Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Csp-106-2018.pdf
PDF · 124.36 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/106/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: Y. W., W.. XX.XX.XXXX, F. I. XXX/X, XXX XX C., o zaplatenie 2 604,39 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 29.10.2018 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 2 604,39 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy počnúc od 05.01.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok (ďalej tiež aj len „veriteľ“) uzavrel dňa 09.03.2015 so žalovanou cit.: „... zmluvu o pôžičke evid. č. 6198366“ (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver v sume 2 500,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 60-tich mesačných splátkach v sume po 75,27 Eur a to až do zaplatenia celkovej sumy úveru vo výške 4 516,20 Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že keďže si žalovaná cit.: „... svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve... “ neplnila, veriteľ ju listom z 28.10.2015 označeným ako predžalobná upomienka, vyzval k úhrade dlžných splátok v dodatočnej lehote a súčasne žalovanú upozornil na možnosť zosplatnenia celého úveru. Keďže žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila, veriteľ 19.12.2015 úver zosplatnil, o čom informoval žalovanú listom z 30.12.2015 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Žalobca v žalobe uviedol, že ku dňu podania žaloby žalovaná z jej poskytnutého úveru zaplatila sumu 376,08 Eur, pričom cit.: „Celkový dlh Žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 2 604,39 Eur.“
3. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby si žalobca (Všeobecná úverová banka a.s.) odvodil z predloženej kópie notárskej zápisnice N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 z 11.12.2017, v zmysle ktorej došlo k zrušeniu obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, Hlavné námestie 12, Kežmarok (t.j. pôvodný veriteľ), bez likvidácie a to jej rozdelením a zlúčením s nástupnickými obchodnými spoločnosťami: Všeobecná úverová banka a. s. IČO: 31 320 155, Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava (t.j. pôvodný žalobca) a VÚB Leasing, a.s., IČO: 31 318 045, Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava. Účinky splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra (§ 69a ods. 1 Obchodného zákonníka). V obchodnom registri sa výmaz
zanikajúcej spoločnosti a zápis rozdelenia spoločnosti zlúčením pri nástupníckej spoločnosti vykoná k tomu istému dňu (§ 69a ods. 2 Obchodného zákonníka), pričom týmto dňom je v danej veci 01.01.2018. Spôsob rozdelenia imania veriteľa bol potom bližšie určený v projekte rozdelenia zlúčením, ktorý bol uzavretý 11.12.2017 medzi veriteľom, pôvodným žalobcom (VÚB a.s.) a VÚB Leasing vo forme notárskej zápisnice, ktorý je uložený v registri 10 OpP/4/2018 tunajšieho súdu (ďalej len „projekt rozdelenia“). Z tohto projektu rozdelenia je zrejmé, že imanie, s ktorým bola spojená aj pohľadávka prejednávaná v tejto veci, prešla na nástupnícku spoločnosť (t.j. na pôvodného žalobcu), čím sa táto stala právnym nástupcom veriteľa k 01.01.2018.
4. Keďže žalovaná ani po zosplatnení úveru tento neplatila, žalobca potom, ako na neho v zmysle postupu popísaného v predchádzajúcom bode tohto rozhodnutia prešla pohľadávka pôvodného veriteľa, sa tejto pohľadávky voči žalovanej domáha podanou žalobou, pričom si uplatnil nárok na zaplatenie jednako žalovanou neuhradených splátok úveru splatných do jeho celkového zosplatnenia, ako aj úhrady sumy úveru po jej zosplatnení všetko celkovo v sume 2980,47 Eur, ako aj nákladov na vymoženie tejto pohľadávky v sume 0,- Eur, po odpočítaní sumy 376,08 Eur, ktorú sumu z úveru do podania žaloby žalovaná už zaplatila, takže žalobca sa tak žalobou domáha zaplatenia mu sumy 2 604,39 Eur (2 980,47 + 0 - 376,08 = 2 604,39) spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 05.01.2016, t.j., cit.: „...od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti...“ do zaplatenia, pričom žalobca tiež uviedol, že podanou žalobou sa voči žalovanej nedomáha zaplatenia v úverovej zmluve dojednanej zmluvnej pokuty v sume 342,86 Eur.
5. Prílohou žaloby boli: notárska zápisnica N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 z 11.12.2017; „Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1728628“ z 09.03.2015; „Predžalobná upomienka“ z 28.10.2015; „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ z 30.12.2015 a prehľad splátok a úhrad z účtu žalovanej.
6. Žaloba s prílohami bola za účelom vyjadrenia doručená žalovanej do vlastných rúk 13.12.2018, ktorá sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným okresnému súdu 18.12.2018 v ktorom uviedla, že nárok žalobcu ako celok neuznáva čo do dôvodu a výšky, považuje ho za úžernícky, pričom má za to, že úverová zmluva je kvôli neprijateľným zmluvným dojednaniam neplatná a taktiež je potrebné považovať ju za bezúročnú a bezpoplatkovú (bez bližšieho zdôvodnenia), pričom apelovala na povinnosť súdu ex offo tieto nedostatky úverovej zmluvy skúmať. Podotkla, že v žalobe žalobca označil úverovú zmluvu jej nesprávnym číslom a taktiež, že ju predložil neúplnú, pretože z jej 20 listov textu predložil iba 9 listov a taktiež uviedla, že žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal ním tvrdené skutočnosti. Podľa žalovanej žalobca nijak nepreukázal, že jej skutočne na základe úverovej zmluvy vyplatil sumu 2 500,- Eur, t.j. nepreukázal cit.: „...žiadnym dôkazom žiadnu sumu reálne požičanej čiastky úveru/istiny !!!“, ďalej žalobca síce uviedol, že žalovaná na zaplatenie úveru splatila už sumu 376,08 Eur, avšak toto nepreukázal relevantnými dôkazmi, pričom cit.: «... súdu predložený „Prehľad splátok a úhrad“ je len interný doklad veriteľa, ani v ňom nie je zmienka o reálne poskytnutej čiastke úveru žalovanému a nie je možné ho považovať za relevantný dôkaz» a preto túto sumu žalovaná rozporuje a napokon žalovaná uviedla, že ak by bolo pravdou, že jej žalobca poskytol sumu 2 500,- Eur a ona mu splatila už sumu 376,08 Eur, tak by vzhľadom na zohľadnenie bezpoplatkovosti a bezúročnosti mala žalobcovi zaplatiť len sumu 2 123,99 Eur a nie, že cit.: „....žalobca tak klame súd návrhom o zaplatenie až 2.604,39 EUR !!!“ Z uvedených dôvodov žalovaná navrhuje žalobu ako celok zamietnuť a neuložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania, pričom vzniesla aj námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku.
7. V reakcii na vyjadrenie žalovanej žalobca vo svojej replike doručenej okresnému súdu 28.12.2018 uviedol, že podľa jeho názoru úverová zmluva obsahuje v spojení so zmluvnými podmienkami všetky zákonné náležitosti a teda ju nepovažuje za bezúročnú a bez poplatkov, pričom súčasne uviedol, že sa nevie relevantne vyjadriť k námietkam žalovanej ohľadom ňou tvrdenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pretože žalovaná nekonkretizovala na základe akých skutočností úverovú zmluvu za takú považuje, t.j. neuviedla aké náležitosti v úverovej zmluve podľa nej absentujú. V súvislosti so žalobkyňou vznesenou námietkou premlčania, žalobca uviedol, že jej nie je možné priznať právne účinky, pretože nie je odôvodnená a teda sa nejedná o tzv. kvalifikovanú námietku premlčania, takže žalobcovi sa tým upiera právo kvalifikovane sa vyjadriť k vytýkaným skutočnostiam protistrany. Žalobca zdôraznil, že úverová zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami, žalovaná nebola k jej podpísaniu nútená a túto nepodpísala pod nátlakom, pričom úverová zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, žalovaná bola so zmluvnými podmienkami riadne oboznámená a teda úverová zmluva
je platná. Vo vzťahu k predloženému prehľadu splátok a úhrad žalovanej žalobca uviedol, že tento je relevantným dokumentom preukazujúcim jej čiastkové úhrady a žalobcovi nie je zrejmé, aké iné parametre by mal podľa žalovanej tento prehľad obsahovať. V tejto spojitosti žalobca konštatoval, že vo vyjadrení sa žalobkyňa odvoláva na právne predpisy, či vnútroštátne alebo medzinárodné, avšak bez bližšieho zdôvodnenia, takže žalobca považuje jej vyjadrenie za cit.: „... stiahnuté z internetu bez reálneho porozumenia zo strany žalovaného čo je jeho obsahom.“
8. Žalovaná vo svojej duplike k stanovisku žalobcu, podaním doručeným okresnému súdu 10.01.2019 v podstate iba zopakovala svoju obrannú argumentáciu voči žalobe zo svojho skoršieho vyjadrenia s tým, že žalobcom voči nej uplatnená nárok neuznáva, považuje ho za nepreukázaný a preto žiada žalobu zamietnuť, prípadne je ochotná svoj dlh zaplatiť, ale vyčíslený v súlade s platnými právnymi predpismi.
9. Podaním doručeným okresnému súdu 07.02.2019 občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov (ďalej len „združenie“) žiadalo, aby ho okresný sú pribral do konania na strane žalovanej, avšak na výzvu okresného súdu žalovaná podaním doručeným okresnému súdu 05.03.2019 oznámila, že cit.: „Nesúhlasím so vstupom uvedeného subjektu do konania.“ Z uvedeného dôvodu, o opakovanom identickom návrhu združenia, doručenom okresnému súdu ešte 05.08.2019, okresný súd už nerozhodoval a ani na neho neprihliadal.
10. Podaním doručeným okresnému súdu 03.04.2019 žalobca oznámil okresnému súdu, že na základe „Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok“ uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., uloženej registri tunajšieho súdu pod sp. zn. 1OpP 2/2018 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej zo žalobcu (postupca) na obchodnú spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. (postupník), ktorá skutočnosť bola žalovanej oznámená listom z 22.03.2019 (predložený podací hárok, podľa ktorého bol list predložený na poštovú prepravu 22.03.2019, pozn.), pričom v tejto súvislosti žalobca navrhol, aby do konania na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., ktorá s týmto postupom vyjadrila svoj súhlas.
11. Okresný súd uznesením č. k. 5 Csp 106/2018-101 z 09.04.2019 pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil žalobca a na jeho miesto vstúpila, ako nový žalobca, obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.. Avšak z dôvodu sťažnosti podanej proti tomuto rozhodnutiu súdneho úradníka žalovanou a to podaním doručeným okresnému súdu 29.04.2019, okresný súd uznesením č. k. 5 Csp 106/2018-138 z 05.11.2019 (právoplatným 15.11.2019) zrušil rozhodnutie súdneho úradníka č. k. 5 Csp 106/2018-101 z 09.04.2019 o pripustení zmeny subjektu na strane žalobcu z dôvodu neúčinného postúpenia pohľadávky zo žalobcu na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., kvôli nesplneniu si žalobcom pred postúpením pohľadávky, povinnosti podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a súčasne okresný súd rozhodol, že pokračuje v konaní o žalobne pôvodného žalobcu.
12. Okresný súd v danej veci nariadil pojednávanie na 20.02.2020, na ktoré boli predvolané obidve sporové strany, avšak tieto sa nedostavili a pojednávania na nezúčastnili, preto okresný súd postupom podľa § 180 CSP vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti sporových strán.
13. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi priloženými v spise a zistil tento skutkový stav.
14. Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (veriteľ) uzavrela so žalovanou 09.03.2015 „Zmluvu o spotrebiteľskom úvere“ (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej „bezúčelový spotrebiteľský úver“ v sume 2 500,- Eur. Sumu úveru sa žalovaná zaviazala splácať v 60-tich splátkach po 75,27 Eur mesačne (splátka v sume 73,15 Eur mesačne a poistenie bolo dojednané na sumu 2,12 Eur mesačne) s termínom prvej splátky 20.04.2015 a s jeho konečnou splatnosťou cit.: „03/2020“. Celkové náklady, ktoré mala žalovaná za úver zaplatiť predstavovali sumu 1 889,- Eur a celkovo tak mala žalovaná zaplatiť sumu 4 389,- Eur (2 500 + 1 889), pri RPMN 27,88 %, priemernej RPMN 18,34 % a pri ročnej úrokovej sadzbe 27,88 %.
15. Listom označeným ako „Predžalobná upomienka“ z 28.10.2015 veriteľ upozornil žalovanú na jej omeškanie so splácaním splátok úveru s aktuálnym nedoplatkom na splátkach aktuálne ku dňu upomienky v sume 158,37 Eur s tým, že cit.: „...ak do 05.12.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 08/2015 bude Consumer Finance Holding, a.s. oprávnená úver zosplatniť.“, k zosplatneniu
ktorého napokon veriteľ aj pristúpil a túto skutočnosť oznámil žalovanej listom z 30.12.2015 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.“, ktorým žalovanej oznámil, že tak ako ju bol upozornil v predžalobnej upomienke, pristúpil k zosplatneniu celého úveru s tým, že ku dňu tohto oznámenia predstavovala celková dlžná suma vrátane príslušenstva sumu 2 614,83 Eur.
16. Z prehľadu splátok a úhrad žalovanej mal okresný súd za preukázané, že žalovaná urobila na splatenie úveru celkovo 5 úhrad a to 4 úhrady v sume po 75,27 Eur a jednu úhradu v sume 75,- Eur, takže žalovaná týmito splátkami splatila celkovo 376,08 Eur [(4 x 75,27) + 75].
17. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) „Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“
18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“
19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.“
21. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.“
22. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.“
23. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.“
24. Podľa § 100 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu podania žaloby (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“
25. Podľa § 101 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“
26. Podľa § 103 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.“
27. Podľa § 565 OZ v znení účinnom v čase zosplatnenia úveru (12/2015) „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“
28. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd v prvom rade za preukázané, že medzi žalobcom (ako právnym nástupcom po pôvodnom veriteľovi, pozn.) a žalovanou nepochybne existuje občianskoprávny záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru a to titulom úverovej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalovaná pri jej uzatváraní vystupovala ako spotrebiteľ, keďže jej bol poskytnutý úver za iným účelom, ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania a pôvodný veriteľ (predchodca žalobcu) pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet jeho podnikania. Žalobca nepopieral postavenie žalovanej v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľa, ani spotrebiteľský charakter úveru. Preto nemôžu byť pochybnosti o použití ustanovení Občianskeho zákonníka na posúdenie náležitostí celej úverovej zmluvy, vrátane podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý, ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (zákon o spotrebiteľských úveroch).
29. Skôr ako by bol okresný súd pristúpil k vecnému preskúmaniu danosti zákonných náležitostí úverovej zmluvy z 09.03.2015, sa musel primárne vysporiadať s námietkou premlčania, ktorú voči uplatnenému žalobnému nároku uplatnila žalovaná (vo vzťahu k uplatnenému nároku jej svedčí hmotnoprávne postavenie dlžníka) a to vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom okresnému súdu 18.12.2018, ku ktorej sa žalobca vyjadril v podaní doručenom okresnému súdu 28.12.2018 s tým, že túto námietku žalovanej nepovažuje za kvalifikovanú námietku premlčania, pretože nebola žalovanou bližšie odôvodnená a teda žalobca sa nevie kvalifikovane vyjadriť k jej dôvodom.
30. S poukazom na uvedené okresný súd v prvom rade podotýka, že v danom prípade medzi žalobcom a žalovanou sa jedná v súlade s cit. § 290 CSP o spor spotrebiteľský, t.j. jedná sa o spor prebiehajúci medzi, z hľadiska právneho povedomia, subjektmi nerovnocenného postavenia a preto aj z tohto dôvodu boli tieto spory samotným zákonodarcom systematicky zaradené do druhej hlavy Civilného sporového poriadku označenej ako cit.: „Spory s ochranou slabšej strany“, takže už z označenia tohto typu sporov je evidentné, že sa jedná o spory kde už sám zákonodarca pripúšťa do ich riešenia vyššiu mieru ingerencie súdu v záujme zabezpečiť vyrovnanie síl sporiacich sa subjektov v záujme ochrany práva spotrebiteľa, ktorý je v tomto spore, po právnej stránke, slabšou sporovou stranou. Zákonodarca túto mieru ingerencie (zásahu) súdu do toho typu sporov povýšil až na takú úroveň, že v čase od 01.05.2014 [t.j. od účinnosti zákona č. 102/2014 Z.z., ktorý svojím čl. VIII novelizoval zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa] až do 27.09.2018 [keby bol v Zbierke zákonov SR pod č. 271/2018 Z. z. zverejnený nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo 07.02.2018] bolo v zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné ustanovenie § 5b, v zmysle ktorého bol súd v spotrebiteľských sporoch ex offo (t.j. z úradnej moci), bez toho, aby to spotrebiteľ či i len namietol, povinný prihliadať v záujme spotrebiteľa na premlčanie voči nemu dodávateľom uplatňovaného nároku, tj. súd bol na túto skutočnosť povinný prihliadať bez toho, aby ju spotrebiteľ akokoľvek odôvodňoval. Dokonca s účinnosťou od 05.12.2018 je identická povinnosť, t.j. ex offo prihliadať na premlčanie nároku uplatňovaného dodávateľom voči spotrebiteľovi, súdu daná aj v aktuálne účinnom §54a Občianskeho zákonníka.
31. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania žaloby žalobcom v tejto danej konkrétnej veci, ktorá žaloba bola podaná 29.10.2018 nebolo síce v právnom poriadku SR účinné ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo povinnosť ex offo prihliadať a zohľadňovať premlčanie dodávateľom voči spotrebiteľovi uplatňovaného nároku, avšak aj v tomto časovom období bol stále účinný cit. § 100 ods. 1 OZ, podľa ktorého súd prihliadne na premlčanie len na námietku dlžníka, ktorým dlžníkom v danom prípade z hmotnoprávneho hľadiska je práve žalovaná (spotrebiteľ), ktorá takúto námietku aj uplatnila. Z citovaného § 100 ods. 1 OZ explicitne nevyplýva požiadavka, aby dlžník musel svoju námietku premlčania osobitne zdôvodniť alebo osvedčiť (preukázať), postačuje ak sa dlžník tejto námietky dovolá. Podľa okresného súdu požiadavka, aby spotrebiteľ svoju námietku premlčania voči nemu dodávateľom uplatňovaného nároku odôvodňoval,
je nedôvodná a nelogická a to jednako vzhľadom na charakter spotrebiteľského sporu, v ktorom, ako už bolo uvedené, je už samotným zákonodarcom predpokladaná vyššia miera ingerencie súdu práve v záujme vyváženia nerovnakého resp. z hľadiska právneho povedomia slabšieho postavenia spotrebiteľa, pričom aj zdôvodnenie námietky premlčania by malo byť založené na právne významných skutočnostiach, ktorých si ale, ako už tiež bolo uvedené, práve spotrebiteľ nemusí byť vedomý resp. nemusí ich byť znalý (preto ingerencia súdu) a jednako je táto požiadavka neopodstatnená aj vzhľadom na charakter plnenia, ktorého sa dodávateľ voči spotrebiteľovi domáha, ktorým plnením je nárok na zaplatenie určitej finančnej čiastky z ich úverového spotrebiteľského záväzkovoprávneho vzťahu, pričom od charakteru tohto plnenia závisí aj aplikovateľnosť ustanovení o dĺžke, plynutí a počiatku plynutia premlčacej lehoty, ktorá je pri tomto druhu plnenia lehotou objektívnou, takže jej začiatok, ako aj plynutie v tomto prípade nie je závislé od nejakých subjektívnych skutočnosti (ako je tomu napríklad v prípade vzniku škody, kedy sa subjektívna premlčacia dvojročná lehota počíta odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá), ktorých danosť alebo vedomosť o nich, by bolo potrebné osobitne preukazovať resp. zdôvodňovať tak, aby sa druhá sporová strana mohla k nim relevantne vyjadriť [napr. pri škode poškodený preukazuje kedy nadobudol vedomosť napr. o škode, ktorá otázka vedomosti (znalosti) je subjektívneho charakteru a teda je potrebné ju preukázať]. Inými slovami, v tomto prípade dodávateľom voči spotrebiteľovi uplatňovaný nárok sa nepremlčuje v lehote, ktorej začiatok plynutia alebo aj jej samotné plynutie by boli závislé od nejakých subjektívnych skutočnosti, ktoré by bolo nevyhnutné spotrebiteľom zdôvodňovať alebo preukazovať, aby sa k nim mohol dodávateľ vyjadriť, práve naopak, jedná sa o nárok, ktorý bol spotrebiteľ (dlžník) povinný platiť v splátkach a ktorý sa kvôli nesplateniu jednej z nich stal celý zročným, pričom pre premlčanie takéhoto nároku zákonodarca stanovil všeobecne platné objektívne zákonné pravidlá v §§ 101 a 103 OZ, založené na objektívnych skutočnostiach, ktoré museli nastať a o ktorých musí mať dodávateľ (žalobca) sám vedomosť (predpoklady zosplatnenia), keďže si nárok uplatňuje už zosplatnený, t.j. dodávateľ (žalobca) musí mať vedomosť kvôli nesplateniu ktorej splátky spotrebiteľom (žalovanou) sa dlh stal zročným (čo žalovanej listom aj oznámil), ktorý si ako taký žalobou uplatňuje. Z uvedených dôvodov okresný súd ustálil, že obranná námietka žalobcu o nekvalifikovanosti námietky premlčania uplatnenej žalovanou (spotrebiteľkou), ako aj námietka žalobcu, že sa k jej dôvodom nevedel relevantne vyjadriť, je bezpredmetná, pretože žalobca pozná resp. by mal poznať (neznalosť zákona) všeobecne účinné zákonné pravidlá zosplatnenia dlhu rozloženého na splátky, pre nezaplatenie jednej z nich a s tým súvisiace, opäť všeobecne účinné zákonné pravidlá o začiatku a plynutí premlčacej lehoty pri uplatnení si takéhoto druhu plnenia z dôvodu nezaplatenia splátky, preto žalobcovi žiadnym spôsobom nemohlo byť popreté jeho právo relevantne sa vyjadriť k týmto pre neho známym skutočnostiam.
32. Vzhľadom na uvedené má okresný súd za to, že žalovaná (spotrebiteľka) účinne uplatnila námietku premlčania voči nej žalobcom (dodávateľom) uplatneného nároku a preto okresný súd skúmal, či naozaj nastali zákonné podmienky jeho premlčania, pričom zo žalobcom predložených listinných dôkazov, konkrétne z listu z 28.10.2015, označeného ako „Predžalobná upomienka“, mal okresný súd za preukázané, že pôvodný veriteľ v tomto prípade odvodzoval uplatnenie svojho práva podľa cit. § 565 OZ na zosplatnenie celého úveru pre nezaplatenie splátky splatnej 08/2015, keďže v predmetnom liste uviedol cit.: „... ak do 05.12.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 08/2015 bude Consumer Finance Holding, a.s. oprávnená úver zosplatniť.“ S prihliadnutím na ustanovenie § 101 OZ v spojení so znením druhej vety § 103 OZ, tak možno mať za to, že trojročná premlčacia lehota na uplatnenie si žalovaného nároku od 08/2015, t.j. od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa stal zročným celý dlh, uplynula najneskôr 08/2018, avšak keďže žaloba bola žalobcom podaná až 29.10.2018, t.j. po premlčaní žalobou uplatneného nároku, okresný súd žalobu zamietol pre premlčanie ňou uplatneného nároku, tak ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
33. Nad rámec okresný súd podotýka, že aj keby bola žaloba podaná včas, nárok žalobcu by bol dôvodný len čiastočne, pretože podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (09.03.2015), totižto predmetná úverová zmluva uzavretá medzi pôvodným veriteľom a žalovanou nemá viaceré obligatórne zákonné náležitosti a to napr. v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch absentuje doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a taktiež absentuje dátum určený dňom, mesiacom a rokom konečnej splatnosti úveru; ďalej podľa písm. j) tohto zákona absentuje v úverovej zmluve explicitný výpočet RPMN a okrem toho, vzhľadom na to, že RPMN, ktorá má odzrkadľovať celkové náklady za úver, t.j. nie len úrok, ale aj iné poplatky, tak táto RPMN je uvedená v úverovej zmluve rovnakou hodnotou ako ročná úroková miera a to 27,88%, avšak z úverovej zmluvy vyplýva, že bolo medzi zmluvnými stranami dojednané aj poistné, takže je zrejmé, že RPMN nie je
správne uvedená, pretože nezohľadňuje aj toto poistné, ale len ročnú úrokovú sadzbu. Okresnému súdu tiež nedá nepodotknúť, že v zmysle . § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch, je síce v tejto úverovej zmluve uvedený údaj o priemernej hodnote RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platný ku dňu podpisu tejto zmluvy a to konkrétnou hodnotou 18,34 %, avšak z dotknutej úverovej zmluvy súčasne vyplýva, že RPMN pre daný úver poskytnutý žalovanej bola stanovená až na hodnotu 27,88 %. Inými slovami, reálna RPMN resp. reálne náklady, ktoré bola žalovaná povinná za jej poskytnutý úver zaplatiť boli vyššie ako priemerné náklady (priemerná RPMN), za ktoré banky štandardne poskytovali úvery v rozhodnom čase uzavretia dotknutej úverovej zmluvy. Podľa okresného súdu je takýto postup žalobcu neprípustný, pretože údaj o priemernej hodnote RPMN nie je v úverových zmluvách iba formálnym resp. samoúčelným údajom, pretože má pre spotrebiteľa cennú výpovednú hodnotu v podobe informácie akú najvyššiu prípustnú mieru nákladov za jemu poskytnutý úver v bankách môže očakávať (Ministerstvo financií SR zverejnilo po prvýkrát priemernú hodnotu RPMN dňa 29.04.2008), ktorý údaj by nemal byť v jednotlivom prípade bezdôvodne prekročený. Okrem toho podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v úverovej zmluve absentuje aj rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky a ostatné príslušenstvo, takže v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, by bolo potrebné predmetnú úverovú zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov, preto by všetky žalovanou vykonané čiastkové úhrady boli započítané iba na splatenie jej poskytnutej istiny úveru.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
36. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
37. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to podľa § 255 CSP, v zmysle ktorého by v konaní pomerne úspešnejšia žalovaná mala voči neúspešnému žalobcovi nárok na 100% náhradu trov konania, avšak keďže žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli (žalovaná nebola v konaní zastúpená, ani sa nezúčastňovala pojednávaní), okresný súd jej túto náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.). V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.