi nebolo uznané odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa NABI Korea a MUNICON, pretože žalobca podľa záverov správcu dane nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH.
31. Žalobca v správnych žalobách namietal nezákonnosť rozhodnutí žalovaného a žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia správcu dane a vec vrátil na ďalšie konania orgánu verejnej správy prvého stupňa (správcovi dane). V prvom rade namietal, že záver žalovaného a správcu dane, v zmysle ktorého žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na uplatnenie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 49 a § 51 Zákona o DPH, je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že správcovi dane za účelom preukázania splnenia podmienok pre uplatnenie odpočtu predložil zákonom požadované doklady, čím uniesol svoje dôkazné bremeno.
32. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť obmedzené v prípadoch, ak (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak (2) došlo k daňovému podvodu alebo (3) k prípadu zneužitia práva. Splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: a) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň, b) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia) a že c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Unesenie dôkazného bremena nespočíva iba v jeho formálnej deklarácii predložením formálnych dokladov s predpísaným
obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a musia byť ako právna skutočnosť aj preukázané. Faktúra je formálnou, nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.
33. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku je to daňový subjekt, ktorý je povinný preukázať správcovi dane, že ním uplatňovaný nárok (v tomto prípade odpočet DPH) vznikol a predložiť za tým účelom správcovi dane potrebné dôkazy. Ak správca dane nadobudne pri preverovaní predložených podkladov od daňového subjektu dôvodnú pochybnosť o oprávnenosti uplatňovaného nároku – preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov daňového subjektu, v takom prípade je opäť na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane (dochádza k presunu dôkazného bremena späť na daňový subjekt).
34. Ak daňový subjekt uplatňuje odpočet DPH, musí mať k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo. Pre unesenie vlastnej dôkaznej povinnosti je povinný disponovať takými dôkazmi, ktoré je možné verifikovať. Ak také dôkazy nemá, nemožno tvrdiť, že uniesol svoje dôkazné bremeno vyplývajúce z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku.
35. Z napadnutých rozhodnutí žalovaného (ako aj rozhodnutí správcu dane) vyplýva, že rozhodnutia sú založené na závere o nesplnení hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie odpočtu DPH - nepreukázaní reálneho dodania fakturovaných služieb žalobcovi.
36. Pokiaľ ide o služby, ktoré mali byť žalobcovi dodané spoločnosťou NABI Korea, z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v daňovom konaní predložil Zmluvu o poskytovaní poradenstva pri sprostredkovaní predaja energií z 01.12.2014 spolu s Dohodou o ukončení zmluvy ku dňu 01.06.2007. Predmetom zmluvného vzťahu bol záväzok spoločnosti NABI Korea vyvíjať pre žalobcu činnosť poradcu. K zmluve boli priložené faktúry, predmetom fakturácie bolo poradenstvo pri sprostredkovaní predaja energií za príslušné mesiace roka 2017, k faktúram boli pripojené zostavy, faktúry vyhotovené žalobcom za poradenstvo pri sprostredkovaní predaja energie pre spoločnosť ELGAS, k.s. a provízne zostavy spoločnosti ELGAS. Z predložených zostáv vyplýva, že ide o tabuľky vyhotovené žalobcom, v ktorých sa v prvom stĺpci uvádza mesiac poskytnutia služieb, v ďalšom stĺpci obchodná spoločnosť (zrejme odberateľ žalobcu), ďalej údaj o tom, či bola dodaná elektrina alebo plyn, zmluvné množstvo, odobraté množstvo a odmena. Ďalej žalobca správcovi dane predložil Rámcovú zmluvu o poskytovaní činností uzavretú medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou NABI Korea ako dodávateľom dňa 21.08.2015, predmetom ktorej je vykonávanie a zabezpečovanie činností týkajúcich sa projektového riadenia a inžinieringu, k Zmluve boli priložené projekty MVE Sliač a Sústava MVE Horná Nitra.
37. Pokiaľ ide o služby, ktoré mali byť žalobcovi dodané spoločnosťou MUNICON, z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na osvedčenie zdaniteľných obchodov predložil Zmluvu o poskytovaní činností uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou MUNICON dňa 01.01.2016, kde predmetom zmluvy je činnosť týkajúca sa manažmentu a organizačného poradenstva. K Zmluve boli priložené faktúry a tabuľky (bez označenia osoby, ktorá ich vyhotovila) obsahujúce údaj o dni poskytnutia služby, popise činnosti, vykázaných hodinách, fakturovaných hodinách a fakturovanej čiastke. V súvislosti s využívaním motorového vozidla boli predložené faktúry, ktorých predmetom je „poplatok za používanie vozidla Honda CRV za rok 2017“ s objednávkou používania vozidla Honda CRV, EČV: M. počas kalendárneho roka 2018 za cenu 300 eur mesačne, ku ktorej bola priložená kópia osvedčenia o evidencii vozidla (časť II).
38. Listom zo dňa 01.02.2021 správca dane oboznámil žalobcu so zisteniami počas výkonu daňovej kontroly - v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku ho oboznámil, že mu vznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov, konkrétne, že nebolo preukázané, či boli zdaniteľné obchody uskutočnené tak, ako je uvedené na predložených faktúrach (pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia). V konaní nebolo sporné, že deklarovaným dodávateľom plnenia mala byť iná osoba registrovaná pre daň (spoločnosť NABI Korea a MUNICON). Orgány finančnej správy v predmetnej veci nespochybňovali ani existenciu zmluvného vzťahu žalobcu a jeho dodávateľov, ani nenamietali fakturáciu na základe predložených zmlúv (skutočnosti ktoré vysvetľoval žalobca v správnych žalobách), spochybnili reálne dodanie služieb. Vo vyrubovacom konaní žalobca síce navrhoval vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie svojich tvrdení (výsluchy svedkov), po doplnení dokazovania vypočutím osôb sa však skutkovo situácia nezmenila, preto správca dane
v rozhodnutiach o určení dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2018 konštatoval (a žalovaný to potvrdil), že žalobca neosvedčil reálne uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení. Žalobca v správnych žalobách namietal, že svoje dôkazné bremeno uniesol (že tvrdil určité skutočnosti a svoje tvrdenia preukázal), správny súd však súhlasí s tým, že správca dane žalobcom predložené dôkazy dostatočným spôsobom spochybnil na to, aby dôkazné bremeno prešlo opäť na žalobcu, ktorý už následne žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení neprodukoval. Vzhľadom na uvedené je správny záver žalovaného, že v daňovom konaní nebolo preukázané dodanie zdaniteľných plnení, teda žalobcovi nevzniklo právo z predmetných plnení uplatniť si odpočet DPH.
39. Navrhované výsluchy svedkov neboli dôkazmi, ktoré vyvrátili pochybnosti správcu dane. Neboli nimi ani predložené faktúry s prílohami, pokiaľ overiteľne nepreukazovali skutočné dodanie fakturovaných služieb. Možnosť overenia uskutočnenia plnení neposkytovali v prípade služieb fakturovaných od spoločnosti NABI Korea ani predložené zmluvy a tzv. zostavy (priložené k jednotlivým faktúram), ktoré vyhotovil žalobca, pričom išlo o tabuľky bez akýchkoľvek ďalších podkladov osvedčujúcich reálne dodanie služieb. Dodanie služieb nepotvrdil ani (jediný) konateľ spoločnosti NABI Korea (uviedol, že zmluvy a faktúry videl prvý raz pri výsluchu pred správcom dane). Dodanie služieb spoločnosťou MUNICON žalobcovi síce potvrdil B. D. ako vtedajší konateľ MUNICON, vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 41. tohto odôvodnenia však uvedené nepostačovalo ako dostatočný dôkaz o poskytnutí služieb. K faktúram pripojené „výkazy“ (tabuľky) sú obdobne ako faktúry dokladmi vo formálnom zmysle slova, ktoré neosvedčujú reálne poskytnutie služieb. Ak žalobca využíval motorové vozidlo Honda CRV, možno rozumne predpokladať, že by z účtovného a obchodného hľadiska mal (okrem objednávky a faktúr) disponovať aj inými dokladmi (ako príklad možno uviesť knihy jázd, doklady o nákupe pohonných hmôt, doklady o prevádzke motorového vozidla a pod.). Žiadne takéto doklady však v daňovom konaní predložené neboli.
40. Žalobca ako daňový subjekt bol priamo účastný na dvojstranných obchodných vzťahoch so svojím dodávateľom, ktorých dostatočné preukázanie bol teda spôsobilý zaistiť a uchovať, nakoľko ako podnikateľský subjekt, ktorý bol platiteľom DPH, vedel, resp. mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik nároku na odpočet DPH preukázať. Je súčasťou bežnej podnikateľskej obozretnosti, aby si daňový subjekt, ktorý si v budúcnosti mieni uplatniť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe zdaniteľného plnenia zabezpečil a uchoval dostatok podkladov (nielen napr. faktúry alebo zmluvy) slúžiacich na osvedčenie, že toto plnenie (dodanie tovaru alebo služby) bolo založené na reálnom základe a prebehlo tak, ako to vyplýva z existujúcich účtovných a iných dokladov, na ktorých podklade si nárok uplatní. Nie je povinnosťou správcu dane označiť žalobcovi, akými dôkazmi by mal preukázať skutočnosti, ktoré je povinný preukazovať podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Dôsledný postup správcu dane a žalovaného, ktorí overujú zákonné podmienky na odpočet DPH je v súlade s princípom neutrality, na ktorý poukázal žalobca v správnych žalobách. Záver žalovaného (síce s poukazom na dátumovo staršie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR - sp. zn. 5Sžf/11/2014, 5Sžf/101/2013 a 4Sžf/31/2014) o tom, že daňový doklad (faktúra) hoc aj obsahujúci všetky obligatórne náležitosti a taktiež riadne zaevidovaný v účtovníctve, nie je skutočnosť preukazujúca reálnosť dodania tovaru, resp. služby vo vzťahu ku ktorým vzniká daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane, stále platí. Žalobca je presvedčený, že predložením zmluvy a faktúr s prílohami splnil hmotnoprávnu podmienku preukázania zdaniteľných plnení, v tomto sa však mýli. Takéto všeobecné konštatovanie predstavuje len vlastné vyhodnotenie otázky splnenia podmienok pre priznanie odpočtu dane bez akejkoľvek konkretizácie na preskúmavaný prípad. Ako konštatoval Najvyšší správny súd SR v aktuálnom Rozhodnutí z 25.07.2023 sp. zn. 3Sfk/33/2021: „Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).“ Z Rozhodnutia Ústavného súdu SR zo dňa 15.11.2017 sp. zn. II ÚS 705/2017 vyplýva, že existenciu predmetu plnenia nepostačuje preukázať listinnými dôkazmi (faktúrami, zmluvami) či výsluchmi dodávateľa. Takéto dôkazy nie sú s ohľadom na ich spochybnenie zo strany finančných orgánov dostačujúce na unesenie dôkazného bremena, teda preukázanie existencie predmetu zdaniteľného plnenia. Nepostačuje teda predložiť faktúru či zmluvu, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť
o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia. V tomto prípade zo zistení správcu dane vyplynulo, že konateľ spoločnosti NABI Korea nepoznal osobu žalobcu, predložené doklady (zmluvy a faktúry) nepodpisoval. Žalobca tvrdil, že sporné obchody dojednával s G. D. mladším, ktorý však v relevantnom čase nebol ani štatutárnym zástupcom, ani splnomocneným zástupcom NABI Korea. Správca dane opakovane predvolával na vypočutie ako svedka aj G. D. staršieho (prokuristu spoločnosti NABI Korea v období od 10.04.2015 do 11.05.2017), tento telefonicky správcovi dane oznámil, že ústneho pojednávania sa nezúčastní, má 68 rokov, nepamätá si ani čo bolo pred dvomi týždňami, nevie, čo by vypovedal, keďže si už nepamätá na žiadne veci. Vzhľadom na uvedené nie je vo vzťahu k dodávateľovi NABI Korea dôvodná žalobná námietka, že reálnosť plnenia je podporená aj svedeckými výpoveďami svedkov.
41. Absencia konkrétnych informácií o uskutočnení plnení na strane deklarovaného dodávateľa zakladá pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov, ktoré spochybňujú hodnovernosť listinných dôkazov predkladaných žalobcom a prenášajú dôkazné bremeno (v záujme obnovenia hodnovernosti listinných dôkazov) opätovne na žalobcu. Žalobca bol oboznámený so zistenými pochybnosťami, ďalej sa však v konaní bránil len tým, že splnil hmotnoprávne podmienky odpočtu dane, žiadne ďalšie dôkazy už nepredložil. Správny súd konštatuje, že žalobca mal dostatok priestoru akékoľvek ďalšie dôkazy predložiť, neurobil tak, preto je dôvodný záver žalovaného, že v daňovom konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno.
42. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v správnych žalobách, že správca dane sa nijako a žiadnym spôsobom nevyjadril k predloženým dôkazom - zmluvám, faktúram, zostavám, objednávkam a výkazom prác. Správca dane a žalovaný zaujali stanovisko k predloženým dokladom v tom zmysle, že išlo o formálne doklady neosvedčujúce reálne dodanie sporných zdaniteľných plnení. Žalovaný konštatoval, že správca dane vyhodnotil povahu dodávok i v nadväznosti na obsah predložených dokladov, pričom prijal záver, že listinné doklady, ktorými daňový subjekt preukazoval splnenie zákonom stanovených podmienok, nie sú spôsobilé privodiť uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Správca dane ani žalovaný v rozhodnutiach podrobnejšie predložené listinné dôkazy neanalyzovali (čo by bolo žiaduce z pohľadu presvedčivosti rozhodnutí), no vyplýva z nich jednoznačný záver, že tieto dôkazy nemali preukaznú hodnotu k materiálnej podmienke preukázania daňového výdavku.
43. Žalobca nesúhlasil s tvrdením, že je povinnosťou daňového subjektu preverovať svojich obchodných partnerov v rozsahu vymedzenom žalovaným, pričom poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13.09.2019 sp. zn. 3Sžfk/81/2017 (správne má byť sp. zn. 1Sžfk/81/2017). Správny súd uvádza, že veta, ktorú žalobca citoval z predmetného rozhodnutia nie je zo záverov Najvyššieho súdu SR, ale išlo o časť odôvodnenia skoršieho rozhodnutia krajským súdom, pričom však žalobca v správnych žalobách uviedol len prvú časť vety („overovanie obchodných partnerov nie je povinnosťou žalobcu“), keď svoj význam nesie ako celá veta: „Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom.“ Správny súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že povinnosť „preverovania“ obchodných partnerov sa viaže k následnej dôkaznej povinnosti daňového subjektu (zabezpečenia dostatočných podkladov pre dokladovanie obchodných transakcií). Na tomto mieste správny súd poukazuje opäť na Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR z 25.07.2023 sp. zn. 3Sfk/33/2021, ktorý zdôraznil, že požiadavka preukázania vynaloženia primeranej obozretnosti daňového subjektu je v súlade s právom Európskej únie (bod 55.).
44. K namietaným procesným pochybeniam orgánov verejnej správy v priebehu daňového konania správny súd uvádza nasledovné.
45. Žalobca v správnych žalobách namietal, že správca dane nevykonal dôkazy navrhnuté daňovým subjektom, a to konkrétne vypočutie štatutárneho zástupcu žalobcu (B. D.), vypočutie bývalého povereného zástupcu spoločnosti NABI Korea (G. D. ml.), vypočutie konateľa spoločnosti NABI Korea (Mateja Vala) a jednotlivých odberateľov žalobcu v relevantnom období. Správca dane vykonal výsluch B. D. ako konateľa žalobcu (Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 25.02.2021) a dňa 01.07.2021 vypočul túto osobu aj ako bývalého konateľa spoločnosti MUNICON. Správca dane zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, prečo nepredvolal ako svedka G. D. ml., a to z dôvodu, že nebol ani konateľom, ani prokuristom, či splnomocneným zástupcom spoločnosti NABI Korea, čo je podľa správneho súdu
plne odôvodnené a správne. Žalobca namietal, že G. D. ml. bol sprostredkovateľom medzi žalobcom a spoločnosťou NABI Korea v čase, kedy G. D. st., bývalý prokurista, mal výrazné zdravotné problémy, poverenie G. D. ml. konať v mene NABI Korea však ničím neosvedčil. Pre úplnosť správny súd uvádza, že G. D. st. bol prokuristom spoločnosti NABI Korea len do mája 2017. Žalobca namietal, že nevypočutím G. D. ml. mu správca dane odňal možnosť uviesť svoje tvrdenia vrátane dôkazov, čím porušil princíp rovnosti zbraní. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že princíp rovnosti zbraní je spojený s princípom kontradiktórnosti konania, ktorý je typický pre sporové konania, kde sú účastníci v rovnom postavení a vyjadruje právo každej strany v konaní predkladať dôkazy a popierať požiadavky a argumenty druhej strany. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane (v sporovom konaní) bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca (F. c. Slovenská republika, rozsudok zo 04.06.2002, § 45). Daňové konanie je ovládané preň špecifickými zásadami a princípmi, v súvislosti s čím je potrebné zdôrazniť zásadu nesenia dôkazného bremena daňovým subjektom. V tomto prípade žalobca okrem nesúhlasu a namietania postupu správcu dane, ktorý spochybnil ním predložené doklady, nedokazoval už žiadne skutočnosti. V daňovom konaní sa síce uplatňuje zásada in dubio pro mitius (orgány verejnej moci sú v prípade pochybností povinné postupovať miernejšie), v tomto prípade však nebol priestor na jej aplikáciu, pretože táto zásada sa vzťahuje na výklad (aplikáciu) právnej normy, ktorý v prejednávanej veci nebol nijako sporný.
46. Správca dane vysvetlil, prečo nevykonal opätovné vypočutie konateľa spoločnosti NABI Korea (B. C.) s odvolaním sa na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že z administratívneho spisu vyplýva, že svedok B. C. (od roku 2014 do súčasnosti jediný konateľ spoločnosti NABI Korea) bol v daňovom konaní vypočutý dňa 27.11.2019. Zo Zápisnice spísanej o ústnom pojednávaní vyplýva, že svedok po poučení vypovedal, že spoločnosť PROFENERG (žalobcu) nepozná, nikdy s touto spoločnosťou neobchodoval, nevie o tom, že je konateľ spoločnosti NABI Korea, nepozná jej účtovníctvo, nevie nič o tejto spoločnosti. Uviedol, že podpisy na predložených zmluvách so žalobcom nie sú jeho a o obsahu zmlúv nič nevie. Výsluchu sa zúčastnila aj splnomocnená zástupkyňa žalobcu, ktorá svedkovi nepoložila žiadne otázky, teda nijako nespochybnila jeho tvrdenia. Vzhľadom na obsah výpovede tohto svedka je evidentné, že ani pri opakovanom výsluchu by svedok neuviedol bližšie skutočnosti ohľadom sporných plnení, preto bol postup správcu dane dôvodný. Žalobca namietal, že správca dane žiadnym spôsobom neverifikoval výpoveď B. C., povinnosť dokazovať pravdivosť (resp. nepravdivosť) výpovede svedka však správcovi dane nevyplýva z ustanovenia žiadneho predpisu. Správca dane má povinnosť vyhodnotiť výpoveď svedka, čo urobil, vyhodnotenie jeho výpovede zodpovedá jej obsahu a zásadám logického myslenia. Ak žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že výpoveď B. C. stráca na dôveryhodnosti preto, že do podania správnej žaloby neurobil nič, aby zosúladil stav zápisu v obchodnom registri a ním uvádzaného stavu (že nevie, že je konateľom tejto spoločnosti), správny súd uvádza, že toto dôveryhodnosť jeho výpovede v roku 2019 neznižuje. Ak žalobca poukazuje na to, že B. C. mal vyvinúť všetku možnú snahu, aby bol stav zapísaný v obchodnom registri zosúladený s realitou, rovnako žalobca mal vyvinúť snahu, aby konal v obchodnoprávnych vzťahoch s osobou oprávnenou konať za/v mene dotknutej obchodnej spoločnosti. Pokiaľ žalobca uviedol, že osobne B. C. nestretol, ani ho nepozná, pretože stále konal s G. D., prokuristom spoločnosti, odporuje si, pretože na inom mieste v správnych žalobách uviedol (opakovane), že konal s G. D. ml. (nie prokuristom).
47. Výpoveď vtedajšieho konateľa dodávateľa žalobcu (MUNICON) B. D. (ktorý bol konateľom uvedenej spoločnosti od 12.08.2008 do 27.12.2019) taktiež (podobne ako faktúry) nemala charakter dôkazu, ktorý by bez ďalšieho postačoval na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení. Tvrdenia „inej zmluvnej strany“ (osoby vystupujúcej v mene dodávateľa), ktorá sa mala podieľať na vzniku výdavkov žalobcu (zabezpečovať odplatné dodanie služieb) v súlade s predloženými účtovnými dokladmi, ale tiež v súlade so záujmami svojimi, za rozhodujúci potvrdzujúci dôkaz o realizácií sporných plnení považovať nemožno. Konateľ dodávateľa žalobcu (navyše osoba totožná s konateľom samotného žalobcu) zjavne nepatrí medzi osoby vypovedajúce o informáciách, ktoré získal o postupe alebo konaní iného (inak povedané, čo videl a počul), preto nemožno jeho výpovedi v skutočnosti pripisovať význam a váhu svedeckej výpovede v rámci dokazovania, ale skôr význam procesnej obrany, ktorú je taktiež potrebné náležite vyhodnotiť, čo správca dane a žalovaný urobili.
48. Skutočnosť, že prišlo k zmene sídla spoločnosti MUNICON (presunu sídla do iného štátu), nemá sama o sebe vplyv na uplatnené nároky žalobcu na odpočet DPH. Hoci v dôsledku toho sa pôvodný
konateľ MUNICON B. D. bránil, že správcovi dane nemohol predložiť dôkazy na preverenie reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení (že účtovníctvo a všetky doklady spoločnosti odovzdal novému konateľovi E. B.), v konečnom dôsledku aj po predložení dokladov zo strany E. B. (v auguste 2021) sa nezmenila skutková situácia, pretože tieto doklady boli totožné s dokladmi, ktoré už v daňovom konaní predložil žalobca (išlo opäť len o faktúry s prílohami), ktoré neosvedčovali reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení. Správca dane zaslal spoločnosti MUNICON (na adresu sídla uvedenú v obchodnom registri) výzvu na predloženie dokladov, za daňový subjekt výzvu prevzal 23.12.2019 B. D., nereagoval na ňu. Správca dane následne zistil, že spoločnosti bola od 01.01.2020 vymazaná z obchodného registra z dôvodu prenesenia sídla do iného štátu EÚ, novým konateľom je od 27.12.2019 E. B. s bydliskom v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Napadnuté rozhodnutia nie sú založené na prenose sídla ako na jednom z dôvodov pre neuznanie odpočtu DPH, tieto skutočnosti boli uvádzané ako skutkové okolnosti veci. Na tomto mieste možno spochybniť aj žalobnú námietku, že vtedajší konateľ spoločnosti MUNICON (B. D.) so správcom dane riadne spolupracoval, keď z administratívneho spisu vyplýva, že síce v decembri 2019 prevzal výzvu správcu dane na predloženie dokladov, tieto však nepredložil, až v júli 2021 zaslal mailom správcovi dane Zmluvu o prevode obchodného podielu a až v auguste 2021 spoločnosť MUNICON (prostredníctvom nového konateľa E. B.) požadované doklady správcovi dane predložila.
49. Pretože v konaní išlo o uplatnenie nárokov z obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľmi (spoločnosťou NABI Korea a MUNICON), obhájiteľné je aj odmietnutie vypočutia jednotlivých odberateľov žalobcu. Správca dane v tomto konaní nespochybňoval uskutočnenie zdaniteľných plnení žalobcu voči jeho odberateľom (ekonomickú aktivitu žalobcu vo vzťahu k jeho obchodným partnerom). Preto vypočutie odberateľov žalobcu nebolo pre rozhodnutie ako dôkaz relevantné. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca niesol v konaní dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu dodania služieb jemu, nie vo vzťahu k službám, ktoré dodával žalobca svojim odberateľom. Skutočnosť, že žalobca poskytol služby tretím osobám (ako to tvrdí) v žiadnom ohľade nepreukazuje, že sporné služby mu boli poskytnuté. Navyše nešlo o dodávky tovaru, v prípade ktorého teoreticky možno pripustiť, že ak by žalobca predložil dôkazy o tom, že jeho dodávateľ mu dodal tovar s presným označením (napr. mäso s presnou identifikáciou) a takto označený tovar žalobca predal ďalej, bolo by možné prihliadať v rámci konania aj na takéto dôkazy, takáto skutková situácia však v tomto prípade nenastala.
50. Z aplikovateľnej judikatúry vyplýva, že orgány finančnej správy nemusia vykonať všetky žalobcom navrhnuté dôkazy, musia však odôvodniť, prečo ten-ktorý žalobcom navrhnutý dôkaz nevykonali, čo v predmetnej veci urobili. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že je to správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Vzhľadom na uvedené neobstojí námietka žalobcu v správnych žalobách, že správca dane odmietal vykonať dôkazy navrhované žalobcom a selektívnym spôsobom si vyberal, na ktoré dôkazy bude prihliadať a na ktoré nie. Námietka, že správca dane „uvedené dôkazy“ žiadnym spôsobom nevyhodnotil a narušil tak právnu istotu žalobcu, je námietkou bez konkretizácie, ktoré dôkazy mal žalobca na mysli, preto je námietkou všeobecnou, neumožňujúcou jej prieskum. Správca dane ním vykonané dôkazy všetky uviedol v odôvodnení rozhodnutia, vrátane ich vyhodnotenia, pričom tieto dôkazy boli vyhodnotené v súlade s ich obsahom a so zásadami logického uvažovania. Žalovaný obdobne vyhodnotil obsah svedeckých výpovedí, pričom svoje vyhodnotenie aj uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s tým, že tieto dôkazy neboli dostatočne preukazné vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré správca dane preveroval. Samotná skutočnosť, že žalobca s takýmto odôvodnením nesúhlasí, resp. že nesúhlasí s vyhodnotením dôkazov správcom dane a žalovaným, sama osebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutí správcu dane a žalovaného.
51. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd nevyhovel návrhu žalobcu v správnych žalobách na doplnenie dokazovania výsluchom G. D. B., B. C. a jednotlivých odberateľov žalobcu (menovite uvedených v správnych žalobách). Správny súd nie je súdom skutkovým. Môže doplniť vykonané dokazovanie na návrh účastníka, ktorým ale nie je viazaný. Správny súd zo žalobcom uplatnených dôvodov nezákonnosti nezistil, že by tu bola pochybnosť o správnosti alebo úplnosti
zisteného skutkového stavu, alebo že by tu bola pochybnosť o tom, či zistený skutkový stav postačoval na vydanie napadnutého rozhodnutia. Správny súd dopĺňa dokazovanie len v prípade, keď takéto pochybnosti zistí na základe prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia zo žalobných dôvodov. V tomto prípade však nezistil, že by v súvislosti s nevykonaním dôkazov došlo k zásahu do práv žalobcu a postup správcu dane nespôsobil ani nedostatočné zistenie skutkového stavu.
52. Žalobná námietka, že správca dane nevyhotovil Protokol s podstatnými náležitosťami podľa ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku a takýto Protokol teda nemôže byť použitý ako podklad pre vyrubovacie konanie, je taktiež námietkou všeobecnou, neumožňujúcou jej prieskum, pretože žalobca nešpecifikoval, ktoré náležitosti Protokol podľa neho neobsahoval. Správny súd nie je oprávnený žalobné body za žalobcu dopĺňať a konkretizovať (a nahrádzať tak žalobcu), ani rozhodovať na základe domnienok o obsahu správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP). Pre úplnosť správny súd uvádza, že Protokol v tejto veci obsahuje náležitosti podľa § 47 Daňového poriadku. Prípadné čiastkové nedostatky protokolu z daňovej kontroly vo všeobecnosti nespôsobujú jeho nezákonnosť.
53. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí pre ich nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, keď žalobca namietal, že orgán verejnej správy musí reagovať na všetky návrhy, námietky a vyjadrenia účastníkov konania k podkladu rozhodnutia, zároveň musí uviesť aj vyhodnotenie vykonaných dôkazov a rozhodnutie musí obsahovať právne posúdenie veci. Po oboznámení sa s obsahom napadnutých rozhodnutí správny súd konštatuje, že tieto obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť. ... Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/1/2009). Rozhodnutia správcu dane a rozhodnutia žalovaného obsahujú podstatné námietky žalobcu a aj to, ako sa s nimi správca dane, resp. žalovaný vysporiadali. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol úvahy, ktorými vykonané dôkazy vyhodnotil a na základe ktorých dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre odpočet DPH v zmysle Zákona o DPH. Napadnuté rozhodnutia žalovaného tak zodpovedajú kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Žalobca v rámci tejto námietky opätovne uvádzal svoje vyjadrenia, resp. stanoviská k argumentácii žalovaného uvedenej v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, svoj nesúhlas s vyhodnotením dôkazov s následnou prezentáciou svojho vlastného hodnotenia vykonaných dôkazov, čo, ako už správny súd konštatoval aj v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozsudku, nepostačuje pre prijatie záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Orgán verejnej správy (obdobne ako správny súd) nie je povinný reagovať na všetky námietky účastníka konania. Ústavný súd SR v Náleze zo dňa 10.07.2002 sp. zn. I. ÚS 56/01 konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy s ohľadom aj na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok N. O. v. Španielsko z 21.01.1999, § 26, týkajúci sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené správnym orgánom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za základný pre svoju argumentáciu.
54. Pokiaľ žalobca v správnych žalobách namietal, že správca dane na jednej strane uvádza, že nespochybňuje uskutočnenie zdaniteľných plnení a na druhej strane, že spochybňuje deklarovaných
dodávateľov, účelovo mení obsah rozhodnutí správcu dane, ktorý uviedol, že nespochybňuje uskutočnenie zdaniteľných plnení žalobcu voči jeho dodávateľom (tým odôvodňuje, prečo nevykonal výsluchy odberateľov žalobcu), ale spochybňuje uskutočnenie zdaniteľných plnení, ktoré mali byť žalobcovi dodané jeho dodávateľmi NABI Korea a MUNICON. Táto žalobná námietka teda nemá oporu v odôvodnení rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa. Neobstojí ani žalobná námietka, ako mohol žalobca poskytovať služby svojim dodávateľom, ak by mu neboli poskytnuté sporné plnenia od spoločností NABI Korea a MUNICON, pretože žalobca je samostatný podnikateľský subjekt, ktorý má v predmete činnosti poradenskú a konzultačnú činnosť. Nejde, tak ako to uvádza žalobca v správnych žalobách, o položky na výstupe, ktoré by boli závislé od položiek na vstupe - žalobca neobchodoval s konkrétne označeným tovarom, v prípade všetkých zdaniteľných plnení išlo o služby, ktoré mohli poskytovať jednotlivé obchodné spoločnosti nezávisle od seba.
55. Pokiaľ žalobca opakovane zdôrazňoval, že správca dane pri dokazovaní nepostupoval podľa ustanovení Daňového poriadku (s poukazom na § 3 ods. 1, 2 a 6 a § 24 Daňového poriadku), teda nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom (odmietol vykonať dôkazy navrhnuté žalobcom bez relevantného zdôvodnenia), je potrebné zopakovať, že správca dane nevykonanie dôkazov náležite odôvodnil. Pre úplnosť správny súd dodáva, že podľa obsahu administratívneho spisu (ktorý bol vedený ako jeden) správca dane informoval daňový subjekt o všetkých úkonoch v daňovom konaní a opakovane ho vyzýval na predloženie dokladov, ktorými by daňový subjekt osvedčil svoje tvrdenia. Vo výzvach zrozumiteľne pomenoval pochybnosti, ktoré má vo vzťahu k reálnemu dodaniu služieb od dodávateľov žalobcu, konkretizoval a špecifikoval, v čom vidí neúplnosť a nejasnosti. Žalovaný dôvodne konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy a tie dôkazy, ktoré boli predložené, nie sú dostatočnými pre preukázanie reálneho dodania sporných plnení.
56. Žalobca ďalej v správnych žalobách namietal, že správca dane nemôže prekvalifikovať daňovú transakciu, ak má racionálny ekonomický dôvod. Správca dane (ani žalovaný) vo svojich rozhodnutiach však nevykonali prekvalifikovanie daňových transakcií žalobcu. Napadnuté rozhodnutia ako ani prvostupňové rozhodnutia neboli založené na konštatovaní podvodného konania, ani na zneužití práva. Preto argumenty žalobcu v správnych žalobách týkajúce sa podvodu vrátane odkazov na judikatúru Súdneho dvora EÚ idú mimo vedeného dokazovania a aplikovaného právneho posúdenia a nie sú relevantné pre súdny prieskum napadnutých rozhodnutí. Orgány finančnej správy nezaťažovali žalobcu dôkazným bremenom týkajúcim sa podvodného konania jeho dodávateľov, požadovali výlučne, aby doložil splnenie formálnych a materiálnych podmienok na odpočítanie dane, ktoré sám deklaroval. Možno súhlasiť s názorom žalobcu, že za splnenia hmotnoprávnych podmienok bez preukázania toho, že ide o zneužitie práva alebo o podvod, o ktorom daňovník vedel alebo mal alebo mohol vedieť, nie je možné daňovníkovi odoprieť právo na odpočet DPH (resp. právo na oslobodenie od platenia dane). To však platí len pre prípady, ktoré boli založené práve na daňovom podvode alebo zneužití práva. Správca dane a žalovaný však svoje rozhodnutia nezaložili na tom, že dodávateľ (obchodný partner) žalobcu si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, resp. bol nekontaktný alebo bol článkom reťazového podvodu alebo sa dopustil zneužitia práva. Napadnuté rozhodnutie je založené na tom, že v daňovej kontrole (a ani počas vyrubovacieho konania) nebolo preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočet dane (dodanie služieb), pričom dôkazné bremeno na preukazovanie splnenia týchto podmienok znášal žalobca.
57. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je podľa § 134 ods. 1 SSP daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody (ich dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia) konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci
a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.
58. Všeobecné namietanie nezákonnosti rozhodnutí nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Nepostačuje, ak žalobca s hodnotením dôkazov, so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného nesúhlasil, resp. vykonané dôkazy hodnotil sám inak bez toho, aby uviedol, v čom je hodnotenie jednotlivého vykonaného dôkazu, resp. hodnotenie dôkazov v ich súhrne, v rozpore so zákonom, resp. logickou úvahou. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutých rozhodnutí, t.j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí (rozhodnutiach), vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutia založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť.
59. Žalobca v podaných správnych žalobách neuviedol také dôvody (argumentáciu), ktorá by preukazovala, že skutkové a právne posúdenie veci žalovaným bolo urobené v rozpore s obsahom hodnotených listín, výpovedí osôb, resp. s obsahom na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu alebo v rozpore s logickým myslením. Nemožno teda žalovanému z dôvodov uvedených v správnych žalobách vyčítať, že dospel k nesprávnym skutkovým a následne právnym záverom. Na základe skutkových zistení (ktoré neboli žalobcom vyvrátené), bol dôvodný záver o nepreukázaní reálnej existencie fakturovaných plnení (o dodaní služieb žalobcovi v zmysle faktúr vystavených spoločnosťami NABI Korea a MUNICON), preto orgány finančnej správy postupovali správne, ak neuznali žalobcovi uplatnené odpočítanie dane.
60. Vzhľadom na uvedené správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podaných správnych žalobách dospel k záveru, že žaloby neboli dôvodné, preto ich správny súd podľa § 190 SSP zamietol.
61. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. 62. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.